Manžel ma ignoruje, neviem prečo...
Sme spolu 17 rokov a máme dve pekné dievčatká. Počas manželstva - môj manžel mal a má vo zvyku ma ignorovať niekoľko dní, pretože je na mňa za niečo nahnevaný. Ja neviem za čo. Keď sa ho na to spýtam, odpovie že by som to nepochopila. Po pár dňoch, z ničoho nič začne komunikovať a keď som mu vysvetľovala že ma takéto správanie zraňuje a že ak som mu ublížila nech povie ako a porozprávame sa o tom - toto on neprípušťa. Poznáte takéto správania u svojich manželov?
@katarinaina no ja som asi chlap, ale mna občas tiež toto chytí, občas aj môjho muža. My sme ako dvojičky v tomto, takže si v tomto rozumieme. Pokúsim sa ti to vysvetliť. Partner/partnerka ti niečo povie, čo sa ti nepáči, možno sa ti nepáči len tón v hlase, alebo práve v tej chvíli chceš počuť niečo iné, ale on/ona ti povie opak. Tvojej duše sa to dotkne a príde na teba citový záblesk chladu. Chceš sa schovať niekde do nory, zavrieť do izby a v tom momente chceš byť len sama so sebou, chceš aby ti dal každý pokoj a ty si ten záchvev toho duševného/citového nesúladu chceš vyžrať sama. Ono to príde a ty s tým nevieš nič urobiť, musí to samo odoznieť. Niekedy je ten záchvev slabý, stačí deň-dva, niekedy je silnejší, lebo zatne hlbšie do duše, tak potrebuješ citovú/duševnú odrezanosť od partnera dlhšie. Ono to prejde, časom sa to zasa dá do normálu a napojí sa to na pôvodné domáce a citové súznenie. Ale áno, väčšinou to skutočne súvisí s partnerom a jeho naladením, vnímaním. Či je to choré alebo nechoré nesúdim, ale väčšina partnerov vníma naladenie svojho partnera a keď sa tam niečo rozladí, dokašle, preskočí to na toho druhého a nesúlad je na svete. Čo robiť? Tváriť a správať sa normálne, snažiť sa, aby to citové zamrazenie na mňa nepreskočilo, poprípade povedať, "keď ťa to prejde, daj vedieť" a ono to skutočne samo prejde. Ale urýchliť to nejde, musí to odoznieť samo. Ono to je ako záblesk z jasného neba, taká momentka, ktorá sa nedá predpokladať, takže asi sa tomu nedá ani vyhnúť.
zalozila som diskusiu mozno nam to niekto objasni https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/co-robit-ak-sa-vas-partner-urazi-a-nereaguje/
Ja v tom žijem. A pomaly ma to ničí. Je to psychické týranie. Tu nepomôže nic
@larisalarisa fuha, to neni dobre
@pininka tak bolo to niekolko rokov spat. A vtedy by som dala hocico, aby zacal komunikovat. S ostatnymi sa bavil normalne. Takze vtedy som to neskusila nikdy, nemala som na to silu, a je mozne, ze by to naozaj nezabralo. Ale teda narozmyslala som sa vela, ze aky je dovod. A vela naplakala. Ked som sa ho pytala po case, preco to robi, ked mi to ublizuje, povedal ze nevie. Bolo tam este viacero podobnych prejavov z temy psychicke tyranie a fakt som rada, ze sa to skoncilo.
Na druhej strane, uz ked si zena takeho cloveka vezme a ma s nim deti, zrejme sa tak prejavil uz pred svadbou. No a tam ostava ho uz len akceptovat aj s touto pre mna temnou strankou (v pripade autorky, kedze inak je fajn otec aj manzel), alebo to skoncit. Pretoze to sa asi nezmeni casom.
@katarinaina tak drzim vam palce, snad to nebude mavat casto a dlho. Ked vravis, ze inak je fajn, skus z tychto tichych obdobi vytazit aspon nieco, cas pre seba, deti, sport, relax.. a dobre je, ze sa zato to necitis zodpovedna. Ja som sa tak citila, a kvoli tomu som robila teraz uz uplne nezmyselne veci 🙈 aby nahodou nemal dôvodček na oduvanie.
@topasitta myslím si že nie je vždy riešenie skončiť vzťah keď partner nie je 100 percentný. Ja tiež nie som perfektná a napriek tomu so mnou môj muž je a nerozvádza sa aj keď stále premiestňujem nábytok 🙂🙂🙂 Myslím však že ja sa musím naučiť žiť s týmto neduhom tak, aby sa mňa netýkal. Ja nie som zodpovedná za jeho pocity, tie si vytvárame každý sám. Ja som zodpovedná za tie svoje a musím sa s tým vysporiadať. Myslím že partnerstvo je aj o tom že spolu prechádzame cestu, na ktorej sa obaja učíme a vysporadúvame s niečim čo nie je podľa našich predstáv.
@topasitta Vieš, ja som na neho nahnevaná a nebavím sa s ním už druhý deň, nie preto že ho chcem trestať ale preto že naozaj nemám na neho teraz chuť. Sama sa čudujem na svojou reakciou ale cítim sa v totálnej pohode, že ho ignorujem. Som zvedavá ako dlho mi to bude robiť dobre a potom uvidíme ako on pociťoval tento obrat v mojom správaní sa. Veľmi sa zabávam, a nespoznávam sa 🙂🙂🙂
@larisalarisa viem čo zažívaš... nerozumiem tomu ako si môj muž môže myslieť že by som mu náročky ublížila a ešte sa robila že neviem čo som vykonala. Uráža ma to, že má o mne takúto mienku. Musím zmeniť môj pocit aby sa ma nedotýkalo to že ma ignoruje.
@katarinaina jasne, ze koniec nie je vzdy riesenie.
Ja ked si predstavim, ze sa hnevam na muza, bez reci dva dni a este sa na tom aj bavim 🙈 no neviem🙈. Nastastie to nemusim riesit.
Vobec ta neodsudzujem. Neviem, ako by som sa zachovala ja na tvojom mieste. Ale ak by som toto jeho spravanie bola ochotna stolerovat, opakovala by som si donekonecna jeho dobre vlastnosti.
@topasitta priznám sa že si jeho dobré vlastnosti neopakujem... dokonca mu často hovorím, že dvere má vždy otvorené ak by chcel vycúvať. Moja situácia je taká, že som sebestačná a viem sa postarať sama aj o rodinu a preto sa nebojím že by odišiel. Jediné čo ma trápi je že ho mám skutočne úprimne rada a preto nechápem ako mi môže takto ubližovať. Ak by mi povedal: "toto moje správanie nemá nič spoločné s tebou, len ma nechaj aby som si veci poriešil sám v sebe a potom budem s tebou spokojný a rád" tak by sa ma to tak nedotýkalo, ale keď mi svoju ignorantskú náladu dáva najavo a viní ma z nej, a ja neviem čo som urobila, tak ma to neskutočne oberá o energiu.
@katarinaina ja to tiez nechapem. Do hlavy im nevidime. Rada by som ti napisala, co robit, aby sa uz neoduval, ale neviem o nicom. Len on sam by to musel chciet zmenit alebo ty sa s tym zmierit. Tak vela stastia a nech si spokojna ☺
Môj toto robil. Keď sa mu dačo znepacilo, ofucal sa a dokázal sa nebavit aj týždeň. A tým myslím naozaj nebavit, ani jediné slovko. Skúšala som všeličo, snažila som sa ho donútiť rozprávať, vypytovala som sa, kričala som, plakala som, tvárila som sa, že si to nevidím a bavila som sa s ním normálne... Nič nepomáhalo. Tak som zmenila stratégiu. Keď sa nebavil, nebavila som sa ani ja s ním, ale pokračovala som v nebaveni ďalej, aj keď jeho to už prešlo. Nie z trucu, ale jednoducho sa mi to jeho správanie tak znechutilo, že som ani nemala chuť sa s ním baviť. Zrazu zistil, že mu nie je príjemné, keď ho ignorujem ja, keď on už má zas dobrú náladu. Posledný rok je to 100 a 1, už vie normálne prísť a povedať. Občas sa stane, že sa zduje, ale trvá to len krátko, max pol dňa, on si to za tú dobu premysli a potom s tým príde za mnou.
@thoughtfulweirdo toto musim vyskusat
Vzchop sa a ignoruje ho tiež ....choď von s kamoškami ,do kina,na kávu ....alebo zober deti a choďte na celý deň preč ....nech vidí že ho máš tiež na háku a nemáš potrebu sa ho vypytovať čo mu je ....
Aj.môj sa vie tak zdut. Je to stresujúce a nepríjemné. Snažím sa ho ignorovať vtedy tiež, ale neznášam, keď neviem, za čo sa zdul
@katarinaina vraj chcu byt "sami sebou"
Ahoj, my sme s mužom 18 rokov. On nekomunikuje a ak hej, tak len odvrkáva, vadí mu každá otázka, každé moje prečo, čo sa deje. Len si lahne k telke, chytí mobil a tuka a mračí sa neskutočne...Na moje otázky čo je zase, čo robí, prečo neodpovedá dieťaťu, alebo iné mi len odvrkne, že s takýmito ko... nech ho neotravujem. aj sex začínam len ja. Často preto plačem, už som mu 100x povedala, že sa rozvediem, nech odíde a nič. všetko "postarom".... nedokážem si ani že budem bez neho ani že budem takto žiť s nim.
@katarinaina
Je introvert? Alebo akej je povahy...človek sa rokmi mení...
Ignoruj aj ty...nereaguj neries..pochopi
@katarinaina žijem s takým človekom (kozorožec). Je to ťažké veľmi ťažké. On spraví chybu a ešte je aj urazený. Má veľmi ťažku povahu. Na deti som sama co sa týka výchovy, školy aj voľného času. On si hra hry a ja sa s deťmi aj učím aj hrám, varím atď. Keď ho poprosím o pomoc, tak mi povie ze som neschopná a keď budem dobiedzat ze nemusí ani domov chodiť. Je mi do Plaču. Snažím sa kvôli deťom, musela som to dat von. Nezaujíma ho ako sa cítim, ci ma niečo trápi....... Škoda písať. Držím palce nech sa to u vás zlepší.
@katarinaina Na tvojom mieste by som skúmala, prečo mi konanie iného človeka spôsobuje až také negatívne pocity sama voči sebe až natoľko, že sa cítiš "ako handra" keď sa on uzavrie. Chápem, že sa ťa to dotýka, keďže je to človek, s ktorým žiješ, ale jeho správanie predsa neurčuje tvoju hodnotu. Môj muž má k tomuto sklony, aj keď nie až do takej miery, že by úplne nekomunikoval. Komunikuje, ale s takou nechuťou, že ho radšej v tej jeho jaskyni nechám a nevšímam si to. Nie je to záležitosť 4-5 dní, ale možno jeden taký deň...Takže u vás je to asi zložitejšie, ale najlepšie, čo môžeš pre seba urobiť, je naučiť sa na to reagovať bez emócií, vecne. Je to jeho problém. Ak nevie/nechce komunikovať, tak to jeho problémom aj ostáva. Nič to nehovorí o tebe ako o partnerke, alebo ako o človeku. Naopak, ak sa naučíš neprikladať jeho náladičkám dôležitosť, budeš si samu seba viac vážiť a on práve v tom momente pochopí, že nech už tým sleduje čokoľvek, míňa sa to účinkom.
Takto isto to maju moji rodicia. Otec sa zvykne nahnevat za nieco z prace a potom sme mali odutu tvar doma. Som rada, ze sme sa odstahovali, lebo taketo dni som neznasala. Nikto nevedel, za co je oduty, ci sme spravili nieco zle my, alebo zase v robote nieco...
@alexa321 u nas podobne, ak nie aj rovnako. Som sama na všetko, ešte aj keď staršieho syna hreším (má 17 rokov) tak nepodrží stranu a veru tam by trebalo pevnú chlapskú ruku, bo chalan je v určitých veciach neporiadny a neposlucha "zamak." Sama nakupujem, sama upravujem, varím, periem, žehlím a starám sa.... a keď chcem počuť milé slovo a zadre, že nech ho s p...ami neotravujem. čo mám robiť?? vyrevem sa, navrhnem mu odchod, ale nič.
ani ja by som ho nedokazala mesiac ignorovat, ale ked to nanho zas pride, zbalila by som sa a na 3dni bez slova odisla, napr. ku kamoske alebo na vylet a nepovedala, kde som bola, iba ze to by aj tak nepochopil.. toto by som dokazala v pohode 😀
@teeika modlitba ma drží nad vodou. To co som niekedy jemu vykrikovala, vylejem si v modlitbe, odovzdám to. Je mi potom ľahšie. Najviac ma trápia tie deti. Vie ich len vykricat. Nič ich v živote nenaučil a keď ho o niečo požiadajú je to preňho otravné. My ženy zvládneme toho veľa, sme silné. Ideme dalej, deti nám to odplatia verím v to.
@sintra áno,normálne to určite nieje. Moja mama bola tiež schopná sa mesiace a otcom nebavit a posielala nás aby sme mu povedali to či ono. Ale ona mu vždy povedala prečo sa s ním nebaví a to je rozdiel.