Manžel s homosexuálnymi sklonmi
Ahojte, zaujíma ma Váš pohľad na partnera s homosexuálnymi sklonmi, ktorý sa rozhodol založiť si rodinu a nemať sex s mužom, či by ste do toho šli, keby Vám to klapalo v sexe a keby ste to vedeli už pred svadbou. A aká by bola Vaša reakcia, keby Vám to partner povedal až po svadbe, no s tým, že Vás nikdy nepodviedol s mužom. Avšak verili by ste mu aj naďalej?
skusim pridat clanok jedneho psychologa, ktory tu uz raz pisal :
Skúsim vliať viac svetla do problematiky. Mám dojem, že väčšina z vás strieľa do vetra, prehnane bráni, menšina prehnane súdi. A väčšinou sú to len dohady, zmätok, ktorý som aj čakal.
„Za to nik nemôže. Každý to už jednoducho mal v sebe. Treba to prijať.“ Dôvod, prečo ľudia akceptujú homosexualitu iných – ľútosť v neznalosti. Najviac sa im však prijíma vtedy, ak sa ich daný problém netýka. „Veď nech si žijú, ako chcú, ak sa do mňa nestarajú.“
1. Áno, dotknutý človek za homosexualitu nemôže.
2. Áno, zvyčajne sa daný stav už nezmení.
3. Prijať je vhodné iba svoju sexuálnu orientáciu, nie stav nemohúcnosti, slabosti, zženštilosti. Vždy je potrebné bojovať za svoju pravú a prirodzenú podstatu.
4. Nikdy netreba nechať vnútorne zraneného človeka tak – nech si robí, čo chce.
Všetko, čo o homosexualite doposiaľ vieme, vieme z kníh alebo odborných publikácií. Hovoria ale autori týchto textov pravdu? Z príčin jej vzniku sa stala pred niekoľkými desaťročiami nielen vedecká problematika, ale aj dogma, myšlienkový prúd, s ktorým, si už málokto dovolí verejne nesúhlasiť. Je to ale správne?
Ja ako biológ som začal pátrať a overovať si biologické príčiny vzniku homosexuality a skúsenosť ma priviedla k uznávaniu jedine psychosociálnych príčin jej vzniku, odhalil som mnohé pochybenia (na poli biologických, genetických a epigenetických výskumov) tých, ktorí homosexualitu študovali v minulosti, avšak povrchne alebo účelovo. Ich spoločenské postavenie, politicky ovplyvňované a zároveň podporované názory sa presadili, spojili sa s podporou ďalších verejne známych osobností, dotknutých, objektívne alebo subjektívne diskriminovaných homosexuálov, ktorí dodnes obsadzujú všetky dôležité posty (často sa jedná o ľudí, ktorí sa venujú kultúre, vzdelávaniu, osvete, politike, medicíne, vede a teda o inteligenčnú elitu) a nadobudli takmer globálny a nemeniteľný charakter, nech by sa už ďalej dialo čokoľvek.
Pozor! Zmieňujem sa o pravej homosexualite človeka, nie o niečom podobnom alebo inom!
Znalosti o homosexualite z kníh som nechal bokom a začal som sa zaoberať vlastným výskumom, najmä komunikujem s mnohými homosexuálmi a spolu analyzujeme ich minulosť, rodinné zázemie, vzťahy vtedy a dnes. Výsledky nepublikujem v renomovaných časopisoch, pretože sa nikde nepretláčam nasilu; nikto by ich totiž neuznával, dokonca by mi možno hrozilo väzenie. Mnohé poznatky ešte len spracovávam a usilujem sa ich pochopiť.
Zatiaľ som dospel k záveru, že prezentácia homosexuality ako prirodzenosti je nesprávna. Homosexualita nie je a nikdy nebola evolučne prirodzená, a už vôbec nebola a nie je pri živočíchoch v prirodzených podmienkach pravé, nezmeniteľné alebo obligátne sexuálne správanie. Niekedy ide o sexuálne správanie len navonok, v skutočnosti je za tým upevňovanie hierarchie, sociálnych väzieb a súdržnosti v skupine, ktorá môže byť matriarchálna (šimpanz Pan paniscus, pri ktorom sú hry s genitáliami analogické rôznym nesexuálnym aktivitám Homo sapiens sapiens v skupinách, ktoré tvoria a chcú sa v nich viac zblížiť, spoznať) alebo ide o improvizované správanie členov patriarchálnej skupiny v špecifickej situácii v prírode alebo v neprirodzených podmienkach, ako je chov v zajatí (v kŕdli vtákov sa bez samca môže vyskytovať agresívnejšie správanie samíc, kanibalizmus i homosexuálne prejavy, ktoré ale, po príchode nového samca do skupiny, postupne miznú, hierarchia je podrobená pomerne nenásilnej prestavbe, homosexuálne aktivity sa prestanú realizovať). U zvierat teda ide o imitované sexuálne správanie alebo o zvyčajne dočasné prejavy hnané kopulačným pudom, ak sú krátkodobo alebo dlhodobo vystavené neprirodzeným vplyvom, najmä izolácii. Porovnávať sexualitu zvierat a človeka môžeme len do istého bodu. Homosexualita je už ďaleko za pomyselnou hranicou porovnateľnosti, pretože iba človek má psyché. Iba človek má tak špecifický a komplexný vnútorný svet, väzby, úlohy v rodine v spoločnosti, variabilitu myslenia, postojov, zážitkov a skúseností, že ich takéto nemá a nemôže mať žiaden iný tvor na svete.
Homosexualita teda nie je niečo prirodzené, ale niečo, čo sa v ľudskej populácii vyskytuje pomerne často (v mužskej populácii odhadujem 6 – 8%) a malo by sa k tomu pristupovať citlivo a tolerantne. Čo je prirodzené na tom, ak výchovne zlyhajú obaja rodičia (veľmi zjednodušene napísané) a syn má problém zdravo sa presadiť, naplniť vo svojej pohlavnej role? On sa už zvyčajne cíti byť iný od detstva, nie však tým, že by to mal génoch, ale tým, že absentoval zdravý vzor mužskosti, ktorý by rozvíjal a posilňoval jeho osobnú mužskosť, tým, že dominantná matka prevzala na seba rolu otca i muža, čím svojho syna od iných mužov vnútorne úplne vzdialila..., tým, že obaja rodičia svojím prístupom sťažili úspešné začlenenie sa a pokračovanie zdravého rozvoja osobnosti dieťaťa vrátane jeho pohlavnosti v kolektíve rovesníkov. Dominantná matka hneď nemusí byť generál ani monštrum a málokedy si prizná svoju dominanciu vo výchove (buď vytlačila otca z výchovy, alebo sa z výchovy syna otec vytlačil sám tým, že sa pred synom prezentoval ako vnútorne slabá alebo ľahostajná osoba, nezáživný, vlažný až negatívny vzor). Muž si takisto málokedy prizná, že ako otec zlyhal, lebo stále mnohí muži si myslia, že muž má zarábať a žena vychovávať, že muž má mať svoj ohraničený svet, svoj pokoj. A tak, obaja takíto rodičia sú inými vnímaní ako čosi štandardné, veď každý má svoje chyby. To, čo sa deje v rodine, za múrmi domu či bytu, vie iba samotná rodina a tie múry, nik iný. V rodine sa i objektívne nemusí diať nič strašné, ale i maličké prešľapy, ak ich začne byť priveľa, skladajú sa ako puzzle a vytvárajú u dieťaťa obraz daného pohlavia, ktoré obdivuje alebo sa necíti byť naň hrdé, jeho súčasťou.
Z dialógov s homosexuálnymi mužmi viem, že väčšina z nich sa cíti vo svojom pohlaví nemohúco, nekompletne, na ich správaní im prekáža množstvo vecí, chceli by sa zmeniť, len nevedia ako, nemajú silu. Oni netúžia po sexe so ženou, aby sa vyrovnali iným chlapom. Túžia sa raz zobudiť s vedomím, že sú už natoľko dospelí vo svojej rodovej/pohlavnej role, že sa už nepotrebujú s nikým porovnávať. Túžia sa zobudiť a byť naplnení láskou, pochopením a príkladom iného muža, ktoré im celý život chýbali. Homosexuálom niečo vnútorne chýba, niečo zásadné, po čom budú celý život prahnúť, nech už budú v akomkoľvek vzťahu či stave – potrebujú zažiť zdravú nesexuálnu lásku od iných heterosexuálnych mužov, aby sa ňou mohli naplniť, nájsť samých seba a ísť ďalej, a to nemôžeme ignorovať tým, že ich jednoducho takýchto pošleme do homosexuálnych vzťahov alebo nazveme ich stav prirodzenosťou... a ešte nech si robia, čo chcú.
„Veď homosexuáli nemajú problém, usmievajú sa, sú citliví a zábavní.“ Iste, ale vo vnútri trpia alebo nejako ani nepátrali po tom, prečo sa necítia byť v pohode – veď je to genetika. Či už v osobnom živote alebo v partnerstve začnú robiť chybu za chybou alebo sa im začne všetko rúcať a oni nebudú vedieť prečo. Vďaka tomu, že svet ich oklamal a my ich klameme tiež, prečo by nemali klamať samých seba?
Pre nich je stav typického heterosexuálneho muža nedosiahnuteľné božstvo, ktoré ich aj najviac sexuálne priťahuje, pretože ho kompletne obdivujú. Samých seba si v tomto blaženom stave nevedia predstaviť, hoci po ňom nesmierne túžia, brzdia ich emocionálne zranenia z minulosti, zväzujú im ruky, čím sú nútení uspokojiť sa s tým, čo majú a čo podľa nich môžu dosiahnuť, aby sa im dostalo akého-takého rešpektu a uznania. Pociťujú tlak zvnútra seba, ale aj zvonku, ktorý sa delí na napätie zo strany širokej verejnosti a jej očakávaní, požiadaviek na muža a na tlak homosexuálnej komunity, ktorá si akoby dávala podmienku na právoplatné členstvo – Byť a žiť ako ostatní homosexuáli so všetkým, čo k tom patrí. Človek v takomto rozpoložení a v takejto situácii rezignuje, pretože túži niekam patriť a pretože nevládze byť na všetko sám, nevládze bojovať za svoju mužskosť, nevie ako, nemá podporu, ktorá by mu nehovorila – Veď ži ako gay, nájdi si partnera a usmievaj sa. Je to beznádejný stav, v ktorom si nemôže dovoliť mať iný názor, aby sa nedostal na hlbšie dno, do väčšej samoty.
Každý muž bude naozaj šťastný iba vtedy, ak sa mu podarí dosiahnuť uspokojenie (pocit vnútornej slobody, uznania, rešpektu od iných mužov) vo svojej pohlavnej role, ako muž. Hoci si to musí vydobyť sám, my by sme mu mohli na tento boj vytvoriť priaznivejšie podmienky, minimálne prezentáciou pravdy o homosexualite, odpustením si ľútosti či nezmyselnej obrany, nemyslíte? Veľa žien si homosexuálov spája s transsexuálmi, chcú ich mať za kamarátky, čím im vlastne iba ubližujú. Muži ich zasa nepovažujú za rovnocenných. Takto ich všetci nútime robiť to, čo možno sami nechcú, ale akoby nemali na výber...
@jennky13 prečítala som si celý ten dlhý text. Mna by napríklad z toho biologického hladiska zaujímal ten mužský vzor, ktorý je potrebný na to aby sa z muža stal heterak. Ak si to zoberem zoširšia tak z toho biologického hladiska (kedže hovorí aj o homosexuálnom správaní zvierat) u primátov, medzi ktorých sa radíme nieje bežné, že by mláda vychovávala samica spolu so samocom, resp,. u primátov, celkovo u cicavcov tušim ani monogamné zväzky neexistuju, teda samec má ulohu oplodniť a o mlada sa stará primárne samica v nejakom spoločenstve iných opíc. Napriek tomu sa z týchto samcov nestávaju homosexuali. Keby teda bol potrebný vzor otca pre to, aby sa z chlapca stal heterosexual, tak by bola príroda plná homosexualov. Je mi jasné, že ludia maju zložitejšie socialne interakcie, ale aj tak v princípe o ktorom sa hovorí, mi toto nedáva zmysel. To všetko čo píše autor ono dáva zmysel, teda to, že chlapec, ktorý nezažil záujem otca môže mať potrebu sanejakému mužovi zapáčiť, chce získať jeho rešpekt, ale stále mi tam nesedí ta sexualna preferencia. Tá je nam podla mna prírodou daná, tak ako tým opiciam a má omnoho "starší" pôvod ako prijatie neprijatie od otca, direktívna či nedirektívna matka... Mne to práve z toho biologického hladiska nedáva zmysel. Tradičná rodina ako taká je výplodom našej kultúry a to ako nas naša primárna rodina vedie nás smeruje v tom akí budeme v hraniciach našej kultúry fungovať. Ale naša sexualita je hnana omnoho silnejším hnacím motorom - zachovať druh. Ak tu homosexualita pretrváva a nieje selekčným tlakom vytlačená, tak zrejme musí mať pre zachovanie druhu nejaký význam. Inak by pochopitelne bola evolučne vytlačená, tedá musi v našej spoločnosti hrať nejaku rolu. Boli rôzne dohady - čím je vlastne pre naš druh prospešná, ale stále su to len dohady, preto ich tu ani nejdem písať.
@vejula Ja to chapem tak, ze nie je to o 'absentujucom vzore otca' (reakcia na tvoje: keby bol potrebny vzor otca pre to, aby sa z chlapca stal heterosexual...), ako skor o nevhodnom vzore otca. Ako jasne, ze chybajuci otcovsky vzor bude mat nejaky dopad na dieta, ale v pripade tuto zakladatela to je o nevhodnom otcovskom vzore, comu dava za nasledok svoju homosexualitu.
Len tak na zamyslenie, ked si vezmeme tych 5 % vsetkych obyvatelov planéty je to asi 500 milionov ludi, zaujmalo by ma teda o aku chybu ci zly rodicovsky vzor, ked sa homosexualita vyskytuje vo vsetkych kultrurach od divokých prírodných kmenov az po civilizovane staty, vo vsetkych spolocenskych vrstvách, farbach pleti, intelektových schopnostiach... Dokonca ked sa vyskytuje cele starocia? Ved keby tam je aspon nejaka minimalna podobnost rodinného prostredia tak sa o tom vie,
Da sa nad tym uvazovat aj dalej, aka chyba rodicov je ked si niekto najde napríklad starsieho partnera? Naco zvalíme fakt ze kym jednej zene sa paci muz jemny druha bude chciet dominantného zarasteného chlapa? Kym jedna pozera po blondakoch druha po tmavych? Aj to je vecou vychovy? Prostredia? Preco moja sa moja kamoska zakazdym zamiluje do cernocha ked vyrastla tu na SK, na aky momentv jej zivote to zvalíme? Zapozerala sa do cernoska z obalu z kofily a dostala z toho taku traumu ze jej to ostalo jej to celozivotne?
Viete sa zarucit ze napríklad z vasho dietata vyrastie taky a taky clovek a bude si vyberat len takého partnera, ktory sa bude pacit aj vam
@lujza123 veď netreba to brať tak, že sa hľadá vinník a odpoveď na otázku čia je to chyba. Treba sa na to pozrieť bez emócií. Ako napísala @dhaarma - neexistuje dôkaz o tom, že homosexualita je vrodená a že sexuálna orientácia, alebo preferencie nepodliehajú vonkajším faktorom ako výchova, prostredie atď. To je len ničím nepodložený konštrukt, ktorý je súčasťou propagandy homolobby. Psychika je veľmi krehká vec a v detstve a dospievaní obzvlášť. O mnohých mechanizmoch fungovania ľudskej bytosti ako celku, nemá človek ešte ani šajnu a z toho dôvodu sa nedajú robiť závery a môže sa špekulovať donekonečna.
@akronop Pes to bude robiť aj na tvojej nohe, keď to naňho príde. Nie preto, že rodičia urobili chybu, ale preto, že nemá mechanizmy na to, aby niečo v tomto zmysle analyzoval a vyhodnocoval. Príde to naňho a ak nie je po ruke fena, je ochotný oprieť to do hocičoho, čo je poblízku. Ale väčšina ľudí to má inak a nezačne sa trieť o spolucestujúcich, alebo masturbovať v MHD, lebo zrazu dostali chuť, ale počkajú, kým sú na sex, alebo autoerotiku vytvorené aké také podmienky, že? To je ten rozdiel medzi psom a človekom.
@lujza123 Tak k tej tvojej kamoske ti viem dat vysvetlenie... prvy ju lakal lebo exotika, a ti ostatni uz isli podla prislovia 'once try black never go back' 😂😂😂
každý manžel je teplý. Keby nebol, tak sa nežení.
@akronop :D To u tych psov bude 'situacna homosexualita', nie je fena, tak sa daju navzajom. To nie je zas tak neobvykle, stava sa aj ludom v istych situaciach...
@missguerlain Napríklad vo väzenských celach .
ženy su pritahovane aj aj.
Nečítala som prispevky, ale pokial si s tum zmierena a nebude ti sex chybat, teda tusis do akeho vztahu udes, tak to moze byt krasny zivot
@ostorha Napriklad 😉 Ale stavalo sa to napriklad aj v koncentracnych taboroch....
@lanugo a ty o com tocis? Radsej si tie prispevky precitaj
dnes na blesk.cz niekde celkom dole na str.- článok o dedičnosti na chromozóme X🙂 Pre aktuálnych gayov nemá zmysel sa tým trápiť, rozpitvávať dôvody :( myslím
Osobne si myslim ze je to dedicne... su rodiny kde je teplych viac a naopak kde takmer vobec. Aspon teda ta vzorka ludi co ja poznam to tak ma, vratane mna... V kazdej rodine nejaka vzdialena teticka, strycek co boli stary mladenci, stare dievky, sli do klastora... Len kedysi sa tak teply nerozpytvavali ako teraz, vedelo sa o nich ale neriesilo sa to nahlas. Ono vseobecne sa v minulosti o comkolvek sexualnom nehovorilo, bola to tabu tema
vcera mi rozpravala jedna znama .....pracuje v jednom zdarvotnom zariadeni a pracuje s ludmi HIV pozitívnymi ,(pocet registrovanych v SR nebezpecne stupa a vacsinou su pacientami muzi homosexuáli) lekar si zacal robit vlastny vyskum a zacal sa so svojimi pacientami rozpravat a zistovat si z akeho prostredia pochadzaju - z jeho zatial este nie uplnej studie vyplyva, ze 95 % jeho pacientov , ktori su homosexuáli su z nefunkcnych rodin , kde vyrazne zlu rolu zohral otec .....
...existuju knihy manzelov, ktori sa zaoberaju vnutornym uzdravenim a pisu, ze ak pomozu homosexulaovi vyriesit vztah k otcovi a nasledne k muzom, tak maju 100% uspesnost v tom, ze ten clovek zije normalny zivot v rodine s manzelkou a detmi a jeho synovia ziadnu homosexualitu nededia .....
....to su len fakty, ktore som si precitala , lebo ma tato problematika zaujala , lebo aj v nasej rodine sa vyskytol tento problem .....studovala som to niekolko dost rokov a porovanavala skusenosti a vysledky viacerych autorov a toto je moja skusenost ....nikomu ju nevnucujem, ale ludom, ktori s tym chcu nieco urobit a zmenit svoju orientaciu len pisem, ze je to mozne, .....a mam s nimi velky sucit, lebo niekde v nich su zraneni chlapci, ktori si nevedia pomoct .....
@jennky13 Ono sa da nato pozrieť aj z opačnej strany. Väčšina mužov, ktorí maju synov so znakmi akejsi zženštilosti, citlivosti, má tendenciu byť k nim tvrdšia aby z nich mali poriadnych chlapov, alebo naopak rezignovali a týchto chlapcov ignorovali - kedže neboli podla ich predstáv. KEdže to boli chlapci, čo to mali v sebe a navyše i boli citlivejší ako bežní chlapci, tak tu tvrdosť či rezignáciu otca vnímali o to viac, preto spätne vyypovedaju o nie dobrom vzťahu s otcom. Čiže kludne ten mechanizmus môže byť opačný. Takže tieto "študie" by som vôbec nebrala ako dôkaz toho, že z chlapcov si gayov vyrobili zlí otcovia.
@jennky13 a je to tvoja osobna skusenost, ten problem ako to nazyvas? Ci niekoho v rodine, koho si sa snazila vyliecit, pomoct atd... Inac s oficialnym "liecenim" sa prestalo uz davno, vdaka vysokému % samovrazd a depresii
Vies ty nikdy nemozes vidiet do hlavy iného cloveka, ani toho stastne vylieceneho co ma manzelku, nevies co sa mu odohrava v hlave, v myslienkach... Ludia sa vedia premahat, vedia mat aj sex s niekym koho absolutne nemiluju a nepritahuje (ked to dokazu prostitutky ci ludia v dohodnytych a vynutenych manzelstvach)...
Ty pises o skusenosti svojej, o tom ako si sa snazila najst nejake dokazy o liecitelnosti, o tom ze ten clovek ma isto problem, je to skusenost tvoja a tvojho presvedcenia ze je to zle..
Nemozes tvrdit ze je to MOZNE pokial to nezazijes sama na vlastnej kozi, nie na zaklade niekolkych clankov od cudzych ludi, obzvlast ak tych akozevyliecenych je strasne minimum oproti velkej casti ktora preziva normalny partnersky a stastny zivot aj s rovnakym pohlavim...
@jennky13 to nie su fakty ktore nieco dokazuju v zmysle, ktroy si spomeula pred tym. Relevantne dlhorocne a prepracovane vyskumy, ktore maju zatial najvacsiu vahu v obore, hovoria o tom, ze za vznik homosexuality je multifaktorialny, Neda sa preto povedat, ze za vznikom stoji bud A, alebo B, ci je to len takto, alebo takto. Asi nema zmysel rozpisovat cloveku ktory nie je z oboru, aky podmienky musi splnat vyskum aby jeho vysledky boli relevantne. Keby si porovnala kontrolnu skupinu heterosexualov, ktori prezili rovnake podmienky a traumy z detstva, pricom takych je podstatne viac, tak preco nie su homosexuali aj oni? To je len jeden z faktorov, nejdem pisat o dalsich desiatkach. Je to hlavne uplne jedno, lebo o com dokaz mame - je to, ze je to "neliecitelne"
Na Slovensku nie je až také podstatné, ako vzniká homosexualita, pretože i keby sa verilo tomu, že nie je výlučne biologicky podmienená, u nás neexistuje špeciálna terapia poznaná zo zahraničia. Otázka skôr znie, či má byť človek nepriamo podporovaný do homosexuálneho partnerského vzťahu alebo sexu, či mu to má byť predkladané ako jediná možnosť. A ak nie, je vhodnejší život s partnerkou alebo osamote? Dovolím si tvrdiť, že takých žien, ktoré by šli do vzťahu s homosexuálom, je ako šafranu, a nedovolím si tvrdiť, že by takýto partnerský vzťah v každom prípade nevydržal alebo bol nezmyslom. Na druhej strane musím povedať, že motivácia mnohých mužov (strach z okolia, pohlavne prenosných chorôb, nenávisť k homosexualite a homosexuálom) a žien (potreby vychovávať, smerovať, slabosť na tápajúcich mužov, snaha udržať si ich cez vďačnosť a pochopenie) v experimentálnych vzťahoch je nevhodná, a preto ich vzťah nemá perspektívu. Vzťah sa musí vyrovnať s nerovnováhou, ktorá, ak sa neupraví, môže to mať pre vzťah fatálne následky (žena dlhú dobu miluje muža aj eroticky, kým naopak to neplatí..., a ak sa jej nepodarí zmeniť muža, môže to považovať za svoje zlyhanie). Nie som si istý, ako i homosexuálny muž vnútorne zvláda byť dlhodobo vedený ženou, byť sám pred sebou pod takýmto silným tlakom zodpovednosti voči nej, jej rodine, oplácať jej lásku, prijatie, trpezlivosť, snahu atď.)
Keďže vyššie opísaný stav ľahký pre oboch nie je, stúpa nám počet vzťahov na dohodu pre splodenie dieťaťa a voľných vzťahov.
Tvrdím, že ak chceme niekoho "zachrániť," tak bez zbytočných očakávaní, sľubov a záväzkov. Ale to zasa nie je možné, ak už minimálne jeden z páru miluje a miluje bez podmienok až slepo.
Je potrebné si uvedomiť, o koľkých mužoch manželky ani nevedia, že majú homosexuálne sklony. Je to spôsobené tabuizovaním problematiky a ospravedlňovaním svojho temného ja, ktoré nepozná homosexualitu pravdivo alebo si zvyklo podvádzať. Takýto muž vie, že nerobí dobre, preto to potrebuje tajiť. Preto oveľa väčšiu perspektívu má niečo, čo je odhalené a učesávané od začiatku vzťahu oboma partnermi, ktorí sú si vedomí rizika, no napriek tomu to pre nich má zmysel. Sú muži, ktorí nechcú svoj vzťah zakladať, ani v ňom pokračovať cez klamstvá a sú ženy, ktoré chápu zranenia muža utŕžené na rôznych úrovniach vzťahov. Môcť byť pred niekým úplne sám sebou a vnímať jeho lásku bez podmienok - už to samo o sebe uzdravuje mnohé rany na duši, minimálne napomáha zreniu osobnosti a generovaniu správnych rozhodnutí. Láska vždy mení a je jedno, či z kontaktu bude vzťah alebo nie, a je jedno, aké zranenia milujúci sa ľudia majú. To, že pri mnohých gayoch už nevnímate ich zranenia, bude tým, že ich títo muži prestali riešiť alebo si ich nie sú vedomí. Je pozoruhodné, že gayovia, ktorí vidia oceňujú svoje kvality, sú častejšie schopní sexu a vzťahu so ženou. Tí, ktorí nie sú schopní ani toho, zvyčajne nie sú schopní budovať plnohodnotný vzťah s nikým, čo ale neznamená, že si nezaslúžia šancu a to, aby ich ženy i muži vnímali správne a chceli ich podporovať na ceste ich mužskosti.
Teda tu kuknite všetky 🙂
http://krestandnes.cz/jozef-demjan-vyslobodeni-...