Moje tajomstvo o nevere ma strašne ničí
Viacere ma tu poznate, preto som si zmenila nick a potrebujem sa niekomu zdoverit.
Zijem niekolko rokov manzelstve, mam milujuceho muza a mame spolu skoro 3 rocne uzasne dieta....a ja som toto cele stastie ohrozila. Ba dokonca sa bojim ze znicila....Podviedla som svojho manzela, pol roka dozadu. Bolo to s kolegom, neviem ako k tomu prislo...nejaky cas predtym som sa v manzelstve citila nie dobre, s muzom sme viac menej nekomunikovali, on mal vela prace, ja som sa citila ukrivdena (tiez som chodila do prace, plus starostlivost o dieta a domacnost...mala som pocit ze vsetko na mna dolieha). Tym neospravedlnujem co sa stalo, vysvetlujem situaciu. S kolegom sme si zacali najskor pisat, vznikali dvojzmysly, tahalo sa to cele tyzdne mesiace, ja som bol v tom zev pisani nie je nic smrtelne....az pokym sa to neprehuplo do niecoho odsudeniahodne a s cim sa doteraz neviem zmierit.
Preslo pol roka, moj muz o nicom nevie. Najskor som mu to hovorit nechcela, snazim sa to mu najlepsou manzelkou. Moj manzel si ma vazi, podporuje ma a mame velmi pekny otvoreny vztah (otvoreny myslim uprimny), a ked som ja zmenila tento pohlad, nase manzelstvo po citovej, intimnej aj ineych strankach nanovo rozkvitlo. Robim co mozem, plnim mu sny, odisli sme kvoli nemu velmi daleko odkial sme zili, lebo doma nebol stastny, doteraz som a nevedela k tomu odhodlat. Robim pre neho vsetko....Viackrat predtym mi vravel ze nas intimny zivot sa mu nepaci, co sa intenzity aj kvality tyka, som par veci zmenila, pristupila na to co chcel davno skusit a paci sa to aj mne, nas zivot je v tom to odvtedy uplne harmonicky, lepsi ako ked sme sa spoznali....
Mna ale toto 'tajomstvo' neskutocne zoziera. doslova to zo mna vycicalo zivot, energiu a neviem co. Niekolkokrat som pomyslala na samovrazdu, nejak racionalne o dotho vzdy upustim, moje dieta ma stale potrebuje.
Moj problem je ze ja by som mu to strasne rada priznala. Lenze je to ta cesta lahsia pre mna, vravim si ze tie vycitky co mam a su naozaj obrovske su moj trest za to co sa stalo. tieto myslienky 'proti' tomu ze priznat sa su tie ktore ma nicia tiez:
1. bojim sa ze by nas manzel opustil....nie, nie som sebecka, nebojim sa o seba, viem ze to je to cosi zasluzim. ikdy by som si ale neodpustila keby som tak nasmu dietatku pokazila detsvo, keby sa vidavalo oddelene s mamou a ocom. samozrejme by som tym trpela aj ja, v tomto myslim ako kazda matka ale v prvom rade na nase dietatko. Moj muz je vynikajuci otec. nech bolo nase manzelstvo v akomkolvek stave, o deti sa vie postarat vzdy prikladne aj sa pohra, aj sa postara, vychovava, snazi sa venovat...
2. som zivitelkou rodiny, moj manzel aktualne nema pracu, hlada si ju, stresuje ho to, je pod velkym tlakom, pred kazdym pohovorom som mu oporou, trenujeme pohovor doma v kuchyni, pripravujem ho, cvicime cudzie jazyky a on mi viackrat povedal ze mu to velmi pomaha, ze bezo mna by uz bol na dne ze si nevie najst pracu. ja ho povzbudzujem, problem je ze prace je malo, svojmu muzovi verim co a tyka pracovnych schopnosti. samozrejme co sa penazi tyka, nechcem aby to bolo ze nema peniaze, nema pracu a ja mu este takuto jobovku dam?
3. manzel v minulosti trpel depresiami, naozaj nechcem aby tomu znova prepadol, znicilo by mu to zivot, doslova....
4. viackrat sme sa otvorene bavili o rozvodoch a tak, ked sa daco vyskytlo v okoli. Muz mi viackrat povedal ze si mysli ze si vybral super zenu a keby sa raz vo mne sklamal, ze by uz v zivote neveril nikomu a nicomu. Ze by ho to znicilo, ze by stratil zmysle zit,...A ja viem ze to tak je, moj manzel je strasne zasadovy...
Ja strasne neviem co spravit. Nedokazem jest, nedokazem normalne zit, tesit sa s rodiny tak ako doteraz. Cele vianoce som uplne znicena, lebo sa bojim ze su posledne spolocne....Zijeme v meste velmi velmi daleko od najblizsich znamych, rodiny (cez 500 km)...Sme len my traja, to je nas svet...
prosim neodsudzujte ma, to ako sa sudim sama je to najhorsie ako si clovek vie predstavit, ja uz neviem co mam robit, som na pokraji zrutenia, bojim sa ze sa naozaj psychicky zrutim(nie som od toho daleko,nedokazem jest, schudla som velmi vela kg, manzel sa o mna obava ze som vazne chora....napr teraz som od stedrovecernej vecere nic este nezjedla...)...a keby som sa ja zrutila, okrem ineho musim tak ci tak s pravdou von a este aj ostaneme bez eura...
vobec neviem co mam robit...mam ulavit svojmu svedomiu a priznat sa? za cenu toho ze znicim asi zivot nasmu 3 rocnemu dietatku a jednemu uzasnemu muzovi? alebo si mam toto tajomstvo vziat az do hrobu? na druhu stranu moj manzel si zasluzi vediet aka som, rozhodnut sa ci i vie odpustit alebo nie....ale obavam sa ze by to skoncilo katastrofou viacerych zivotov ☹ fakt som v koncoch
@cersey
priznat sa v tvojom pripade moze s velmi velkou pravdepodobnostou skoncit rozbitim celej rodiny.
V prvom rade, je super, ze si si vedoma svojho zlyhania a ze to cele lutujes. Odporucam vyhladat psychologa, ktory ti pomoze dostat sa z toho, urcite nie "vyspovedat" sa manzelovi, co nema pracu, trpel depkami, je stastny ze ta ma - vsetko by si znicila.
chce to cas a hlavne, uz nikdy nebrazdi vody nevery, nech pohlad do tvare tvojho muza ti je celozivotnou hanbou tvojho skutku. Ale pravdaze nedepkuj, netryzni sa, ale vaz si co mas.
Ucime sa z vlastnych chyb.Ber to ako ponaucenie a nechaj si to pre seba.Casom to nebudes brat tak tragicky...
@cersey A.... Ja by som mu to povedala. Pôvodne som ti to nechcela písať a ver mi, nechcem mať na svedomí koniec tvojho manželstva, ale... Ja som svojho času tiež vo vzťahu spáchala neveru, no bolo to akoby na začiatku, kedy som si nebola istá, či chcem byť práve s konkrétnym človekom a vtedy sa mi do toho zamiešal niekto iný a ja som to celé schaosila. Bol to len flirt a nakoniec som si vybrala práve toho správneho, ale odvtedy som s tým nedokázala žiť, nedokázala som sa priateľovi, s ktorým sa mi medzi tým pekne rozvinul vzťah, ani pozrieť do očí. verím tomu, že by som to nedokázala ani o päť rokov. Vtedy som niečo veľmi pokazila, ale pokazené to bolo tak či tak, to sú veci, ktoré škrú a aké by to bolo trápiť sa celé roky a potom na starobu sa manželovi zveriť? Ja svoje priznanie neľutujem a neľutujem ani to, že sa mi môj prvý narovinu priznal, že pokukuje po inej, hoci ma to takmer zabilo.
Viem, že teraz treba zvoliť menšie zlo, či radšej výčitky svedomia, alebo rozpad manželstva, tak si vyber, ale ja so zatĺkaním nesúhlasím.
Dakedy sa podvádzalo furt..ako som čítala v každom vzťahu nie je 100% vernosť. Či partnerskom- študentskom, manželskom .. Vždy je tam jeden čo povedie, či sexom, sms, bozkami a inými..
Je to proste tak aj keď to ľudia nepriznajú..
Je to pre Teba rana , ktorá ti dala dobre cez papulu a svedomie tak isto. Môžeš zmeniť svoj život a napraviť ho , byť najlepšou manželkou a matkou a snažiť sa už nikdy nesklznuť na tú zlú cestu. Sme ľudia, omylný a nie perfektný, ľudia ktorí robia chyby a často, no umenie nie je ich spraviť ale napraviť. Držím palce
@oli18 vzdavam vam hold že toto dokaže jedna žena zaletnemu manželovi tolerovať ste super osôbka prajem vam veľa sil viete ono to byva tak mužovi poblazni rozum mlada ina mysli si že doma to už nieje take dobre ale 30 rokov sa neda vziať a ako funguje dalej vaše manželstvo je dobre nadalej alebo si každy žijete svoj život ale ste statočna ked ste mu odpustila a nerozviedla sa s nim.
Vies co je zvlastne..tebe sa pomaly zrutil svet.... a kde mas tu istotu ze manzel tiez nema, alebo nemal nieco bokom????? Sama si pisala ze to az tak 100% vo vasom vztahu nebolo a mal navrhy co by bolo treba zmenit... Len jednoducho nema mozno potrebu o tom s tebou hovorit..... Mozno keby si mu to povedala, mozno by vsetko prehodnotil a porozmyslal by kde nastala chyba... alebo by ti to vycital do konca zivota....
@philipha22 No presne v tom je tá dvojsečnosť. Buď problém do konca života alebo vzájomná snaha o riešenie. A bude čistý stôl.
@cersey Ale.... Tá rada o spovedi vôbec nie je na zahodenie. Ale vyber si dobré ho kňaza, niekoho, kto chápe (alternatívou sú aj laici, napr. z modlitbových spoločenstiev, to všetko v prípade, ak by si chcela ísť spirituálnou cestou), určite ti povedia niečo inteligentnejšie ako my, + psychológ, asi je to naozaj príliš vážna vec na to, aby si dala na rady náhodne píšucich žien. Rieš to, lebo ťa to prevalcuje, mňa môj flirt skoro odrovnal, viem si predstaviť, že toto musí byť silná káva.
Zatĺkať zatĺkať zatĺkať ...nikdy to nie že nepovedať ale nepriznať ani keby ten kolega došiel za tvojim mužom a sám mu to povedal. Nikdy to nikomu nepovedz, nikdy nedaj do ruky nikomu tuto zbraň. To co teraz prežívaš je bohužiaľ trest za to čo si urobila. Ak je to také zlé navštív psychológa.
Manzelovi ani slovko. Sama sa s tym musis vysporiadat, nehadz to na jeho ramena. Je velmi pravdepodobne, ze to nedokaze uniest.
Vies, ze si urobila chybu, citis vinu, aferku si ukoncila. Mas cely zbytok vasho spolocneho zivota na to, aby si to manzelovi vynahradila.
Vyrozpravaj sa niekomu inemu, kto ta nebude sudit a komu mozes absolutne doverovat.
Iba v jednom pripade by som sa priznala- keby manzel uz nieco vedel, keby naliehal aby som mu povedala pravdu. Ak nic netusi, naco mu zbytocne ublizovat.
Uz to bolo napisane a je to pravda- muzi sa naozaj s neverou vyrovnavaju ovela horsie, ako zeny. Je to strasna rana pre ich ego, ked je manzel este aj nezamestnany, naozaj nepotrebuje este dalsi uder. Mohlo by sa stat, ze to vas vztah neprezije. A on tym bude poznaceny na zbytok zivota.
@cersey zatlkať zatlkať zatlkať zatlkať...........lebo všetko pokazíš a zničíš čo máš doma....,stalo sa a už to nevezmeš speť, .zabudni na to.....život ide dalej, muži nemusia o všetkom vedieť !!!!!!!
Ja som povedala manželovi, čo som mu tajila, nebola to nevera, ale povedal, že je to horšie ako nevera. A ľutujem to, nemala som povedať, nič mi to neprinieslo. Nepomohol, len vytiahne pri najnevhodnejšej príležitosti. Zatlač do zadu, do najspodnejšej zásuvky a mlč.
NIKDY NIKDY NIKDY mu to nepovedz!!!! NIKDY. usporiadaj si hlavu a nastav sa na novu skutocnost.tato nevera vam prisla do cesty,aby upevnila vas vztah.pre nic ine.sama vidis,ze sa vas vztah potom zmenil.chlap neveru neprijme.my zeny ju lepsie prijimame,ale on by to nerozdychal.muzska jesitnost by to neprezila.spravila si hlupost,ale milion krat si olutovala.ja osobne odsudzujem nevernych,ale ked sa to uz stane raz a ten druhy to olutuje,tak sa to nema povedat.naco ublizit este viac?zabudni na to.preslo este len pol roka,casom sa s tym naucis zit.
Čítala som len tvol príspevok tak neviem ci sa nebudem opakovať. Myslím si že by si to nemala povedať lebo by to bol koniec. Co by sa zmenilo? Uľavilo by sa ti na duši? Ale zas by si ranila blizkych. Je to qvazi tvoj trest ktorý si ponesies zato že si si nevazila zato co mas doma. Stalo sa to preto aby si si vazila co mas a uvedomila si o co môžeš prísť. Nikdy ale nikdy to nikomu neprezrad lebo lepšie ti nebude ale horšie to si uvedom a aj ostatným tych ktorých milujes. Uvedom sito a nekaz to a snaz sa zzabudnúť. Bola to cesta poznania a bodka. Zacni sa usmievat a tešiť ze si sa vcas spamatala 🙂. Krásny deň Ti prajem 🙂. Úsmev prosim hneď daruj svojmu dieťatku a manželovi 🙂.
@natalym presne tak, ked sa chlapovi zdôveríš, tak to v nepravú chvílu vytiahne proti tebe....netreba im všetko vešať na nos.....mám svojich skúseností viac než dosť s mojím sme spolu 26 rokov a poviem ti, je to vysoká škola skúseností, všetko čo mu chcem povedať, musím 3x prehodnotiť, aby som s tým sebe neublížila, viac než pomohla......proste chlapi / o kolečko menej / 😀 😒 🤐
určite mu nič nehovor a snaž sa na to zabudnúť....čas lieči
Nevrav mu nič, chybu moze urobit kazdy z nas, to neznamena , ze si zlá. Dobre si rozanalyzovala situaciu a sama dobre vies, ze by ho polozilo , keby to vedel. Uz tu niekto spominal, ze sa potrebujes vyrozpravat. Má pravdu. Potrebujes to dat zo seba, ale tak, aby sa to mm nedozvedel ani po rokoch. Nám na prednáskach v skole psycholog vravel, ze v podobnych pripadoch pomoze vypisat vsetko na papier a ten potom spalit. Ty to das zo seba a nik sa to nedoszvie. Napis na papier vsetky svoje pocity , vsetko co ta trapi. Papier nesie vela a tebe sa ulavi. Potom ho ale znic.
@cersey neodsudzujem ta absolútne. Nehovor mu to. Sama sa s tým nejako vysporiadaj. Bol to skrat, ja myslím, že po takomto priznaní, to nebude o nič lepšie! Z niekým to preber aby si sa s tým vedela vysporiadať. Máte veľmi pekný vsťah, že trénujeme, a o depresia niečo viem, tiež sa mm podobné stalo, nekaz to, budeš mať výčitky naďalej. Som si tým istá. Veľa stasia. A daj sa dokopy. Sebatrizdnenim nič nedosiahneš ešte dostaneš depky aj ty, neni vám to treba!
boha! normalne ma serete vsetky co tu odpovedate. idete pod zem znosit podvadzajucich chlapov, aj takych ktorych vedu podobne pohnutky ku nevere... jej tu teraz chudere vyplakavajucej vypisujete ako sa nic nestalo, ako sa nema priznavat, ako by tomu nic nepomohlo! co je vsetko obycajne klamstvo v konecnom dosledku!
neviem ci sa tu zacali zgrupovar iba podvadzajuce manzelky a partnerky a sami sebe si hladkaju svoje ega alebo je fakt v spolocnosti prevladajuci nazor chlap nie a zena ano, jasne, nic sa nestalo!
a tebe @cersey poradim iba jedno. nepriznanim nic nedosiahnes. podvadzanie nie je nieco ako "skola hrou", par krat vyskusam a potom sa na tych skusenostiach poucim a ide sa dalej. konfrontuj svojho manzela, ktoreho tak nekonecne milujes! s tym co si mu vykonala. kvalitny vztah vydrzi aj zle dni, nekvalitny nevydrzi ani dobre. tvoj podvod nie je ze hops stalo sa, nekumunikovanie a hladenie si svojho je za tym. tak si to odkomunikuj a znasaj dosledky, si dospela zena!
Dámy čo tu píšu že sa nemáš priznať, že to maš ututlať, že máš ísť na spoved a tým to všetko končí sú, pri všetkej úcte, úplne mimo. Podľa toho čo si písala ti nič z toho ani náhodou nepomôže. A ak by aj, len to vytesníš a z podvedomia sa ti to raz nepekne vráti. Myslím že mu priznanie dlhuješ a sama to dobre vieš, to preto tie stavy. Vieš že musíš ale pri pomyslení na to všetko by si radšej guľku do hlavy. Poteším ťa. Ak to fakt ľutuješ a budešsa zato modliť, neviem či si veriaca, Pán Boh porieši. Tie myšlienky hrozné čo tým spôsobíš ťa nakoniec privedú kam? Toto je od zlého a nakoniec to aj tak rozbije rodinu. Jasné že muž bude z toho rozbitý ale viem že Boh má moc dať mu silu preniesť sa cez to.
Úplne som si ale istý, že vieš presne čo robiť ako som písal, na komenty všetky tu aj môj sa môžeš vykašľať, ja ti ale dávam vedieť je možnosť ako to zvládnuť so cťou a pravdou v láske, s Bohom.
Čo oko nevidí, srdce nebolí ... určite sa nepriznávaj ! Skôr by som sa vyhýbal a tomu kolegovi, zíde z očí, zíde z mysle, rýchlejšie ťa to prejde. ...
Ja som bola podvadzana, a poviem ti jedno, kiezby som sa to nikdy nedozvedela, pretoze tvoj muz sa bude citit presne tak ako ty, nebude jest, myslienky na samovrazdu on ti veri, si jeho oporou, priznanim ho zrazis ku zemi. Snaz sa svoje svedomie ocistit dobrymi skutkami voci manzelovi, ber to ako trest za tvoj cin.
@sono2 a to je vyhovorka na vsetko? toto je stranka pre mamicky? potom preco tu existuje moznost pridat chlapa? lebo co? existuju aj otcovia. toto nie je stranka pre mamicky ale pre vsetkych ktori sa chcu dozvediet nove veci a prediskutovat temy....
ak mas pocit ze ju niekto "podrzi" tym ze ju bude hladkat po chrbatiku a bude je hovorit ano moja, stalo sa ti, pekne si to urobila, moja, nemusis nic, iba sa tu trosku polutuj a potom sa na tom casom zabudne. tak to je rada na podrzanie! akurat si privodi psychicke problemy a z toho ju uz nikdo nevytiahne jednoducho. vzdy je lahsie sa vracat z kratkej cesty a z kratkeho klamstva. namiesto rady aby sa k tomu postavila celom, a isla za svojim problemom s tym komu ublizila (aj ked o tom nema potuchy), tak jej radite sa stiahnut a kludne si v spokojnosti vrtiet dalej chvostom. 🙂
@cersey ak to bola len jednorazovka a tak to aj ostane, urcite sa nepriznavat, stalo sa , vas vztah je lepsi, nekaz si to
Ja som bola podvádzaná a viem, ako to boli. Práve sú tomu dva roky, čo to vyšlo najavo, ale stále sa mi to vracia a neviem sa s tým vyrovnať. Ak by si to povedala mužovi, prežíval by to isté, čo ja. Ako poznám naturel chlapov, by sa s tebou rozviedol. Chlapi sú veľmi hrdí, nie sú tak citovo založení, ako my, ženy a matky. My hodnotíme následky rozvodu, o mužoch nie som o tom pevne presvedčená. Preto som sa ani ja nerozviedla. Napriek tomu, že som už babka, nechcela som "rozbiť" rodinu, zničiť domov deťom a dezorientovať vnúčatká. Manžel očakával, že to urobím. Aj som o tom uvažovala, ale keďže som poznala dotyčnú zlatokopku, povedala som si just nie, aby ona nezískala nič z toho, o čo som sa ja 30 rokov v manželstve snažila a k čomu dopracovala. Lebo o to jej išlo. Vlastným deťom nezabezpečila budúcnosť a skúša to týmto, dnes niektorými ženam, veľmi obľúbeným spôsobom. .