Manžel je introvert
Ahojte, s manželom sme svoji 10 rokov, mame 3 deti. Začína mi prerastať cez hlavu manzelova uzavretosť. Od začiatku bol taký no ja som si stále myslela že mu len dlhšie teva kým sa úplne otvorí. Všetko z neho ťahať ako z chlpatej deky. On ide napr na nákup tak sa postaví a odíde, nevezme si ani telefon. A ja môžem hádať. A takto je to so všetkým. On si vo svojej hlave urobí nejaký program o ktorom ja nič neviem, a teda sa mi ani nič nedá plánovať s deťmi a rodinou keďže on už vo svojej hlave plány má. Teraz som sa úplnou náhodou od svokry dozvedela že plánuje otvoriť obchod. Alebo ma v práci nejake nezhody s kolegamy tak len chodí ako žena pred MS, a keď sa opýtam čo sa deje tak povie že nič. Dozviem sa väčšinou úplnou náhodou.
Ono je to pre mna strašne nepochopiteľne pretože ja som uplny extrovert, ja idem vĺn s každou myšlienkou. A začínam zisťovať že je to pre nás veľký problém, muž sa mi nie že čoraz viac otvára ale on sa ešte viac uzatvára. Ono sa to pptom všetko prenáša An do tých citových veci, ja sa mu nedokážem oddať pretože je pre mna cudzi. On tvrdí že ma miluje, aj fyzickému kontaktu sa nebráni, on nevidi žiadny problém, preňho je to normálne. Často sa čuduje že sa rozčuľujem že neoznámil že ide do obchodu, že načo to potrebujem vedieť.
Neviem či som to dobre opísala a či to pochopíte ale verím že ženy ktoré majú doma niečo podobne pochopia.
@ckocka a nemusím meniť povahu, ani on nemusí, môže sa naučiť moje spôsoby a ja jeho. Je ťažké naucit sa že keď idem do obchodu mám povedať “idem do obchodu, potrebuješ niečo?” Ak viem že tomu druhému to pomôže mala by to byť hračka. Rovnako sa ja môžem naučiť že ak poviem že je mu jedno či stena bude siva tak to ďalej neriešim, nepytam sa, nerozoberam.
Ale ty si svoje potreby vyriešiš s mužom rovnakého nastavenia - lenže si sa vydala za úplne iného. Ja neviem, kto koho prinútil, koho je to u vás vina.
@katkati asi tak, ja som takého človeka nikdy pred tým nepoznala, akosi to nebol taký problém do teraz, nikdy sme spolu neriešili nejake závažnejšie veci. A dlho mi aj vyhovovalo že väčšinu rozhodnutí necháva na mne. No časom prišlo viac starosti a všetkého, ja mám viac prace, 3 deti na krku, dôležité rozhodnutia životné s ktorými som si nevedela sama poradiť a tu zistíš že vlastne všetko je na tebe na tvojej hlave. Že za všetko si zodpovedám sama a on sa len tak vezie. A k tomu pocit že jemu je to aj tak jedno. Ale či je to tak aj v skutočnosti? Neviem
Áno, nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Tým je povedané všetko. Prajem ti pevné nervy, ale on sa nezmení.
@ckocka no u nás to môže byt jedine moja vina.Ked ja ani neviem či si ma chcel zobrať za ženu, ale keď ma požiadal o ruku tak asi áno.
Pozri, mne aj z tohto rozhovoru s tebou ide trocha hlava okolo. Ja skor chápem tvojho muža. A úprimne povedané si myslím, že to nemá dobré riešenie - teda pre teba, tvoj muž by asi v tichosti rád pokračoval tak ako doteraz. Ale samozrejme moj pohlad za prvé može byť úplne mimo, za druhé iba hádam z niekolkých riadkov. Takže to o ničom nevypovedá.
@ckocka no dobre si prečítať aj opačný názor. Ale som teda rada že je tu veľa žien čo ma chápu, ono mna zabíja najviac ta predstava že nie môj muž robí chybu ale že ju robím ja. Najradšej by som sa rozviedla aby som ho už viac netrápila. Lebo áno on sa stále tvari že sa nič nedeje ale ty asi nechápeš to že ja mám vo svojom okoli len ľudí ktorí svoje myšlienky rozprávajú. Ja som vždy chodila so všetkým za mamou, pretože som vedela že manžela to nezaujíma (tak to vyzeralo) ale raz mi povedal že hl trápi že riešim podstatne veci so svojou mamou a nie s ním, tak som si to uvedomila, a všetko som začala riešiť s ním ale tam som sa zoradenej rady, pochopenia, povzbudenia nikdy nedočkala, práve naopak. Skôr bol otrávený, často ani nepocuval, alebo mu to bolo jedno. A ja som teraz ostala sama so svojimi myšlienkami ktoré potrebujem povedať nejakej blízkej osobe a nemám akej.
Ja rozumie tomu, že ste dve naprosto iné osobnosti.
To že je niekto introvert alebo extrovert nie je choroba, ani to neznamená že je dobrý či zlý človek. Je to povaha.
A stále mi z toho vyznieva že sa trápiš ty, on, ak ho neotravuješ, je spokojný. Nikdy sa nedočkáš dhých, úprimných rozhovorov, nebude s tebou rozoberať pracovné problémy a radostne vyjadrovať emócie. Neznamená to že je zlý partner, iba to nie je vhodný partner pre teba.
Buď má iné vlastnosti, prečo ho miluješ a prevážia v tvojom rozhodovaní, alebo je zdielanie myšlienok pre teba to najdoležitejšie a s ním nedokážeš byť prirodzená a šťastná.
Čo s tým urobíš - to naozaj nikto za teba nevyrieši.
V plnej miere to pocítiš hlavne potom, keď sa detí osamostatnia a zostanete odkázaní iba na seba. Tak sa psychicky na tom príprav.
Autorka ako už niekto odporúčal pre inej si knihu Sila introvertu. Jedna kapitola je celá o porovnaní rozdielov medzi introvertmi a extrovertmi. Hlavný rozdiel je, že extroverti potrebujú stále spätnú väzbu od okolia akokeby "potlapkat", že si super. Keď toto nemajú, tak zostávajú vykolajeni. Presne toto tebe chyba od tvojho muža, lenže on to nechápe.
Povedala si mu o všetkých svojich pocitoch ako to cítiš čo by si chcela v čom aby ti pomáhal že chceš vedieť aj jeho názor a potom sa spolu rozhodnete . Never všetko čo sa píše v knihách nič v zlom každý jedinec je jedinečný . Aj introvert chce uznanie , niekedy možno nevie ako prijať pochvalu a ďalšie veci . Povedz mu tie myšlienky jedno mu to nie je ak ta naozaj miluje . Povedz mu čo potrebuješ a chceš nebola by škoda to zahodiť kvôli nedorozumeniu slabej komunikácii zo začiatku to možno bude robiť nasilu ale časom si zvykne .
@ckocka podľa teba teda načo riešiť moje potreby. Nevstupujme do komfortnej zóny muža, nechajme ho žiť vomsvouom svete ako keby bol sam a ty si naďalej domyslaj čo asi sa deje keď chodí nervózny ako pes. Či som ho nasrala ja, alebo mu naozaj nie je nič (keďže povedal že nič sa nedeje) alebo ma menštruáciu.