Musím to dať von zo seba
Potrebujem si to dať von. Napísať, či povedať niekomu. Nezvládam. Ja ani neviem kde mám začať. S manželom sme boli 10 rokov šťastný. Vždy som si myslela, že sme perfektný pár. Až dovtedy pokým sa nám nenarodila ťažko chorá dcéra. Po 3 rokov snaženia, umelé oplodnenie, potrati, operácie, atď konečne sa nám narodilo dieťatko. Po narodení sme zistili, že je ťažko chorá. Keď dcéra dovŕšila 1 rok tak môj manžel všetok svoj hnev začal na mne vypúšťať. To znamená, že vkuse hľadal príčinu aby sme sa pohádali. Úplne prestal mi pomáhať doma, vyžaduje aby bol vždy čerstvo navarené, ale ztoho 90% neje lebo vždy dakde inde už jedol. Veľmi ťažko to zvládam. Alebo skôr už nezvládam. Som brutáne depresívna. Opustili ma kamaráti ktorým som sa vyrozprávala. Ale asi im bolo dosť to počúvať. Ja už nemám absolútne nikoho komu by som vyliala svoje srdce. Keď mi je veľmi zle tak manžel naschvál zas začne somnou hádať aby mi bolo viac zle. Až tak moc by som utiekla. Ale nemôžem. Mám chorú dcéru pri ktorej musím byť vkuse. Nemôžem ani robiť, že by som aspoň mala zčoho odísť. Mohla by som ísť k rodičom lenže tam mám agresívneho alkoholika otca. S manželom spíme zvlášť v izbe. Na začiatok to bolo preto lebo dcéra sa často budila a spala pri mne, a nech je on vyspatý do roboty. Už skoro rok spí vo svojej a on stále zvlášť. Hovorila som mu 100x nech sa vráti. Ale nie neche.Skúšala som psychológa kontaktovať nech tak sa porozprávam, ale nikto ma nechce, keď tam bude dcéra.,ale keďže ja ju nemám kam dať tak nič. Tak sa mi zničil život, že toto zažiť neprajem ani najhoršiemu nepriatelovi. BJa so
..extremne tazke .. ale odhliadnuc od manzela a jeho varianty spracovania choreho dietata .. aj keby si bola sama na nu od zaciatku tak taku starostlivost sama proste nedas a to nie iba fyzicky ale aj psychicky... to proste mozne nieje ..no a casom sa to bude samozrejme len horsit... dietat rastie...zvyknu sa aj pridruzit nejake choroby... proste..ak sa nechces uplne znicit, mala by si zvazit ju umiestnit do ustavu..ked sa das ako tak dokopy tak daj vazny rozhovor s manzelom .. ci vztah ma zmysel.. ale kazdopadne to nik neda sam na tak tazko chore dieta ...
@zoro9836 to nie je len ze ona nechce , Ono sa to lahko povie ked si chlap ze dat dieta do ustavu aby sa dalo normalne zit . On ho nemal 9m v sebe on ho neporodil ani sa o to dieta roky nestara . Ta citova vazba matky je neporovnatelne vacsia ako otca. Stale je to jej malicke dieta Aj ked je postihnute, Mozno by aj hlavou chcela ho niekde dat no srdce jej neda ked dieta je na nu zvyknute place ked ju nevidi viac ako hodinu. Pochybujem ze place za otcom. Toto nie je o tom co ona chce ci nechce urobit. Ale co jej svedomie Dusa nedovoli. Ak maju hypo a rozvedu sa tak ju splatila rychlejsie ?
1. Pohľadaj vo svojom okolí Centrum včasnej intervencie. Nasmeruju ťa, poskytujú pomoc ťažko chorým deťom a ich rodinám
2. Poradiť sa s právnikom. Zdá sa mil, že pokiaľ nie si objektívne schopná pracovať (čo nie si lebo dieťa vyžaduje celodennú starostlivosť) v prípade rozvodu by platil nie len na dieťa, ale aj výživné pre Teba ako bývalú manželku.
3. Ak máš ťažko choré dieťa a nedostatok financií (čoho sa bojíš v prípade odchodu) môžeš požiadať o príspevok Dobrého Anjela.
4. Určite psychológ a pomoc k dieťaťu lebo sa jedného dňa zrútiš a proste nebudeš schopná vstať z postele.
@zoro9836 to co je za argument? No chudak chlap, skutocne. On to dieta neplodil? Naco si slubujeme, v dobrom aj zlom, v zdravi aj chorobe? Realne, ked na to dojde, zrazu akosi vacsina ludi uteka - nielen od takychto deti, ale aj manzelov ci manzeliek. Keby manzelke pomohol, mala by cas sa aj trosku psychicky pozbierat a predstav si, zalezi od rozsahu choroby, ale pri niektorych sa da vytvorit isty rezim (brasko ho mal napr, aj sme s nim nasli sposob, ako komunikovat, len treba chciet a pozorovat, ak mal ale bolesti, nevedel povedat, ci ukazat, vtedy sme boli bezradni, ale to je na inu diskusiu), keby chcel, hoci len posedia a pokecaju pri tv, caji vecer apod.
Dieta nie je zavazkom a zodpovednostou len matky. V tomto pripade nestaci, ze ma bolest za dieta, on ju potrebuje este viac udupat. Takehoto chlapa by som ani neoplula, lebo je to uboziak najvacsi, a to je slabe slovo. Lenze toto je spodina, ktora ani nema tolko odvahy ci slusnosti, aby sa jej pozrel do oci a ospravedlnil, ze to nezvlada.
Velmi casto su taketo matky socialne izolovane, zrazu nemaju zaujem kamaratky, rodina, manzel. Na uradoch neprijemne pracovnicky, boh chran, aby ti nebodaj poradili ci pomohli. Vsetko, kde sa da, tam su prekazky - stanovene statom ci len absenciou ludskosti danej pracovnicky (brata u nas ako 6 rocneho posudili ako zdraveho! Vraj, co chceme! Lekar sa vyjadril, ze nema nic, co ho robi clovekom!) Nechcel by si ako otec toto pocut. Vraj chlap - ochranca rodiny, no to isto.
@srnqqa Sa mi páči, ako "hadicu" na krmenie považujete za neľudské. V zariadení je koľko ležiakov? Každého krmniť po lyžičke má stihnúť personál 3x denne ako? Alebo každý deň vyžrebujú pár z nich, čo nedostanú jesť? Alebo niektorý vdýchne stravu, lebo je zahlienený ležiak a nevie prehltať a potom sa im dusí? Hlavná vec, že hadička je neľudská. Realita je taká, že dieto deti často potrebujú aj tracheostómiu a krmenie cez sondu, alebo aj cez gastrostómiu, aby sa predišlo komplikáciám a hlavne aby aj rodina mala starostlivosť ľahšiu. Tým deťom to naozaj neškodí, z tohto sveta spravidla vnímajú málo, ak vôbec niečo, a aj to na úrovni inštinktov bábätka...
@bom123 nechcem sa zastavať tvojho muža, ako sa správa, lebo to vziadnom prípade nie je ospravedlnenie. No aj on to ma ťažké. Takýto život si určite nepredstavoval a asi ani nevie, ako to ďalej riešiť. Nie každý (i matky nielen otcovia) je schopný to zvládnuť a starať sa o maličké doma. S tebou sa nevie dohodnúť, ty sa venuješ malej, on je asi tiež deprimovany a frustrovaný. Možno kompromis by bol, starostlivo vybrať zariadenie (aspoň skús, uvidíš ako to je v realite, ci ich naozaj obľubujú, alebo sa o nich s láskou starajú) dávať ju tam na pár dni a bravat ju pravidelne domov alebo ten denný Stacionar.
@vilma7 nie je to extra davno, nebudem spominat miesto.
@drake122 my sme sa rozhodli inak. Ja chapem, ze je tam malo personalu a pripady su rozne tazke.
V skratke - my sme si to odzili takto a bolo to narocne. Teraz sa uz rozhodovat o nicom nemusime, brat uz viac nie je, ja uz mam len spomienky a oci pre plac.
@bom123 skusim ti pomoct prakticky: najdi na fb skupinu mamy s velkym m. dalej kontaktuj na fb pani klara dynisova ma velku skupinu kompenzacie .. neviem presne ako dalej. tam su zeny muzi ako ty. co sa staraju ochore dieta rodica surodenca. daju ti prakticku pomoc. na ake prispevky mas narok. na odlahcovacie sluzbym na sestricky. na asistentov. zavolaj na linku nezabudka. taktiez sa ozvi dobry anjel. ludia ludom.sk. a taktiez centrum vcasnej intervencie. poznas ho? tam vsade ti poskytnu socialnu psychologicku pravnu zdravotnu pomoc ktoru potrebujes. su tam uzasne zorganizovane matky ktore bojuju za to aby za dostojnych podmienok mohli svojich blizkych opatrovat doma. ja ti zo srdca drzim palce. kamoska mala synceka. od narodenia leziaka. mentalne ako novorodenec tiez neudrzal hlavicku. druhe dieta tiez sa narodilo chore. nie az tak ale tiez velmi vazne. sama vravela a to je silno veriaca a ustali to s manzelom a mala pomoc rodicovaj svokrovcom ze parkrat mala samovrazedne myslienky.
Dobre by bolo keby najdes klub rodicov podobne postihnutych detí, nehladala si? Maju aktivity, zdielali by ste sa, psychologička je pre tyrané ženy na telefóne neviem ci chceš, je zadarmo.
@srnqqa ja som bola na Slatinke.pri LC asi pred 13 rokmi pozrieť, . nič také že deti majú hadičky a somariny, lebo personálu sa nechce chovať. Takže ťažko sa.mi to verí, ale budiš. Zrejme je ešte všetko možné.
U nás až rodičia musia dať súhlas na žalúdočnú sondy a aj to je niekedy problém, lebo pre mnohých ľudí je jedlo kvalita života...no odžila som si tiež toho za 15 rokov.
@bom123 ahoj, psycholog nechce ? nepochopila som. skus sa spojit a nejakym odbornikom online, napr. platforma IPčko. Funguju anonymne a online. Drz sa.
Nemas nejaku kamaratku,alebo kludne aj starsiu pani,s ktorou by si sa mohla kamaratit,ktora by ti mohla byt oporou,prehodit s nou u vas doma pri kave zopar slov,pomohla pri malej kym si pospis,prejdes sa sama na vzduchu pol hodinku...?
@majkabambulik ďakujem za radu, určite využijem. Nevedela som o takomto. Naozaj to potrebujem. A modliť sa modlím odkedy dcéra sa narodila. Je to modldba k archanjelovi Michaelovi, je to o uzdravenie. Našla som to úplne náhodou u jednej fyzioterapeutky. Občas mi to dáva silu aby som verila v dcérke. Ale určite budem aj za ním ktoreho ste písali. Ďakujem
@vilma7 dobrý večer, spolužiačka robí v zariadení kde sú deti? Dobre som pochopila? Či s dospelými robí? Inak v týchto zariadeniach môžu byť deti len od 6r. Keby som bola na 100% rozhodnutá, že ju dám do zariadenia musí mať 6r. Inak len do detského domova. A tam určite nie. Pomoc nemám. Svokra chodila na začiatku, ale už nechodí. Raz do mesiaca len a to tiež max hodinku a vkuse sa chce somnou rozprávať lebo nevie čo s dcérou má robiť. A .mama začala chodiť občas keď ju zavolám. Ale toto bude krátkové. To už poznám. Ona nás ma na háku. Ale to je tiež dlhý prípad..
Je jedna pani apiterapia a ma velmi dobre vysledky z jej vcelimi produktmi u autistov, je to iverené aj od rodicov detí ze to pamáha, napriklad perga pre taketo deti mozes si ju vypocut a rozhodnes to s nou skusit predebatovať, zazraky sa dejú, vela bude robit strava u takychto detí, zdravá, nie umeliny z obchodov, ver tomu ze dcerke moze byt lepšie, musis silno veriťa chces to cislo na tu psychologicku? A mam pohladat odkaz na tu apiterapeutku v rasiu si to mozes vypocut uvidis, muzi sa takto zvyknu zachovat ale kazdy robi chyby, mas to tazké, ale ver, ze to zvladneš
@bom123 mame v rodine tazko postihnute dievcatko. Uz je dospela. Nosili ju od malicka do skolky, do skoly. Rodicia su spolu ale tato choroba a starostlivost ich silno poznacila. Obetovali tomu cely zivot. Nie je zly napad dat malu do zariadenia a brat ju odtial vzdy ked sa da. To neznamena ze sa nestarate. Viete keby vam rodina pomaha by to bolo tazke a este takto bez podpory rodiny.. A myslite aj na Vase zdravie keby sa vam nieci stalo co by s nou bolo?
@bom123 nie si nahodou maminka, ktorej manzel zakazal chorej dcerke jest v obyvacke?
@filipka250 nie to si mýliš, táto maminka má dcérku ťažko postihnutú, dvojročnú.
To bol iný prípad.
@zoro9836 mala som napisanu odpoved a nechtiac ju zmazala. Neva. V kazdom pripade, suhlasim s tym, ze partner je rovnocenny v beznom zivote. V ostatnom mam iny nazor a neupustim z neho, iba ak by som dostala naozaj velmi dobre argumenty. Ak by v takomto pripade chlap chcel rozhodovat alebo teda spolurozhodovat, potom by sa mal aj podielat na starostlivosti, aby videl, co to obnasa, ale on len usiel a robi prieky, ublizuje... Co ak autorka ustupi poziadavke a co ak manzel poziadavky bude stupnovat a vadit mu budu aj navstevy zariadenia, pripadne ked na vikend dojde domov? Zivot nie je bonboniera, z ktorej vyjem len tie najlepsie bonbony a zvysok podhodim partnerovi.
Tak ci inak, toto autorke nepomoze, na tom sa asi zhodneme obaja. Prajem jej, aby jej bol manzel oporou, myslim, ze by jej to velmi pomohlo.
@vilma7 no, mne mama po navrate z takehoto zariadenia povedala, ze prve, co by urobili, by bratovi zaviedli hadicu na vyzivu. Oni ho krmit nebudu. My sme takmer 20 rokov bojovali a krmili ho, jasne, jedlo bolo mixovane a pucene. Ale ziadna hadica. Decka mozno aj oblbovaky brali, mali taky vyraz, no tazko sa jej to popisovalo, ale jasne povedala, ze tam by ho teda nedala... Ale jasne, zavisi asi aj, ake zariadenie si zaplatim. Kedysi davo pradavno bolo v emme ci eve o jednej pani, neviem, asi advokatkou bola, dala dceru do zariadenia, ale mesacne platila naozaj vysoku sumu, na vikend ju bravala domov. Spokojna bola aj ona, aj dcera.