Môjmu synovi sa páčia chlapi
Dobrý deň,
rada by som sa na vás obrátila s prosbou o radu. Som už staršia a nerada by som tu rozoberala svoje 25-ročné manželstvo. Môžem povedať len toľko, že to nikdy nebolo až také zlé, ale kvôli deťom som mala pred rokmi urobiť rázny krok, na nič nečakať a rozviesť sa. Moje deti si zaslúžili mať chápavejšieho a schopnejšieho otca, ale zrejme som veľa premýšľala, odkladala, dávala druhé šance.
Môj problém či moja prosba sa týka syna. Asi pred piatimi rokmi sa mi zdôveril s tým, že sa mu páčia chlapi, nie ženy. Priznám sa, že ma to zaskočilo. Viem, že pre matku je ťažké pozerať sa na dieťa aj inak ako na svoje dieťa, ale nikdy som nemala ten pocit a ani som nespozorovala žiadne indície, že by práve môj syn mal byť iný. Vždy veľa športoval, mal priateľov a rozprával aj o ženách. Bola to moja chyba - moja nevšímavosť - ako žena a mama zavalená prácou a inými problémami som si už zrejme nechcela pripúšťať ďalšie. Neskôr sa mi zdôveril, aké to bolo pre neho ťažké, že sa bál povedať mi to skôr, aby som ho nepresviedčala o opaku alebo sa zbytočne netrápila. Odvtedy ho povzbudzujem k tomu, aby rozprával o všetkom, čo ho trápi a nech sa na mňa nehnevá, keď nie som schopná počúvať alebo trepnem hlúposť. Som často unavená, uletia mi nervy a potom to ľutujem. Na druhej strane si uvedomujem, že on tieto veci nechce a nedokáže riešiť do detailov so mnou ako so svojou mamou, a hoci mi tvrdí, že už je šťastný a vyrovnaný, nemám ten pocit. Manžel to nevie a ani sa mu to nechystám povedať. Poznám ho a nechcem, aby sa zmenil jeho pohľad na jediného syna. Okrem toho, keby si ho viac všímal, povedal by mu to syn spontánne sám, ale zrejme ani on nemá takú potrebu a vie prečo. Syn sa mi raz zdôveril, že má veľa homosexuálnych priateľov a známych, ale ešte nechce riešiť vzťah, lebo má strach a zrejme mu už niektorí aj zlomili srdiečko. Prekvapili ma ale iné veci. Vraj by sa o tom veľmi chcel s niekým porozprávať, byť v tomto pred niekým úplne slobodný, najlepšie s kamarátkou alebo kamarátom v jeho veku, ale že takých nemá a je v tom všetkom sám. Nechce mať len homosexuálnych priateľov, ale pred inými v tomto nemôže byť úplne sám sebou, pretože majú strach a predsudky. V tomto ho chápem a nikdy som mu nepovedala, že si to len namýšľa. Viem, že ľudia jedno hovoria, ale iné cítia, iné robia (kopec ľudí hovorí, že nemá predsudky, no ich správanie hovorí niečo iné) a on je veľmi vnímavý chlap. Veľmi ma bolí, že sa mi vzďaľuje a ja sa len z diaľky pozerám, ako sa trápi. No zároveň viem, že potrebuje aj iné pochopenie, iné prijatie a že prijatie mamy mu nestačí. Nie som si ale istá, či by ho nejaký heterosexuálny muž prijal za svojho kamaráta, aby to bolo o vzájomnom zdieľaní, dôvere a malo to teda nejaký pozitívny efekt. Zaujímal ma váš názor, či vôbec poznáte mužov, ktorí by niečo také dokázali a či by ste vy samy dokázali môjho syna prijať za priateľa a pristupovať k nemu ako k mužovi. Pamätám si, ako mi hovoril, že ho bolí, keď ho žena hneď odpíše pre jeho homosexualitu a začne sa k nemu správať ako ku kamarátke. Toto on nechce. Je to sympatický mladý chlap, ktorý miluje šport a chce, aby k nemu aj ostatní pristupovali ako k chlapovi, no zrejme ho už zožiera pretvárka, ktorú musí v bežnom živote dennodenne používať, aby sa necítil byť menejcenný. Párkrát sa už zdôveril a zle to dopadlo. Ďalšia moja otázka je, či poznáte také mamy a takých otcov, ktorých dieťa sa borí s podobnými problémami. Veľmi by mi pomohlo sa s nimi skontaktovať. Ďakujem za reakcie a všetkým prajem príjemný deň.
Stručné zhrnutie
- Rodič, ktorého dospelý syn priznal, že má rád mužov, môže hľadať podporu v LGBT komunitách a združeniach na Slovensku, napríklad Iniciatíva Inakosť, OZ Rieky a v lokálnych komunitách v Bratislave.
- V diskusii boli spomenuté náboženské alebo „ex‑gay“ iniciatívy (Linka Valentín; Forum života; články na mojpribeh.sk) a niektorí diskutujúci hlásili negatívne skúsenosti s tlakom a manipuláciou v takýchto skupinách.
- Rodičom sa opakovane odporúčalo poskytovať synovi stabilnú emocionálnu podporu, hľadať dôverných ľudí v komunite alebo medzi rodinami s podobnou skúsenosťou a využiť publikácie ako kniha „Je to inak, mami“ (Martinus) ako zdroj informácií.
Najčastejšie otázky
Q: Aké organizácie alebo zdroje na Slovensku môžem kontaktovať, ak hľadám podporu pre homosexuálneho syna?
A: V diskusii boli uvedené Iniciatíva Inakosť, OZ Rieky a Linka Valentín (Gréckokatolícka cirkev, P.O. Box B‑43, 040 01 Košice 1, e‑mail: valentinskespolocenstvo@centrum.sk); ďalej sa spomínali komunitné zdroje v Bratislave a diskusné platformy ako Modrý koník.
Q: Kde nájdem príbehy alebo „testimonies“ o zmene orientácie, ak by niekto také hľadal?
A: Diskutujúci zdieľali odkazy na články na mojpribeh.sk (príklady menované v diskusii: Jerry Armelli, Alan Medinger, Michael Glatze) a na stránky Forum života, ktoré prezentujú príbehy o „uzdravení“ homosexuality.
Q: Sú na Slovensku skupiny, ktoré ponúkajú „vyliečenie“ homosexuality, a sú bezpečné?
A: V diskusii boli spomenuté náboženské spoločenstvá a stránky propagujúce „uzdravenie“ (Linka Valentín, Forum života) a viacerí diskutujúci varovali pred negatívnymi skúsenosťami, tlakom a sektárskymi praktikami v niektorých takýchto skupinách.
Q: Ako prakticky podporiť syna, ktorý nechce riešiť svoju orientáciu otvorene s rodičmi?
A: Respondenti odporúčali rodičovi poskytovať stabilnú emocionálnu oporu, počúvať bez súdenia, povzbudzovať ho k nájdeniu dôverníkov v komunite a podporovať spoločné aktivity (šport, koníčky), kde sa môže prirodzene spriateliť.
Q: Kde nájsť odbornú alebo peer podporu v Bratislave alebo v zahraničí?
A: V diskusii boli vyzdvihnuté mestské komunity v Bratislave ako aktívne prostredie; jeden príspevok opísal aj odlišnú úroveň akceptácie v UK (Londýn) a prácu v nemocniciach (FN v Lausanne bola spomenutá ako príklad pracovného prostredia s gay zamestnancami).
Q: Ako získať dôverného dospelého z gay komunity na konzultáciu pre rodiča alebo syna?
A: Diskutujúci radili hľadať kontakty cez známych a lokálne komunity, niekoľko príspevkov spomenulo aj pokusy kontaktovať verejne známe osoby (napr. Dušana Martinčoka), pričom odozva nie je vždy zaručená.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodinná podpora, pochopenie a bezpodmienečné vypočutie sú považované za kľúčovú pomoc pre mladého človeka s homosexualitou.
- Priateľstvá medzi homosexuálnymi a heterosexuálnymi ľuďmi sú v praxi bežné a v diskusii sa uviedli viaceré príklady trvalých priateľstiev.
- Hľadanie podpory v miestnej komunite (napr. Bratislava), odborných zdrojoch a literatúre (kniha „Je to inak, mami“) bolo odporúčané opakovane.
Sporné názory
- Niektorí zdôrazňovali možnosť „vyliečenia/uzdravenia“ homosexuality cez náboženské spoločenstvá (Linka Valentín, Forum života), zatiaľ čo iní vyjadrovali, že takéto prístupy môžu byť škodlivé, manipulujúce alebo sektárske.
- Niektorí tvrdili, že homosexualita nie je choroba a nemožno ju „vyliečiť“, zatiaľ čo iní spomínali terapiu alebo vnútorné „uzdravenie“ ako možnosť pre ľudí, ktorí o to majú záujem.
Otvorené otázky
- Ako rodič overí bezpečnosť a kvalitu pomoci v náboženských či „ex‑gay“ spoločenstvách, ak sú takéto zdroje jedinou dostupnou možnosťou v okolí?
- Ako efektívne nájsť dôveryhodných, neradikalizovaných kontaktov v reálnom živote bez porušenia súkromia syna?
- Ktoré lokálne organizácie na Slovensku poskytujú overiteľnú odbornú a peer podporu bez ideologického tlaku?
Spomenuté značky a firmy
Linka Valentín, Gréckokatolícka cirkev, OZ Rieky, Iniciatíva Inakosť, Forum života, Katolícke noviny, RTVS, Martinus, Modrý koník, mojpribeh.sk, Paulínky
Spomenuté produkty a metódy
vyliečenie z homosexuality, uzdravenie homosexuality, terapia, coming out, adopcia homosexuálmi, „Je to inak, mami“ (kniha), príbehy na mojpribeh.sk
Miesta a osoby
Košice, Bratislava, Londýn, Lausanne, Dušan Martinčok, Soňa, Jerry Armelli, Alan Medinger, Michael Glatze
@alieria
Ahoj, zaujala ma tvoja tema, pretoze pred necelym mesiacom sa mi zdoveril kamarat, ze je gay, aj ked som si to myslela uz davno. Je to super clovek a moj pohlad nanho sa nijako nezmenil. Ved clovek sa predsa nezmeni tym, ze povie o sebe, aku ma orientaciu 🙂 Priatelstvo nevznikne len tak, tanto moj kamarat je vlastne moj ucitel a nase priatelstvo sa za sest rokov vyformovalo tak, ze mi to proste povedal. Je to o dovere a asi aj o tom, ze clovek sa prijme taky aky je.
Poznam aj inych gayov a lesbicky a maju normalne kamosov oboch pohlavi, ved kamaratstvo je o tom, ze si nejaky ludia rozumeju prave v tej inej rovine ako sexualnej! Ja mam niektorych kamosov uz od skolky a inych iba par rokov ci mesiacov, priatelstva prichadzaju v roznom veku a case, urcite aj tvoj syn este narazi mnoho dobrych ludi 🙂
@bruneta
@malabiba
Ďakujem za milé slová a za ochotu pomôcť.