Manžel po konflikte nekomunikuje
Ahojte, dievčatá, idem za vami po radu... vcera sme sa s mm chytili a uz mam dost jeho stylu neriesenia konfliktov. On povie, ze sa nechce hadat ale zaroven je neprijemny a nekomunikuje. Chytili sme sa pre uplnu hovadinu, on ale zareagoval nezvycajne neprimerane. Kedze vie, ze mi najviac ublizuje ticho a to, ze neviem, vyuziva tuto taktiku. Ja ale potrebujem uz zistit, ako to zlomit, lebo naozaj by som rada vedela, co take strasne sa z jeho pohladu stalo... ja to tipujem na ranene ego... uz sa pripravujem zase na tichu domacnost celotyzdnovu pripade vyhybanie sa mi. Som z toho uz ale na nervy, vzdy mi je zle, neviem sa na nic sustredit. Myslim si, ze on to vie a skusaa takto mnou manipulovat.
Mate pre mna nejaku radu? Skusala som sa ospravedlnit, ale ked vlastne neviem za co sa hneva, tazko sa mi ospravedlnuje...
Stručné zhrnutie
- Tichá domácnosť alebo ignorovanie partnerky je v diskusii opísané ako forma pasívnej agresie a bežný konflikt v pároch, pri ktorom diskutujúce odporúčajú komunikáciu alebo odbornú pomoc ako riešenie.
- Ako praktické riešenia sa v diskusii uvádzali párová terapia alebo konzultácia s psychológom/psychiatrom, nastavenie hraníc (ultimátum: terapia alebo rozchod) a konkrétne každodenné zmeny správania (neodpovedať na ticho, prestávka v spoločných povinnostiach, presun zo spálne).
- Rozumné stratégie podľa diskusie zahŕňajú buď neeskalovať banality a dať čas na spracovanie, alebo pri opakovanom dlhom ignorovaní zaviesť dôrazné hranice (ultimátum, vyhľadanie terapeuta).
Q: Ako reagovať, keď partner po konflikte úplne nekomunikuje?
A: Krátkodobo dajte priestor a navrhnite stretnutie po vychladnutí; ak to opakovane nefunguje, v diskusii sa odporúča párový terapeut alebo psychológ a prípadné ultimátum (terapia alebo rozchod).
Q: Kedy hľadať odbornú pomoc ako psychológ alebo párterapeut?
A: Diskutujúce odporúčajú psychológa, párterapeuta alebo psychiatra pri opakovaných a dlhých obdobiach ignorácie, pri výraznom zhoršení psychického stavu alebo ak sa konflikt nedá riešiť komunikáciou doma.
Q: Ako nastaviť hranice proti tichu a ignorácii v domácnosti?
A: V diskusii sa navrhovalo jednoznačné oznámenie hraníc, ultimátum (návšteva párového terapeuta alebo rozchod), prestanie vykonávať niektorých spoločných povinností („nevariť, neperieť“) alebo presun zo spálne ako donucovacia stratégia.
Q: Je tichá domácnosť považovaná za psychické týranie?
A: Otázka je sporná; niektoré príspevky označujú dlhodobú ignoráciu za psychické týranie alebo pasívnu agresiu, zatiaľ čo iné príspevky to nepovažujú za týranie a radia ignorovať alebo zvládať situáciu inak.
Q: Má sa konflikt riešiť hneď, alebo dať partnerovi čas?
A: V diskusii sa uvádzajú oba prístupy: niektoré rady zdôrazňujú „riešiť ešte v ten deň“ alebo techniku „nikdy neísť spať rozhádaní“, iné odporúčajú dať druhému čas spracovať situáciu a vrátiť sa k tomu o deň-dva.
Q: Ako zistiť, či správanie partnera pochádza z rodinného modelu?
A: Diskutujúce odporúčajú nenápadne zisťovať rodinné vzorce (napr. neutrálne otázky svokre), pretože niektorí muži si podľa príspevkov nesú model ignorovania z rodiny.
Závery z diskusie
Zhoda
- Tichá domácnosť a ignorácia sa v diskusii vnímajú ako forma pasívnej agresie, ktorá partnerku emocionálne zraňuje.
- Komunikácia a odborná pomoc (párterapia, psychológ, psychiatra) sú v diskusii uvedené ako reálne možnosti riešenia.
- Praktické prístupy zahŕňajú buď neeskalovať a dať čas, alebo nastaviť jasné hranice a dôsledky pri opakovaní správania.
Sporné názory
- Niektoré príspevky radia ignorovať ticho a „neriešiť hovadiny“, zatiaľ čo iné odporúčajú aktívne nastaviť hranice vrátane ultimáta alebo presunu zo spálne.
- Niektoré príspevky považujú dlhodobú ignoráciu za psychické týranie, iné ju považujú skôr za ťažkú, ale tolerovateľnú partnerskú dynamiku.
Otvorené otázky
- Robí partner ticho zámerne ako manipuláciu, alebo ide o automatický coping z minulosti?
- Pomôže v konkrétnom prípade párová terapia alebo zmena správania partnera zostane nezmenená?
- Ako konkrétne postupovať pri prvom stretnutí po konflikte, aby sa situácia nezhoršila?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
párová terapia,párterapeut,psychológ,psychiater,pasívna agresia,tichá domácnosť,ignorácia,trucovanie,ultimátum,„nikdy nie pohadani spat“
Miesta a osoby
žiadne
Podla mna sa s takym clovekom neda dlhodobo normalne existovat. Mam taku pribuznu, ktora presne takto tresta blizkych urazanim sa a nekomunikaciou. Jedine co ako-tak funguje je ignorovat to, jednoducho jej nedat pocitit, ze ta to trapi, lebo presne v tom sa vyziva, ze ti ,,odopiera" svoju pozornost. V pripade, ze ma clovek zaujem to vyriesit, pyta sa jej, snazi sa komunikovat, tak to je voda na mlyn, blokne ho na sietach, nedviha telefon a pod. Po istom case otoci a tvari sa, ze sa nic nestalo. Ja to uz ignorujem, do par dni, tyzdnov sa ozve sama, ked nieco potrebuje 😁 Ale aby mi to robil partner s ktorym zijem, nie, nikdy by som to netrpela.
Milá autorka,
rozumiem ti, že nechceš ťahať svokru do vašich problémov,
ale vyzistiť to nejak rafinovane- keď má svokor iný názor ako ty, ako to riešite? Alebo tak nejak neutrálne 😊
Kým ste spolu chodili nespozorovala si nič podobné?
Že mali tichú domácnosť? Alebo že sa svokra snažila komunikovať normálne a svokor bol odutý?
Každopádne, ak ti na manželstve záleží treba tvrdo dať ultimátum najlepšie hneď po prvých razoch-
toto nie je normálna reakcia na danú situáciu, toto do zdravého vzťahu nepatrí. Vieš väčšina žien s rovnakým problémom povie to isté- je to inak super chlap. Ale čo z toho, keď to bude robiť čoraz častejšie a dlhšie.
Vyhľadať odbornú pomoc a najlepšie aj s ním, ak chceš s ním ostať - môj názor.
@zanka777 moj je lev a he to to iste..u nas aj 2 tyzdne dokaze byt ticho 🤨 neznasam to
Ahoj autorka, momentálne riešim niečo podobne, podarilo sa ti niečo zmeniť na manželovi? 🙂
Môj otec je taky...on sa dokáže uraziť aj len preto,keď mu mana povie ,nedávaj si modré ponožky, alé čierne...a aj mesiac s nou koli tomu nekomunikuje,jednoducho kazda jadka,konflikt skonci tym ,ze on prestane a trca to dlhooo...úprimne ti poviem,ak si nechceš dokáslat život, tak sa pober preč....toto sa bude Len zhoršovať...
Žiaľ mama je mäkkýš...a teraz po 33 r uz na to kašle, aj keď občas ešte zamrzí....