Manžel na zamyslenie

@tyfny dovol, aby som ti povedala jednoducho jednou vetou podla mna si tyrana zena. Tyranie neznamena len fyzicke, teda bitky, ale to, co tvoj manzel robi, je uz povazovane za tyranie. To, ako sa k tebe chova, je absolutne nepristupne. Okamzite od neho zdupkaj, pochybujem ze sa zmeni. Kazdy ma pravo na dostojny zivot, ktory ty pri nom nemas 😠 ries to, moja rada.

@tyfny ahoj, ja by som ti tiez radila odist od takeho muza. Viem, ze je to tazke, mozno su aj chvile ked vam je spolu dobre, ale vedz, ze to sa zlepsovat nebude, ziadne rozhovory tu nepomozu, mozno na kratku chvilu, ale ono sa to vrati spat do starych kolaji. Vacsinou sa taketo spravanie stupnuje k horsiemu. A to, ze sa na verejnosti sprava milo to je typicke pre tyranov, hraju divadlo pred verejnostou, a tym este viac potlacaju teba, aby ti nikto neveril. Ved kto by to aj na neho poovedal, ved je k tebe a k synovi mily,.....Oni to vedia dobre hrat, ale ty za tym vidis nieco viac, ty uz vidis, ze doma bude zase zle. Kym este takto uvazujes, chod k rodicom, lebo postupne ta zacne tak ovladat, ze uz si seba nebudes vazit absolutne a zacnes verit tomu co ti hovori v tych nadavkach, urazkach a ponizovaniach. V podstate to on ma problem so sebou ale vybyja si to na tebe, to on je ten co sa nicomu nerozumie. Urazanie, ponizovanie a zosmiesnovanie je forma psychickeho tyrania, len sa to zle dokazuje a nasa spolocnost este stale taketo spravanie bohuzial dost toleruje. Vaz si samu seba a uvidis bude lepsie, nebude ta nikto dusit. Mysli na syna, ak bude vyrastat v takomto chorom prostredi, taketo vzory spravania si osvoji a to by ta mohlo velmi mrziet, ale uz bude neskoro. Drzim palce, nech si stastna spolu so syncekom.

@tyfny tak nechapem na co cakas?! ved uz len to, ze dieta v pritomnosti otca (!) place za mamou! si viem predstavit, ze mily tatko kuka telku a synka necha plakat a nevsima si ho, neutisi, nepomojka 😖 drobcek maly, az mi srdce stiska....

@tyfny mala by si svoju situaciu riesit co najskor nielen kvoli sebe, ale aj kvoli malemu. strasne zle sa mi citaju tvoje prispevky, ved to je neodpustitelne take spravanie. Utekaj od neho, pretoze mam pocit, ze sa ani o maleho nestara. Tvoj zivot bude lahsi ak od neho odides. Strasne ti drzim palce. Odid k rodicom na vikend aj s malym, vsetko si premysli a dohodni sa s vasimi a verim ze uz sa k nemu ani nevratis. A ked nadava ze nie je upratane a navarene ked ty nestihas, tak by som ani prstom nepohla, ved ma dve zdrave ruky. Ked sa mu nieco nepaci, nech sa paci moze s tym hned nieco urobit. Kritizuje ta ako umyvas riad, tak hod donho hubku a nech ti "ukaze" ako sa to robi a nech neskonci kym nebude vsetko umyte. Ked to vie "lepsie" ako ty, tak nech si to aj robi. Nenechaj mu pocit, ze vsetko co robis je samozrejmost, lebo nie je, ak si to nevazi tak to nerob a ak si teba nevazi tak s nim nebud.

@tyfny akisto poznas najlepsich priatelov tvojho muza, ak niekoho z nich mas v telefone a medzi nimi je niekto empatickejsi, skus si dohodnut stretko. Som si ista, ze ty sama ho nedokazes zmenit, mohol by ti pomoct s tym nejaky jeho dobry kamarat... Keby to bol niekto, ku komu citi tvoj mangel respekt, niekto rozumny a empaticky... Porozpravaj mu, ze sa mangel k tebe sprava strasne nepriatelsky, arogantne ako k psovi, ze vazne rozmyslas o rozchode, lebo sa to uz neda uniest, ty si citliva zena, staras sa o domacnost, dieta a ani kusok podpory, pomoci alebo nebodaj vdaky od neho nedostanes... O tu pomoc, alebo podporu ide vlastne az v nejakom druhom rade, ked sa vztah dostane do normalu, ked sa vyrovna respekt partnerov pre funkcie, ktore plnia v tom vztahu, ale ide hlavne o to, aby si sa nezrutila, on ta strasne dusi, nema ani kusok pochopenia pre to, ze mas city a nevladzes tolko od neho, nie je ti oporou, ale naozaj jedinym clovekom, ktory ti stale podraza kolena, ja viem ake su ostre udery slov, ako to boli, ked ta niekto ponizuje, vysmieva sa z teba... Nema na to pravo, nikto na to nema pravo!
Nuz a ak niekoho takeho z jeho kamaratov najdes, zatial by ste mu nemuseli hovorit, ze ste sa stretli, o nom rozpravali, to by ho dopalilo a dusil by ta zas, prave aj za to stretko s kamaratom, lebo z toho co pises jasne ze je tam skryta ziarlivost. Ja som to skusila, dostala som vacsinu jeho priatelov na svoju stranu, lenze mangel bol dost ziarlivy, prestal rozpravat a prave ked sa zacal uvedomovat (to sme byvali uz cca 2 mesiace odseba) som stretla niekoho, do koho som sa zamilovala. Uz som sa k mangelovi nedokazala vratit, tie roky zivota v manzelstve pod tlakom mi uplne vymazali akukolvek silu a chut k zodpovednosti voci slubu, ktory som dala mangelovi v kostole pred celou rodinou...
Drzim ti palce, kazdy ma pravo byt stastny, taky zivot, kde ta partner iba depta si nezasluzis, ste rovnocenni ludia, nema pravo ta ponizovat, ani robit z teba sluzku. Si sikovna mlada baba, mas toho este vela pred sebou, drzim ti palce.

@tyfny nejak som zablúdila do tejto vašej temy..ak nevadí pridám svoj postreh, názor a skúsenosť aj ja

a mojím manželom ( s chodením spolu) som bola 12 rokov.. mali sme krásny vzťah, keď sa nám narodil syn - čo manžel veľmi chcel aby sme mali už dieťa, začalo sa to kaziť.. ak som niečo povedala, bolo, že mudrujem ,lebo mám VŠ a on nie, čím ďalej, tým horšie to bolo.. časom som bola už sprostá krava, ku..va, neschopná matka, vraj je všade bordel, jedlá čo pred tým vychvaľoval zrazu boli nejediteľné a vylieval to do záchoda..samozrejme jeho posedenia s kamarátmi v krčmách sa stávali každodennými a čím ďalej tým častejšími.. pomaly sme žili len z mojej výplaty, lebo svoju prepil, kadiaľ chodil robil dlhy..ja som bola doma už úplne ticho, lebo ma zhadzoval za každé slovo a všade a pred každým..takže sme už nikam ani nechodili ani na rodinné návštevy.. doma sa začal schovávať alkohol.. ja blbá som s ním ešte aj na protialkoholické začala chodiť.. boli potom dobré týždne a zas peklo.. ešte horšie.. keď na mňa namieril nabitú zbraň, aby som mu dala peniaze do krčmy, zbalila som seba aj syna a odišli sme k rodičom a podala som žiadosť o rozvod.. pár týždňov som si poplakala, brala som to ako vlastné zlyhanie, rozmýšľala nad tým, či mu nedám ešte jednu šancu (asi milióntu)...ale neustúpila som nakoniec.. po rozvode som prišla na to, že mi je omnoho lepšie, bola som kľudnejšia aj syn začal byť kľudnejší a porejavy agresivity, ktoré u neho začali , zmizli.. a celý môj život sa stral zrazu krásnym, kľudným... teraz mám partnera s ktorým mám bábätko, žijeme spolu aj s mojím synom a neviem si predsatviť, že by som mala v takom terorre ešte žiť a len sa čudujem, ako som to mohla tak dlho vydržať... moja rada.. pošli ho do čerta čím skôr.. si mladá, život máš pred sebou

@susannz jedna tvoja veta ma inspirovala....napisala si, ze si zozpad vasho manzelstva pripisovala vlastnemu zlyhaniu. myslim, ze to je casty pocit zien po rozchode. aj ja som ho mala. prispieva k tomu caste vyhlasenie, ze za kazdy rozvod su zodpovedni dvaja! podla mna je to velky nezmysel. niekedy sa moze jeden aj pretrhnut, ked druhy nechce, neda sa nic spravit.....

@filipal ono sa to ale zrejme myslí tak , že minimálne si už pri výbere zlyhala ked si zvolila nesprávneho partnera, ale ono keby sa to dalo vidieť aký bude 😒.Niekedy skutočne nestačí ani 5 a viac rokov chodenia a bývania spolu , ten papier a narodenie dieťaťa preveria vzťah dostatočne.

@filipal presne s tebou súhlasím, ale to že ja za rozpad manželstva nemôžem som si uvedomila až časom, keď som sa tak nejak "ukľudnila"

@susannz hcem sa opýtať a teraz je aký tvoj vztah k exmanželovi a otcovi tvojho dieťata.
Ja aj keby som sa na hlavu postavila a chcela by som aby vztah bol na ľudskej úrovni sa mi to nedarí 😒 , akokoľvek sa snažím kvôli deťom.

@maminuska
@filipal no človek si až spätne uvedomí tie malé náznaky v správaní partnera, ktoré vtedy nepochopí alebo ich ignoruje ako nepodstatné..takže asi hej chyba je v tom, že si zle vyberieme a ignorujeme tie náznaky

@maminuska nop zo začiatku bol strašný..rozkopával mi v noci dvere vyhrážal sa že ma zabije...časom sa ukľudnil do znesiteľnej miery a teraz mám od neho úplný pokoj..zomrel-prepil sa

@susannz ano myslím že máš pravdu , ja som tie náznaky mala dostatočné , ale boli vo fáze akutneho zaľubenia a vtedy je to predsa nič , láska všetko zdolá 😖 .
Exmanžel mi to servíroval priamo pred nos , len ja som to nevidela alebo nechcela vidiet .

@susannz no to asi nebolo príjemné. A je to zároveň aj smutné čo dokáže urobit alkohol s niektorými ľuďmi.

@maminuska presne..aj ja som si spätne uvedomila, že mal kladný vzťah k alkoholu vždy..ale vtedy pohomlo, že buď prestaneš, alebo sa rozídem s tebou.. aj to som ignorovala, že ma v rodine dvoch alkoholikov a celá rodina si rada vypije..

@maminuska pre mňa to bolo ťažké len v tom, že som to musela povedať synovi..ja som bola už príliš unavená z neho a na pekné som si už vôbec nepamätala len na to zlé, toho bolo priveľa

@susannz ja mám teraz zasa ťažkosti v tom ako vysvetliť deťom že ich otec o ne nejaví záujem a to ani ten najmenší , no ako to normálne vysvetlíš postihnutej 16 ročnej dcére a 12 ročnému chlapcovi v puberte ?

@maminuska
@susannz
to je to, ze mlade zeny nemaju skusenosti tych starsich....mat telo 25 rocnej a rozum 50 rocnej, to by som brala. 🙂

@maminuska tak to vysvbetlíš veľmi ťažko, záleží od detí aký majú k nemu vzťah..hlavne im vyvsvetliť, že nie v nich je chyba, lebo to si deti tak často berú
@filipal táák to by som brala, mne by stačil aj tento môj rozum..ale to telo!!.. 😀

@filipal no tak to by sa asi drvivá z nás ani nevydala 😀
Ona zas tá príroda vedela čo robí , lebo pokiaľ je človek mladý a sprostý tak si vyberá partnera podľa nepodstatných vecí, ale čím už je človek starší tým sa mu aj partner ťažšie hľadá lebo ten rozum má a má aj skusenosti.

@filipal moja starká tak vravela :

" Keď sa sprostá nevydá , tak sa nevydá už nikdy " 😀

ono to čo sa v danom čase niekedy zdá ako nevýhoda, tak po čase si človek uvedomí, že to tak malo byť. Ja keď som bola mladá (a sprostá 😀), tak som mala pocit že "nemám šťastie" na dlhodobejší vzťah, vždy som chcela tých, čo nemali o mňa záujem alebo naopak. Ale to by som potom nestretla tesne pred 30-tkou svojho terajšieho muža 😉. A keď si tak spätne spomeniem na niektoré svoje bývalé "známosti" tak si pomyslím, že chválabohu, že ma nechceli na dlhodobejší vzťah 😀.

Všetko zlé je na niečo dobré, i keď sa to zdá ako fráza, je to proste tak. Všetko čo nás v živote postretne, má svoj hlbší zmysel, niekedy nám najviac pomôžu tie najhoršie veci. Namiesto horekovania "prečo práve ja" si z toho treba zobrať to užitočné. Keď ti život ponúkne citrón, urob si z neho citronádu 😀.
Tie zlé vzťahy sú také "kopance do zadku", ktoré mnohé z nás potrebujeme, aby sme sa posunuli niekde inde a nabudúce si vyberali partnera podľa iných kritérií. Napokon mnohé ženy si nájdu milujúceho partnera až po veľmi zlej skúsenosti s predchádzajúcim partnerom.
Ono paradoxne je to niekedy aj lepšie, človek má väčšiu silu a motiváciu sa od toho odpútať. Poznám zopár takých vzťahov medzi partnermi - ani ryba ani rak. V tom vzťahu je žena (či obaja) nespokojná, sú tam mnohé problémy, ale kedže to je na hranici medzi "dá sa to vydržať" a "je to neznesiteľné" tak chýba ten správny impulz
na odpútanie sa (hlavne ak deti sú relatívne spokojné a majú dobrý vzťah s partnerom). Tak sa v tom plácajú ďalej, v nespokojnosti a strese a život pomaly prekĺza medzi prstami.

@susannz , to že sa človek pomýli, nie je chybou. Chybou je, keď ťa život stále a stále "kope do zadku" a ty to ignoruješ a tváriš sa, že je to pohladkanie. Myslím, že toto nebol tvoj prípad. 😉

nečítala som to celé, ale mnohé tu riešite, že čo je ešte normálne, že nikto nie je ideálny a podobne.
podľa mňa vždy ide o to, aby bola rovnováha z oboch strán, napríklad ak sú obaja dosť výbušný a často si povedia aj nepekné veci narovinu, tak je to podľa mňa ok, ale ok nie je ak jeden druhého ponižuje, nadáva mu, prípadne ho aj bije a druhý nepovie ani svoj názor len aby bol kľud.
partneri majú byť rovnocenní a ak sa jedna strana cíti vo vzťahu zle, prípadne sa partnera aj bojí, určite nie je niečo v poriadku.

@bodka70 no aj mne to trvalo tri roky, kým som sa odhodlala na rázny krok...ale som veľmi rada, že som sa dohodlala 😉

@bodka70 Presne, úplný súhlas. To zlé čo som prežila v manželstve....časom som zistila, načo všetko to bolo "dobré". Keď sa mi konečne otvorili oči a rozum 😀 a rozviedla som sa, zistila som, koľko priateľov mám, koľko priateľstiev bolo úprimných, že som vlastne silná žena a nie "troska nemožná", akou má bývalý chcel mať... že život bez chlapa je vlastne fajn, cítila som sa neskutočne slobodná a šťastná. Kto tak žije stále, neuvedomuje si to tak ako ja vtedy. Potom som spoznala terajšieho partnera a vážim si lásku, dotyky, pekné slovo, pomoc v domácnosti, že sa venuje mojim synom, že sa pri ňom zobúdzam, že som pri ňom žena... Pre niekoho je to samozrejmosť, pre mňa je to niečo veľmi hodnotné... 😉

@susannz , čo tak počúvam iné príbehy, tak 3 roky, to si bola ešte celkom rýchla 😉 .

@bodka70 asi som akčnejšia 😀 no išlo hlavne o to, že ex ma nikdy neudrel, tak som to brala ešte nejak tak.. ale keď na mňa zautočil na druhý deň bola podaná žiadosť o rozvod