Manžel sa hnevá, lebo nechcem s ním chodiť do spoločnosti
Ahojte žienky,
obraciam sa na Vás s takýmto problémom. Môj muž je spoločenský extrovert, má veľkú rodinu s ktorou sa chce často stretávať, chodiť na oslavy, návštevy, má partiu kamarátov s ktorými chce chodiť na zápasy, na bowling, na výlety, majú rôzne akcie v práci mimo prac.doby, rád chodí na plesy, do kina, do divadla. Doteraz to bolo v poriadku, chodievala som väčšinou s ním a trošku som vyšla zo svojej komfortnej zóny a mala som aspoň nejaké známosti a zážitky. Lenže som musela zmeniť prácu. Predtým som pracovala vo svojej práci snov, chodila som si tam oddýchnuť, nenarobila som sa, mala som super prac.dobu, v takej práci sa zostáva do dôchodku. Zarábala som však minimálku a jednoducho sme to pri tomto zdražovaní doma neutiahli, všetky peniaze išli na základné životné potreby a nič nám nezostalo, nemali sme rezervu, nemohla som si z výplaty nič dopriať navyše. Preto som začala pracovať vo výrobe, je to pre mňa fyzicky náročné, lebo som nikdy predtým manuálne nepracovala, aj psychicky náročné, lebo si zvykám na nové prostredie, nový neosobný kolektív, veľmi obmedzené prestávky, musím ísť na wc iba v presnom čase a pod. Pracujem teraz aj cez víkendy, mávam nočné a 12ky, ale plat mám dvojnásobný. Keď prídem domov z práce, tak som taká unavená že ozaj padám na hubu, chcem si iba vyložiť nohy pred telkou alebo spať. Manžel je na mňa však nahnevaný a vyčíta mi, že nechcem s ním nikam chodiť a že nás pozývajú a ako to vyzerá, keď zrazu všade chodí sám, ja mu hovorím že som unavená a nevládzem a nemám chuť niekde vysedávať a pretvarovať sa, on tomu však nerozumie a stále ide do mňa či ma hodina alebo dve zabijú. Napríklad zajtra sme boli pozvaní na večerný kvíz, od utorku mi s tým píli uši, že on im musí dať vedieť aby mohli postaviť tímy, tak som mu povedala že ja nepôjdem, lebo jednoducho neviem dopredu či budem mať v sobotu večer chuť tam ísť, tak nech so mnou nerátajú a postavia si tímy podľa seba. On je na mňa hrozne nahnevaný, ale ja si neviem predstaviť zajtra byť do 18:00 v práci, utekať domov sa nachystať a potom zničená ísť niekde do krčmy trapošiť pred cudzími ľuďmi na kvíze do 22:00 a na druhý deň na 6:00 ísť zase do práce, keď vstávam 4:30. Jeho pohľad je, že som sa zmenila po svadbe a zostala som nespoločenská a neviem sa obetovať a prispôsobiť, a ja už neviem ako mu to mám vysvetliť a vlastne či ja nie som tá zlá a nemala by som sa prekonať.
@nepic v každej skoro prvej fabrike, kde sa pracuje na dvanástky sa tak robí. Potom sú tam samozrejme aj dni voľna, ale medzi dvoma takýmito zmenami by ma tiež nikto na žiadny večerný kvíz nedostal. Prečítaj si ešte raz, aké aktivity má rád autorkin muž (žiadnu večernú prechadzku tam nespomína) a aj to, že kým autorka nezmenila prácu, ich s ním väčšinu absolvovala.
Hlavne, ze saprotiklady pritahuju...
Mate to ozaj zalostne nastavene v domacnosti
@lusita27
Je to tak, že keby sme sa vymenili, tak on by to neprežil. Odmieta manuálne pracovať, argumentoval mi že on má svoj kolektív a potrebuje prácu s ľuďmi a zarábala som menej ako on, tak som si druhú prácu musela nájsť ja, ľutujem to a nečakala som že to bude také ťažké, ale nemôžem sa vrátiť už späť, zaučila som nové dievča keď som odchádzala ako moju náhradu. On tvrdí že si hľadá lepšiu prácu, ale stále pracuje na rovnakom mieste ako keď skončil školu. Zase ja nie som domased, niektorí to tu pochopili že okrem práce nevychádzam z domu, ale myslela som to tak že nemôžem už chodiť niekam 3x do týždňa, ale napr. minulú sobotu som bola s ním na rodinnej oslave od 16:00 do cca 23:00 a v nedeľu som išla do práce na nočnú, týždeň predtým sme boli s jeho kamarátmi v kine a na pizzu, len už nemôžem chodiť každý jeden krát s ním a on sa za to uráža, že musí ísť sám ale nijako neprispeje k tomu, aby sme mali viac peňazí a ja aby som si oddýchla a mohla s ním ísť. Stačilo by aj viac šetriť, ale akcie obmedziť nechce, pre viac peňazí prácu zmeniť nechce. Nevie že som sem písala, ale keby si to náhodou prečíta tak by mi to nevadilo, lebo keď som mu to hovorila tak sme k ničomu nedospeli a stále som bola zlá ja.
Pozri sama vidíš že ten váš vzťah akosi nemá budúcnosť, fungoval len kým bolo dobre a keď sa situácia zhoršila tak je zrazu problém. Píšeš, že si zarábala menej (o stovku čo je tak sotva jeden nákup potravín na týždeň) a preto si musela zmeniť prácu. Pokiaľ viem neexistuje smernica ktorá by to nariadovala. Lepšie platenú prácu ste mali hľadať obaja. Pristala si na jeho hru a teraz vidíš že to nebolo dobre.
Sprav si zoznam vašich príjmov a výdavkov, nech máš prehľad čo koľko stojí a kde je čierna diera v rozpočte. Ak nepomôže rozhovor a odmietne spraviť čokoľvek preto aby ste sa mali lepšie (zredukovať počet akcií, zobrať lepšie platenú prácu aj keď nie je jeho vysnívaná), porozmýšľaj či by pre teba nebol lepší rozchod. Tipujem, že ty s terajším príjmom vyjdes. Ale tvoj chlap s jeho levelom finančnej gramotnosti asi ťažko.
Inak pri takýchto diskusiach si vždy spomeniem ako zakomplexovani chlapi s obľubou vyčítajú feministkam že ich 'pripravujú o mužnosť' ale pritom sa vôbec nesprávajú ako chlapi ale ako rozmazane decká čo čakajú že im celý život bude dakto behať okolo ri*i a všetko financovať kým ich výplata je len ich. Možno tie zlatokopky majú tak trochu pravdu keď tvrdia že chlap má vo vzťahu hradiť všetko.
No príde mi, že tvoj manželík je maximálne nesprispôsobivý, takže asi by som sa s ním jednala tak, ako on s tebou.
700€ ??? To sa nehanbi???
Ale hybaj ho s tebou na smeny, aj sa fyzicky unavi, aj mu za to viac zaplatia, aj ho nebude trhat behat kade tade a minat peniaze.
Jaaaaaaaj, on by neprežil, keby má manuálne pracovať. Ahaaaa, tak to ale úplne mení situáciu.To sa teda nič nedá robiť. Staraj sa oňho ako o malé decko do konca jeho života.
Jezismaria, kde si tento výkvet našla? Najlepšie vrátiť mamičke, vyzerá, že posledné roky do dospelosti u neho ešte neprebehli.
AUTORKA
Otázke detí sa vyhýbaš…
Koľko máte rokov ?
Ako často do týždňa chodí na akcie ?
Úprimne, problém vôbec nieje, že sa on hnevá. Problém je, že máš doma strašné teľa. Prepáč, viem, že na toto si sa nepýtala, ale máš doma jedného nevyzreteho sebestredneho prerasteneho adolescenta. 😑 Vôbec nevyzerá, že máš vedľa seba partnera a "manžel" materiál. Práva a výhody, povinnosti žiadne. Nespominas deti a som si prakticky istá, že to nieje tým, že by si ich vynechala, ale tým, že žiadne nemáte. Inak by bol príspevok ohodne dlhší a problémov ďaleko viac. Osobne by som vzťah raz dva prehodnotila a to som človek ktorý je zvyčajne za zachovávanie zväzkov pokiaľ to len ide...
Este je v skúšobnej dobe to dievča čo si zaucila,možno by ti dovolili sa vrátiť. Aj keď ja by som ostala vo výrobe,kvôli platu,ale toho chlapa by som poslala do prdele,kým nie sú deti. A budeš si šetriť tvoje peniaze do budúcna,nie potom ti rozvode o 10 rokov dávať polovicu jemu,keď si ty na to makala viac a viac obetovala.
myslela som povodne, ze ide o klasicky problem extrovert vs. introvert, ale toto je este komplikovanejsie. tvoj muz je sebecky extrovert. keby ma inak niekto po manualnych 12tkach porovnaval a rozpraval, ako sa malo usmievam, tak je uz davno ex. dost povrchne zmyslanie. zaujimalo by ma inak, ked ste doma riesili, ze treba zvysit rozpocet, ci bol tichucko ako vos pod chrastou, alebo ako to prebiehalo...
Nuž. A tie výlety Vás koľko mesačne stoja?
Tvoj slávny lev salónov nech sa najskôr zamysli,ako zabezpečiť rodinu tak,aby si ty nepadala na hubu a mohla mať prácu,v ktorej sa ostáva do dôchodku a potom nech vymýšľa ch*joviny.
Jasné že by neprežil manuálnu robotu vo fabrike keď ma doma ženu ktorá to prežije zaňho 🤦
Autorka Tvoj muž mi pripomína scénku z obchodu, ktorej som bola svedkom. Pri pokladni sa dieťa pýtalo mamky či bude krupica na večeru. Odpoveď nervózna či decko nevie, že nemajú na mlieko, aby tá krupica bola. A vzápätí si ona rozhorcená mater vypýtala balíček cigariet.
Tá do prdeli, keď nemám na základ vrátane minimálnej rezervy, tak si upracem priority.
Ahoj. Tým domasedom som to nemyslela doslovne. Podľa toho, čo píšeš, chodievaš s ním. Stále mi to vychádza tak, že nie ty, ale on je teraz na rade urobiť kompromis. A určite si musí nájsť nejakú inú prácu. Osobne si začínam myslieť, že je to typ chlapa, s ktorým si veľmi nepomôžeš. Všetko bude na tvojej hlave. Viem, že sa to ľahšie píše, ako urobí, no musíte si nato sadnúť. Lebo, keď ho budeš naďalej "ľutovať a púšťať s kamarátmi" , ťažko sa neskôr (najmä s príchodom detí) vyrovná so životom plným zodpovednosti. Samozrejme, ľudia sa časom menia. S pribúdajúcim vekom im zvykne stačiť tráviť večery doma. No niektorí naďalej radi trávia svoj čas v spoločnosti. Aj jedno aj druhé je v poriadku. Ale všetko s mierou. V každom veku. No nájsť taký kompromis, súlad nie je jednoduché. Čím skôr začnete na tom pracovať, tým lepšie.
Prečo si ty zmenila robotu a nie tvoj chlap? Tak on sa chce zabávať a ty zmenis prácu .Na takého chlapa by som sa vykašlala a odišla hneď nevh sa zabava za svoje peniaze a nie tvoje
