Manžel sa zle správa k našej dcérke
Akoj baby, zmenila som si nick. Ešte sa vopred ospravedlnujem za nejaké gramat. chyby, píšem rýchlo z mobilu.Mame v manželstve veľké problémy.Nikdy to nebolo ideálne ale stale sme to nejako ustali. Sme spolu takmer 12 rokov. Mame 2 deti, 11 ročná dcérka a takmer 2 ročný synček. Veľmi sa to medzi nami zhoršilo po narodení maleho. Bola brutal kriza, vyse roka takmer bez komunikacie a uplne bez sexu. Z manžela strany totalny nezaujem a same vulgárne nadávky. On má nejaké psychické problémy ale neviem to ani pomenovať. Nemá problém len so mnou v manželstve, ale takmer s každým, s mojou rodinou, so svojimi rodičmi, v okolí je každý len debil, v robote každý ch....j. atď. Ale toto je na dlho rozpisovať. Problém, ktorý teraz nastal, asi za posledných pár týždňov jeten, ze začal byt hnusny k dcerke. Nikdy nemali pekný vzťah, on jej nikdy neprejavil lásku, nepibozkal ju... je tam chlad z jej strany k nemu. Teraz pochopila už aj ona čosi je muž zač a povedala mi, ze ho nenávidí, ako sa správa. Aj jemu povedala nejaké veci, ze nech sa ku mne začne pekne správať, ze je stále nervózny az agredivny, nie fyzicky. On odvtedy po nej ziape, ignoruje ju, totalny nezaujemo ňu. Dcérka to cíti, je smutná, bleda. Vidim, ze ju trápi akeho má otca. A baby, dnes vrchol vsetkeho, pobral jej všetky darčeky, co jej dal na narodeniny. Keď dcerka toto zistí..... ja uz som psychicky v koncoch z toho. Stále placem a hrozne sa trapim. Neradte mi odísť, nemam kde. Všetky uspory sme spolu investovali do bývania. Sme v dome u jeho rodičov, ale sme sami na poschodí. Komunikovať s ním nejde, buď nas s malou igboruje, alebo nám hrozne nadáva a kričí, syncek potom sa bojí a reve. Baby čo mám robiť, povzbudte ma a ak vietw poraďte. Az fyzicky ma srdce bolí a duša plače, hlavne kvôli dcérke. Bojím sa o ňu, aby to nemalo dopad na jej zdravie a vyvin. Je citlivá.
Je toho tu velmi vela, tak sa ospravedlňujem ak to tu niekto pisal.
Ale napadlo ma, nech ide muz k svojim rodicom dole a vam nech da pokoj.
Alebo aspon dcera nech ide k svokrovcom.
A ty si uz davaj v hlave dokopy plan, ako od takeho cloveka odist. Nemusi to byť hned, ale časom urcite.
Takéto správanie, ak sa nenájde príčina, bude mať za následok, že si nájde takého istého partnera. Ja som si celý život hovorila, že nechcem partnera ako môj otec (čo mi príde ako strašná tragédia 😕). Mala som takého priateľa, ktorého pred niekoľkými rokmi a vďaka Bohu a tomu, že sa mi otvorili oči som sa od neho odpútala. Keby som zostala s ním...brrr...ani pomyslieť. Teraz mám milujúceho manžela, ale kto vie, možno je ako môj otec (to ukáže až čas). Je len veľký hundroš 😄Mama mi stále hovorila, že môj otec nikdy nebol agresor, správal sa normálne. Až časom sa z neho stal nervák, alkoholik..., ale kdeže by to niekto v tom čase riešil. Trpeli sme všetci.
Doteraz keď pôjdem k našim na náštevu nevydržím s otcom v jednej miestnosti, doslova sa cítim akoby som nemala dosť kyslíka.
Hľadaj všemožne príčinu a nedovoľ, aby tvoja dcéra mala také isté pocity, v puberte to dvojnásobne viac bolí. Teraz otca potrebuje najviac 😕