Môže fungovať vzťah ateistu a veriacej?

Ak dokazete tolerovat jeden druheho, tak preco nie?

@kaktusik007 nepride ti to pokrytecke, dat deti na cirkevnu skolu a byt na ne hrda, ze argumentuju mniskam absurdnost dogmatickej viery? 😄

Ja si myslím, že si nebudú rozumieť. Nešla by som do takého vzťahu.

Ahoj, ja do taktiež neviem predstaviť takýto vzťah. Mala by som tam mnoho otáznikov:
- Ako by som vychovávala deti k viere, ak by im opačná strana hovorila ze nič viac neexistuje? (lebo ateista veru ze nič viac nie je. Nie je to agnostik, ktorý iba nedefinuje to možno viac)
- Ako by som varila? (aj nekonzumacia, u mňa bravčového, u kresťanov mäsa v piatok, u iných iné.. By mohla byť značným problémom)
- mohlo by mu vadiť, že sa zahaľujem viac než je u ateistov bežné..
- mohol by sa vysmievať z toho ze trávim nejaký čas modlitbou, keďže pre neho by to bola strata času
- také Lgbt q+ - pravdepodobne by sme sa v tejto téme tiež nezhodli, keďže som proti trans operáciám atď atď..
- celkovo naše hodnoty by mohli byt výrazne odlišné

Pre mňa vzťah úprimne veriaci/a - atristka/a je vzťah kde nebude nikdy plná dôvera a porozumenie. Nikdy ti nebude také, že pár zdieľa všetko spolu. 🙂 A nejaké večerné diskusie o viere by asi končili tak, žeby z toho nebola nadšená ani jedna z tých dvoch strán.

@beata_k my sme veriaci, katolici. Sestra evanjelicka, sesternica tiez evanjelicka. Moj svagor je katolik, ale len pokrsteny a sobas mali so sestrou v evanjelickom kostole, idu aj krstit malu tam. No a sesternica je papierova evanjelicka, manzel ateista, ale dobry clovek, uplne v pohode, no a ona povedala, ze nebudu robit saskaren, on neveri a jej na tom tiez nezalezi, takze svadba na urade a deti pokrstene nemaju. Nikto im nic nevycita a ja to v podstate chvalim. Nebudu predsa slubovat, ze deti budu vychovavat vo viere, ked to tak nie je. Radsej byt uprimny a cestny ateista, ako falosny akoze krestan.

@nevenka Uplne si to vystihla....falosny akoze krestan. Bud verim alebo neverim. Nie je nic medzi tym. A kyvat nad tym rukou tiez nebudem.

ak je jeden naozaj veriaci a druhy naozaj ateista,tak to sa bije.ak su dvaja ateisti a jeden z nich pocas manzelstva uveri alebo naopak,uz to je tazke.ale dobrovolne si tento konflikt vybrat neodporucam.ale opat podotykam,myslim na ludi,ktori beru vieru a bibliu vazne,nie fanaticky,ale vazne.

Podľa mňa nie je nemožné, že by takýto vzťah nemohol fungovať, len isto nastanú situácie,, ktoré nejaké tie rozbroje vyvolajú. Podľa mňa skôr záleží od toho, ako silne veriaca je tá jedna strana

@beata_k prosím ťa si tu nehladkaj ego a uvedom si, že nie každý je tak zarytý ateista a nie každý je tak zarytý kresťan, žeby to nemohlo fungovať. Tvoj názor už poznáme, pre teba je to nemožné. Pre iných to ale možné je. Ja som kresťanka a neodsudzujem ani jedného ateistu, či inoveriaceho a už vôbec nezdôrazňujem, že sú falošní! Pokiaľ sú 2 ľudia rozumní nájdu spôsob, ak nie pôjdu od seba.

@riamia91 Ja vieru neodsudzujem, ani sa nevysmievam a ani nic tomu podobne. Co odsudzujem, je falos. Bud verim v Boha a logicky chcem dat dieta krstit. Neda sa verit len trochu. Len ked mi to vyhovuje. Na Velku Noc a na Vianoce. Som veriaca, tak riadna a aktivna. A rovnako tak ked neverim, tak neverim. Nebudem si krstit deti ked tomu neverim. To uz by som ako isla sama proti sebe slubovat pri krste, ze deti budu vedene k viere ked viem, ze nebudu.

Ja som so silno veriacim chodila takmer rok. Mňa kostol nikdy dobrovoľne neťahal, ale v rámci normy som bola ochotná sa prispôsobiť. Verím na veci medzi nebom a zemou, mám otvorenú myseľ a neupínam sa len na jeden výklad. Snažila som sa mu vysvetľovať môj pohľad na vec, ale on bol tak striktný, že mi povedal: aby nám to mohlo fungovať aj ďalej, jeden z nás sa musí zmeniť a na to nebudem. Jediná možnosť je, aby si išla za exorcistom... V tej chvíli som to ukončila bez akejkoľvek ľútosti.
Ako 'expert' v oblasti kresťanstva mi ešte raz vravel, že môj otec (toho času vážne chorý) zomrel preto, lebo sa snažil nájsť pomoc okrem medicíny aj v alternatívnych spôsoboch liečenia a boh ho potrestal. A že tento trest sa bude dediť niekoľko generácií... Proste... Nevyjadrujem sa.
Takže za mňa takýto vzťah jednoznačne nie.
Ja som bola ochotná povoliť zo svojho ateizmu aspoň trocha, on nie. Hold, smola

@beata_k ale to je hlupost... je jasne, ze ked sa 2 dohodnu, ze dieta nebude krstene, tak nebude, ze bude krstene, tak bude a podla toho ten veriaci zo vztahu alebo neveriaci k tomu pristupi... hovori sa tomu kompromis. To, ze ty si ho nie si schopna v tomto urobit, neznamena, ze nikto nie je. Nie je na tom noc falosne. Len ten druhy potom nemoze tomu branit. Veriaci pojde do kostola, neveriaci nie a deti podla toho, co sa rozhodli. Mne sa tiez nepaci, ked je noekto veriaci iba na oko, v tom sa s tebou zhodnem. Ale neodsudzujem to, lebo nie je to moja vec.

@riamia91 Neviem no. Moze veriaci clovek nepokrstit dieta? Technicky ano, moze. Ale dovoluje viera vychovavat dieta v dedicnom hriechu? Myslim, ze nie. A z pohladu neveriaceho. Ozaj si nedokazem predstavit, ze stojim v kostole a slubujem lož. Ved to je nemoralne, slubovat lož. Keby sa nejednalo o deti, tak ano, je to o tolerancii voci partnerovi. Ale u deti si to predstavit neviem.

Som katolicka, a muž ateista, brali sme sa v kostole, spolocne dieta pokrstene aj so mnou/s nami do kostola obcas ide.

Ahoj, môže to fungovať. Ja som veriaca, môj manžel nie je. Svadbu sme mali v kostole. Áno podpísal papier. Celkovo nemá problém s mojou (ani inou) vierou. My to spolu komunikujeme, sme k sebe úprimní.
Momentálne čakáme bábätko a áno chcem a budem ho vychovávať vo viere. Myslím, že deťom sa dá mnohé vysvetliť.
My máme doma svoj režim, keď idem v nedeľu do kostola, on zatiaľ navarí obed. Ak je nejaké pôstne obdobie (napr. sa neje mäso) prispôsobí sa tomu, nevadí mu to. AK sa ja postím celý deň, on sa pokojne naje, nevadí mi to.
On vie čo mi moja viera dáva, prečo je to dôležité a rešpektuje to. Ja rešpektujem, že on sa cíti a vníma svet inak.
Ostatné hodnoty máme podobné, v mnohom rovnaké. Ľúbime sa, komunikujeme. To je veľmi dôležité podľa mňa.

@riamia91 nechcem slovickarit, ale zaryty krestan nie je krestan.je to sympatizant krestanstva alebo mozno clovek, ktory nejaku vieru zdedil po rodicoch a zije ju zo zvyku.zaryty ateista nie je ateista ale agnostik. a ano,agnostik a sympatizant duchovna spolu mozu celkom pekne vychadzat, ale uprimne veriaci krestan a pevne presvedceny ateista,to je proste konflikt uz len z principu ich svetonazorov.

U nás je to úplne ok.

Mam manžela katolíka a ja som tuhý ateista. Veci okolo viery sme si vydiskutovali ešte pred tým, než sme mali deti. Ja som mu odmavala krst, beriem to ako spoločenskú udalosť a on odmaval, ze deti nebudú vychovávane k viere. Po takmer 20 rokoch môjho neblaheho vplyvu je z muža lezerny agnostik, kvôli viere sme v živote konflikt nemali.

veľmi záleží od tolerantnosti človeka. je jedno či je to veriaci ateista maďar, róm alebo budhista dôležitá je tolerancia k tomu druhémo a tolerovať to akým spôsobom života žije a viem sa mu prispôsobiť takisto ako on sa prispôsobí môjmu spôsobu života ano vtedy vztah moze fungovať

podľa toho či dokážu robiť kompromisy a podporujú jeden druhého. keby ateista vyčíta, že veriaci ide do kostola asi by to zlyhalo rýchlo.. kde je tolerancia dá sa všetko 🙂

Dobry ateista lepsi ako blby veriaci 😉
Ide aj o to, ako velmi si ty veriaca a ako velmi je on ateista. Ak je to viac-menej formalne, tak by sa vazne trenice nemuseli vyskytnut (ak by napr. nemal problem dat pokrstit deti ci aby si s nimi chodila do kostola). Ak vsak tebe lezi viera a Cirkev na srdci a on je skor typ "militantny" alebo vysmievacny pri zmienke o takych veciach, to vyvola problemy. Vtedy on tvoju vieru respektovat nebude, a ak by si sa aj ty tvarila, ze sa ta jeho negativny postoj netyka, bude ta to mrziet vnutri a to nerobi dobrotu...
Ludia si skratka musia "sadnut" aj v takychto veciach.

Ja som ateistka, manzel krestan, manzelia 20 rokov. Bez problemov, o nabozenstve/viere sa doma nebavime. Manzel do kostola vobec nechodi. Deti nemame, z vlastnej vole.
Akurat to vadi mojej veriacej svokre, ze moj manzel bude v nebi bez zeny😶

@vler ty si budeš užívať v pekle 😀 ale inak, vy to máte v pohode, lebo manžel nechodí do kostola. predstav si situáciu, že máte deti a on nevynechá jeden jediný cirkevný dôvod (nie deň, dôvod), aby šiel do kostola a ťahá tam aj tie deti. tie možno ani nemajú záujem, ale on ich ťahá. to by ťa asi štvalo. lebo napríklad ja som tu dala názor vychádzajúci práve z takejto predstavy.

@panelacikova hej, my to mame jednoduche lebo nielenze manzel vieru nepreziva, ale aj tym ze sme sami dvaja.
Jasne ze v situacii kde je jeden horlivy krestan a druhy ateista, a maju deti mozu byt problemy- ak tato situacia nebola vydiskutovana pred manzelstvom

@mijo53 suhlas druheho rodica so zapisanim druheho mena som ziskala az ked mal sedem rokov, dovtedy otec druhe meno odmietal, aj ked dieta nan pocuvalo

@tehulka2011 absolutne nie

@kaktusik007 to je trochu komplikované, druhé meno si dala pri krste, keď malo dieťa 2-3 roky ako si písala, to nie je oficiálne meno.Sú mena , kedy aj kňaz vyžaduje, aby bolo ešte k menu aj druhé meno, pretože prvé je buď nekresťanské alebo mimoriadne zvláštne , neakceptovateľné, ale zapísať na matrike môžeš hneď 2 mena, tu bol problém, že otec nesúhlasil. Dve oficiálne mená nemajú s krstom nič spoločné

Ja som veriaca ale nie cirkevne. Bola som vychovávaná v ateistickej rodine a začala som veriť, len teraz v dospelosti. Vychovávam aj deti vo viere, ale tie cirkevné veci neuznávam. Veľa krát som zistila, že cirkevné veriaci ľudia sú veľmi veľmi netolerantni k iným názorom na vieru a priam fanaticky sa držia toho čo im káže ich náboženstvo a aj keď človek verí čistou vierou, tak ho odsúdia, že nežije podľa ich náboženstva, tak je zlý. Mne to príde ako cirkevný fanatizmus a nemá to podľa mňa nič spoločné s vierou. Viera a náboženstvo je bohužiaľ veľa veľakrát vzdialena a niektoré názory sú úplne namierené proti jednote a ľudskej tolerancii.