Musím to dať von zo seba
Potrebujem si to dať von. Napísať, či povedať niekomu. Nezvládam. Ja ani neviem kde mám začať. S manželom sme boli 10 rokov šťastný. Vždy som si myslela, že sme perfektný pár. Až dovtedy pokým sa nám nenarodila ťažko chorá dcéra. Po 3 rokov snaženia, umelé oplodnenie, potrati, operácie, atď konečne sa nám narodilo dieťatko. Po narodení sme zistili, že je ťažko chorá. Keď dcéra dovŕšila 1 rok tak môj manžel všetok svoj hnev začal na mne vypúšťať. To znamená, že vkuse hľadal príčinu aby sme sa pohádali. Úplne prestal mi pomáhať doma, vyžaduje aby bol vždy čerstvo navarené, ale ztoho 90% neje lebo vždy dakde inde už jedol. Veľmi ťažko to zvládam. Alebo skôr už nezvládam. Som brutáne depresívna. Opustili ma kamaráti ktorým som sa vyrozprávala. Ale asi im bolo dosť to počúvať. Ja už nemám absolútne nikoho komu by som vyliala svoje srdce. Keď mi je veľmi zle tak manžel naschvál zas začne somnou hádať aby mi bolo viac zle. Až tak moc by som utiekla. Ale nemôžem. Mám chorú dcéru pri ktorej musím byť vkuse. Nemôžem ani robiť, že by som aspoň mala zčoho odísť. Mohla by som ísť k rodičom lenže tam mám agresívneho alkoholika otca. S manželom spíme zvlášť v izbe. Na začiatok to bolo preto lebo dcéra sa často budila a spala pri mne, a nech je on vyspatý do roboty. Už skoro rok spí vo svojej a on stále zvlášť. Hovorila som mu 100x nech sa vráti. Ale nie neche.Skúšala som psychológa kontaktovať nech tak sa porozprávam, ale nikto ma nechce, keď tam bude dcéra.,ale keďže ja ju nemám kam dať tak nič. Tak sa mi zničil život, že toto zažiť neprajem ani najhoršiemu nepriatelovi. BJa so
@loliki jemu keď začalo šibať tak povedal, že keby sa mi dačo stalo a musel by byť s dcérou samu navždy tak by ju hneď dal do ústavu. Že on sa o choré dieťa nebude starať. Tak si myslím, že by stým nemal problém. Ale dcéra má na 2r. Stále dúfam že časom nejaký pokrok spraví a nebudem musieť takéto veci riešiť.
@ivitom svokra na začiatku každý týždeň chodila za dcérou. Lenže časom začala menej a menej chodiť. Má druhého vnuka zdravého. Tam je aj 3x do týždňa. K nám teraz už len tak 1x do mesiaca chodí. A to nie preto že by byvala ďaleko. Má od nás asi 6km cesty. Keď som povedala svojre, že raz mi silno udrel na ruku a že ako vyvádza tak mi povedala, že ja sa mám jeho o ospravedlnenie prositya mám to celé trpieť. Oba žila v manželstve dlho kde ju muž bil denne a bol aj alkoholik. Podľa ona to preto hovorila lebo po toľkých rokoch trpenia len takéto vie povedať. Viac som jej o manžela nič nepovedala. Nemá zmysel
Ahoj. Ďakujem za odpísanie. Určite niekde v okolí je aspoň zariadenie na odľahčenie. Že by si ju tam dala na týždeň, dva a mohla aspoň vydýchnuť.
Dcérka má teraz asi separačnu úzkosť, takže chápem že bez teba nevie byť, ale ona asi ani nemala možnosť bez teba byť.
Ja pracujem v zariadení s osobami s ťažkými postihnutiami. Ale žiaľ v zahraničí.
Ale ani na Slovensku to už nie je tak, že sa.klienti (pacienti) tlmia len preto, aby boli ticho.
Mám spolužiačku v takomto zariadení v LC a keď som ju bola pred rokmi pozrieť, s detičkami sa mojkali, tie deti tam vypadali byť spokojné.
Z akého mesta si? Má ti s dcérkou kto pomôcť?
Manžela by som sa na tvojom miesta zbavila, lebo on ti nepomôže nič, len ešte pridá na depresiách, zúfalstve atď. Ver tomu, lepšie ti bude bez neho. Skús požiadať o sociálny byt.
@bom123 Poslúchni manžela. Myslí to dobre. Nájdite ústav pre dcérku. Ty sama píšeš, že je to náročné, nevládzeš. Chápem, že ju miluješ, si dobrá matka a zostaneš dobrou matkou, keď využiješ pomoc iných. Buď dobrá aj sama k sebe. Aj ty potrebuješ lásku dostávať, lebo nebudeš mať z čoho dávať. A takisto aj tvoj manžel. Nie je až tak citovo ponorený do starostlivosti o dcéru, ale dokáže byť nad vecou a racionálne to zhodnotil, že toto by bolo najlepšie. Patríte k sebe, držte sa spolu, ako hlava rodiny povedal riešenie.
@mimikas uplne suhlasim,neznamena to,ze ju odlozi,ale da sa dokopy aj pracu si najde,bude si ju bravat a chodit za nou a ked sa pozviecha,po tom vyriesi ako dalej
a lre autorku
akato unavena a frustrovana sa aj tak mozes casom uplne zrutit a tym ani dcere nepomozes
si obdivuhodna zena,pretoze milujes svoju tazko choru dceru nadovsetko,co uz si dokazala,ale ak nebudes v poriadku ty,nebude ani ona
drz sa
@tiika ďakujem. Skúsim to nájsť. S online poradňou mám taký problém, že sa bojím že mi odíde internet keď začne hodina a pokým to dám do poriadke tak skončí hodina a naoriek tomu budem musieť zaplatiť. A ja nemám na vyhodenie ani cent. Ale rozmýšľam už dlho nadtým, ale ešte som sa nato nedala. Skôr by som chcela osobné stretnutie viete.
@bom123 Chapeme ta, ze nemas peniaze na drahych psychologov. Mozem ti poradit, ze katolicka charita ma zriadene psychologicke poradne v niektorych farnostiach. Npariklad farnost Bratislava Blumental, alebo Quo Vadis v Bratislave. Za tieto sluzby neplatis, krestania katolici maju pravidelne zbierky penazi v kostoloch na Charitu, kde sa poskladaju na tieto sluzby. My sme s manzelom vyuzili sluzby takejto pani psychologicky , ked sme mali krizu. Naozaj, mozem tuto sluzbu cirkvi iba odporucat-nam pomohla. Na web strankach najdes priamo telef. kontakty. Nuz a osobne ti odporucam modlitbu ku sv Judovi Tadeasovi, pomocnikovi v zufalych a beznadejnych tazkostiach. Modlila som sa ku nemu deviatnik-9 po sebe iducich dni, aby mi pomohol, pretoze ma caka sudne pojednavanie s byvalym zamestnavatelom. Moja skusena pravnicka sa na mna vykricala, ze nemam ziadnu sancu, ze ona sa nema coho chytit, nemam poriadne dokazy atd. Po druhom kole deviatnika ku sv. Judovi Tadeasovi mojho manzela napadla skutocnost, na ktorej moja pravnicka postavila celu obhajobu a to tvrdila, ze nemam absolutne nic s cim by som isla pred sudkynu. Toto je moje svedectvo. Ja chapem, ze moje problemy su nic oproti tvojim, ale doveruj v jeho pomoc, on pomaha presne takym ako si ty aj ja-zufalym! https://modlitba.sk/?p=11468 ❤
@bom123 držím palce a želám nech sa to zlepší. Uvedom, že nie si sama. Je nás tu veľa na MK. Hlavne to nedus v sebe. Tak by som Ti rada pomohla...a neviem ako... Ten pocit bezmocnosti...
Velmi tazko sa to cita, si velmi silna a obdivuhodna zena. Mam podobne stareho syna a skusila som sa vzit do tvojej situacie. Samozrejme, ze aj ty sama vies, ze by ti pomohlo dat dcerku do ustavu a nikto by ta za to nesudil. Ale dat kd seba tak male bezbranne a este k tomu chore dieta, to je extremne tazke rozhodnutie. Velmi rada by som ti pomohla. Je nieco, co by ti pomohlo? Aj ked nie dlhodobo, ale mozno nieco co ti chyba alebo by vam ulahcilo zivot? Kludne mi napis sukromnu spravu, ak je v mojich silach aspon nejakou drobnostou pomoct, rada to urobim.
@bom123 Je obdivuhodné, koľko toho zvládate. Avšak, ako tu už neraz písali, aby ste to dokázali zvládať aj naďalej, je nutné mať pomoc. Skúste sa popýtať v detskom stacionári - jeden by mal byť aj u vás, v DS: https://www.e-vuc.sk/ttsk/zdravotnictvo/ambulan...
Tvojmu muzovi to oneskorene docvaklo az ked malo vase dietatko prve narodeny., a hnusny je Preto ze chce aby si opustila ty jeho. On uz ta emocionalne opustil. Virtualne mà zbalene kufre. Ale z dakych dovodou . “ co povie rodina ludia atd “ ostava no je zly aby ta vystval. Aby Nebol on ten co opustil zenu a postihnute dieta ale ona jeho, Proste ta nemiluje uz a egoisticky si chce udrzat peknu tvar pred svetom, ( Keby mal milenku ako myslis tak skor by to stebou ukoncil) co je ale Mozna varianta v skorej buducnosti. Ty ked nemas kde ist a kam dat dietatko., mala by si ist k rodicom . Lepsie ako nechat sa nicit. Riesit vyzivne a dat sa psychicky dokopy. Sice to nebude idealne ale rodicia Snad k tebe budu milsi ako muz . Aj ti urcite povaruju malu aby si mala aj chvilku pre seba ist niekde na prechadzku sama Alebo si len citat knizku atd. A casom by si uvidela ci to bude trvaly pobyt. Ked budu rodicia v dochodku mozes ist pracovat., alebo aj skor bude nejaka moznost. Odist by si mala Lebo nevladzes to jeho deptanie tu nelasku nici ta . Odist by si mala hoci mu to hra do kariet, koli sebe aby si vladala dalej existovat zit. Drzim palce nech najdes silu !
@bom123 si veľmi silná žena, lebo starať sa o postihnuté dieťatko a milovať ho dokáže len silná žena. Nie si v bezvýchodiskovej situácii, aj keď možnosti máš obmedzené. Muža, ktorý sa správa ako...no nechcem to napísať, lebo ma vymažú, by som zo svojho života úplne vyčiarkla. Samozrejme, nepôjde to hneď. Ženy vyššie ti radia dobre, tvoje dieťatko umiestni v zariadení pre postihnuté deti, sú aj od troch rokov. Tvoja dcérka má dva, kým si všetko pozisťuješ a pozariaďuješ, ten rok zbehne, ani nebudeš vedieť ako. Vyhľadaj na facebooku, možno aj tu ti poradia rodičov detí s takou istou, alebo podobnou diagnózou, ich rady môžu byť pre teba veľmi cenné. Neviem, kde si zobrala to, že by dcérke v takomto zariadení ubližovali, moja bývalá kolegyňa tak vozila brata, nepoznám jeho diagnózu, len viem, že bol ležiaci a tiež mával epi záchvaty. V zariadení sa naopak posunul vpred, pretože sú tam odborníci. Vždy v nedeľu večer alebo v pondelok ráno ho tam zaviezli a v piatok poobede išli po neho. Potom by si sa mohla zamestnať, osamostatniť a vykašľať sa na toho kreténa, ktorý by ti mal byť oporou. Objímam ťa a držím ti palce, aby sa ti podarilo uskutočniť to, čo som ti popísala ❤
@bom123 Ak das dceru do ustavu - nie preto, ze by si chcela Ty, ale kvoli manzelovi - budes s nim vediet vychadzat? Budes vediet spracovat, ze keby sa viac v domacnosti snazil a bol Ti oporou, tak by ste to zvladali ako rodina, ale kedze to nezvladal, tak Ty ako ustupok na zachovanie manzelstva "obetujes" dceru? A je on ochotny sa do manzelstva vratit a pracovat na vztahu? To su otazky, ktore by si si mala zodpovedat.
Je tu vsak aj moznost, ze poziadas o vyzivne na seba a na dceru, v dome/ byte ostanes byvat Ty (neviem ako v pripade rozchodu manzelov sud v ramci majetkoveho vysporiadania a vyzivneho prihliada na potreby takychto deti)... Tu by Ti mohli pomoct mamky, ktore sa o podobne dietatko staraju - od ZTP preukazu, po prispevky, narok na opatrovatelku, kym by dcera mohla chodit do stacionara, dobrovolnicka cinnost cez charitu...
Mas to tazke, ale okrem dcery mas aj manzela, ktory je od prveho dna tvojej dcery asi na druhej kolaji, plus doslo mu co a ako. Nechce podla mna takto žiť a neuvedomuje si ze ani ty to nemas lahke (?). Nezvyknem to robit, skutočne si myslim ze vo vela temach sa toto radi zbytocne, ale vam treba psychologa, poradnu, niekoho kto vam ukaze ako na to. Okrem toho je teraz tazka doba aj financne a strasne tlaky na rodiny, zivitelov... Aj ľudia v menej komplikovaných situaciach to tazko zvladaju. Cas ti treba travit aj iba s muzom, dcere opatelvatelku, babku niekoho na vecer, na par hodin a ist von alebo robit nieco co ste predtým robievali. A ze bez teba nevydrzi? No nie, ved si s nou 24/7 od narodenia, ani zdrave deti to neberu lahko, postupne sa od mamy oducaju. Od malicka chvíľu s babkou, chvíľu s otcom. Ty si automaticky nabehla ako mama, na vsetky povnnosti okolo dcery a aj domácnosti predpokladám a chlap napr cez vyžadovanie toho jedla si nieco kompenzuje (ako ta tema co tu je, ze chlap len lrzi na gauci lebo on pracuje a zvysok jr na zene... A este si ziada a rozkazuje to a hento)
Je to veľmi smutné, a nespravodlivé, lebo deti by nemali byť choré ani skoro umierať.
No bohužiaľ, býva to inak. Tvoja, vaša situácia je neskutočne psychicky a fyzicky náročná, ono to často býva, že žena sa akorak vyrovná a stara až do zodratia o postihnuté dieťa, muž to až tak nepreziva, je to jednoducho nastavene tak "v mozgu". Žena ako matka prežíva to citovo (je to moje dieťa, musím sa postarať milovať ho aj keby to šlo na úkor každého). Muž to berie skôr tak, že - je to síce moje dieťa, ale nikdy nebude plnohodnotný člen spoločnosti, budeme všetci trpieť kvôli jeho ochoreniu a aj tak sa nič na jeho stave nezmení.
Nech to je akokoľvek, vo vašej situácii skutočne je jediná možnosť dať dcéru do ústavu. Viem a chaoem že pre teba to môže byť ťažká predstava, ale tie ústavy (a existuju aj také kde berú aj celkom malé deti, robila som v takom, mali sme aj dojčatá) nie si väzenie, je to zariadenie, kde sa plne o postihnuté detičky personál stara. Zabezpečí všetko zdravotnú starostlivosť, opateru, hygienu,dokonca aj hru a vyučovanie podľa individuálneho stavu.
Zároveň sa tam personál strieda, čiže nie je to taky nápor na človeka, ako keď to robi24/7jedna, dve osoby.
Skúste osloviť sociálne sestry nemocnici, určite majú veľa kontaktov a prehlad o podobných zariadeniach.
@vlado818 génove mutácie sú zákerné, nie je to vždy tak, ako keď ide trebárs o Downov syndróm, že je typický vzhľad ci hodnoty nejakých vyšetrení už počas vnutromaternicoveho vývoja.
Neviem samozrejme ci postihnutie autorkonej dcérky sa dalo zistiť už pred pôrodom, ale existujú skutočne mutácie, ktoré sa nedajú zistiť takto.
Osobne poznám jeden pár, nikdy pocas tehotenstva nebol problém, všetky výsledky boli v norme, po pôrode "zdravé dieťatko". Až asi v 3 mesiacoch sa začalo ukazovať že niečo nie je v poriadku. Matka to len tušila, napokon bolo to už jasné aj doktorom. V 1,5 roku dievčatku diagnostikovali veľmi zriedkavu mutáciu génov, diagnóza cez tri riadky, má to len pár ľudí na Slovensku.
Ma momentálne 7,nehovorí, sama nechodí, je na úrovni ročného dieťatka . Snažia sa, doslova všade s nou chodia, rehabilitiju, ale vedia, že nikdy v živote nebude ani z tretiny plnohodnotne žiť,vzdy odkázaná na pomoc iných.
@bom123 Precitaj si toto, pracuje mi tam kamaratka, do 2 hodin od Bratislavy chodia k rodinam, pomahaju bezplatne, urcite si to pozri, pomahaju rodinam s nevyliecitelne chorymi detickami, podavaju pomocnu ruku, pomahaju psychicky. https://www.plamienok.sk/domaca-paliativna-star...
@bom123 ahoj, momentálne asi radu vyslovene nemám, padlo zopár sĺz. Viem, čo je to žiť s takým dieťaťom. Každá, ktorá povedala, ako jej ten život veľa dal, podľa mňa nehovorila celkom pravdu. Život s takýmto dieťaťom viac vezme, ako dá. Zrazu je nutné fungovať inak. Zrazu zistíš, kto pri tebe naozaj stojí. Na to nie je nik pripravený.
Kým bol brat malý, bolo to "ľahké", ľahšie, ako keď postupne rástol. Vždy sme sa pri ňom striedali, zvládol to jeden, postupne sme museli byť už dvaja. U nás však oco mamu neopustil, vstával k bráškovi, síce ho nenakŕmil, čo bola najťažšia záležitosť, ale obliekol, brával ho von, apod. Brat mi zomrel tento rok v máji, šiel do nemocnice, aby mu pomohli, a....
Napriek všetkému, ako to bolo ťažké, nesmel mu nik ublížiť. Aj keď to takto máme teraz jednoduchšie, moc, moc mi chýba. Stratila som kus seba, akoby som viac nemala domov, napriek tomu, že mám syna. Ale brat, ten bol špeciálny, najšpeciálnejší a nikoho tak nebudem milovať ako jeho. Pre brata som pripravila ten najkrajší pohreb, napísala prejav, to pre nikoho viac neurobím.
Brat bol tiež "ležiak", našťastie, nemal epi, toho sa mama najviac bála.
Len toľko k tomu poviem, tieto deti sa veľa nedožívajú. Tento rok umreli celkom okrem bráška ešte 2 takí ako on, čo ich poznal, všetci okolo 20 r. Takže, kruto povedané, vydržať treba už "len" 18 rokov.
Možno si s ňou vytvor svoju vlastnú "bublinku", sú špeciálne kočíky, ktoré ju udržia v sede, ak si mobilná, môžete chodiť na výlety. Aj pre takéto deti platí povinnosť 9-ročnej školskej dochádzky. U nás v Púchove dokonca bráško chodil stále, aj po 18ke, ale ako to bolo "vymyslené", to neviem. Na 2 dni chodil aj na pár hodín do centra, ústavu, neviem, ako to nazvať.
K manželovi nemám slov, je to slaboch. Ak ti nemá pomôcť, nech ťa aspoň neničí.
No a napadá ma, my sme na bráška ostali mama s ocom, ja so sestrou a babka s dedkom. Pre zvyšok rodiny sme prestali viac menej existovať. Miškova krstná už postupne aj zabúdala na jeho narodeniny, nik sa našich nespýtal, ako sa majú a nie, nechceli sme po nikom, aby nám ho na chvíľku vzali. Na pohreb prišlo síce naozaj veľa, veľa ľudí, odstála som to bez slzy, lebo už bol človek kadejako zničený. Jeho učiteľka poslala našim na jeho narodky (01/07) správu. Našim sa od pohrebu , naopak, nik z rodiny neozval. A pochybujem, že okrem nás tam aj niekto chodí. Má ho krásny, s nádhernou veľkou bielou ikebanou, ktorú som mu z lásky robila a svietiacim srdiečkom, živé kvety, vždy biele. Bude mať meniny, opäť mu donesiem velikánsku kyticu, stále sa o to starám. Tým len chcem povedať, že takéto dieťa, aj keď je to ťažké, ťa bude držať stále - počas života, aj po ňom.
Držím palce tebe aj malej ❤🍀
Zažila som na vlastnej koži. Tiež sme po chybe lekára mali postihnutú dcérku a veľmi ťažko lenže môj priateľ sa tomu postavil čelom v pred. Už žiaľ zomrela ale bola od prvého nádychu do posledného výdychu s nami rodičmi. U nás ústav v žiadnom prípade nepripadal v úvahu. Ale ten tvoj muž no ja nemám slov čo to je za človeka. Ano dať do ústavu je jednoduché tvoj muž by ju dal. Ono nie je umenie dať do ústavu ale mať doma. Toto dokáže len silný človek. Tvoja dcérka aj napriek tomu že je malička bude aj väčšia bude trošku lepšie. Treba dať na stránku ľudia ľudom na zbieranie na rehabilitácie. Aj Dobrý Anjel prispieva rodičom chorých deti ktorý sú ťažko postihnuté. Ked sa rozvedieš s tým ch..m prepáč ináč má ani nenapáda tak máš nárok aj TY aby TI platil aj dcérke výživne a to mu určia dosť ked je ťažko postihnutá. Nerozumiem ako sa tak dokáže chovať. Verím tomu že situácia sa zlepši. Bolo by vám lepšie samým dvom bol by pokoj. Sú veľa ženy také čo sa chlap pozbiera dvihne kotvu a odíde a starajú sa samé. Ja mám kamarátku tak sa stará o chorú dcérku už 19 rokov. Naučila ju chodiť pýtať sa na záchod, a ukáže čo chce ale nerozpráva iba vydáva zvuky ale mentálne je ako dieťa 5 ročne hoci je dospela. Jej bývali jej len dá peniaze ale stará sa ONA s neterou jej. S akého si mesta. Tak ako máš chorú a chce ísť o teba preč tak by sa našiel dôvod prečo ísť aj od zdravej preč. Veľa je takých čo odídu aj od zdravých deti preč. Nie je to pre každého aj u nás to bolo veľmi ťažké ako psychický tak fyzický veľmi vyčerpávajúce. Neprespaté noci roky rokúce na mne zanechalo veľký kopec zdravotných problémov stres, strach čo dalej. Ale ked čas plynul tak som sme sa s priateľom všetko naučili a potom to už išlo. Len mi sme boli dvaja TY si na všetko sama. A veta že ma milenku má totálne vytočila. Nikdy si nepripustil že chyba môže byť aj v ňom. To že má s tebou choré neznamená že dalšie bude zdravé. Koľko tu je na MK takých žien čo prvé majú zdravé aj druhé a tretie postihnuté takže to že je postihnutá nie je žiadna tvoja vina. Iste vinu zvaliť na teba jej najjednoduchšie. Len ešte aby horko nezaplakal ked by mal mať zdravé bude sa celý tešiť a môže sa mu narodiť choré. Aj naša bola vo vývoji úplne zdravá a odrazu už bolo neskoro. Je to veľmi ťažké ja za seba čo som zažila tak aj keby som mala dve postihnuté deti v živote by som ich nedala do ústavu. Nikdy nikto ťa nemá právo čo odcudzovať to sa nájde pár takých ale to len taký čo to v živote nezažili. Normálny človek ťa nikdy neodsúdi v žiadnom prípade. Nájdu sa aj taký čo budú radiť ústav ale to taký čo to nikdy nezažili a keby sa reálna situácia stala im tak by hľadali riešenia a nie ústav. Postihnuté dieťa je obeta, verím že sa nájde niekto kto ti pomôže ako finančne neskôr asi budeš dostavať opatrovateľský príspevok od 6 rokov. Do 3 rodičovský potom od 3 do 6 rokov predlžený z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a od 6 rokov opatrovateľský. Ak by si dostavala opatrovateľský jemu súd urči vyššie výživne lebo náklady budú vyššie a máš nárok požiadať aj TY od neho po rozvode zdá sa mi že 2 roky by TI mal platiť ak sa nemýlim. Nejako sa potrápiš . Ja by som nedala do ústavu ale to som ja na to že sa človek stará doma na to musí byť povaha. Moja už žiaľ zomrela ale keby sa dal vrátiť čas nikdy ani sekundu neľutujeme že sme si ju doma nechali. Tvoj muž je debil. Nikdy nevieš či sa karta neobráti a či sa jej zdravotný stav nezlepši rehabilitáciami aj taký prípad už tu bol že aspoň keby s naučila chodiť a sedieť aspoň ten základ. Veľmi TI zo ❤držim 🙏aby si to zvládla. Vždy je niekto kto TI pomôže ver mi. Niektorým ľudom nie je ľahostajne cudzie postihnuté dieťa. Mnoho krát pomôže cudzí viac ako vlastná rodina. A tvoja svokra tiež asi nie je celkom úplne v poriadku. Videl to doma tak teraz sa tak chová ON.
Milé mamičky, prosím vás prestaňte používať slovo "ústav". Toto sa už dávno nepoužíva, sú to domovy alebo zariadenia pre osoby s mentálnym a telesným postihnutím. Znie to oveľa ľudskejšie, ako ústav!!! Ďakujem.
Milá autorka. Vyššie spomenuté zariadenia poskytujú denný, týždenný alebo celoročný pobyt. Možno aj pobyty na odľahčenie rodiny. V tomto prípade teba. Nikomu nepomôže ak vyhoríš alebo sa psychicky zrútilš len preto, lebo odmietaš pomoc. Ani tebe a dupľom nie tvojej dcérke.
V tých zariadeniach to nefunguje ako z roku Pána...kľudne by som sa na nejaký išla pozrieť, aké majú možnosti, program.
Zrejme si maminky myslia, že deti tam ležia poviazane v postielkach a nič nerobia. Práve naopak.
Tvoja dcérka je samozrejme ešte malá. Ale sama uvidíš ako to budeš zvládať časom. Lebo čím ďalej, to môže byť náročnejšie.
Ak chceš autorka, môžeme o Tom podiskutovat cez správu messenger, v takom zariadení pracujem 15 rokov, síce s dospelými osobami, tak by som ti vedela poskytnúť aspoň obraz, ako to tam asi funguje.
@dilino dakujem, ono to nejde riadne popisat, toto bol prispevok v den, kedy som sa dozvedela, ze je koniec. Mne brat ako malinky uz umieral na rukach, akosi sa to zvladlo a teraz.. mam pocit, ze mi v maji umrel 2x. Prvykrat, ked sa zadusil sestricke v nemocnici, ale ozivovali ho cez 20 minut. Druhykrat, ked po tyzdni odisiel uz navzdy.. Aspon boli povolene navstevy, denne som sledovala monitory, spievala mu a slubila, ze mu spievat budem, kym tu budem, pasovala na aro mobil a davala dole respirator, aby som ho stale citila a pusinkovala. Na pohrebe mu hrali 2 piesne, ktore som mu spievala, Faith Hill - There you'll be a Josh Groban - You raise me up. Kto niekoho tak miloval, pochopi vyznam oboch piesni.
Dalsi prispevok som mu napisala na pohreb a davam mu vyrobit aj fotku, kde som mu napisala dalsiu kratku basen.
Niekedy mam placlive dni, velmi casto ma ale ludia vidia sa smiat, ale to je taky ten povrch. Mne sa svet, ktory som s nim zila, akosi opat rozhadzal.
@bom123 A co teda ti manzelovi rodicia? Pomahaju ti nejak? Vedia ako sa tvoj muz sprava?