icon

Manželstvo v troskách

9. máj 2025

Ahojte, neprišla som si po radu, ani názory. Prišla som iba vypustiť tú bolesť, ktorá je vo mne. Naše manželstvo je v troskách a ja nedokážem nič iné, len plakať. Chcela by som byť silná a odísť so vztýčenou hlavou, ale nedokážem to. Nechápem, ako môže môj muž všetko bez mihnutia zahodiť do koša. Za všetky tie roky sme toho prežili naozaj veľa. Vždy som pri ňom stála, podporovala ho a milovala. A teraz sme tu, na konci a ja nevládzem. Cítim naozaj veľkú krivdu a ublíženie. Nechápem, prečo sa musia diať také veci. Ako ste to dokázali zvládnuť? Ja chcem niekam ujsť, kde by som mohla len v bezpečí a osamote plakať.

avatar
veronika2316
9. máj 2025

Utesuj sa tým že ty plačeš teraz a za chvíľu sa z toho dostaneš nájdeš možno niekoho.kto.si tá bude vážiť. On možno bude plakať neskôr keď ty už na neho ani nepomýšľa keď si uvedomí čo všetko zahodil. Neplač pre niečo čo sa nedá zmeniť nemôžeš nútiť človek byt s tebou nechaj ho nech si ide pretože keby ťa mal rád neurobil by to a ty sa netráp týmto koncom ale teš sa na novú začiatok nič nie je tak zle ako to na začiatku vyzerá 😊

avatar
anjelicek26
9. máj 2025

Muzi spracovavaju niektore veci inak, ty rozmyslas nad minulostou, on to racionalne zhodnotil a pozera do buducnosti. Bolest je v poriadku, slzy tiez, lutost, smutok. Ale v urcitom bode budes musiet aj ty urobit to, co urobil on, pozriet pred seba. A to neznamena zabudnut ci nespomenut si. Ale pre tvoje psychicke zdravie, pre dusu, je dolezite sa posunut.

avatar
janinah
9. máj 2025

Pozeraj na seba.Ak potrebujes odisť a plakať tak to urob.Raz pochopiš,že ťa nebol hodný.A ver,že su aj horsie veci na svete ako rozpad manzelstva.To preboli a zas vyjde slnko.

avatar
birika
9. máj 2025

kolko rokov ste manzelia? ako stare det? byt tebou, poplacem si niekde sama, ale navonok by som isla so vztycenou hlavou a ako pisu vyssie - myslela na seba

avatar
zaninka
9. máj 2025

Ja som na tom momentálne rovnako ako ty, žiaľ :( tiež nechápem ako môže všetky tie roky len tak chcieť zahodiť. Nemám radu, ako to prežiť, sama neviem. Posielam len objatie a keď potrebuješ plakať, tak plač,netreba to držať v sebe

autor
9. máj 2025

Ďakujem, rada by som vám dala apsoň lajky. Ale nejde to. Tak len čítam a plačem. Neverím, že sa to deje.
Manželia sme skoro 13 rokov. Za chvíľu by sme mali výročie, ktoré žiaľ prežijeme úplne inak.
Deti máme rôzneho veku, už to budú vnímať až moc dobre.

avatar
7miriam77
9. máj 2025

Prajem ti veľa síl, určite ťa v živote čaká ešte veľa dobrého.... toto obdobie zvládneš a tvoja prava láska ešte len príde.

avatar
anjelicek26
9. máj 2025

Pravu lasku uz ma doma, svoje deti... autorka sustred sa len a len na to...

avatar
terezia74
9. máj 2025

Viem , že cítiš bolesť, prešla som si tým pred rokmi tiež. Po tom však prišla obrovska úľava, a pokoj. A určite ťa čaká niečo oveľa lepšie 🙂

autor
9. máj 2025

Ďakujem, naozaj si to vážim. Apsoň takto som to zo seba dostala a viem, že niekto ma počúva.

avatar
zaninka
9. máj 2025

Ak budeš chcieť, kľudne napíš správu, môžeme sa vyrozprávať, ponadavať,poplakať..

avatar
moonlight1210
9. máj 2025

Plac a nehanbi sa za to. Mas na to pravo. Aj si ponadavat, aj ho obvinit. Dostat to zo seba.
Dolezite je sa v tom nezacyklit. Nedovolit tej bolesti, aby ta zozrala, uhniezdila sa v tebe vo forme dozivotnej obete krivdy a zatvrdila ta.

Neskor, ked najhorsie preboli (ta krivda a hnev), nesmies odmietat novy zaciatok. Lebo aj ked ti bol nanuteny (a nestala si o to) ho mas. Mas moznost sa pohnut dalej. Niekam inam sa rozvinut.
Aj ked teraz to tak nevidis, ale mozes sa napr. stretavat znova slobodne s ludmi tak, ze si aj poflirtujes. A ak sa stane, ze si s niekym padnes do oka, uplne bez vycitiek mozes tomu dat priechod a uzivat si to.
Ak dostanes napad niekam ist, cestovat, nieco skusit, v niecom sa zdokonalit, vzdelat, tak mozes urobit podla seba. Uz sa nemusis ohliadat, uz nie si nikomu nic povinna.

Dolezite je naucit sa nepozerat na exa. Neskumat, ako sa ma, ako sa mu dari, ci dako “vyhral” nad tebou (lebo mu je lepsie - aspon z tvojho vonkajsieho pohladu.)
Je nefer, ze on si hajzlik doprial kvantum casu sa pomalicky zaoberat svojimi pocitmi, rozhodovat sa, co citi a chce, a ked bol rozhodnuty, teba proste postavil pred svoje zavery a “dovi-dopo, zmier sa s tym”. Nedoprial ti ziaden cas.
Ale to ta nema riadit. Lebo cez to dovolis, aby ti on stale diktoval zivot, jeho kvalitu, prezivanie, aj ked bude prec.

A kludne raz svitne den, ked mu povies, ze si vdacna, ze vtedy odisiel.

Plus, ziadna kasa sa neje taka horuca, ako sa navari.
O par mesiacov nemusi, ale moze byt vsetko inak. Niekedy ten, co rozhodnuty odchadza, sa moze vratit s tym, ze to, co videl ako svoje najlepsie rozhodnutie, ho sklamalo, lebo to vobec nebolo take, ako cakal. A chce vratit veci naspat, miesto borenia na nich pracovat. Hoci predtym pracu na nich povazoval za stratu svojho vzacneho casu.
O par mesiacov mozes uz aj ty byt niekde inde pocitovo a emociami. Co vyzera neprekonatelne, mozes vidiet uz ako zvladnutelne.

avatar
domkakvet
9. máj 2025

Chce to len cas a vela casu.

autor
9. máj 2025

Ďakujem, som rada, že som sem napísala. Všetko čítam s vďakou. Z každého príspevku si niečo beriem. Je fajn, nebyť v tom sama. Ale ešte nie som pripravená o tom hovoriť s ľuďmi, ktorých poznám. Nechcem, aby to analyzovali, aby sa ma vypytovali. A už vôbec nie som pripravená povedať to deťom. Bojím sa.

avatar
koniarova
9. máj 2025

Toto rozhodnutie sa v tebe určite rodilo roky. Je to rozhodnutie premyslené. Určite si sa snažila urobiť všetko pre to, aby to fungovalo. Ale vždy na to treba dvoch. Keď to nejde, nestrácaj čas. Dobre bude. Držím palce.

avatar
janickacrazy
9. máj 2025

Nech im to povie manžel, predpokladám, že ty si sa rozvádzať nechcela, ale on..

avatar
marryliese
9. máj 2025

Ja si myslím že je lepšie čím skôr sa o tom porozprávať s blízkymi, pochopia ťa, povzbudia, dostaneš to von a aj to ľahšie spracuješ. Teraz máš dojem že si v tom sama a je toho moc. Ale na čo máš rodinu ak nie na to aby s tebou bola v takejto chvíli? Neber to ako svoje zlyhanie, proste to dospelo do tohto bodu a treba sa pohnúť inam. Nie hneď, časom. Prajem veľa síl

avatar
margotka17
9. máj 2025

Nie ty to máš povedať deťom, ty s nimi ostávas ako mamina ďalej. Ten hrdina, čo ich opúšťa, nech sa im postaví pred oči a povie im, že on ich opúšťa, lebo.... Prečo by si ty za neho mala rozprávať? Keď je taký frajer, nech si to s nimi vyrozpráva sam.

avatar
nadchovnik
9. máj 2025
@zaninka

Ja som na tom momentálne rovnako ako ty, žiaľ :( tiež nechápem ako môže všetky tie roky len tak chcieť zahodiť. Nemám radu, ako to prežiť, sama neviem. Posielam len objatie a keď potrebuješ plakať, tak plač,netreba to držať v sebe

@zaninka Mňa to bolelo veľmi dlho,teraz keď si občas spomeniem naňho tak sa čudujem prečo som za niečím takým smútila

avatar
priscilla07
9. máj 2025

Každý koniec je začiatok niečoho nového, a veľa krát aj lepšieho... Drž sa ❤️

avatar
johanka21
10. máj 2025

Vyplač sa poriadne, vyplač zo seba všetok hnev a nemohúcnosť, verím tomu, že ťa čaká niečo krajšie v živote. Všetko zlé je vždy aj na niečo dobré, hovorím z vlastnej skúsenosti. Tiež som prežívala niečo podobné a po rozvode má ani len nenapadlo, že budem niekedy v živote šťastná. Ale pripisujem to aj tomu, že som sa naučila zlé veci nechať plynúť preč a byť otvorená šťastiu. A pán pravý sa v mojom živote objavil, keď som to vôbec nečakala, keď som bola plne sústredená iba na deti a prácu. Skrátka, musíš zmeniť svoje nastavenie, pretože budeš nešťastná nielen ty, ale aj tvoje deti.

avatar
drobcek3003
10. máj 2025

Tiež som si tým prešla pred 8 mesiacmi, z ničoho nič mi oznámil, že už ku mne nič necíti a chce sa rozviesť. A to sme ešte 5 dní predtým spolu spali a plánovali letnú dovolenku...Už sme rozvedení, počas tých ôsmych mesiacov sa ale tak vyfarbil, že mi to už nie je ľúto. Naučila som sa fungovať s deťmi sama (8 a 5), je to náročné, nebudem klamať. Čas všetko zahojí. Veľa mi pomohli rodičia a známi takže ak máš tú možnosť tak sa vyrozprávaj, vyplač. Hlavne nedávaj vinu sebe, on je ten čo to rozbil. Posielam veľké objatie a kopec síl 😊

avatar
romiada
10. máj 2025

Vyplač sa, vyzúr sa (kľudne aj rozbitím tanierov ,čohokoľvek), vypusti emócie a nehanbi sa za to,že Ti je smutno a cítiš sa bezradne. Si človek, ľudská bytosť , je to správne že cítiš zlosť, sklamanie, zradu. Je to ako pustiť stierače na aute keď máš špinavé sklo. Zrazu vidíš lepšie pred seba. Držím Ti palce.

avatar
bendak
10. máj 2025

Nebojte, je to len obdobie. Prejde to. Som rozvedená a momentálne mám bábätko a tiež nám vzťah s priateľom nevyšiel. Berte to tak, že deti sú to dôležité čo vám ostáva. On o je svojím spôsobom príde. Vy musíte byť teraz silná a brať ohľad hlavne na ne. Lebo oni to budu prežívať tak, ako vy. Musíte im to nejak pekne vysvetliť ( on tam už nebude aby im vysvetľovať, vy budete musieť odpovedat kde je tatinko a kedy príde). Je to ťažké ale ste žena, zvládla ste porodiť a vstávať k nim, zvládnete všetko