Prečo ma priateľ pri konflikte ignoruje?
Ahojte.. mám priateľa, na ktorom som si všimla, že vždy pri nejakom konflikte alebo ak sa o niečom nechce rozprávať, odpovedať, alebo riešiť tak ma ignoruje. V realite ostane ticho a odíde z miestnosti, alebo sa tak z hlboka nadýchne a zmení tému. X-krát som povedala, že mne stačí povedať na niečo normálne nie, ideálne aj dôvod, aby som vedela jeho pohľad a ako to cíti on a nech ma neignoruje.. Je za tým niečo aj psychologické alebo prečo to ľudia robia?
@anonym_autor áno, treba tam hľadať to, že nedokážeš rešpektovať jeho prežívanie situácie. On je nasratý a ty dobiedzaš a chceš dôvod, emóciu, čo cíti a Boh vie čo ešte všetko. Dáva ti na vedomie, že ho máš nechať na pokoji. Ty nechceš byť ignorovaná, on chce mať od teba pokoj a kľud. Keby do mňa niekto dobiedzal, keď som nasratá, tak dostane takú " emóciu", že až. 🤬
@anonym_autor je to nevyzretý chlap a nevie, alebo nechce riešiť problémy. Nemohla by som žiť s ignorantom.
@anonym_autor dobre to teda nie je, ked nechce komunikovat. Ani dodatocne to neriesite?
To ako ostane nejaky problem visiet? Veci sa nedoriesia?
To je presne situácia, ktorú musí clovek natrénovať, zvládnuť. Ja som vždy vybuchla, išla som sa hádať, obhajovať, vysvetľovať…. Ale tomu je koniec, tiež som sa naučila hodiť ignor. Je to lepšie.
@anonym_autor Podla mna zavisi aj od toho co chces riesit. Nemusi byt hned nevyzrety. Zial nepozname aj jeho verziu. A su typy zien, ktore dobiedzaju do spiku kosti, kym nedosiahnu to co chcu. Tvoj partner nemusi byt az tak emotivny clovek. Mozno to uz niekedy prehanas a ani si to neuvedomujes a to by ani clovek so svätou trpezlivostou uz nezniesol. Nejdem si ho zastavat. Ano problemy by sa mali riesit. Ale su to take vazne problemy alebo len nieco vsedne za co do neho neustale hustis? Bolo by pre teba lepsie kebyze vybuchne? Nedal ti na to co chces vediet uz odpoved uz predtym viackrat, ale tebe to nestaci? Velmi malo informacii. Nemusi byt za tym nic psychologicke. Staci, ak ste v tychto veciach uplne rozdielni. Ty si emotivna, riesitelka vsetkeho a mozno aj nepodstatne veci priliz zvelicujes a on je skor ten co filtruje, co ti mozno odpoved da raz max 2x, no ty to potrebujes riesit znovu a znovu aj keby s odstupom casu (tyzden, dva, mesiac)? Neviem, nepoznam ani jedneho z vas. Tak sa skus zamysliet, ze preco je taky, ci je to len jeho nastavenie v povahe, alebo ci to uz aj ty tak trochu neprehanas.
Casom sa par nauci zvladat konflikty. Ked sa budete dobre poznat,tak budes vediet,kedy ho nechat tak,nech vychladne a potom to vyriesit. Nemusite za kazdu cenu hned riesit. Dolezite je,aby sa rozpraval potom a vysvetlili ste si to. Vsetko sa da naucit aj prisposobit,ak su dvaja ludia rozumni. Z tohto,co pises je tazke usudit,ci sa s nim da pracovat alebo je to jeho konecny stav.
@anonym_autor je to obranny postoj, nechce ist do konfliktu a takto sa mu snazi vyhnut. Na druhej strane ak by tych rieseni bolo x za den a nie uplne podstatnych veci asi by som sa im tiez vyhybala. Teda kym by to nepresiahlo urcitu hranicu a rozisla by som sa. Nie som clovek co musi vsetko riesit rozhovormi o dovodoch a pocitoch. On uz tym ze sa vyhyba ti dava najavo ze toto do hlbky riesit nechce.
Ja to mám takisto. Ak dôjde ku vyhrotenej situácií a nechcem povedať niečo nevhodné, tak odídem. Premyslím si to, emocie opadnú a vrátim sa k tomu opäť. Ale dobiehadzím, vypytovaním a vyhrocovaním situácie ma od seba druhá strana odoženie. Nemám rada drama queen ani ženy, ani mužov.
@anonym_autor Nie som psychológ ,ale som muž dvadsať rokov ženatý.Ako je to s nami mužmi? Muž si ťažko priznáva chybu.A to nie je dobre .
Keď príde k nejakému konfliktu,a ty sa ho prirodzene pýtaš, čo sa stalo, čo cíti a pod,jemu sa zapne nejaký čudný obranný mechanizmus ( lebo ty neutočíš,len sa normálne pýtaš,) a začne pasívne útočiť - napríklad odíde.
V jeho hlave sa vznikne chaos, strach ,pocit zlyhania,pocit nie som" DOSŤ" a cíti sa zraniteľný.Tak sa uzavrie.A práve zraniteľnosť je kľúčom k dobrému vzťahu.Proste pomáhame si,dopĺňame sa navzájom , vzájomne sa podporujeme.Nemusim byť dokonalý a všetko dokonale zvládnuť.
Ako dieťa sa možno naučil, že prejaviť slabosť, chybu ,nie je bezpečné.Mozno ho za to kritizovali rodičia.Neviem.Ich stratégia prežitia je: „Keď ťa k sebe nepustím a neotvorím túto tému, nemôžeš ma zraniť ani ma vidieť ako nedokonalého.“
Pre takého človeka je nesmierne ťažké priznať si chybu, pretože to neberú len ako zlyhanie v jednej situácii. Pre ich krehké ego to znamená celkové spochybnenie ich hodnoty ako muža či partnera. Zmena témy je pokus o záchranu vlastnej tváre pred touto hanbou.( fiktívnou,lebo hovoriť o vlastných pocitoch nie je hanba).
Riešenie je osobnostný rozvoj a rast.Ja napríklad už roky navštevujem " živé" kresťanské stretnutia,kde máme prednášky o tom ako človek funguje,o hodnote, človeka,o viere,o manželských vzťahoch,o tom ako prekonávať prekážky.Mam kamarátov veľa mužov, vidím, že ani oni nie sú dokonalý muži, manželia,otcovia a svet sa nezrúti.A práve tá nedokonalosť a zraniteľnosť sú z jednými piliermi priateľstva.
Napríklad nás naučili, že ZLYHANIE NIE KONIEC.Je to proste zastávka na ceste života.Niekedy príjemná viac inokedy menej.Proste priznať si chybu ospravedlniť sa partnerke je nástroj fungujúceho vzťahu.Inak ľahšie sa to píše ako robí.
Alebo čítať knihy o hodnote človeka,alebo vypočuť si prednášku psychológa alebo kouča.Vzdelavat sa rast, napredovať.Ale to by si musel partner SÁM priznať a uvedomiť, že potrebuje rásť
My sa ignorujeme navzajom 😂 ked vychladneme tak sa o tom rozpravame. Naucili sme sa, ze pri nasich povahach je to tak lepsie. 🤷♀️
Nie je to ziadna povaha ,nie je to ziadne ze ty dobrdzas .Nie .
Je to emoce nevyzrety chlap pravdepodobne s nizsim sebavedomim .
Kazdy normalny clovek ,riesi v klude problem .Vypocuje toho druheho - Samozrejme treba spravne formulovat - nerobit vycitky …neatakovat
Mala som takeho chlapa a nie dakujem .
@anonym_autor moc sa snazis zatial co jemu je to jedno. Snad ma nejake ine prednosti preco zostavas
@anonym_autor nevie sa rozpravat o pocitoch a riesit konflikty tak radsej pred tym utecie. Toto maju ludia jednoducho v sebe a nesu si to z detstva. Nemyslim, ze mu to je nevyhnutne jedno aj ked sa to tak javi, mozno len naozaj nevie ako tie situacie uchopit.
lebo je to ich povaha