Musím zaplatiť pohreb otcovi bez vzťahu?
Otec sa o mňa celý život, nezaujímal. Nikdy sme nemali dobrý ba žiaden vzťah. Je bezdomovec. Musím mu platiť pohreb ja? Ako jediná jeho dcéra?.
By ma zaujímalo či tie, ktoré tak štedro chcú pochovávať alkoholika či tak štedro vychovávajú aj svoje deti. Alebo tie najväčšie najempatickejsie krestanky doma držia vlastne deti v hladovke, pardon pôste.
Urob ako cítiš. 😉
Pohreb je to najmenej, ale že vraj keď takéhoto alkoholika postihne mozgová príhoda tak ho ako ležiaceho donesú z nemocnice k deťom, zdravotníci neriešia aký to bol otec. Jednoducho si jeho dieťa, tu ho máte. Zisťovala som si to, lebo bývalý bol alkoholik, a dcére by vlastne zostal na krku. A potom jedine cez súd sa dá dosiahnuť, že keď neplatil výživné tak dieťa súdne zbavia povinnosti postarať sa.
@deborahzelenkava asi som jej minule pohla žlč.
Nevadí, netrha mi to žily, že ma ignoruje, skôr ma to potešilo
A ako!
Výrazná osobnosť na MK
@darina77 preboha. To je hrozne.
A ako si sa dozvedela o jeho smrti? Lebo môj otec bol akoholik, nevidela som ho od mojích 2 rokoch, nežil s nami a už aj umrel a nám deťom nikto nedal vedieť 🤷♀️ keby sme my deti nepátrali, kde je, tak ani nevieme, že sa prepil až tak, že z toho umrel.
Ale odpoveď na tvoju otázku. Nie, nezaplatila by som pohreb. Ak bol bezdomovec, tým pádom pravdepodobne nič nevlastnil, nebudeš dedieť a obec ho spáli...
autorka a to moje riešenie sa ti nepáči-urobiť to čo najlacnejšie (teda tak ako to robia obce)? Dáš za pohreb možno 400 eur, 80 ti preplatí štát a máš svätý pokoj. Od nového roka ešte viac... Lebo sa mi zdá že tu nejde o tie prachy, ale o tvoje ego hlavne... Pozri roky si platila napríklad koncesionárske poplatky, hoci možno si rozhlas a televíziu verejnoprávnu nesledovala, ochudobnila si o tie peniaze rodinu a prežila si. Platíš dane a mesto/obec neurobí nič pre teba a podobne. Proste úplný nonsens sa týmto trápiť a riešiť to takto, ak sa tým trápiš ide hlavne o tvoje nezmierenie s detstvom. Skús pochopiť otca prečo taký bol, možno mal tiež zlú výchovu, zlý štart do života, nejaké generačné traumy a tak a proste riešil to alkohol a vymklo sa mu to z rúk, nik nie je dokonalý.
@marsmykkok Prečo by ho mala chápať, zodpovednost bola na ňom, ako sa vysporiadal s minulosťou. Ziadne ospravedlnenie nie je na nezáujem o vlastné dieta.
Áno dala, otec je len jeden. Je to tvoja skúška , či dokážeš zmakcit svoje srdce a posunúť sa duševné, tým pádom.
@gribka1 preto, lebo hnevom otca nepotrestá, trestá len seba, nespracované veci a čo s nimi nie je zmierená len ju brzdia v živote, nie otca. Preto treba proste minulosť prijať, pochopiť a zmieriť sa s ňou.
@marsmykkok Mozno to prijala faktom, ze nema otca. Proste neexistoval. A chce, aby to tak ostalo. Tazko takto radit, ak si to clovek nezazije na vlastnej koži. Mozno na to proste nemá, a tie peniaze im budu chybat. A s tym sa nevie zmierit, ze si uberaju mozno z roznych veci a teraz daju na niekoho, kto neexistoval.
@gribka1 pozri si jej odpovede, evidentne s tým zmierená nie je. Už len keby bola, nerieši toto ešte za jeho života-za pochodu, lebo vlastne je to situácia čo ani nemusí nastať a čeliť jej. A vyhovára sa na peniaze, pričom som jej dala návod ako to veľa stáť nemusí a ani nevie v akej finančnej situácii bude ak otec naozaj zomrie. A možno zomrie že sa utopí a nik ho nenájde a podobne. Ale autorku to že sa nestaral a nestará zjavne trápi a premýšľa nad ním.
@marsmykkok Ja som to vnimala tak, ze ju tu vytocili odpovede typu odpust, pochovaj ho, lepsie ti bude a takéto. Ja tiez nemam rada tu nasilu kvazi dobrotu, laskavost, odpustenie. Brala som to ako jednoduchu otazku, ci toho cloveka musi pochovat. No nemusi.
Nič nemusíš
@marsmykkok on ešte žije? Tak to je potom blbosť tu riešiť. Otec jej bude navždy chýbať, či si to prizná, alebo nie. Otcovia sú vselijaky, ale rôzne vzťahy, učia rôzne lekcie a pokiaľ to nepochopí, tak sa bude točiť v kruhu. A áno štve ju to, len nedostala odpovede, ktoré chce počuť.
@lion777 asi áno, aspoň podľa toho si myslím, že písala v prítomnom čase, že ak ich vidí s deťmi na ulici, otočí zrak a tvári sa, že ich nevidí... A to vôbec tiež nemusí znamenať že mu je ona a jej deti ukradnuté, možno sa len hanbí pred nimi... Ju to podľa mňa trápi celkovo ten vzťah a preto akože má problém s peniazmi na pohreb, ale reálne je to problém vo vzťahu s otcom, preto aj píšem že by sa mala posnažiť zmieriť s minulosťou, s tým aký otec je, netrápiť sa s tým a na to ho treba akceptovať a pochopiť, že má tiež nejaké svoje dôvody prečo je taký aký je a aký bol v minulosti. A potom ju nemusí trápiť pohreb raz, či odmietne, či urobí mu lacný alebo drahý. Teoreticky ju možno prežije, možno umrie tak, že sa telo nenájde alebo neskoro (napríklad sa utopí) a kľudne možno umrie ako majetný a autorka získa nejaké dedičstvo. Je mi jasné, že taká stratená existencia nebude riaditeľom úspešnej firmy a nezarobí mesačne desaťtisíce, ale kľudne nejaký majetok môže ešte zdediť z širšej rodiny (každý ma v širšej rodine niekoho kto nemal alebo už nemá deti a potom ak nejako udalosti sadnú dedí širšia rodina)
@marsmykkok vyhovárať sa na peniaze? Ja sa na neho nehnevám. Ja ho proste neriešim. 😊 A neriešim ani kto ho pochova.
Ja sa skôr zamýšľam nad otázkou: Akože žartuješ? Zaslúži si to práve preto, že vám dal život... To, že ako otec zlyhal, za to sa bude tam hore zodpovedať on sám..., ale to, že bez neho by ste tu nebola, je fakt, na ktorom nič nezmeníte... Rodič si zaslúži úctu práve pre ten život, ktorý vám dal a mal vám dať toho oveľa viac. Len tak otázka na margo: vlastníte niečo cennejšie ako je váš život? Nebyť toho, že dýchate, nemáte nič...Stvoriteľ vyžaduje úctu voči rodičom /v Písme som nenašla žiadnu výnimku..., či sa stará, či nie - to už je bremeno, ktoré si ponesie nezodpovedný rodič sám.../, ale úcta rodičom patrí... Úcta sa z našich životov dnes veľmi vytráca. Lebo človek sa na úctu voči svojmu partnerovi, dieťaťu, rodičom..., hocikomu pozerá ako na niečo, čo si musia zaslúžiť a nie ako na niečo, čo im dlhujeme... Svet je dnes hore nohami a zlaté pravidlo, ktoré život obohacuje, tiež... A to si dovolím tvrdiť, či je človek veriaci alebo nie...
@sunyrose nesúhlasím s Tebou... dať život a zvlášť otcovi je to najmenej. Poznám príbehy, keď boli rodičia starostliví, pre deti by sa rozdali a predsa tie deti sa im .... na hlavu. To je ozaj smutné. Toto nie je vôbec ten prípad.
@janulka1802 Dať život je to najmenej..., to je silné vyjadrenie..., hlavne v dnešnej dobe, kedy sa to mnohým ani nedarí, treba sa ich opýtať, či skúsiť byť v ich koži, keď po ničom inom netúžia, iba dať niekomu život.... tu je vidno to, akú úctu má dnes človek k životu i k tomu, kto je Zdrojom života... Človek si vytvára vlastné pravidlá správania a svet iba upadá a upadá..., myslím tým ľudstvo....
@sunyrose Každá jedna generácia si myslí, že už bude len horšie, že mladšia generácia je iná. Svet neupadá, vždy bol zlý. Nikdy sa život nevazil. Vojny, nenávisť. Bolo tak v minulosti, teraz a aj v budúcnosti. A všetko je len uhol pohľadu. Úcta sa nedá prikázať, buď si niekoho vážim alebo nie.
@sunyrose dať život, ešte keď sa bavíme o mužovi…to je akože niečo neuveriteľne úctyhodné? Ja som napríklad vďačná svojim rodičom za to, ako ma vychovali, že mi ukázali správne hodnoty, že mi pomohli keď bolo treba, že som mala dobre podmienky na vývoj, vzdelávanie atď. Dieťa svojim rodičom nedlhuje absolútne nič. Pomáham im, navštevujeme sa. Ale nas vzťah sa budoval roky a tiež nastali situácie, že sme si museli niečo vysvetliť narovinu aby ten vztah ostal takým akým je a neochladol. To už je ten vek, kedy na tom musia pracovať obidve strany. Rodičia si dieťa urobia dobrovoľne, ono na ten svet nepríde lebo chce, ale preto, že sa dvaja ľudia rozhodnú, že to tak chcú. Rodičia su tí, na ktorých je vytvoriť si s dieťaťom vzťah, dať mu lásku. Keď sa to nedeje, je pokrytecké toto očakávať od dieťaťa.
To ze niekto splodi dieta este z neho otca nerobi. Nemusis nic a ja by som na tvojom mieste ani brvou nepohla a uplne bez akychkolvek vycitiek svedomia 🙏🫠
Ja som riesila par rokov dozadu to iste. Prisli policajti, ze umrel. Zil v Cechach. Ze ci mam zaujem mu vystrojit pohreb. Ako uprimne, nestaral sa o nas cely zivot, neplatil ani to minimalne vyzivne, co mal nariadene, ale hlavne ziadny ludsky zaujem o vlastne deti. Nikdy nam nic nekupil, ani len ja neviem teply pulover na zimu... Mama pracovala cely zivot, ale i tak som nosila veci po sesternici a v skole sa mi posmievali a sikanovali ma. Prve oblecenie podla vlastneho vyberu som mala v 19 rokoch, ked som uz sama zarabala.
...a nie, nevystrojila som mu pohreb. Svoj cas, energiu a peniaze investujem do ludi, ktorym na mne zalezi a na ktorych zalezi mne. On iba bol a aj ked sa mi ako dospelej obcas ozval, vzdy to boli hodinove monology o tom, ako sa on ma zle a ake vsetky choroby a urazy mal... Kolkokrat som polozila telefon na policku a sla medzitym napr. deti ulozit a ked som si ho opat zobrala do ruky, on si stale isiel svoje 🤷
Za cely cas sa ma 2x opytal, ako sa mame a ledva som usta otvorila na odpoved, zase rozpraval o sebe. Dva-trikrat prisiel i na navstevu, ale ani to nebolo o inom. Deti tu popri nas behali a ani sa ich na nic nespytal, ja neviem, ako sa im paci v skolke, s cim sa radi hraju...
...takze som policajtom povedala, ze ho pochovat nemam za co, ze som na materskej a nemam peniaze navyse. Nakoniec ho pochovali na trovy mesta a jeho popol kdesi rozprasili... Nema ani hrobove miesto... a aj tak by tam nemal kto chodit...
Myslim, ze ak odmietnes financovat pohreb, stracas aj narok na dedicstvo, ale to mi bolo jedno. Cely zivot sme zvladli bez jeho podpory, nielen financnej a naucila som sa spoliehat sa na seba... moj postoj by nezmenilo ani keby bolo v hre zdedenie milionu. Mam svoju hrdost.
A ako som neskor zistila, aj tak mal len same dlhy (naburala som sa mu do mailovej schranky).
@deborahzelenkava takže to už ju poznáte? 🫣 😁