Manželská kríza
Ahojte, neviem na koho sa obrátiť a ci niekto riešil ci rieši podobne pocity v manželstve..k veci, sme spolu 6rokov, mame dcéru trojročnú a mam pocit, ze sme uz len rodičia..sex raz mesačne, častejšie nemam chut(muz naopak) asi su to aj hormóny,stale dojcim..no a nejak mi stale nieco chyba v tom vztahu.. manžel sa snaží,stara sa, ale vsetko riešim ja,do všetkého co riešime ho musim tlačit..,a neviem, nejako ma uz nepritahuje, alebo teda, nemam vobec chut na intímnosti. je to Kriza ci normálne som mohla prestať manžela milovať?.akoby necitim nejake hlbsie prepojenie, on riesi hlavne pracu a ja dceru a svoj nastup po rodicaku(tu životnú zmenu, ze zrazu nebudem s malou a neviem co ma čaká)..kompenzujem si to romantickými filmami..prejde to? Je to len obdobie? Ďakujem za pecitanie aspon..
Stručné zhrnutie
- Dlhodobé dojčenie a intenzívna starostlivosť o trojročné dieťa sú v diskusii uvádzané ako možné príčiny poklesu libida a pocitu, že pár funguje len ako rodičia; navrhované riešenia zahŕňajú postupné odstavenie, umiestnenie dieťaťa do škôlky alebo opatrovateľky cez agentúru, a pravidelné rande alebo víkendové pobyty.
- Konkrétne odporúčané zdroje a kroky v diskusii sú knihy "5 jazykov lásky" a "Dar lásky - 40 dňová výzva pre manželov", plánovanie spoločného času (mesačné rande, víkendové pobyty), a lekárske vyšetrenia typu krvné testy na zistenie nedostatku vitamínov a minerálov.
- Praktické návrhy zahŕňajú nastavenie hraníc pri starostlivosti o dieťa, postupnú adaptáciu dieťaťa na škôlku alebo opatrovateľku, dočasné odloženie dieťaťa u starých rodičov a aktívne zapojenie oboch partnerov do riešenia intímnych a domácich povinností.
Najčastejšie otázky
Q: Môže dojčenie trojročného dieťaťa znižovať libido?
A: V diskusii viaceré príspevky uvádzali, že dojčenie môže ovplyvňovať libido hormonálne, pričom niektoré účastníčky spomenuli osobné skúsenosti s poklesom libida počas dlhšieho dojčenia, zatiaľ čo iné príspevky tvrdili, že pri 3 rokoch už tvorba mlieka býva ustálená a hormonálny vplyv ubúda.
Q: Ako postupne adaptovať trojročné dieťa na škôlku alebo opatrovateľku, ak odmieta cudzích ľudí?
A: V diskusii odporúčali postupné zvykanie, skúšanie súkromnej škôlky počas leta, využitie opatrovateľky cez agentúru na kratšie časy a trpezlivé zvykatie s očakávaním, že dieťa môže chvíľu plakať, ale časom si zvykne.
Q: Aké konkrétne kroky pomáhajú obnoviť intímny život medzi partnermi?
A: Navrhované kroky zahŕňajú plánovanie spoločného času (mesačné rande, víkendové pobyty), dohodu o striedaní starostlivosti o dieťa, nové spodné prádlo a sebepéču (kúpeľ so sviečkami), a prípadné postupné odstavenie dieťaťa, ak dojčenie obmedzuje partnerstvo.
Q: Kedy ísť na krvné testy pri únave a nízkom libide?
A: V diskusii sa odporúčalo urobiť krvné testy na zistenie možného nedostatku vitamínov a minerálov, pričom konkrétne vyšetrenia neboli menované, ale odporúčanie smerovalo k všeobecnému vyšetreniu hladín vitamínov/minerálov u lekára.
Q: Aké literárne zdroje alebo metódy sú odporúčané na prácu na vzťahu?
A: V diskusii boli konkrétne odporúčané knihy "5 jazykov lásky" a "Dar lásky - 40 dňová výzva pre manželov" ako pomôcky na obnovu blízkosti a komunikácie medzi partnermi.
Q: Čo robiť, ak partner nezapája sa do bežnej domácej práce a starostlivosti o dieťa?
A: Diskutujúce navrhovali jasné rozdelenie povinností (požiadať partnera, aby riešil konkrétne úlohy), nastaviť spoločný program (vyhradené poobedia/večery pre pár) a dohodnúť praktickú pomoc typu opatrovateľky alebo pobytu mimo domu pre spoločné súkromie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Je potrebné venovať viac času sebe ako žene a partnerovi a aktívne plánovať spoločné chvíle (rande, víkendové pobyty) na obnovenie blízkosti.
- Adaptácia dieťaťa na škôlku alebo opatrovateľku a praktická pomoc (opatrovateľka cez agentúru, pobyty u starých rodičov) sa považujú za užitočné kroky pri riešení problému.
Sporné názory
- Niektoré príspevky tvrdia, že dojčenie trojročného dieťaťa výrazne znižuje libido a prispieva k odcudzeniu; protiargumenty tvrdia, že pri 3 rokoch už hormonálny vplyv dojčenia ustupuje a problém je skôr psychický alebo v nastavení hraníc.
Otvorené otázky
- Ako presne a v akej miere hormonálne mechanizmy dojčenia ovplyvňujú libido u rôznych žien pri dlhodobom dojčení?
- Aký je optimálny postup a časovanie pri postupnom odstavení dieťaťa, aby sa minimalizoval negatívny dopad na dieťa aj na vzťah?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
5 jazykov lásky, Dar lásky - 40 dňová výzva pre manželov, odstavenie od dojčenia, samoodstavu, škôlka, súkromná škôlka, opatrovateľka cez agentúru, víkendový pobyt, pravidelné rande, krvné testy (vitamíny a minerály), adaptácia dieťaťa na spoločnosť
Miesta a osoby
žiadne
Neuraz sa, možno ti napíšem trochu tvrdo, chyba je v tebe, nie v tvojej dcére, nemysli si, že ty jediná máš náročné dieťa. A buď niečo chceš zmeniť, alebo si ži v ulite s malou na prsníku.
Nie, vy nemáte manželskú krizu. Ty mas nejakú krizu sama so sebou a keď sa nespamatas, zacne aj ta manželská. Prepáč, ale pripadás mi presne ako ten typ ľudí, co ma vsetko, az je z toho unudena a vycita mužovi neexistujúce problémy.
nemôže to byť celé spojené len s tým, že tak dlho kojíš, prípadne tú naviazanosť na malú? Mali by ste byť rodina ako celok, a nie že dcérka vás rozdeľuje. Vieš aby si si odstupom času neuvedomila, že v tomto období si prišla o fajn chlapa, lebo hormóny.
Ako tak čítam, u vás je hlavný problém v tom, že všetko sa točí okolo malej. Ustúpite jej vo všetkom, všetko sa podriaďuje jej želaniam. To je veľmi zle. A nie len pre váš vzťah s mužom. Aj dcérke tým robíte zle, potrebuje sa začať osamostatňovať a zvykať si aj na to, že sa nedeje vždy len to, čo si ona želá.
Keď tvoje potreby ukajas dojčením takého veľkého dieťaťa, na manžela ti už chuť neostane. Toto je podla mňa na hlavu.
No moja suseda kojila do 6 rokov dcéru, ale inak išla normálne do škôlky a ona do práce. Tu nejde ani tak o to samotné kojenie, ale o to, že dcéra sa od teba celý čas nepohne a tým pádom vaše manželstvo upadá. Asi si neuvedomuješ, že najskôr musia manželia fungovať ako pár, aby aj deti boli v pohode. Ak budeš takto pokračovať, je len otázkou času, kedy ti manžel zdrhne. Potom sa budeš čudovať, čo sa stalo. Možno keď pôjdeš do práce, tak sa to zmení, dúfajme, že k lepšiemu.
Pomaly mi začínajú liezť na nervy tieto konikovi odborníčky, každá radi potrat, ked človek tehotenstvo neplánoval, odísť od manžela a Vám prestať dojčiť. Ja osobne si tiez myslim, ze moze ist o prevhodmeobdobie. Ak je pre vás dojčenie dôležité, dcérku neodstavujte, budete si to vyčítať. 3 ročná slečna sa predsa uz nedojci nejako extra často, aby vás ovplyvňovali hormóny. Tvorba mliečka je uz tiez ustálená. Pisete, ze sa zaoberáte iba dcérkou. Skúste sa zaoberať aj sebou, doma sa pekne navonajte, upravte, aj ked budete iba v teplákoch. Vecer, ked malička zaspi si urobte voňavý kúpeľ, zapáľte sviecku, pustite hudbu, dajte si pekne pyžamo. Noste peknú bielizeň. Nie pre manžela, ale pre seba. O chvíľku vam skončí rodicak, pojdete do prace a viac medzi ľudí. Myslim, ze sa potom vaše pocity zmenia. Pisete, ze Vám pozeráte romantické filmy, podľa mna Vám chyba romantika vo vzťahu. Porozprávajte sa o tom s partnerom. Dcérku dajte na jednu noc starkým a choďte s manželom do kina, na večeru, dajte si pekne šaty. Ak máte pocit, ze Vám manžel nepomáha, hovoriť s ním, hovoriť, hovorit. Ak ste unavena, pospite si s malou sj cez den. Držím Vám palce, vsetko bude dobre.
@eternity24 sorry, že ti leziem na nervy… ja len, autorka nedá dcéru nikomu, lebo dcéra nikoho iného netoleruje! A na čo by bola s niekym iným ? Keď chce mamu a jej mlieko. A opäť sme v začarovanom kruhu… kedy je 100% času s dcérou a muž odsunutý. Všetky sme jej tu radili v dobrom, nech sa rozhupe.
Jej nepomôže žiadna vaňa so sviečkami, ani romantický film, ten isto nebude pozerat s manželom. Všetko to v nej len prehlbuje samotu a strach pred životom - práca, škôlka, manžel.
Dakujem zeny..ono pri čítaní niektorych názorov som mala pocit, ze su zeny a ich deti na tom daaaleko horšie. A to ma ukludnilo. Uvedomila som si, ze je to proste obdobie, aj dcérka ho ma náročnejšie a verim ze čoskoro skončí a moja neistota a vnútorná nervozita z novej prace a po troch rokoch v dobe covidovej, sa prejavila na mojej nechuti k čomukoľvek,,,a do toho únava,viroza dcérky atd,,uz to slo a ide..s manželom sme ale za jedno vo výchove a sme proste rodina, mame dieťa lebo sme ho chceli my a nie na to, aby sme ho dávali babkam,pestunkam atd,,paradoxne sa nam to teraz ani neda,ale je to v poriadku, deti su deti a potrebujú rodičov, my spolu radi trávime cas ako rodina.
Ale aj hranice a to pocas obdobia vzdoru co zacina,budeme dodrziavat a stanovovat dcérke viac...vsetko s citom..a urcite neodstavim, je to normálna starostlivosť o dieťa,,kto v tom vidi ine,sam ma bohužiaľ problem..tak este raz diky,paps
Nuž každý je strojcom svojho šťastia. Ty si stále ideš to svoje. Aby si neskôr neľutovala.
@slovenka753 to, ako to vo vašom vzťahu je, vieš len ty. Keď sa teraz cítiš stratená a nevieš ako to je, potrebuješ len čas pre seba, aby si na to prišla. Ja som začala robiť na home office 3 mesiace po pôrode, bolo to veľmi náročné, a až keď som spravila zo seba v mojom živote prioritu číslo 1, až potom mi začali prichádzať odpovede a vyjasnili sa mnohé veci v mojom osobnom živote. Samozrejme, nejde mi to každý deň, ale vzdy, keď len môžem, uprednostním seba (aj na úkor neporiadku v dome). A až potom, keď som naplnená energiou, šťastím, pohodou, tieto veci môžem odovzdávať ,ci skôr zdieľať s detmi, mužom...mnohé píšu, aby si prestala dojčiť. Podľa mňa je super, že dojcis...pokym to teba ako ženu baví a robí ti to radosť, prispieva energiou k tvojmu prospechu. Ak nie, vieš ako máš konať. Ja by som dojcila taktiež tak dlho, ale bývala som tak často chorá, že dcérke prestalo chutiť moje mlieko v 2 rokoch. Všetko chce čas. Nedá sa riešiť veci s horúcou hlavou, smutná a ovplyvnená mnohými nespracovanymi emóciami. My ženy sme emotívne, cyklické a máme to inak ako muži. Často stačí len toto prijať ako fakt. Cítiš sa ako žena? Co ti robí radosť? Nezabudla si na seba? Možno z toho riešenia veci (my ženy sme na to expertky, vždy musíme niečo riešiť), si jednoducho vyčerpaná psychicky. Možno je na čase popustit uzdu a uvoľniť sa. Mne to pomohlo. A vždy sa všetko vyriešilo aj bez mojej zbytočnej a nadbytočnej invencie, stačilo prestať mat pocit, že potrebujem neustále kontrolovať, riadiť niekoho, hovoriť ako to ma byť, atď... Držím palce.
a v čom bol v škôlke problém? lebo doteraz si k tomu nič nenapísala