Moja mama ma celý život ponižuje

@stanulienkat Vážne sa snažím. Bojujem s tým, že či som dobrá dcéra, alebo len nevďačný fracek, čo sa snaží hladať chyby, ale už to presahuje hranice. Myslím, že sa to vo mne celé nahromadilo. Navyše bývame blízko pri sebe a dokonca máme aj rovnakú cestu do práce.

Pozri, nemusíš sa stýkať s mamou. Máš už vlastnú rodinu. Prerus kontakt a ak sa niekto alebo ona bude pýtať, že prečo? Tak Moja odpoved by bola: liečim si traumu z bitiek keď som skončila Modra
Koniec.

Máte aj rovnaku prácu? Ak nie, tak zmeň cas kedy chodíš do prace
A mizno by som zvazila psychoterapiu

@pribinak Tiež som si to takto povedala miliónkrát, ale ja som tak blbá, že sa snažím aj v tých zlých luďoch nájsť niečo dobré (zároveň sa obviňujem, že som nebola dostatočne dobrá dcéra, čo pre ňu nič nedokázala, aby bola pyšná mama - pekná krava som, že?), ale toto už dobré zrejme nikdy nebude a čím je staršia, myslím, že sa to s ňou len zhoršuje aj s jej povýšenectvom.

Bohužial áno, máme rovnakú prácu. Šéf mi navyše dal naozaj dobré podmienky, aby som tu zostávala, ale na druhej strane, ak sa zahrabem do práce, môžem ju obchádzať, ak to bude možné.

Čo ja viem? Ak si takto vydeptana, tak mizno by stalo zato zmeniť prácu a byt si menej na očiach

vitaj v klube 😢 ak chceš napíš mi internú poštu.

Najskor jej povedz an rovinu, co ta trapi. Ak nic, potom jej nastavuj zrkadlo, vrat jej kazdu kritiku. Ked to nepochopi, obmedzte kontakt na minimum. Nic neurobis s tym, ze niekto ma komplexy a lieci si ich na inych. Aj ked ta porodil.

Ahoj, úplne spolu robíte? Alebo len v jednej firme ale na iných pozíciách a nie v jednej kancelárií?
Dohodla ti prácu mama? Alebo si si ju našla sama?

Však skús začať chodiť do práce skôr alebo neskôr než ona, nech nemusíte ísť spolu. Obchadzam ju, alebo jej pri ďalšom deptani a ponižovanie rovno do očí povedz: mami stačilo. Keď som bola dieťa, musela som to tvoje ponižovanie znášať, dnes som však už dospelá a ak chces v budúcnosti mať dcéru a navštevovať sa, tak prestaň s vyvyšovaním sa nado mňa a s mojím ponižovanim inak o mňa prídeš. Držím palce aby to mama pochopila a zmenila svoje správanie.

@martina1201 Robíme v jednej kancelárii (našťastie tak, že na ňu nevidím), ale prácu som si našla sama a ona sa sem dostala cez známu, ktorá je manželka šéfa. Taká hlúpa zhoda okolností. 

Budem sa snažiť sa jej to pri najbližšom vyhrotenom spore takto podať. Asi bude veru lepšie pomaly upúšťať od kontaktu a snáď sa jedného dňa preberie, čo ona vlastne robí okolo seba.

A aký vzťah má s bratom? Aj jeho ponižuje?

toto si prečítaj:
https://najmama.aktuality.sk/clanok/320295/znak...

@martina1201 Brata má proste radšej ako mňa. Je to dosť citelné. Brat je pre ňu super a keď spraví niečo zlé, tak mi o tom len povie, ale jemu do tváre sa usmieva a spravila by pre neho prvé posledné (on má samozrejme o nej svoju vlastnú mienku a spolu nad tým už len kýveme hlavami)

@0silvia0 Toto keby čítam skôr... Ďakujem ti za zdielanie článku 🙂

Nedaj sa takto ponizovat a trápiť.na to nemá právo ani mama. Za takéto by už nemala dceru a úplne by som ju, pre moju vlastnú záchranu, odstrihla

@0silvia0 veľmi smutné...

Inak baby ste super. Ja som už čakala, že tu dostanem komentáre, že či som normálna, že nech nehysterčím, ale ono je nás takých viac, len sa o tom málo hovorí (lebo veď 'mama' ?)

nemáš za čo. divila by sa, koľko je takých rodičov... Je to jednoducho porucha osobnosti. Nerieš, ber ju ako chorú osobu, ty sa citovo odstrihni a nenechaj zraňovať. Ži si svoje a netúž po tom, aby ťa brala ako svoje milované dieťa. Nikdy sa to nestane, neočakávaj to, nerýp sa v minulosti. Hrubá čiara a ideš ďalej s mužom, s deťmi a so svojou rodinou. Tvoja mama je len nejaká teta, ktorá ťa porodila a vychovala a nevedela byť dobrou mamou. Poľutuj ju, odpusti jej a choď ďalej životom bez nej.

@1angelika smutné, ale pravdivé a časté. Tiež mám podobnú mamu, ale nie s narcistickou poruchou, ale s historionskou poruchou.

mna tiez takto zvykol otec ponizovat, tucna, sprosta, neschopna, potom nadavky samozrejme nejdem to tu vypisovat. Zo zaciatku som chcela vzdy aby dobre bolo, odpustila som nespocetne vela krat, stale to tak otocil ze ja som chyba.Potom som sa odstahovala a stale ma terorizoval, tak som ho zablokovala na mobile, facebooku skratka vsade na rok. Potom som ho odblokovala, bolo mi luto..par mesiacov sme komunikovali normalne a potom zacal opat, tak som ho zas zablokovala na rok, potom mi pisala jeho priatelka ze sa trapi, ze mu chybam,tak som ho opat odblokla ale stym ze ked opat zacne, tak ho opat bloknem..a uz potom bolo dobre, drzal sa na uzde..👐jedine takto to pochopil, ze mi ublizuje psychicky, ked som sa odstrihla, inac to neslo potom sme velmi dobre vychadzali az do konca - uz zomrel, ale to je uz dalsia kapitola...

@0silvia0 a riešila si to nejako?

@1angelika ako myslíš? Kedy či som to riešila? Veď to sa nedá riešiť. Kým som pochopila, o čo ide, ubehli roky a dávno s mamou nebývam, mám vlastnú rodinu a mamu navštevujem raz do týždňa na hodinu. Viem s ňou v pohode vyjsť, ona sa k nám deťom nechovala takto brutálne ako opisuje autorka a mnou pridaný článok, ona psychicky týra skôr nášho otca, s ktorým žije. Neviem si predstaviť to nejako riešiť, lebo človek s poruchou osobnosti sa vidí úplne inak ako ho vidíme my. On nemá pocit, že má problém.

@0silvia0 Ja to tiež začínam všetko chápať až teraz v dospelosti. Naozaj jediná možnosť je, tráviť s takímito luďmi čo najmenej času. Povedať si ahoj a čau a viac si ich nejak nepripúšťať k telu. Ale trvá to, kým človek dokáže rozdeliť čo je normálne a čo nie.

@0silvia0 prepáč, zle som sa vyjadrila, chcela som sa opýtať, že aký si ty mala k nej postoj , aby si sa netrápila. Viem, že riešiť sa to nedá pokiaľ daná osoba si nechce uvedomiť, že má nejaký problém.

buď rada, že sa ti otvorili oči a začni sa uzdravovať z tohoto vzťahu. Nie je iná možnosť, len obmedziť kontakt na minimum, neutrálne témy, keď začne byť situácia napätá, odísť. Týmto ľuďom chýba empatia a citový rozmer k iným ľuďom. V podstate za to nemôžu...

Je to ťažké, keď ste tak blízko seba. Nevyhľadávala by som s ňou kontakt, max. sa pozdravila a odpovedala stručne na otázky a akonáhle by začala hovoriť čosi nepríjemné, išla by som v momente preč. Chyba nie je v tebe, je choré čo mama robí.

@1angelika aha, pardon, takto si to myslela. Ako som to ja spracovala? Že som jej odpustila. Ona v podstate za to nemôže. Títo ľudia si nesú svoje krivdičky z detstva tiež. Väčšinou sa cítili v detstve nepochopení, nenaplnení, kedysi fungovala tiež studená výchova, žiadne otvorené náruče milujúcich rodičov, ale tiež často zažívali odstrkovanie a prehliadanie. Ja som si moju mamu predstavila ako malé opustené dievčatko, ktorému tiež v živote niečo chýbalo. V podstate sa jej nevyvinul druh empatie, nemôže za to. Vlastne s ňou súcitím, je mi to všetko ľúto, ale nedá sa s ňou žiť, tak jej už jednoducho nedovolím zasahovať do môjho života a rozhadzovať môj ťažkovybudovaný vnútorný pokoj.

@0silvia0 minulost ma ostat v minulosti, to ich neospravedlnuje ze toto robia aj svojim detom, predsa ked ma moj otec psychicky tyral nebudem teraz tyrat ja mojho syna a nebudem cakat, ze to pochopi ze aj mne to robil moj otec .

@kristianka2255 týmto chceš čo prosím ťa povedať? Minulosť MÁ zostať minolosťou. Ale keď nezostane, čo mám akože ja teraz urobiť? Ako ju mám ja potrestať? Vysvetli mi prosím... ja píšem, ako som ja JA s tým vyrovnala, ako som sa uzdravila. Vyslovila som hlboké pochopenie a odpustenie. Tým, že budem sa rozhorčovať, rozčulovať, pitvať čo urobila do konca života, komu tým pomôžem? Sebe alebo jej? Niekto tú negativitu zastaviť musí, tak som sa vedome a dobrovoľne rozhodla ja, že u mňa tento proces končí a bodka.
Veď som vlastne urobila to isté, čo ty s otcom, tiež si sa od neho odstrihla. Ako ja od mamy.

@kristianka2255 oni sa títo ľudia potrestajú v podstate sami. Zostávajú sami a každý od nich bočí, lebo rozdávajú len nepokoj a zlú atmosféru. Treba ich nechať zožať to, čo si zasiali za celý život. Oni v krivde aj tak dožijú, nič im nikdy nie je dosť dobré.