Manžel chce študovať a ja som proti
Idem si k vám pre názor: som hrozna? Urobila som správne?
Manžel si chce urobiť externe doktorát a ja s tým nesúhlasím.
Po 1. Zase to bude stratený čas bez neho. A zase budem na všetko sama.
2. Keďže sa za to platí bude to pre nás finančne nevýhodné
3. Kvôli práci to nepotrebuje a ani mu to neprilepší
4. Mala by som z toho stres hlavne ja, či to nakoniec dá, pretože on má na všetko čas a niekedy nakoniec nestihne
Ide len o akúsi prestíž alebo čo...
Ale keď som mu to kategoricky odmietla bol trochu zaskočený, no prijal to.
Nie som typ, ktorý bráni v rozlete a ani on nie je pod papučou....
Ale aj tak mám výčitky svedomia 🙄
Mala si ho podporit a dalej to radsej nejdem ani komentovat...
Ďakujem všetkým za postrehy.
Pamätajte,že každý človek nemá rovnakú silu zvládať zložité situácie s ľahkosťou a nadhľadom.
Napísala som sem pretože ma moja reakcia mrzela a mrzí. S manželom sa porozprávam.
Lúčim sa s vami a prajem pekný víkend
U nás je to opačne, ja stále niečo študujem. No u manžela mam plnú podporu. Niekedy je to o hubu časovo , ale dá sa všetko zvládnuť 😉
Inak prijem sa da zvysit aj z tvojej strany. Okrem opatrovatelskeho (neviem kolko to je) si najst pracu na pol uvazok, aspon brigadu. Predpokladam, ze nesedis x hodin denne u rodicov.
Ja som v opacnej situacii. Chcem si spravit druhu vysku, pretoze je to moj vysneny odbor a neskutocne by mi to pomohlo v praci a zabezpecilo ju do buducna. Manzel bol dva roky proti. Prvy rok ma nepodporil, druhy rok som si prohlasku aj podala, ale nedohodli sme sa vcas na financiach na skolnom. Strasne som plakala, strasne. A hadaj co. V pondelok idem podat prihlasku este.
Mozno ty studium vnimas ako stratu casu, pre tvojho muza je to mozno trening rozumu, vypad z reality, nechce stagnovat, ale rozvijat sa. Nebran mu v tom
Ja tiež stale studijem, stoji to peniaze, cas, muz mi musí vtedy pomáhať, vlastne vtedy všetci....ak mám skusky ....a nikdy mi to nevytkol....začni si aj ty nieco
Bola by som na neho pysna a podporila by som ho. Ako vies, ze o 10 rokov si s vyssim vzdelanim nepomoze? A nielen sebe ale hlavne vlastnej rodine. Velmi smutny prispevok.
Mala by si sním ešte raz otvoriť debatu a prebrať to (prečo on chce, z čoho máš ty obavu). Nebola úplne najlepšia reakcia hneď to takto celé zavrhnúť.
Zase ak toho doma máte veľa píšeš že sú tam rodičia o ktorých sa staráš (neviem či jeho alebo tvoji) a deti, rozpočet ktorý nedovoľuje tento krok .....tak chápem aj teba. Ak by toto nebolo možné pre všetky tieto faktory tak skúste nájsť niaku alternatívu, prípadne sa dohodnúť kedy do toho pôjde (napríklad keď ty začneš znova pracovať a bude viac financií).
Moj si zaumienil, ze mu treba druhu VS, tak studuje po veceroch, niekedy aj pocas dna. Je to casovo narocne, ale da sa to. Ja by som mu nebranila, vzdelavat sa vzdy vyplati.
Inac, ja len podotknem, vzdelanie a vedomosti je to jedine, co ti nikto nikdy nezoberie. A dalsia vec, nikdy nevies, ci mu ten doktorat nepomoze do buducna, ked sa bude uchadzat o inu pracu. To,ze je teraz dobre neznamena, ze bude dobre aj o dva, tri, 5 10 rokov
Ja vôbec nechápem, prečo ste sa do autorky toľko pustili.
Ja nemám nič proti vzdelávaniu (dá sa to rôzne, kurzy, knihy...) a rada sa učím.
Ale v tomto prípade jeho vzdelávanie zaťaží autorku, finančne, psychicky (zvládať deti a rodičov), aj fyzicky (všetka starostlivosť na nej, víkendy zase len sama).
Ak by jej manžel zohnal výpomoc (na ktorú ale nemajú peniaze), bolo by to iné.
Takto to príde mne z jeho strany sebecké.
Bolo by to iné, keby boli deti aspoň už veľké, odrastené a autorka by mala menej starostlivosti. Takto si ona neoddýchne.
Ja podporujem, ak sa človek chce vzdelávať v hocijakom veku. Ale tiež treba brať do úvahy aj ostatné faktory.
Ja mám niekedy naozaj pocit, že 90% žien proste nečíta, čo tu človek - autor píše a hudie si stále len to svoje.
Ja som si dávnejšie dorábala školu (2 roky rozširujúce štúdium na VŠ) a veru stálo ma to kopec nervov, času a hlavne peňazí. 2000€ iba školné (pre tie, ktoré tu písali, že koľko to môže stáť, že to nemôže byť také drahé ... bla bla bla...) a to je len poplatok, ešte tam nemáš cestovné náklady, sem-tam nejaká kniha atď.... Ale! Mohli sme si to v tom čase finančne dovoliť, na starosti sme mali iba deti (nie rodičov), obaja sme pracovali, teda príjem bol normálny z obidvoch strán a mne štúdium prinieslo lepšiu prácu. Resp. študovala som predovšetkým kvôli tomu, aby som mohla robiť to, čo teraz robím.
Úplne chápem tvoje pocity a máš pravdu. Pokiaľ ho to neposunie v práci, ste na tom finančne tak ako ste, plus ty sa staráš ešte o jeho rodičov, bolo by od neho celkom fajn zhodnotiť, či to naozaj teraz v tejto situácii musí byť... A nech si tu poniektoré píšu čo chcú... áno, vo vzdelávaní sa človeku nemá brániť, ale nie pri takýchto podmienkach, ako máte vy. A že mu to môže pomôcť v práci neskôr? Ok, veď doktorát mu neutečie, môže si ho urobiť aj o rok, o dva, ak sa vám (možno) situácia zmení, zlepší, deti budú staršie atď....
Urcite to s manzelom este v klude preber. Ak po tom velmi tuzi, podporila by som ho. Na druhej strane ta chapem, a aj dovody, ktore si uviedla.. ked zacne studovat, bude starostlivost o domacnost, deti a jeho rodicov hlavne na tvojich pleciach. Je dost rozdiel, ked titul niekomu karierne aj platovo pomoze a ked ho chce len pre prestiz. Moj manzel ma doktorat a uprimne, je mu na 2veci. Chvilku pracoval na univerzite ale teraz, tam kde pracuje ho nepotrebuje..on si ho ani nepise, nepotrebuje to.
Verim ze ani on tebe nebude “zakazovat” ak sa budes chciet posunut niekam dalej.
Ja uz roky hucim do muza nech si spravi nieco “navyse”. Lebo viem ze na to ma. Len zase pre zmenu-jemu sa uz do toho nechce.
Ahoj. Tiez sme riesili doma takuto situaciu, kedy manzel v cudzine rozmyslal kvoli moznosti karierneho postupu (co ale teda nemal povedane, ze ak si spravi doktorat dostane lepsie miesto) o doktorate. Je to par rokov dozadu, doma bolo male dieta a ja nezamestnana (chcela som ist do prace a tu som intenzivne hladala), cely cas sama, kedy sa vracal z prace po 18tej. Ja som nejako nebola za s myslienkou, ze ked dieta odrastie (uz mame 2). Nakoniec to slo nejako do stratena a uz sa to potom neriesilo nikdy. Mam pocit, ak by velmi chcel, tak by si to presadil - ale mozno si to len pre moje svedomie tak hovorim 😁. Zivot isiel dalej, casu viac nie je, aj ked deti su starsie ale zatial som to nastastie nikdy nedostala povedane, ze ty si vtedy a vtedy nechcela. Podla mna sme si usetrili vela stresu, mozno sa pripravil o nejake moznosti, ale to sa uz nedozvieme...
Spravna a rozumna manzelka muza podpori. Verim, ze by podporil aj on teba
Aj mas mat preco vycitky svedomia. Zakazat mu osobny rozvoj? Co je on tvoj syn,aby si mu zakazovala? Tym,ze sa chlap ozeni a ma rodinu,tak prenho zivot nekonci. Milujuca partnerka poskytne zazemie,aby sa partner mohol zlepsovat a ked ma sen o doktorate,tak preco nie? Ved aj ty raz budes chciet nieco robit a mozno to pojde na ukor rodiny,potom hadam on teba podrzi a potiahne rodinu a vytvori ti zazemie pre sebarozvoj. To sa vsetko da pekne sklbit. Ved neodide na dva roky prec. Ja byt tebou prehodnotim to a ked to uz mam tak sprosto povedat dovolim mu.
Píšeš ze o veciach diskutujete. Tak sa k tej téme vráť a povedz mu to tak. Ze ta to najprv pobúrilo a reagovala si prchko, ale ze už teraz je všetko na tebe deti, domácnosť, jeho rodičia ale ze. Mu brániť nechceš ale ze aj on musí viac obmedziť zo svojho komfortu a priložiť ruky " k dielu"
Autorka,
ja si skor myslim, ze toto nie je o vzdelani manzela, ale o tom, ze ty sama si v zivote frustrovana a nespokojna, pretoze mas VS, ale načo?
Roky si stravila na MD a RD a teraz si na opatrovatelskom a cela domacnost je na tebe (nechapem prečo - domace prace by sa mali delit). No šortnem to - si sluzka, opatrovatelka... a proste neposuvas sa v zivote nikam. Niekto taketo "obety" glorifikuje (s cielom vyhnut sa frustracii), ale realne vacsina ludi ako si ty citi prazdnotu a zatrpknutost.
Chod do prace, zacni pracovat na svojej kariere a k rodicom dajte profi opatrovatelku. Podpor manzela v doktorate - nemusis vzdy vidiet vyznam ale ak je to pre neho dolezite, stoj za nim.
Moj drahy si tiez robil rozne skusky, ktore nepotrebuje realne, ale ja som ho vzdy podporovala.
Len jedna vec - zacnite riesit to, aby obaja ste participovala na fungovani domacnosti a deti.
Su to jeho rodicia. Vsak mu povedze, nech sa stara on, ty ides makat. Mam totiz pocit, ze ti to byt na opatrovatelskom pomerne vyhovuje a robit ist ty nechces. Oprav ma, ak sa mylim
Vôbec to tak nemusí byť. Len ešte stále na SK je výchova dievčat a zien, ze to maju byt ony, ktore maju sa obetovavat, byt vzdy k dispozicii, hladiet na cely svet a seba dat hlboko na minusove priečky. Kym muzi su vychovavani k sebapreadzovaniu, k praci na sebe, k dobrodruzstvu, ku skumaniu.
Mňa bavia komentáre, že nájdi si popri opatrovani prácu. To môže napísať len niekto, kto sa v živote nestaral o starých a predpokladám že aj chorých ľudí. Plus domácnosť a deti. 100x radšej by som chodila do práce, akejkoľvek, ako robiť toto všetko. Doopatrovali sme 5 členov rodiny, od mojich 10 rokov sme sa vkuse starali o niekoho a ani jeden nebol ležiaci, len proste potrebovali pomoc vo vsetkom. Moja mama sa doslova zodrala pri tom, fyzicky ale hlavne psychicky. A to som jej ja pomáhala ako som vedela. Nikomu neprajem. Už dnes vravím synovi, že ma kľudne môže dať do domova dôchodcov, lebo mu nemienim zničiť život.
@zmrzlinka2021 Ona išla na opatrovateľský hneď po RD. Toto je časté riešenie žien (ak majú na koho si OP vybaviť), keď nechcú po RD ísť do práce.
@zuzanockamt Ved v poriadku, ak to bolo jej rozhodnutie, potom nemoze vycitat muzovi, ze je vela starostlivost na nej. Nech sa dohodnu, ze starat sa bude on, popri tom studovat a ona sa moze "nadychnut" v praci
@akvi suhlasim, musi to byt velka obeta.
@canany ved preto pisem, nech ona ide do prace, doktorat nech si muz robi popri opatrovatelskom (v zasade v manzelstve je jedno, ktory clen kolko zaraba), ale citovo vidierat, ze je na vsetko sama...tebe muz pomaha v praci? Nie.