Manželka ma vraj nikdy neľúbila a je so mnou len z ľútosti

Už som tu raz písal, ale chcel by som počuť ešte viac názorov. Teraz to opíšem trochu inak.
Ja:
- starostlivý manžel, otec ( manželstvo 10 rokov, poznáme sa 13 rokov, 2 deti )
- snaha dávať manželke a deťom všetko čo môžem, samozrejme v rámci možností
- vyznania lásky, bozky, lichotenie manželke aká je pekná, aj keď ona tvrdí že nie je ( ale je )
- pracujem, nakupujem, hrám sa s deťmi, keď mám voľné víkendy a keď môžem cez týždeň varím, viem spraviť všetky domáce práce, dokonca aj práčku a žehličku obsluhovať 🙂
- povahovo nie som asi jednoduchý, som v znamení barana, som dosť prchký a výbušný, ale snažím sa to kontrolovať
- chcel by som, aby bolo veľa vecí pomojom
- niekedy sprostý k deťom, ale vždy ma to hneď mrzí, no nedá sa to vrátiť
- hádky s manželkou veľmi málo, väčšinou len keď ide o peniaze
- výbuchy hnevu, keď sa chcem milovať a ona odmieta ( tiež ma to vždy potom strašne mrzí a uvedomujem si, že ju tým zraňujem )
- podporujem ju, keďže má zdravotné problémy, nech sa netrápi, že všetko bude dobré ( keby som vedel, ako jej pomôcť, spravil by som preto všetko )
- žil som s pocitom, že má ma rada
Ona:
- sympatická mladá žienka, pekná aj po 2 deťoch
- starostlivá, nekonfliktná, pokojná matka a manželka s dobrým srdcom
- zdravotné problémy ( ak sa niekedy trápila, všimol som si to na nej a povedala, že je to kvôli tomu )
- takmer deväť rokov doma ( deti + to zdravie - vždy som jej hovoril, že je šikovná, že určite bude lepšie a podarí sa jej zamestnať, i keď s jej diagnózou to má ťažké )
- čo sa týka vyznania lásky z jej strany trochu chladnejšie, ale sem tam aj ona povedala, že ma ľúbi
- rozhodla sa pre zmenu, začala si robiť školu v oblasti v ktorej ju jej zdravotný problém neobmedzuje
- nový spolužiaci, zmena životného štýlu, zvýšené sebavedomie, je v podstate celý týždeň preč

Záver: minulú stredu som zase vybuchol, vo štvrtok a v piatok sme sa nevideli, v sobotu sme skoro celý deň mlčali, i keď ja som sa jej veľmi ospravedlňoval, v nedeľu mi najprv vyčítala, že to že varím je len z dôvodu, že sa chcem ukázať, tak som poobede zahral gaučového muža ( trpel som ), večer sa vysťažovala mame. V pondelok, keď prišla domov, dala mi aj pusu, potom sme sa asi 2 hodiny rozprávali. Povedala, že ma v podstate nikdy neľúbila, že bola so mnou len z ľútosti, ale že mi dá ešte šancu ukázať, že už nebudem zlý na deti a na ňu. Nebudem tlačiť, čo sa sexu týka, nebudem jej stále za zadkom a bude mať viac voľnosti ( kedykoľvek mohla ísť s kamarátkami na kávu, alebo kde, ale nešla, a ja som nechcel byť pri nej proti jej vôli ale len preto, že ju ľúbim ), že jej kamarátka s ňou nekomunikuje kvôli mne ( že jej tvrdila už keď sme spolu chodili, že nepatríme k sebe ), v nedeľu si SMS-kovala so spolužiakom, ktorý jej dával nejaké rady ( hovoril jej, že tam kde žije a pracuje je ináč, lepšie zárobky a tak, inak neviem ) a že keby nebola vydatá, hneď by si ju vzal so sebou. Včera sme sa zase videli len ráno, bol tam bozk na líčko z mojej strany, neodmietala. Objať ma vraj ešte nemôže. Že to musí prísť samo.
Niekedy, keď mi napísala napr. SMS, na konci dala PÁ, ľúbim ťa. Aj ona mi niekedy povedala, áno, aj ja ťa ľúbim, ale väčšinou ja som bol prvý.
Ja sa momentálne dosť psychicky trápim, od včera som začal rozmýšľať aj nad tým jej spolužiakom.
Môže žena po 2 týždňoch v škole a jednom mojom výbuchu za toto obdobie povedať niečo také, že ma nikdy neľúbila a uvažovať nad rozchodom, resp. dočasným odlúčením? Môže za 2 týždne tak stúpnuť človeku sebavedomie? Čo si mám o tom myslieť? Zaľubila sa či čo?
Prosím napíšte svoj názor, nemusí to byť taká slohová práca ☹