Manžel ide na dovolenku bezo mňa
Dievčatá idem si k vám po radu....s manželom sme spolu cca 4 roky, máme v podstate harmonický vzťah, ja ho ľúbim on mňa, rozpisovať to nejdem, myslím, že fungujeme správne, o necelý mesiac sa nám narodí naše prvé dieťatko 🙂aj napriek všetkému peknému som ho včera vyhodila preč, lebo sa nedokážeme dohodnúť v jednej veci...on mi oznámil, že v práci vyhral súťaž a o 2 mesiace odchádza na 10 dní na dovolenku do exotickej krajiny....samozrejme bude tam viac ľudí, dokonca jeho šéfka, ktorej sa rozpadá manželstvo a bohvie čo má zalubom....ja som sa hrozne nahnevala, že ma nechá s mesačným bábom samú skoro 2 týždne, zatiaľ čo on sa bude niekde vyvaľovať...tiež sa bojím že sa mu niečo stane, že ja budem po porode potrebovať pomoc,proste x vecí....on je neoblomný, tvrdí že to nemôže odmietnuť,lebo ho to môže posunúť v kariére (haha, trapná výhovorka)....nik nechce ustúpiť, tak som mu dala ultimátum a odišiel k rodičom..myslíte že konám správne alebo som sebecká? Ďakujem za každú radu, prosím,kludne aj negatívne reakcie...
@trdelnik234 zakladatelka už dávno prestala prispievať, vraj, že muž pôjde ak bude všetko po pôrode v poriadku.
Z isteho uhlu aj tu "zavist" co pise @worker_falcon aj chapem. Narozdiel od neho a inych, napr. @moni244 to nevidim tak jednostranne. Dnes je slobodna doba, role pohlavi su temer vyrovane. Sme tak vychovavani. Pred detmi ma aj zena aj muz priblizne rovnaku mieru volnosti, studuje, pracuje, chodi si kam jeho/jej moznosti stacia podla toho ako len chce. Potom sa par usadi a da sa na deti. Zdoraznujem, dovtedy mali rovnaku mieru zavazkov aj zodpovednosti. Muzovi sa nic nezmeni, chodi do prace, moze chodit na staze, dovce, zaujmy. Zena ma dieta, ich dieta, aj jeho dieta. A zrazu - ano, chcela ho, ale rovnako aj on, ...a len ona je tym prikovana doma, ona nic nemoze. Ona sa vzda docasne kariery, ktoru si on dalej kontinualne rozvija (zivi ich na iste obdobie v istom zmysle ale zaroven si zvysuje cenu na trhu prace, ona to nerobi nie zeby nechela, ale nemoze) aby obaja sa mohli tesit z dietata. Uz nehovorim ze ona potom aj pracuje aj sa stara vacsinovo o dieta - rola muza je jednoznacne jednoduchsia, vacsina zien sa aj podla odbornikov skratka narobi viac v zivote. To nie je privazovania muza doma, je to o nejakej miere ohladuplnosti, spolupatricnosti. Zena uz dost straca tym ze prerusi karieru a stara sa o muzove dieta, s ktorym sa on nasledne vypiplanym len potesi.
Tato crta sa najsilnejsie a najbolestivejsie prejavi prave mesiace po porode, ked sa zene diametralne a od zakaldov zmeni zivot, do takej miery, ktoru chlap v zivote nezazije. Dieta je od nej zavisle vo vsetkom. Postupne sa jej to uvolni, nicmenej prve mesiace su depky pomerne caste a bezne...chce to oporu od muza. a nie demonstraciu typu: "tak sa maj, ja si oddychnem, prajes mi, no nie?!" ona zatial sa topi u uplne novej role, neista, hormonami zmietana (to sa neda volou ovladat ako tu uz niektore typy zien zabudli ze sami boli telatami - tzn. ze to mali tak isto, ako stary mazak zabudne ze sam bol sikanovany a neskor sa rovnako chova k novym ucham). Zeny zenam su v diskusiach casto este najvacsimi vlkmi (sokynami).
Cize je na mieste otazka co je este zavist a co chrapunstvo a nedostatok empatie.
Zavist ktora nastupi pri nespravodlivom rozdeleni je vyjadrenim vnimania nepravosti, ze v dobrom su spolu, v zlom a tazkom teraz bude len ona, beriem to ako jej SKLAMANIE. A sklamanie a zavist je rodziel. Ona je sklamana, nic viac a nic menej.
Napriek tomu ja by som ho "pustila", ci jej to vsak bude mat tendenciu nejak vynahradit je otazne..uvidime ako sa muzik vyvrbi, tam sa ukaze charakter. Vacsina muzov si dalej uziva a vacsina sklamanych zien prejde k tomu ze toto chovanie este obhajuje, lebo aj jej je taky a toto jej ulavuje, ked to presadzuju ako akusi normu.
@vejula Aha, takze uz to vlastne vyriesili.
@vejula presne tak, aj môj manžel si nájde radšej nejakú prácu, akoby zobral SÁM deti na výlet...
@moni244 a to mu to nezakazujem, aby ich zobral a niekam išiel... ale viete čo, to je také diskutabilné... keď moja dcéra mala asi tri roky, som stále na ihrisku obdivovala jedného chlapa, ktorý chodil pravidelne von so synom, pokecal si s mamičkami aj dobre vyzeral... a tak som trochu závidela jeho žene, že má čas aj na seba, alebo aspoň na to, že jej pri varení a upratovaní nebehá okolo dieťa, ktoré si neustále niečo vyžaduje...blablabla...môj muž ako ráno odišiel, tak večer prišiel, alebo chodil na tie týždňovky... cez víkend niekedy tiež robil a keď bol doma, nie veľmi rád chodil von s dcérou (on je z dediny a nejak mu nevoňalo ihrisko a kopec cudzích ľudí) a ak som ho donútila, vôbec si to nevedel užiť... no a nakoniec ten "perfektný" manžel opustil svoju ženu aj syna pre mladšiu kolegyňu do ktorej sa "buchol"... takže asi tak...NESÚĎME, a neberme všetko tak vážne...nedajú sa všetky ženy alebo muži hodiť do jedného vreca... treba vychádzať aj z konkrétnej situácie a okolností... teraz bývame už rok na dedine, tak manžel nemusí chodiť s deťmi na ihrisko a keď je už teplo, aj ja mám viac kľudu v dome 😀 😀 😀
@katarina412 ale vieš, koľko krát aj tu čítam, v okolí počujem (keďže robím s ľuďmi), že aké je to strašné, že aj by išla ku kaderníčke, do fitka, ale nemôže, lebo má dieťa, manželovi neverí, že to zvládne (veď chlap), alebo druhá reakcia, nikomu dieťa nedám, všetci ma ľutujte, ako som sa obetovala kvôli dieťaťu, nič nepoznám, nikam nemôžem, ženy sa často stavajú do týchto úloh samé
@horana vieš, ono je to daň za to, že ženy sú doma 3 roky, skoro nikde to už nie je, čiže je logické, že keď niekto vypadne na 3 roky, tak návrat do práce je ťažký
@moni244 Ja zase poznam vela pripadov, kedy by zena aj do prace nastupila skor, ale nemoze, pretoze v regione, kde byva, ziadna praca nie je, polovicny uvazok tiez nie, manzel dochadza niekam do tramtarie atd. Nie je to vzdy o tom, ze tie baby zleniveju, aj ked urcite take pozname vsetky. Ale uplny suhlas s tvojim prispevkom o tom, jak sa zeny boja nechat deti s muzmi, nezasvacuju ich do starostlivosti o babatko hned od narodenia a potom sa lutuju. V niektorych rodinach skratka ulohu ocka v prvych tyzdnoch prevezme babka, co mne osobne by nenormalne vadilo. Mne sa naopak seversky model rozdelenia uloh medzi oboma rodicmi paradne osvedcil.
@moni244 veď to, že je to všetko individuálne... ja, keď prvá dcéra mala dva roky, bolo leto a boli sme u svokrovcov, tam je aj jazero, kde sa dá kúpať... ja som sa učila na poslednú štátnicu, lebo som si dala odklad kvôli malej... a chcela som, aby sa muž postaral o malú...on nenamietal, ale chcel ísť k tomu jazeru...v ten víkend tam bolo veľa ľudí, lebo bola akcia a samozrejme, že aj naši kamaráti... a ja som bola vtedy tá zlá, lebo som ho tam s dcérou nechcela pustiť...proste, nevedela by som sa kľudne učiť, bála by som sa, že sa chvíľu zabudne a dcéra sa utopí... ja som mala vtedy 26rokov, môj muž 33...jedna z priateliek nášho kamaráta (34ročná, bezdetná) mi tak vtedy šplechla, že aká som sebecká, že ho nepustím a že mu nedôverujem...blablabla...veľmi zle mi to vtedy padlo...a ja vtedy nieže by som mu nedôverovala, ale on nebol zvyknutý byť stále v pozore a dávať pozor na dieťa a veľa krát aj na tom jazere som mu chcela prenechať iniciatívu, keď sa dcéra vzdialila a začala sa opierať o zábradlie a mohla spadnúť do jazera... a on kľudným krokom išiel k nej ...ja som to nevydržala a rozbehla som sa, lebo som na to nemohla pozerať...proste mi vtedy vyčistila žalúdok a ja som sa mala cítiť ako tá, čo chce, aby jej muž sedel pri riti aj s deckom...ale to bol len strach, že sa on zarozpráva (veď sa tam aj popíjalo a tak... a presne tá istá žena, keď o štyri roky bola aj ona matkou dvoch synov mi povedala: "Vieš čo Kati, teraz viem, čo si prežívala, keď si nechcela malú pustiť s manželom na jazero...teraz viem, čo je to strach matky o svoje deti..." Lebo muži (väčšina mužov), tým, že nie sú nonstop s tými deťmi, nemajú taký inštinkt, veľa krát sa zabudnú, zarozprávajú s kamarátom....
keď bola už dcéra staršia tak som už nemala problém, aby ju muž niekam zobral sám (čo sa stalo z jeho iniciatívy raz za Uhorský rok) a teraz sa už tiež nebojím, keď ho niekam s nimi vyšlem, hoci je to ojedinele, že ide s nimi niekam sám... skôr mu vyhovuje, keď ideme spolu a ja sa potom rozčulujem, že ja viem ísť s deťmi hocikedy sama hocikde a on nie... 😀 😀 😀 ale to sú už len také blbosti... a trochu mimo témy tejto diskusie... 😀
@moni244 tie 3 roky maju význam a matka zrejme neostava doma aby nemusela o práce, ale aby jej dieťa nezažívalo obrovský stres z odlučenia o matky, ktoru ešte skutočne velmi potrebuje. Ročné dieťa ešte nema absolutne pojem o čase, nerozumie tomu, ked mu povieš, však poobee pre teba prídem,. Ocitne sa medzi cudzími ludmi s tým, že stratilo akukolvek istotu, ktorý dovtedy malo vo svojich rodičoch. Predstav si, že ti niekto zoberie dieťa, ty nevieš kde je, nevieš či sa vráti,nevieš, či ho ešte niekedy v živote uvidíš, čo by si zaživala? Aký stres od jedna do desať by to bol? No tak približne taký, a dovolím si tvriť, že omnohoväčší stres zažíva to dieťa, ktoré sa ocitne u cuddzích ludí a nieje tam mama nieje tam otec. Ono fakt nevie či sa vrátiš, tak malé dieťa si nedokaže zracionalizovať, že sa matka vráti. Toto je podla mna fakt obrovský zásah do jeho vývoja.A pokial nebudeme v situacii, že by hrozilo, že byy sme ostali na ulici, alebo fakt nemali čo vložiť do ust tak tomuto svoje dieťa nevystavím. LEbo to nieje normálne a zdravé. Takže to nieje o tom, že ženy chcu zo seba robiť obete a samé sa pasuju do tejto role, ony len proste vedia, že teraz je dôležitejší zdravý duševný vývoj dieťaťa ako ich realizácia na trhu práce.
@trdelnik234 súhlasím a tiež to radím, ale nie je to vždy také jednoduché...ja som môjho muža nemala veľmi možnosť zasväcovať do starostlivosti o naše deti, do dvoch rokov, lebo pri obidvoch prípadoch chodil po roku detí do dvoch rokov robiť von na šesť týždňov a dva týždne doma... a niekedy aj týždeň z tých dvoch chodil niekde (k svokre, švagrinej, nejakej tetke z dediny...) robiť, hlavne pri prvej dcére, čo som sa s ním stále hádala... takže preto som sa nemohla ani uspokojiť a byť v kľude, že on sam ide niekde medzi kamarátov s dvojročným deckom... ale zase po pôrode aj dvojčiat bol neskutočne spoľahlivý a perfektný manžel a otec, čo sa pomoci doma týka a všade som ho aj chválila aj v noci vstával, keď som ja nevládala hlavne po cisárskom po dvojčatách už chodiť a deti mali aj koliky a on zlatý aj v noci s nimi chodil po byte a tíšil ich... čo sa obdobia po pôrode týka a jeho pomoci doma s deťmi sa nemôžem sťažovať...
@moni244 tak ked si písala, že sa pasuju dod tej role obete samé, že jedine u nas je tri roky materská, pôsobilo to na mna tak, akoby to bolo niečo nežiaduce, ok, možno nedorozumenie, takto ten tvoj príspevok na mna pôsobil. Chcela som tým len povedať, že ak je tá žena na materskej aj napriek tomu, že by možno už aj rada šla do práce, nieje to tým, že byy chcela zo seba robiť obeť, ale že to robí kvôli svojmu dieťaťu, lebo ho nechce zbytočne vystavovať tak velkému stresu.
@slnecnica174 pisala som v rychlosti z mobilu - podstatu si pochopila.
@moni244 Co je dan za 3 roky doma? Ze muz nie je solidarny, by sa stalo aj keby bola doma len rok, tak isto zle by jej to padlo, mozno este horsie ked uz aj v tak kratkom obdobi by odoprel odoru.
Co sa tyka odstranenia znevyhodnenia zien nedosiahneme to tak, ze obmedzime dlzku jej bytia s dietatom, ako na to idu na Zapade, tam to tiez pacha vela zla, bolo by to na celu dalsiu temu, nebudem rozvadzat, ono sa to este len ukaze, naznaky su jasne uz teraz, btw nijak to neznizilo zmensovanie porodnosti (cim lepsie sa maju tym viac vymieraju), tak si tam teraz musia navazat migrantov, ktorych zeny budu naskor v domacnosti este dlhsie ak nie stale - cele chybne. Zaroven vsak - co to zmiernuje, ze tam su uplne ine podmienky, jednak co sa tyka koncepcie vzdelavacich institucii a sposobu pristupu k detom/metodiky celkovej, a potom moznosto pre matky - rozsirene a dostupne polvazky, stvrtuvazky a pod. opatrenia, v miere ktora je tu uplne nemyslitelna, tu keby sme jednoducho skratili RD tak rodiny by trpeli este viac nez teraz, nebolo by to to iste co na Zapade ale este horsie.
To je tazke len preto ze su zeny diskrimonovane, spolocnost nepodporuje materstvo, po 3 rokoch nie je navrat vobec tazky v naprostej vacsine profesii, je to len chimera podporovana uplne nerealnymi personalistami a politikou ktorou zrazaju matky na kolena a tlacia ich zbytocne predcasne opustat deti. A podporovana aj matkami, ktore to museli vyzrat na vlastnej kozi a aby ich nezralo svedomie, dalej to podporuju, aby si aj "ked mne skapala slanina - nech skape aj susedke".
Dieta prve roky potrebuje matku - docenenu spolocnostou aj muzom, ktora nan moze preniest pocit bezpecia aby sa dieta mohlo zdravo priviazat, urobit pevne vazby istoty.
Dieta na zdravy vyvoj potrebuje prve roky matku doma a zaroven spolocnost a muzov ktori to docenuju a chapu, a podla toho sa chovaju. Ziadne dane za to, naopak pochopenie a ocenenie.
V zdravi spolocnosti a naroda by sa to vracalo ekonomicky niekolkonasobne. Narozdiel ked sa teraz matkam fakticky mstime za to, ze chcu instinktivne vychovat psychicky zdravych jedincov.
@katarina412 ja neviem, ja som od narodenia mojmu muzovi, co sa deti tyka, doverovla na 100%. bol v stave sa postarat o 40min novorodenca, kym mna ratovali. nemusela som ho nijak "zaucat". zaucil sa sam, ked som isla z domu na franinu (starsi mal vtedy 8tyzdnov). prosto je rodic. nemohol nakojit, ale flasu vedel dat. rovnako ako okupat, prebalit, zabavit, ponosit. taktiez vstaval v noci k detom, ked uz som nekojila. ide o to, ze dnesni muzi prosto castokrat tu sancu ani nedostanu, lebo vzdy maju za zadkom zenu, ktora ma tendenciu mu radit co a ako. a nenecha ho urobit si to po svojom, lebo ona to vie lepsie. a to keby mne robil muz, tak sa na vsetko vykaslem a necham ho to robit sameho. 😉 to, ze to ten chlap robi inak, neznamena, ze to robi zle alebo horsie. a deti si na to zvyknu, ze tato to robi inak.
a tvoj priklad s jazerom - neviem... mne to pride absurdne, aby som nepustila otca s 2 rocnym dietatom za kamaratmi s dovodom - lebo sa pozabudne...
mozem ti povedat, ze niekedy ti chlapi, ked dostanu sancu, su daleko ostrazitejsi - prave preto, ze s tym dietatom tak casto nie su. aspon u nas je to tak, ze kym ja som schopna na ihrisku citat knihu (a ze som ich pri detoch precitala habadej) tak muz to berie zodpvoednejsie.
on je u nas ten, kto vola detom vecer, ked su s niekym cudzim alebo len s jeho mamou, a my sme prec. je to o vztahu k detom, nielen o instinktoch.
moj muz vie presne, kedy maju deti aku oslavu, kto je pozvany, kto su najlepsi kamarati (mamicky deti sa mu pletu, ale deti samotne nie), kedy maju kruzky, kedy termin u dr. a nie preto, ze by sa extra zaujimal, ale musi sa. je otec, nie spolubyvajuci podielajuci sa na vychove - len financne ci "babysittingom".
a ospravedlnujem sa za prispevok mimo hlavnu temu...😉
@bubelko veď to hovorím, že je to individuálne... 🙂 môj muž mi doma takisto pomáhal (no nekúpal deti vôbec, až keď boli staršie, staršiu dcéru prebaľoval až neskôr, lebo sa bál, aby jej neublížil...to mi povedal... v domácom prostredí je to iné...jasné, že aj on mi pomáhal, nosil ich ...atď. ale ak má muž pracovnú dobu od vidím do nevidím alebo chodi robiť na dlhšie do zahraničia a s tým dieťaťom nie je tak veľa, tak nie každý sa hneď zmobilizuje... napr. môj otec je úplne iný, ten to vie s deťmi od malička, aj prvý krát kúpať ma kúpal on, aj s malou mi prišiel pomôcť pri prvom kúpaní...ale môj manžel bol v týchto veciach iný... preto hovorím, nehádžme do jedného vreca, máme spoločné črty (ženy aj muži), ale v niečom sme iní, ani ženy nie sú všetky rovnaké a ani muži...tým som chcela povedať, že skôr treba vychádzať z konkrétnej situácie a nie uzavrieť to striktným názorom, ako poniektorí v tejto alebo podobných situáciách 🙂
@katarina412 nevravim, ze to nie je individualne. ale vezmi si aj svoj prispevok - tvoj muz chcel, ty si ho nepustila... dovod? lebo by sa mohol pozabudnut... do auta ich samych pustis? alebo kocikovat po ulici? lebo aj tam sa moze "pozabudnut".... prosto pre mna absurdny dovod... a zena sa nemoze "pozabudnut"? kolko uz takych pripadov bolo, ze sa zakecala a zbehol jej kocik... toto je presne o tom, o com pisem... ze skratka muzi ked aj chcu, tak nedostanu "doveru"... ako keby si ju vopred museli zasluzit... potom sa necudujem, ze sa na to po case vykaslu... nie vsetci - su taki, ktori sa snazia aj napriek tomu. a su taki, ktori to potom s radostou tej zene prenechaju - ono sa totiz aj hovori - kto chce kam, pomozme mu tam... a ked chce dokazat, ze vie vsetko najlepsie, tak nech sa jej paci...
@bubelko no myslím, že je rozdiel, keď ide kočíkovať a keď ide k jazeru s dvojročným dieťaťom, kde je kopec ľudí a zábava vo švungu... a predtým rok skoro vôbec nebol s malou, lebo chodil robiť do zahraničia...a môj manžel nešoféruje, hoci má vodičák... zase sme len pri tom, že je to u každého individuálne... ty by si mu možno verila a riskla by si to, ja som to vtedy tak necítila a nie preto, že by som chcela zo seba robiť zodpovednejšiu, lepšiu, ale preto, že mi nestálo zato riskovať ...v tej konkrétnej situácii myslím... ja netvrdím, že matka sa nemôže pozabudnúť... ale napr. aj v noci...veľa krát sa deti zobudia (hlavne keď boli menšie, ale teraz sa to tiež stáva tým 5 ročným)a ja som stále v pozore, letím k nim...môj muž sa veľa krát ani nezobudí... a keď chvíľu počkám a zatnem sa, že ja neidem, nech ide už aj niekedy on...tak to trvá, kým vstane... to sú tie inštinkty matky... a aj keď sme chodili von a bola taká situácia, že bolo treba pobehnúť a pomôcť tomu dieťaťu, tak on úplne flegmaticky k nemu išiel... pri dvojčatách to už bolo lepšie...už sa skôr rozhýbal... ale matka asi tiež odhadne, že v čom sa môže asi na svojho muža spoľahnúť a nevystaví dieťa riziku, len aby si dokázala, že ona nedrží muža pod papučou alebo, že mu nedôveruje...ja mu dôverujem v iných veciach...ale v týchto sa fakt musel rozhýbať... napr. aj minulé leto...ešte dokončoval dom z vonku, ale už sme v ňom bývali... (v tom čase chodil on pre deti do škôlky, lebo ja som z práce chodila okolo 17tej a to už bola škôlka zatvorená..."Prídem domov, manžel si v pohodičke robí okolo domu...pýtam sa, kde sú deti (ani nie 5 ročné, ktoré dovtedy boli zvyknuté byť na ihrisku na sídlisku v našom doprovode) a on mi kľudne povie, že: neviem... mňa išlo roztrhnúť, rýchlo som ich išla hľadať a oni o 150m ďalej od nášho domu u nového kamaráta... a to sa v tom čase nestalo raz, hoci som mu vtedy poriadne dohovorila...bral to akože je to vporiadku, veď čo robím scény...raz sa zatúlali s tým kamarátom k nejakému susedovi, kde pílili drevo. syn prišiel s porezaným prstom od nejakého skla...muž si myslel, že sú u toho kamaráta a oni boli celkom inde...nechcela som rozpisovať také podrobnosti, ale naozaj to nie je niekedy také jednoznačné, ako ma tu ty chceš presvedčiť...môj muž je z deviatich detí, tiež tak vyrastal, tak to berie ako normu, ale ja to beriem ináč, viac sa bojím... nie som ani paranoidná, svoju 10 ročnú dcéru už pustím samú von, ale 5 roční sa mi zdajú ešte malí, aby chodili, kde sa im zachce po dedine, kde sa práve nasťahovali...
@katarina412 viem o com hovoris.to s tym zabradlim,co si pisala,ze manzel ide ku dietatu pomaly a ty bezis 😀 aj u nas to tak je,moj muz vravi,ze prehanam a ja zase vravim,ze nie nadarmo som levica,myslim znamenie v zverokruhu 😉 ,takze chranim svoje mlade 🙂 manzel si vezme deti kedy chce a idu spolu niekam.nejake myslienky,ze co by sa mohlo stat si radsej nepripustam,lebo by ma svihlo 😝 muzi a zeny asi strazia deti rozdielne...co uz
@katarina412 ako chapem ta, ale myslim, ze to vnimam viac ako tvoj muz...
co sa stane dietatu v noci, ked k nemu niekto nepride v priebehu 5 sekund, ale v priebehu 1 minuty? nic... ja som kolkokrat pocula, ze muz sa hybe a uz som sa nepohla a spala som dalej. a on sa ma rano pyta, ze preco som nevstala. no lebo som ako matka vedela, ze o dieta je dobre postarane - otcom, lebo som ho pocula, ze sa hybe a vstava. rovnako nevystrelil hned, ale siel. ked som bola sama doma - v pohode som sa postavila a isla.
co sa tyka nebezpecnych miest - ja som sa naucila nekricat ani nebezat, lebo prave vtedy to dieta spravi nejaku volovinu a nieco sa stane. takze ja tiez idem relativne pomaly, jedine ked teda skutocne musim, tak sprintujem. ale inak nie. aby som dieta, ktoremu sice nieco hrozi nevystrasila tak, zeby sa hrozba naplnila - t.j. odputam jeho pozornost a ono sa pusti, spadne, smykne sa...
u nas chodia deti do 4r same do skolky. takze pre mna 5r dieta tulajuce sa po dedine, nie je nic hrozne. pokial vie, ako sa ma srpavat - t.j. nebehat po ceste, ako prechadzat cez cestu, s kym sa bavit a s kym nie. ale beriem, ze ak dieta nie je zvyknute, tak je to o inom. 😉
ono muzi robia veci inak ako my zeny. ale prosto ked ich robia, treba ich nechat. nech vedia, ako to robit. prosto nestat im za zadkom, davat im navody a urcovat co mozu s detmi a co nie. oni ty chlapi na to sami pridu. ked ich clovek necha. mna tiez nebavi, ked mi muz diktuje, co mam a co nemam. som svojpravna...
inak mna ked sa muz opyta kde su deti, tak mu poviem, tam kde tvoje... 😉 ale to na odlahcenie. väcsinou viem, kde su 😉
@maxiva hej strazia a deti si to vedia vychutnat, ked k tomu dostanu sancu. ja mam teraz babysittera chalana, co k nam chodi. a hej, su situacie, kde sa chytam za hlavu. ale deti ho pocuvaju a akceptuju daleko lepsie, ako dievcinku v rovnakom veku... chalan, je prosto "cool"...
@bubelko veď nič sa nestane...ja sa tiež niekedy zatnem a čakám, kým nejde on... teraz to necháp všetko extrémne doslovne , to som písala len na porovnanie inštinktov matky a otca (v našom prípade)
... takisto som nebehala prehnane na ihrisku okolo zadkov našich detí ...ale keď bolo treba, som sa rozbehla...
... čo sa týka túlajúcich sa detí po dedine ... v tomto sa nezhodneme 🙂 ... v našej dedine nevidím žiadne deti vo veku mojich, aby sa samé potulovali vonku... a keď som ich aj ja neskôr samé pustila k tomu susedovi, zavolala som jeho mame a ona na nich očkom dohliadla a takisto, keď sú u nás, tiež na nich vkuse nestriehnem, len sem tam pozriem... ale my sme tu na začiatku nepoznali takmer nikoho a naše deti nevyrastali v tej dedine... a napriek tomu, že naše deti vedia, ako sa majú správať...majú len päť rokov...keby k niečomu došlo, bola by to chyba detí, že nevedeli, ako sa majú správať??? absurdné dávať 5 ročnému decku takú zodpovednosť si myslím... a nejde ani tak o cestu, lebo my sme v takej časti, kde autá veľmi nechodia...skôr mi išlo o iné nebezpečenstvá...
...ale ako vidíme, čo človek, to názor 🙂
...keď si prečítaš moje prvé príspevky, tiež som hovorila, že sa treba s manželom rozdeliť od začiatku s povinnosťami a radosťami, čo sa detí týka, ale všetko závisí od podmienok, aké doma máme...
...tým, som vôbec nechcela dať môjho manžela do pozície neschopnejšieho ako som ja...len sme postupne pochopili, kto je v ktorej oblasti lepší a to robíme a sme takto v celku spokojní... tie konkrétne prípady, čo som písala, to boli len také teraz už pre mňa blbosti ako som už povedala predtým...len som tým chcela povedať, že nie na všetko platí rovnaký recept 😉
@katarina412 ale ja to aj beriem a aj chapem, ze vsetko je individualne. ja som reagovala na tvoj prispevok, ze si ho nepustila, lebo by sa mohol pozabudnut... pre mne je to absurdny dovod, nakolko moj muz je rovnaky rodic ako ja. si vezmi, ze by tvoj muz prisiel a povedal by, ze ta nepusti s detmi niekam, lebo (dovod si domysli)... mal by na to pravo... ale nikdy asi s takymto pristupom neprisiel...
a nehovorim, ze je horsi alebo lepsi ako ty. len mi tento pristup - nepustila som ho, lebo...ja ako matka mam lepsi instinkt... a ja si nemyslim, ze je to len o instinktoch ale aj o pristupe a moznostiach vybudovat si k dietatu vztah. lebo cim lepsi vztah k tomu dietatu mam, tym väcsi pozor alebo väcsiu volnost mu necham - podla situacie.
a to s tym tulanim - ako pisem - plne chapem. prosto tu, kde zijem, je to nieco uplne bezne... 😉
@bubelko ...možno máš pravdu, ale môj muž sa podľa tvojho opisu, čo sa prístupu k deťom týka, nechoval ako tvoj a naopak... ja som mu vtedy v tomto nedôverovala a možno, keby to bolo opačne a on bol na materskej a ja by som bola tak málo doma, tiež by sa obával, ako to zvládnem sama pri tom jazere obklopená kamošmi a zábavou vo švungu 😀 😀 😀
@katarina412 mozne to je
len sa opytam este jednu vec - mal vobec tvoj muz sancu aby sa o deti staral - myslim, ci ju dostal z tvojej strany. pisala si, ze chodil do prace v zahranici, ale az po roku. a do toho roka sa o deti nestaral? a potom, ked sa vratil, ten cas - nechala si mu niekedy dieta, ze ides prec? trebars len na nakupy?
moj muz sa tiez netrhal o to,aby sa staral o babatko. on bol v porodnici nuteny sa postarat - sestricka sa ho nepytala, ci sa chce starat, vzala ho a dala mu ho do narucia a vysupovala von - ze vy musite teraz sem. to iste, ked som odisla do tej jazykovky - chcel mi to zakazat, lebo babo place... no a mne neplace? place tiez.. naucil sa postarat. a po 3-4 veceroch si nasli system - prosto syn flasu nechcel. tak ho ponosil, utisil a dal spat a ja som nakojila pred odchodom a po navrate...
ked sa narodil mladsi, prihlasila som starsieho na plavanie - chodil s tatom... prosto ono ich niekedy treba aj nakopnut a popostrcit a pridelit im ulohy. ale nielen take ako - podaj, prines, ale v style - ja som prec, staraj sa. pokial otec nie je narkoman, alkoholik a lebo psychicky naruseny agresor, tak nevidim dovod muzovi nedoverovat len preto, ze je muz...
@bubelko mám na to presne taký istý názor ako ty, treba ho nakopnúť, ale nie vždy má žena príležitosť a nie vždy je to také jednoduché... keď sa mi dcéra narodila, ukončila som 4 roč. na VŠ, potom do jej polroka som ukončila 1. semester v 5. roč. ... a pustila som sa do diplomovky, ale keďže manžel bol stále v práci a ja som nemala až takú zručnosť, čo sa počítačov týka, strašne mi to išlo pomaly 🙂 (vtedy bola iná doba, teraz som už zručnejšia 😀 ) dala som si odklad... a ukončila som ju, ako som už písala, keď mala dva roky...
... môj manžel je robotník, robil denne, niekedy aj soboty, odchádzal o siedmej ráno a prichádzal o šiestej, siedmej, niekedy aj deviatej večer domov... prvé mesiace, kým som sa ako tak nepozbierala z pôrodu chodil okolo tej šiestej, ale potom aj neskôr... takže som nemala možnosť nechať mu dcéru nejak na dlhšie... keď som potrebovala odísť cez deň, išla som s ňou alebo prišla moja babka (v tom čase sme nemali ani auto...) keď prišiel domov, pomáhal mi, kúpať síce nekúpal, ale pomáhal mi pri tom, neskôr aj prebaľoval, nosil ju, tíšil, keď mala koliky, neskôr, keď som už nekojila, jej aj mlieko spravil...jasné, že som sa snažila ho do všetkého zapájať ...ja som ani nepísala, že by k nej nemal vzťah, alebo, že by ju neľúbil, alebo, že by sa nestaral, keď bol doma...ale to bola starostlivosť doma... potom už robil vonku, tak to bol ešte menej zvyknutý na nejakú pravidelnú starostlivosť... a potom som už radšej išla aj ja do práce, aby sme vyžili a aby nechodil tak ďaleko...to jazero bol taký konkrétny prípad, to nieže by som mu teraz vôbec nedôverovala... len som nebola zvyknutá, že by ju sám brával von (on sa tomu aj vyhýbal, bol radšej, keď sme išli spolu...) tak som si vtedy na to jazero netrúfla... to neznamená, že nebol s ňou nikdy sám ... ale nie na takých miestach a jeho reakcie ma jednoducho neutvrdili v tom, že to tam zvládne, možno som mu krivdila, ale tak som to vtedy cítila...ako som už povedala 🙂
... samozrejme, že časom sa to zmenilo, pri dvojčatách už to bolo lepšie, síce ani ich nekúpal 😀 , ale všetko ostatné robil (keď bol doma)... aj ja už beriem veci inak...preto som písala, že aj postoj ženy sa časom mení 🙂 a už sa mi nechce písať detaily... aj tak sme už mimo témy... 😀 😀 😀
@katarina412 hej, sme mimo temy. ale aj tak vdaka za odpoved 😉
@bubelko 🙂
@stary_ujco nikdy nereagujem na primitívne odpovede ale tebe odpíšem --- vidím že ti máš v paži ženy a že bez chlapov nevydržíme 😀 😀 pekná kravina , možno tie čo tu plačú ,a tých mi je úprimne ľúto , že si nedokážu poradiť so sebeckými a samoľúbimi chlapmi 😠 😠 a už bez komentára
@vejula Jasne, pre novorodeniatka to musi byt stres, ale zato take jednorocne deti uz v pohode bez maminy par hodin za den vydrzia, s tym, ze im bude dobre... napr. moja dcera velmi dobre chape, ze po nu pridem kazdy den o 12tej (nieze by chapala ten cas, ale to, ze to bude po jedle). Ak som sa nahodou vtedy neobjavila, presne v ten cas ukazovala na dvere, takze viem, ze to chape. Takze prehanas s tym, ze do troch rokov.... to co si napisala. Fakt nechapem tieto extremy.
@moni244 nechytam, ja len aby sme zas nerobili z chlapov takých chudakov utlačaných ženami harpiami. KAždý ma to svoje, z tvojho príspevku to vyznelo akoby žena sedela cele dni pri decku na riti a chlap sa išiel zodrieť z kože v práci,....