Môže agresívny muž vyliečením zmeniť správanie?
Ahojte, idem sem s ošementnou témou. Pred pár mesiacmi by mi ani nenapadlo, že sa ma niečo také môže týkať.
Sme manželia 5 rokov, predtým, sme boli niekoľko rokov partnermi, takže človek by si dovolil povedať, že toho druhého už pozná.
Môj muž začal byť v poslednom čase agresívny. Často kričí, aj keď za úplne malichernosti, či už na mňa, alebo na deti, no ruku na mňa nikdy nedvihol. V decembri však nastala strašná situácia, boli sme pohádaní a pri mojej snahe o konverzáciu strašne vybuchol, tresol päsťou po stole a do dverí, ani jeden z týchto kusov nábytku to bez ujmy neprežil. Mala som hrozný strach, nespoznávala som ten jeho pohľad, ako by to ani nebol on a ešte horšie je, že pri tom boli deti. Bola som odhodlaná podať návrh na rozvod, lebo som sa zaprisahala že niečo také už deti nemôžu v živote vidieť, avšak nejako sa to v tom vianočnom zhone utriaslo a všetko bolo v poriadku - až do včera. Predvčerom sme mali malý konflikt, muž večer odišiel z domu von, prišiel keď sme už s deťmi spali, ja v zlosti, že namiesto komunikácie šiel radšej von. Keď sa chcel ráno o incidente rozprávať, povedala som, že sa teraz rozprávať nechcem, nemám chuť, pretože sme sa akurát chystali na výlet a nebol na to čas. Čo ale prišlo potom neviem spracovať doteraz. Začal krik, obviňovanie že mám dať nabok tú svoju hrdosť, čo vyeskalovalo tým, že ma chytil za ramená, potriasol mnou, chytil ma za sánku, za zapastiat a pritom stále kričal. Nemám síce žiadne fyzickú ujmu, modrinu, ani nič, tá ujma je skôr psychického rázu. Keď poobede precitol a chcel sa rozprávať, vravel že nechápe čo sa to s ním deje a že o nás nechce prísť, že rád vyhľadá neodkladne pomoc psychológa/psychiatra, aby sa to už nestalo, lebo že to nevie ovládnuť. Ešte by som rada podotkla, že muž pije len príležitostne a žiadne iné návykové látky neužíva. Čo by asi stalo za zmienku je, že jeho detstvo bolo akékoľvek, len nie šťastné, mal odborného tyranskeho otčima.
A moja otázka teda znie: máte niekto skúsenosť s tým, že by nejaká takáto liecba pomohla, alebo len zobrať nohy na plecia? Trápi ma to najmä kvôli deťom, otca zbožňujú, no nemienim ich vystavovať niečomu takému...
ahoj.je mi luto co prezivate. kyslim ze by ste mali zvazit aj poradnu. a ist tam spolu do manzelskej poradne. skus kontaktovat psychologicky z institutu virginie satirovej. niektore robia aj online. taktiez ty si precitaj stranku pomocobetiam.sk pretoze sa ta to tyka aj ked incidenty boli len dva. radim vqm ked nabuduce bude konflikt vedome sa oddelte. bud si sadnite na dve strany stola alebo naschval vyjdite na ulicu a podobne. kym to nie je vyriesene stale to nasilie hrozi.
ma tvoj manzel nejaky konicek? nejaky sport hobby tipujem ze mesitovat asi nechce skusit
Podla mna mat neustale nezhody musi byt na nervy. Nezastavam sa ho, ale uz ma toho asi dost. Nie kazdy sme stavany na zivot v nezhodach a vecnych hadkach, aj ked len malych. Mate si rozumiet, zit v porozumeni, byt si oporou a energiu si davat, nie brat. Skor toto pories, aby ste tie nezhody uz medzi sebou nemali a potom nebudete musiet riesit tie dalsie veci, ktore nie su ok, ale su vyustenim dlhodobych konfliktov, ktore v dobre fungujucom vztahu nemaju miesto.
Hrozné....Mozog, štítna žľaza, obličky a nie len z krvi, ale aj MR, CT či sono...podľa toho čo píšeš, to nevyzerá, že jeho problém má psychický pôvod...
On sa kontrolovať nedokáže, ty áno, aj keď to musí byť ťažké. Kým nebudete mať výsledky,
môžeš urobiť to, že sa budeš k nemu správať inak, teda ako k psych.chorému a z tvojej strany nezačínať ani tie najmenšie konflikty. Neprovokovať. Prehltnúť nechať si pre seba. Áno ako píšeš je normálne, že dvaja nemusia mať rovnaký názor na všetko, ale ak to u neho vedie k výbuchom, tak radšej byť ticho. A ak máš možnosť ísť niekam, tak by som asi išla, aspoň deti pobalila. Tebe a deťom tu ide tiež o zdravie, možno aj o život. Hrdosť bokom.
A ak takýto človek robí šoféra z povolania, tak koniec...na cestách sa človek stretne denne so situáciami, kt. aj zdravého vytočia do vývrtky...
Nekontrolovateľná reakcia tvojho muža je hrozbou pre seba aj pre ostatných
Môj názor je taký, že ty sama zrejme nevieš vytvárať bezkonfliktnú atmosféru. Máte pravidelné spory, keď sa chce rozprávať odmietneš to.
Dr. Maté Gábor vo svojich knihách a prednáškach sa venuje traumam z detstva a ich vplyvu na ďalší život resp. mentálne a fyzické zdravie človeka - pre Vás, aby ste manželovi vedeli lepšie pomôcť. Manželovi psychoterapeuta, ktorý mu pomôže spracovať tie traumy a naučí ho "narábať" s emóciami.
no dobre, a čo ty ? aká si k nemu žena ? vypočuješ ho ? pýtaš sa ho ako sa má ? venuješ sa mu dávaš mu lásku ? a čo sex a spoločné spanie, funguje vám to ? máte čas na seba (v rámci rodičovstva myslím, viem že máte deti)
môj ex bol ku mne dlhodobo chladný a odmietal ma (nebola v tom tretia osoba). dlhodobo som to v sebe dusila... dlhodobo. a ptom jedného dňa som začala byť nanho zlá. bola som tak frustrovaná, že som sa sama nesponávala a on vôbec nechápal, že to je kvôli nemu a obvinoval ma, že som asi chorá na hlavu... len sa pýtam, či to nie je aj váš prípad.
Ďakujem za vaše názory žienky, samozrejme že musím pracovať aj na sebe, stále je na čom. Som si vedomá, že nemám ani zďaleka ideálnu povahu.
@banderaska29 je pravda že času je menej, nakoľko študujem, pracujem na fulltime, popritom deti...
Ďakujem ti veľmi pekne za takýto pohľad na vec
da sa to liecit, agresia ma casto koene v potlacenom hneve. Kedze mal otcima, ktory mu ublizoval, potrebuje spracovat svoj vztah k nemu, hlavne hnev, ktory nemohol prejavit, pocit bezmocnosti....ja by som tomu dala sancu, hlavne ked on sam vie. Psycholog by mal naucit aj teba ako jednat, aby si mu pomohla a zbytocne nehrotila situaciu, kedze sa v nom ta potlacovana agresia prejavila.
@domi2425 presne máš pravdu..a systém im ešte nahráva do kariet...aj nás takýto psycho minule postretol, skoro do nás vrazil v kruháči, muž zatrúbil naňho...predbehol nás cez dve čiary, vybrzdil a ešte nás až domov prenasledoval, tak sme išli na políciu...ak by sme ho chceli obviniť...on by dostal naše meno a adresu, tak sme si to rozmysleli...a takýtochto psycho šoférov je veľa
Mňa keby môj muž zdrapil aj keby som mala neviem koľko deti by som s nim neostala. Kde je úcta k jeho žene čo mu porodila deti. Teraz ťa len silno chytil ako píšeš nabudúce v hneve čo urobí nebodaj ťa zbije alebo v afekte vezme nôž. Pre mňa je posledná vec koniec aj napriek tomu že mate deti. Takto to všetko začína. Otázne je čo ak sa zisti že tvoj muž je úplne zdraví však nech je to je základ. Kde budeš hľadať príčinu podľa mňa aj ak by bola neviem aká situácia tak by nemal na teba dvíhať ruky. V každej domácnosti sa hádajú nikdy nie je nič ideálne ale vztiahnuť ruku na ženu by bolo u mňa na rozvod. Možno tu nejaká žena na MK je čo sa to tak začalo a skočilo to bitkou možná nejaká by sa tu našla čo by TI napísala. Podľa mňa že pôjde k psychiatrovi to TI len povedal aby bol zrejme kľud. Ktorý človek a ešte chlap by išiel dobrovoľne na psychiatrické vyšetrenie. Ak budeš na neho tlačiť aby tam išiel môže prísť ku konfliktu.
Rozhodol sa sam, ze sa pojde liecit, staci psycholog nemusi hned brat lieky.
Ženy, tak ak by bol niekto zvedavý ako to skončilo - boli v Tom drogy. Človek by nikdy neveril, že sa mu niečo také môže prihodiť...
Ahoj,ufff.... držím silno palce.Ako si na to prišla? Čo ďalej?
Držíme silno palce...mysli len a len na seba a na deti ...mali sme v rodine prípad, začal až po 30...a presne začal sa divne správať...zmizli peniaze na svadbu...ona mu odpustila, 2 deti, zobrali sa...a tiež šofér z povolania, až raz po 2 rokoch čo jej sľúbil, že sa toho nedotkne, ho policajti zastavili a teda našli mu aj pri sebe aj v ňom
sa nakoniec sam priznal ze berie drogy?
Držím palce, dúfam, že nastupuje do liečebne a všetko dobre dopadne. Dôležité je, že to chce riešiť.
Je to neuveriteľné, človek by si nikdy netipol že môže s niekým žiť a nevšimnúť si to, ale asi to bude tým že ja nemám s drogami skúsenosti a tak neviem čo si všímať. No pridali sa do toho stavy že buď makal na niečom tak, že doslova aj do rána, išiel nenormálne, čo sa striedali s tým , že nonstop spal. Fakt 2-3 dni v kuse a tiež sa takto striedali stavy nejedenia a prezierania, no najmä neskutočne kvantá sladkého. Do toho tá zvláštna nervozita, až to vyvrcholilo čím iným ako miznutim peňazí a normálne že malými utekmi večer - keď sme s deťmi spali z domu a návraty ráno. Ono takto dokopy to dáva zmysel, ale keď sa to pridáva pomaly, človek si to nejak nedá do súvisu .
Ďakujem vám žienky za podporu, už sa nútene odsťahoval, ale je to hrozne. Ako zo zlého sna, normálne mám pocit miestami že to sa ma vlastne ani netýka, nemôže...
Inak ako píšeš @fion22 , priznal sa že prvý krát si dal práve kvôli práci, lebo to už nezvládal, tie nekonečné hodiny za volantom a následne chce človek stíhať ešte rodinu, aj niečo porobiť... Niekto s tým sekne a niekto namiesto toho vyhľadá niečo iné... Zaujímavé, možno to je ozaj rizikové povolanie ktoré môže u niektorých ľudí spôsobovať to, že k tomu začnú inklinovať...
Existuje taká diagnóza kedy muži nevedia zvládnuť hnev. Bol o tom raz aj taký film americký. Stále malinproblěy so zákonom a bili sa. Až to začali riešiť ako psychickú poruchu a chodili na skupinové terapie. Učili sa zvládať emóciu hnevu v momente keď príde alebo ešte pred tým ako príde. Lenže tvoj muž pred tým taký nebol a je už dosť starý na to, aby sa niečo take v ňom prejavilo už skôr. Schizofrénia sa prejavuje do 30-35 rokov to by tiež nemalo byť. Možno ma nejaké konflikty v práci alebo je frustrovaný z niečoho. Či ho niekto iný nehnevá a dusí v sebe hnev voči niekomu úplne inému. To že ťa chytil za bradu je škaredý útok a zbabelý. Neviem ti inak rady len takou úvahou akú som tu napísal. Začnite psychológom on povie či treba aj psychiatra. A kľudne bez výčitiek tam choďte možno aj spolu. Alebo najprv on sám. Potom aj ty.