Môže existovať priateľstvo medzi mužom a ženou?

Ahojte, chcel som sa s vami podeliť o svoju skúsenosť. Pred pár rokmi som spoznal ženu, ktorá bola viacmenej uzavretá, pohltená problémom, ktorým sa donekonečna zaoberala. Ja som ju poznal ešte ako nevydatú, no už bola zadaná. Mám taký dojem, že spolu chodili odmalička. Po vysokej škole sa vzali a až potom sme začali byť viac v kontakte. Myslel som si, že sme priatelia, takže som neváhal sa jej zdôverovať so všetkým. Navrhol som jej rôzne riešenia a povzbudzoval, nech sa nebojí, veď dva roky snaženia sa predsa nie sú až také strašné, veď obaja boli veľmi mladí, a dnes sú problémy takého charakteru celkom bežné. Pokiaľ si dobre pamätám, mala iba malé gynekologické problémy, tak som jej navrhoval, aby vyšetrenie podstúpil aj jej manžel, veď muža to stojí len trošku rozkoše a môže sa robiť spermiogram. Potom sa ale akosi prestala ozývať. Mal som výčitky, že som sa možno až príliš snažil alebo na ňu tlačil. Potom ma napadlo, že ako veriaca cúvla, možno jej aj nejaký kňaz alebo kamarátka poradili, aby ma začala ignorovať. Neskôr som si zasa myslel, že sa topí v depresiách a chcel som jej pomôcť. Mal som ju úprimne rád, hoci mi trošku prekážalo jej infantilné správanie. Po jej ignorovaní som sa zmazal z FB, pretože som mal viacero dôvodov a bolo mi ľúto, že som zveril svoje tajomstvá tej nesprávnej osobe, no veril som, že je v tom nevinne a stále sa trápi. Raz som ju aj prišiel navštíviť do jej práce. Tvárila sa, že je všetko v pohode. Ja som sa vlastne hanbil za to, že som to urobil. Iba ona na mňa mala mobil, svoje číslo mi nikdy nedala. Očividne ju nikdy nezaujímalo, ako som sa mal ja. Musela vedieť, že sa veľmi trápim. Vinu som vždy hádzal na seba, že možno nechce byť v kontakte s človekom, ako som ja. Po dvoch rokoch som sa znovu prihlásil na FB a už som videl fotku jej syna, tak som ju pozdravil. Napriek tomu, že sa mi stále ospravedlňovala, bola odmeraná, chladná ako kameň a neskutočne iná. Vtedy som si uvedomil, že ma len využila v čase, keď mala osobnú a manželskú krízu a veľmi som ľutovať, že som sa jej niekedy v živote s niečím zdôveril. Mal som pocit, že moje tajomstvá rozšírila, kde sa len dalo. Bol som v kontakte s osobou, ktorú som zrazu vôbec nepoznal.
Je možné, aby boli muž a žena iba kamaráti a ako predísť tomu, aby vás niekto iba nevyužil? Niekedy mám pocit, že ženy veľmi rady zneužívajú mužov, ktorí sú ochotní, pohotoví a trpezliví ich počúvať, no potom sa rady vrátia k svojim manželom do každodennej reality, v ktorej si ich možno ani dostatočne nevážia, no sú to ich starostliví alfa samci. Niekto by ju možno nazval hlúpa naivka, no nakoniec som z toho vyšiel naivnejší ja sám...