Môj manžel nie je normálny
Ahojte.Potrebujem vediet vas nazor.
Som vydata uz takmer 10 rokov, s manzelom mame 3 deti - 2 chlapcov a dievcatko.Od zaciatku sme nemali uplne idealny vztah, ale ja som vzdy naivne verila, ze sa to zlepsi, ze sa vsetko zmeni.Manzel sa stale snazi mat nado mnou moc, kontrolu.Casto ma pustal von, s kymkolvek, ale vzdy za mnou poslal svojich kamaratov-spehov, ktori zistovali, co a s kym robim.Manzel im za to potom opravil PC a pod.Alebo ma dal sledovat kamaratmi policajtmi.V mobile ma program, ktory umoznuje posielat vsetky moje odoslane spravy aj na jeho mobil.Cize si vsetko precita.Vzdy sa mi nabura do mailovej schranky alebo na Facebook a vsetky spravy si cita.Ked chcem ist k rodicom, ma pripomienky a hned zacne vyskakovat, ze moji rodicia i brat nemaju ratat so ziadnymi darcekmi od nas.Moji rodicia nam vselijako pomahaju-kupuju detom oblecenie, obuv, kupia nam potraviny, ked idu k nam alebo beru deti na dovolenku alebo vylety, kupili nam vela veci do domacnosti.On ma stale pocit, ze nam nijako nepomahaju.Ja sa cez den zastavim az vecer, stale beham okolo domacnosti, aby bolo upratane, navarene, cisto, postarane o deti.On vzdy povie, ze sa nestaram, ze som sebecka a nic nerobim.On vala sunky pred telkou alebo pred PC, detom sa vobec nevenuje a ked aj nieco urobi, tak len ked ho 10 x poprosim.Dcerka ked sa pokaka, tak krici na mna, aby som ju prebalila.On ju nikdy neprebali.Dcerku kupem len ja, on ju kupal za cely jej zivot len raz.Ked sa hadame, tak hnusne nadava na mojho otca alebo na mna a po pol hodine alebo na druhy den sa sprava, akoby sa vobec nic nestalo, bavi sa so mnou uplne normalne.Ked som teraz na sviatky nechcela ist k jeho rodicom, zacal hnusne urazat mojho otca a to som len povedala, ze na sviatky chcem byt doma a slavit Stedry den doma ako spravna rodina a nie robit starosti jeho rodicom.Ked sme boli minule leto na dovolenke na chalupe mojich rodicov, on celu dovolenku presedel vnutri v dome pri PC, ja som chodila s detmi von a ked som behala okolo domacnosti, tak o deti sa starali susedia.Hanbila som sa, ze ja sa nevladzem o ne postarat a staraju sa susedia.Manzel mi tiez vykrikuje, ze rodicovsky prispevok mi vobec nepatri, ze vsetky peniaze patria nasej dcere a ze ja nemam narok na jedine euro z toho.Peniaze idu na spolocny ucet.Tiez mi vykrikuje, ze ked budem vymyslat, ze ma vyhodi na ulicu, ze proti mne vsetkych postve, ze ostanem uplne sama a pripravi ma o deti.Deti ho nenavidia, lebo stale po nich ziape.Moji rodicia si myslia, ze on nie je normalny.Aky mate nanho nazor vy? On si mysli, ze nenormalna som ja.
@pat_mat_minnie ......jezisi, to je hajzel. Uz koli svojim detom chod od neho prec, a nech plati alimenty. A ked sa bude vyhrazat, tak ho udaj.
@trogir Uz seka dobrotu, lebo zistil, ze sa ho nebojim.Vyrukovala som nanho so vsetkymi svojimi pravami a so vsetkymi pakami, ktore mam a uz sa stiahol a hra sa na dobreho manzela.Uvidime, ako dlho mu to vydrzi.
Ufff.. Obdivujem ťa,že si to tak dlho pri ňom vydržala. Musíš byť riadne silná žena.. Nemyslím si, že je nejaká možnosť,že by sa on zmenil k lepšiemu. Asi nemáš inú možnosť ako rozvod. Kúrňa.. Niesom veľmi zarozvody a ak ti potom nebude platiť na deti tak to po finančnej stránke bude dosť ťažké. Ale ak máš rodinu, čo ti pomôže,neváhaj. K psychlógovi,tak ako ti tu radia niektoré baby, by som nešla..Ty to máš v hlave ok, napotrebuješ odbornú pomoc. Nakoniec, aby mal pri rozvode na teba ešte páku, že si labilná a pod dohľadom psychlóga??? Držím palce!!!!!!!!!!
@pat_mat_minnie ....drzim Ti velmi palce....len aby to vydrzalo 🙂
@pat_mat_minnie Pre Boha! To nemyslíš vážne, že dokážeš niečo takéto trpieť už niekoľko rokov. Viem, že musí byť ukrutne ťažké odísť od manžela, ale ty to proste musíš urobiť. Veď toto nie je život. Ničíš samu seba, deti z toho tiež môžu mať psychické problémy a ten idiot si tým robí doslova dobre.
Prosím ťa, netrp to už viac. Mi je normálne do plaču.
@pat_mat_minnie Drzim palce 🙂
poznám jednu pani, /zdr. sestra/ doma prežívala to isté ako ty, manžel, tiež policajt, chodil po ňu každý deň do práce, len aby nedajbože s niekým neprehovorila až nakoniec začala kolabovať, zistili jej tetániu a doktori, že to máte z nervov, nezájdi až tak ďaleko,nervy sú zákerné,si pod stálym tlakom, môže to vyvolať rôzne ochorenia
Vyzera to z jeho strany na paranoju, ale toto by najlepsie vedel posudit nejaky kvalitny psycholog. Ak by si ho tam dostala, tak si myslim, ze by si jemu i sebe mohla velmi pomoct. Ak ho nevies dostat cez seba k psychologovi, tak mozno cez nejaku osobu, ktoru pocuvne. Myslim si, ze to velmi potrebuje podla toho, co popisujes... Aj Tebe by ten psycholog mohol pomoct, pretoze ak si v takomto vztahu 10 rokov, tak to moze zanechat hlboke stopy aj na Tebe a Tvojom konani. Drz sa!
@tattrankaa.... Určite dala 3 krát áno.😉
@nikina17
... kto nezažil, nepochopí ... človek jednoducho niekedy nevie buchnúť dverami a ísť. Aj chce ale z nejakého dôvodu nevládze - nie fyzického ale psychického. Neskutočne ťa dokáže taký človek zdeptať. Naozaj kto s niekým takým nežil alebo ho nemal vo svojej blízkosti a z tejto blízkosti to nemal možnosť sledovať, alebo aj niektoré veci zažiť na vlastnej koži, naozaj to nedokáže pochopiť a už vôbec nerozumie tomu , prečo taká žena (ale sú aj také ženy tyranky) neodíde. Zlom nastane u niektorých pri fyzickom útoku, to už je iný signál ... Ale pre niektoré ani toto ešte nie je dostatočné memento !
ahoj pat_mat_minnie, poskytnem ti pohľad z iného uhla. Som dieťa z manželstva, aké máš ty. Prežila som tridsať rokov strašného stresu. Najprv som sa bála o seba a svojich súrodencov, v puberte som trpela depresiami, sebapoškodzovaním, poruchou príjmu potravy, neskôr, keď som sa osamostatnila, som sa bála o to, čo bude s mojou mamou, ktorá s otcom stále žila, pretože jej viera jej nedovolila od neho odísť a zrejme by zranila aj svojich rodičov, ktorí boli tiež veriaci. Nakoniec nabrala silu a po 30 rokoch manželstva sa s otcom rozišla. Zrazu som zistila, čo je to radsoť zo života, čo je to za pocit, nebáť sa každý deň. Zabudla som na všetku bolesť a psychické týranie, aj fyzické z detsva a začala som znovu žiť, moji súrodenci a mama tiež. Bolo fajn, že ja a moji súrodenci sme prišli na tento svet, napriek tomu, akého máme otca. Je necitlivé, ak ti niekto vyčíta, že si s tým mužom priviedla na svet deti. Ale možno, keby mama od neho odišla skôr, vlastne určite, netrpeli by sme celé roky, vedeli by sme sa lepšie zaradiť do spoločnosti a hlavne, nemali by sme doživotne jazvy na duši. Pretože teraz, keď je otec preč z môjho života, viem porovnať ten rozdiel, čo je to život bez jedného rodiča a čo je to život s rodičom, ktorý ma týra a ľudí, ktorých milujem tiež. Mám skvelú matku, ktorú si vážim, mám dobrých súrodencov a to mi stačí. Otec je pre mňa cudzí človek, ktorého mi je teraz už iba ľúto. Dúfam, že som pomohla.
@jahodka8 ty si neni normálna , za čo si ho má vážiť ????? za to ako sa správa k nej aj k deťom si zaslúži jedine opluvať a nie vážiť..........ved je to čistý sebecký kretén !!!!!!!!
Ahoj Pat...
Píšeš, že deti ho nenávidia. Bojíš sa ho opustiť? Ak ti vedia rodičia pomôcť, tak chod k nim, lebo budú najlepšou podporou a bude mať viac rešpektu. Pred ním sa neukryješ už len z toho dôvodu, že vie kde máš doktorku pre deti a ak chodia do škôlky, alebo do školy. Skús sa poobzerať po okolí a nájsť si tajne nejakú psychologičku, ktorá ti pomôže...A keď sa už rozhodneš a odídeš od neho, tak sa mi potom ozvi.
Ivet
@tattrankaa Takto vyzera tradicna rodina? Muz tyran a zena chudera co mu odpusti vsetko( prepac to pomenovanie,myslim to vseobecne) .....pekny model rodiny pre nase deti. Vracat mi treba, vsetci sa cudujeme, co vyrasta z nasich deti ale vsetci zabudame, ze prikladom sme mi rodicia.
@zube
keby som toto bola čítala pred niekoľkými rokmi tak by som bola konala inak .... áno, deti to veľmi poznačí - ja som t akto "zničila" mladosť svojej dcére, vo viere, že sa niečo zmení .
Teraz to však vyzerá, tak, žeš manžel si vstúpil do svedomia, zrejme aj s niekým konzultoval svoje konanie a správanie, ale .... neviem ako bude ďalej, žijeme teraz pokojne, kľudne, je vľúdny, ústretový, .... no prosto iný človek. Ale dcéra tomu neverí, neviem, či si k sebe ešte dokážun niekedy nájsť cestu, pritom keď bola mladšia nebol problém. Problém medzi nimi nastal až v puberte, keď sa začala prejavovať ako samostatná ososbnosť, čo môj muž ťažko znášal, resp. nevedel sa s tým stotožniť a stále ju úpotreboval komandovať, dirigovať, ovládať, mať pod kontrolou ako mňa. U nás však nikdy neboli nadávky, bitka, fyzické útoky - to bolo klamlivé, že veď on nie je zlý, veď nechce nám zle ...
Ale človek pochopí sž niekdy veľmi neskoro. Tak neviem, či sa takýto človek, s takouto povahou vie a dokáže zmeniť ...
@capi1 dieťa vždy túži po tom, aby ho rodič, aj ten, ktorý ho týra, psychicky a fyzicky, nakoniec mal rád, stále hľadá aj v tom trýznivom správaní náznaky lásky, opakovane vzniká nádej a opakovane je zrážané na kolená. Toto sa u nás všetkých dialo roky a potom prišlo zablokovanie, už by som od otca nechcela prejavy lásky, už by som im nikdy neverila, lebo keď tú vieru niekto v detskej duši toľko krát zabije, vznikne asi niečo ako obranná reakcia proti strachu z ďalšieho ubližovania, ktoré dieťa u rodiča vníma ako odmietnutie… Tvoja dcéra si už zrejme nikdy k otcovi nenájde cestu a je to jej forma obrany, je to tak dobre. Ale tvoj manžel by to mal brať ako memento, lebo takto môže prísť o všetky osoby, ktoré ako tak o neho stoja. Život je príliš krátky na to, aby sme so seba urobili iba obete. Tam okolo nás je príliš veľa krásnych vecí a ľudí o ktorých môžeme prísť, ak sa stratíme v smútku, ktorý máme z jedného človeka, ktorý o to nestojí. A možno nestojí ani o nás, iba potrebuje niekoho ovládať. To nie je láska.
@zube
Bože toľko pravdy... A keby si vedela ako to bolí z pohľadu mamy ... Manžel to nechápe, má svoju pravdu, svoje videnie, svoj pohľad - samozrejme že na všetky moje argumenty, ktorými som sa mu snažila vysvetliť, že sa správal ako "vôl" bez príčiny, len preto aby si dokázal svoje a trval na svojom má svoju odpoveď, nechcel nám zle, robil to vzáujme rodiny a dobra. Momentálne nastala u neho zmena spôsobená z iných osobných pohnútok (to tu nechcem rozoberať, možno mailom) ale aj tak stále trvá na svojom
Ja som sa rozhodla zostať, ale bojím sa mu uveriť , neviem ...
@zube
chcela som len povedať, že presne takto sa správa moja dospelá dcéra - akoby ma nechápala, berie to určite ako zradu voči sebe, keď som sa rozhodla od manžela neodísť a chcem od nej, aby sa správala normálne voči nemu - asi chcem nemožné !? ale ako sa takto existovať ? on neustúpi, nepríde za ňou s tým, že uznáva svoju chybu, to urobil čiastočne predomnou. A tak ako hovoríš, má ona presne ten postoj, že od neho už nikdy nič nechce, lebo jej veľmi ublížil. Áno ublížil mne, jej, druhej dcére, ktorá to všetko cítila tiež ale chce s nami zostať. Som medzi 2 kameňmi - kam sa pridať ? Každý z nich to berie tak, že musím byť na jeho strane ...
áno, čiaru, aj keď je to veľmi veľmi ťažké
@capi1 úplne chápem všetko, čo si napísala, ale odpoveď na tieto otázky je asi dlhá a ťažká cesta pre každého, kto je v podobnej situácii. Môžem k tomu povedať len toľko, že áno, dieťa chce, aby sa jeho matka oslobodila z takejto situácie. Či to urobí alebo neurobí, to je vždy len na nej, každá matka, maželka má svoje dôvody, o ktorých možno ani nevie hovoriť, ani si ich sformulovať, proste je to stav mysle. Ale jedným som si stopercentne istá. Ak sa postavíš na stranu manžela, možnu budeš, možno nebudeš ľutovať. Ak si vyberieš deti, nebudeš ľutovať nikdy.
@capi1 a myslím, že pre tvoju dcéru musí byť veľmi náročné, keď od nej chceš, aby sa k otcovi správala určitým spôsobom, lebo ona to vidí tak, že sa staviaš na jeho stranu a určite sa niekedy môže cítiť veľmi osamelo a opustene. Možno by bolo dobré, keby si ich vzťah nechala na ňu. Proste jej povedz, že ju miluješ, že chápeš jej pocity a nebudeš jej hovoriť čo má robiť, pretože ona je pre teba na prvom mieste. To, čo ONA prežíva, to, čo ONA cíti. Namiesto možných výčitiek a usmerňovania ju radšej objími a povedz jej, že má právo na to, čo prežíva a ty budeš stáť pri nej, aj keby čo bolo!
@pat_mat_minnie jedina rada je sudna sien a ukoncit to.Ziadna naprava nieje mozna.Tvoj manzel je vazne dusevne chori clovek.Dusevna choroba ma jednu nevyhodu a to je.....ze to neboli a preto velakrat clovek ani netusi ze je chori.Ani nemusis viac pisat co mas doma,...utekaj dievca a zachran seba i deti!!!!!
@jarmilka83 toto rozvodom urcite neskonci,....takyto muzi su totiz na cely zivot......rozvodom zacne druha faza teroru, zacne ju obvinovat za vsetko zle, co sa mu v zivote stalo,....nahle totiz strati objekt ktori tyral.On to robi preto, ze mu to sposobuje uspokojenie, chce ovladat a manipulovat, takze ak sa rozvedie, nech sa pripravi na dduhu vlnu sikany.Ale je to silnanzena a verim ze to obstojí
@zube
veľmi si mi pomohla zorientovať sa v tom všetkom, veľmi, veľmi ďakujem. Ja som ju nenútila aby sa správala nejako prehnane milo, len som chcela aby aspoň normálne pozdravila a odpovedala keď sa niečo pýta. Lebo v takej dusnej atmosfére sa nedá existovať, keď sa obchádzajú. Áno máš asi pravdu, že to treba nechať na nich. Viem, že dcéra to berie ako zradu z mojej strany a nechápe prečo som mu dala ešte šancu keď nám ublížil ... Lenže som ho neopustila v tých najhorších obdobiach - mysliac si, že je to inteligentný muž, ktorý si zráta plusy a mínusy a snáď sa zmení. Tak verím, že niečo z toho pochopil a dúfam, že to pôjde.
Nečakaj ani sekundu a utekaj preč, nejako to už zvládneš. Držím prsty!
@capi1 som rada, že som ti pomohla priblížiť pocity tvojej dcéry, želám ti veľa sily, aby si zvládla ťažké situácie, ktoré z takýchto vzťahov určite vyplývajú. A chcem ti ešte povedať, že ťa chápem. Je to aj tvoj život a určite sa v ňom snažíš zachrániť niečo pekné, možno niečo, čo vidíš iba ty. A tak, ako podržíš v dobrom aj zlom svoje deti, tak to chceš urobiť aj pre svojho muža. To chcela aj moja mama. Pre nás deti je to možno ťažko pochopiteľné, hlavne pre tvoje dcéry, ak ešte neboli matkami a manželkami. Najhoršie z toho celého vyjdeš ty, pretože musíš žiť v neustálej neistote, či to, čo robíš je správne, či tie kompromisy naozaj stoja za to a to je obdivuhodné, pretože nič z toho nerobíš pre seba. Prinášaš enormné úsilie pre svoje deti a svojho muža. Vraj je také indiánske príslovie, že čokoľvek dobré urobíš, obletí to zemegulu a vráti sa k tebe. Tak dúfam,že to tvoje dobro je už na ceste k tebe a minimálne tvoje deti prídu na to, ako ťa pochopiť a užívať si zároveň aj tvoju lásku a naučia sa akceptovať otca, aj keď to je asi utópia. Želám ti veľa sily a všetko dobré!!!
@pat_mat_minnie Tak sa teda drž.