Muž nikdy nie je doma
Ahojte maminky. Som zufala. Manzel nastupil koncom minuleho roka do noveho zamestnania. Financne zaujimaveho, ale to nebola hlavna motivacia, ta praca, jej napln bola jeho sen. Zial cestuje privela. Chodieva domov len na vikendy, niekedy len na jeden den a zvysok travi bud v aute alebo na letisku, na sluzobke. Ja som sama na celu domacnost, dieta, obe rodiny na druhom konci republiky. Citim sa sama, vycerpana, vyhorena,
už veľmi dlho asi tri roky odkedy som celé dni ,,sama,,
Preto píšem , že už som si zvykla. Niekedy mi je už ozaj dlho doma a dni mi idú pomaly hlavne keď nemám žiadný program, len stereotyp . Preto odporúčam aj tebe skús si naplánovať s drobcom nejaké výlety prípadne stretká so susedou ,kamarátkou. Mne to pomáha , hlavne nebyť sama , vtedy sa cítim šťastnejšia . Ja mám veľa známych čo sú takto celé dni same ...bohužiaľ .No keď chce muž zarobiť a postarať sa o rodinu často sa stane že s rodinou trávi menej času je to normalne , hoci to pre tú ženu nieje velmi prijemne poznám to 🙂 @anonym
jeden moj rodinny znamy, taktiez pracoval v zahranici dost dlho, mal dve deti maju dom ale postupom casu zistil a sam povedal ze ani nevie ako mu deti vyrastli... ze bol stale len v praci v zahranici a toto si musi uvedomit ci tie prachy stoja za to, na prvom mieste ma zrejme ine hodnoty...
Poviem vám že ja som sama n tri nikto nepomáha a muz sa tvari že tu nieje zatiaľ máte len jedno to sa dá zvládnuť ja zvládam tri sama celý dom a som na dedine takže aj robotu okolo domu.
Tiež súhlasím s mnohými názormi tu , treba sa porozprávať , nastaviť SPOLOCNE priority a termín dokedy takto môžete fungovať ( keďže Tebe aktualna situácia nevyhovuje )
Nerozumiem odporúčaniam že máš byt rada za to ako to ako je a zvyknúť si . To že takáto situácia vyhovuje mnohym iným ženám neznamená že musí aj Tebe . Ja si napríklad neviem predstaviť že takto dlhodobo fungujeme s manželom . Teraz je len 5 dni preč a nepáči sa mi to 😁
Buď sa s tým zmieris ako to je alebo ho nazenies domov iné možnosti nie sú čo iné by si chcela počuť? Môj keby chodil každý víkend domov tak ho domov nezeniem zo zahraničia ale chodil každé 3 týždne na 2 dní.na menšie peniaze sa ťažko zvyká ale nie som stále sama
Ja mám môjho manžela tiež iba na papieroch a v telefóne, keďže podstatnú časť doma nie je.
Financie neriešim,bola by som radšej kebyže je viac doma.
Rodinu z mojej strany mám na cca 150 km, z manželovej tiež, chodievam aj sama k našim, ale to nie je to, akoby bol doma.
Ja som si zvykla, lebo musím, ale je to náročné.
Necitala som celu diskusiu,ale len tvoj uvodny prispevok s zopat komentarov...Mala som podobne stavy ako ty,ale aby som zacala pekne poporiadku.Moj manzel stale robil vela a dlho,zvykala som si tazko,az som si zvykla...Mame dve deti a pred dvomi rokmi mi zahlasil,ze dostal ponuku z prace prestahovat sa do Polska.Sok ako hrom.No kvoli istym veciam som sa plnohodnotne neprestahovala s detmi za manzelom,ale chodili sme za nim.Ca.kazdy druhy mesiac do maleho mesta,kde sa v zime nedalo nic robit,deti boli hadam nonstop chore a teda mi to liezlo na nervy.Leto sme mali naopak uzasne,no prisla jesen a na mna padla “depka”,deti vystrajali,mamina si v tom case uz rok zhanala pracu,s manzelom sme sa nemohli poriadne porozpravat,lebo ked sme boli spolu,nemal kto postrazit deti a ked sli spat,manzel siel tiez,lebo skoro vstaval...Popritom vsetkom som “zivila” svoju handmade tvorbu,ktorou si privyrabam.Nemala som cas ani na seba samu.Nemala som na nic naladu,nic ma nebavilo,nevedela som spavat,sedela som dlho do noci hore...na nete som si hladala co so mnou je,ake mam priznaky,co sa deje a ako sa to da riesit.Z kazdej strany na mna vyskakoval syndrom vyhorenia.Nasla som si ako si precistit hlavu,ako si ukradnut chvilu pre seba a znovu sa nastartovat.Teraz je to rok a pol co takto sialene zijeme,deti nejako vyrastli z 1,5 a z 4,5 na 3rocnu slecnu a temer 6rocneho fesiho,no uz sa to konci a manzel sa vracia domov,ale s tym,ze teraz ho budu cakat sluzobky,takze zase veselo 🙂 No stale lepsie,ked sa bude vraciat domov ako sa my opat presuvat hore dole 🙂
Tu sa kol dokola píše "ja som si zvykla", ale toto nie je len o tom. Podstatné je, že ak má dieťa dvoch rodičov, tak ich oboch miluje a oboch rovnako potrebuje. Každý deň.
Toto nie je o rodine kde muž musí odchádzat, aby bolo co jesť, lebo v okolí sto km by nezarobil.
Tento chlap ma možnosti zarobiť a byť doma, on uprednostnil kariéru pred ženou a dieťaťom. To sa nemusel ani ženiť.
Nečítala som všetky príspevky ale úplne ťa chápem. A viem porovnať aké to je keď je manžel celý týždeň preč a keď príde každý deň po práci domov. A je to teda obrovský rozdiel, konečne si vieme podeliť povinnosti, byť všetci spolu alebo jeden s deťmi a druhý má čas pre seba, alebo jeden z nás má aktivitu so starším dieťaťom, druhý s mladším a pod. Niesom tak vyčerpaná a osamelá ako predtým. Vieme si všetko pekne zorganizovať.
Ak to u vás nieje o peniazoch, možno by si manžel mohol časom hľadať inú prácu ktorá by ho tiež napĺňala... alebo "okresať" súčasnú tak aby bol viac doma.
Radia ti tu že druhé dieťa nie ale mne to paradoxne pomohlo, pri 2 deťoch už nebol na takéto úvahy čas. A bolo nám veselšie v trojici (ja a 2 deti) ako predtým v dvojici (ja a dcera).
Baby poctivo som si precitala kazdy komentar, ale neni v mojicb silach odpisat jednotlivo. Prave som dojedla veceru, doupratovala, dala sprchu a odkvicla do postele, jedno oko prizmurene precitalo komenty, no nevladzem viac. Isto ma.chapete.
Ja len tolko..... trosku nechapem.komentom typu "mali ste si toto vyjasnit pred svadbou a robenim deti". Meviem ci si mysli komentujuca, ze sme sa vzali po 2dnovej znamosti. Poznali sme sa, chodili sme spolu, zdielali aj zdielame rovnake nazory, dieta bolo vytuzene. Jeho priority sa nezmenili dovolim si tvrdit. To, ci pracu zobrat konzultoval so mnou, nevedeli sme zial, ze to cestovanie bude az take caste, vykrystalizovalo sa to az postupne. Kedze je tam pomerne kratko, nevie dokedy bude takto vytazeny - asi ho testuju, alebo ako sluzobne najmladsieho zatazuju najviac.
Povedala som mu otvorene, ze sa to neda dlhodobo z mojho pohladu, suhlasil, budeme hladat riesenie....
Ked pisete niektore, ze jedno dieta ziadne dieta, verim, samozrejme, ze sa to neda porovnat s 2,3 a viac detmi. Naozaj som neprisla fnukat ohladom svojich materskych scjopnosti, neschopnosti.. mne je len smutno ako cloveku, ktoremu chyba partner, bezna denna komunikacia s monim najlepsim priatelom, riesenie praktickeho zivota. Take banality, ktore clovek ani nepostrehne ake su dolezite a ako mu daju pocit, ze nie je sam ako prst.
Vy baby, co si podobnym prechadzate, takto dlhodobo, klobuk dolu. Ste sikovne, silne. Musim sa aj ja konecne postavit tomuto smutku s hlavou hore. Len ma to mrzi kvoli drovcovi... nechcem ho o nic ukratit. A tiez nechcem aby vidal nervoznu smutnu mamku denne.
Zdravim.Chapem vas..Osamelosť,vycerpanost,depresivne nalady..ani som len netusila,co vsetko moze materstvo so sebou priniest.Voľakedy byvalo vo velkom dome viacero generacii a starsie zeny ucili mladsie,pomahali im..dnes to je narocne..na vsetko je ta zena sama..a co ona a jej zakladne zivotne potreby?o to sa nik nestara,nik nepomoze..Kamaratky sa v tomto obdobi tazko hladaju..Myslim ze nieco ako kluby matiek by sa velmi zisli..
@hisinfernalmajesty také hrdinky poznám tiež,ja sama,všetko...po 45tke uvidíš ako sa to všetko odzrkadlí na tvojej chrbtici,zdraví,psychike,vyhorení,únave...ak nie,tak budeš mať ozaj šťastie....
Aj moj manzel mal moznost odist na lepsie platene do zahrancia..ale odmietol..rozhodol sa zostat s nami ,sice za mensi plat..ale deti vidi clovek vyrastat len raz..taktiez ,jeden den tu mozme byt a druhy uz nie..peniaze nie su vsetko a niekedy nenahradia vsetko co by sme chceli..Pokial clovek nie je na hranici biedy a moze si dovolit zdravy priemerny zivot,tak radsej volim ten,ako sa mat ako v bavlnke po financnej stranke,ale nebyt stastna..😏
Na podobne ja. Sama s tromi deťmi, 8r,5r a 2 roky.
A natíska sa mi otázka... Na ktorom mieste je preňho rodina? Ze ma prácu, ktorá ho napĺňa a ešte aj dobre platená je super vec, lenže ty si bez opory, dieťa vyrasta bez otca...
Asi by som naozaj považovala aspoň sa presťahovať bližšie k rodine. Najmä ak máte dobre vzťahy.. 😉
no moj osobny nazor je ze nie velmi dobre ked si pytas radu od cudzich zien niektore ti tu budu pisat pre teba nepodstatne veci typu ze ci mu rodina nechyba alebo ze sak vlastne ako ti je fajnovo lebo prachy mas ...toto si musis predovsetkym s manzelom vydebatovat a sama v sebe nejak doriesit...jedinu radu ktoru ti ja osobne dam ze pokial mas pocit ze sa tocite v kruhu bez zmeny aj ked si napr dala manzelovi moznost ...tak jednoducho nieco urob musi prist nieco aby sa to pohlo takze napr ako tu niektore pisali vratit sa k rodine blizsie dochadzat moze manzel aj tam ..najst si nejake hobby (to by ti pomohlo si aj v cudzom meste najst novzch priatelov), ktore ta bude naplnat aby si opat nadobudla pocit stastia lebo ten je len v tebe...ciastocne si sa sama opustila lebo ako pises si apaticka nic ta nebavi...alebo potom je moznost navrhnut manzelovi ze pokial si nenajde inu pracu odides od neho a dotiahnut to ...kazdopadne zlozita situacia, daj rieseniu hlavne cas a postupne si prejdi vsetko v sebe ..viem ta pochopit moj muz tiez byva dost prec ale nie az tolko a mali sme uz zopar krusnych chvil kedy som tiez chcela odist...
Neviem ake velke mate dieta ale taketo pocity ma mozno 90% mamičiek na materskej ja tak isto teraz mame 2.babo 3 mesacne starsi ma 3 roky a nie je v skolke muz začal podnikat a velmi sa mu nedarí nonstop v praci vydupala som si vikendy doma aspon kvoli deťom a najala si pani na upratovanie 15 eur kazdy piatok jej dam a uprace vsetko co treba ja som nonstop v stereotypnom kolotoči a skoro ziadne kamosky tie co su nemaju cas alebo byvaju daleko taham 4.rok na materskej doma v podstate sama furt s detmi unavena nonstop kojim som ako ziva mrtvola sex uz mame len na vianoce nesmies klesat na duchu venuj vsetok volny cas s dietatom a ked spinka ty si odkroj kus casu pre seba relaxuj oddychuj cvic čítaj knihy uc sa daj si vanu vino... A snaz sa byt co najmenej doma inak ti sibne... Sama s dietatom medzi 4 stenami kde to na teba vsetko pada... A vidis vsade co treba umyt upratat oprat ozehlit povysavat... Chod s dietatom co najviac von a najdi si kamošky tak sa to da lepsie zvladnut a neda sa ti prestahovat za rodinou? Skuste nad tym pouvazovat ved ak muz nie je skoro vôbec doma jemu to tak môže byt jedno kde byvate a ak ma fajn prijem predajte byt /dom a kupte blizko tvojej rodiny nebudes tak sama a trochu ti pomozu
@janinah to nieje o hrdinstve ale o to nikto iný to neurobí ...môj muž aj keď je doma palcom nepohne a to nehovorím o deťoch
Tak mas muza ktoreho priorita je praca. Ja mam tiez casovo narocnu pracu ale kazdu moznu chvilu kedy len mozem som doma s detmi a manzelkou stale beriem dovolenky volna atd aby som co najviac bol doma s detmi. A planujem poziadat o skrateny uvazok aby som som bol s detmi a manzelkou co najviac. Ty s tym nespravis nic musi si tvoj partner prehodnotit priority.
@zuzinabila nieje to extrem... je to uplne v poriadku pracuje kontraktovo a okrem toho ked si to zoberiem do historie bohuzial sa vratila doba kedy muzi odchadzali nie na tyzdne al ena roky prec /napr Amerika/ a domov posielali peniaze a doma ostali zeny napr s desiatimi detmi... alebo chodili na muracky do Budapesti...atd... mojmuz m aspecificke zamestnanie, tiez to zacalo snom ze chce cestovat lebo za komuny to neslo a tak vystudoval v zahranici specificke povolanie, vnimam to ze mal sen, ako by som mohla mu ho zakazat , aj ja som mala sen a sla som si z anim... preto by som mu to nezakazovala... ani nedavala ziadne ultimaty typu abo rodina abo ja! to sa nerobi, pardon mam 46rokov dve detiv rozsahu 16 a 6 rokov , fungujeme tak, raz mi moja mama povedala ze nebojuj proti veciam ktore nemozes zmenit, prepacte vas pohlad na vec je pohlad cloveka co to ma IBA NASTUDOVANE a to ze vidite a vy riesite problemy ludi , co takto ziju je iba sprostredkovana skusenost .... Ja to zijem a prezivam a vidim ze to ide.... v 25rokoch som to mozno vnimala velmi podobne ako autorka prispevku....ale v zasade toto sa vykrystalizuje, alebo chcem ostat s clovekom, ktoreho moralne zasady uznavam, v podstate jedine co mi vadi je to ze pracuje ako pracuje...alebo to nechcem a chcem ist svojou cestou... ja som volil avydrzat , v konecnom dosledku to same radim aj autorke ide to dokaze sa prisposobit, dokaze to aj prezit nieje to zivotu ohrozujuca zalezitost, a hlavne nech si do toho nenecha kecat ludom co to neziju , kebyze povolim tak sme s muzom neni spolu... a zoberiem detom otca , ano su zeny co to nedaju... a hladaju pomoc u tretej strany , je ejdno ci to je psycholog alebo iny muz....tato zena potrebuje povzbudit a nie sposobom aby mu davala ultimaty ...to na muzov nefunguje to by ste ako psychologicka mohla vediet..... Raz mi moj muz povedal ano mam sny to je to jedine co mi ostalo , tak mi ich neber..........kazdy mame nejake sny a niektori maju aj to stastie ze sa mu za zivota splnia............zivot sa nezije podla tabuliek , ani grafou
neboj sa rozumiem ti , hlavu hore , vies date to to obdobie ber ako skusku , ktoru prekonate, aj tvoj muz aj ty , ustabilizuje sa to a dokazete prejst tymto obdobim, ono ta skuska vas ma stmelit, dolezite je ze obaja si rozumiete a chapete , ze ta praca je taka aka je a treba vydrzat.... donekonecna to tak nebude...ale nik nevie povedat ako dlho to potrva, moj atak siel prvych 10rokov kym nepsotupil a mohol si v praci zacat diktovat podmienky, tza ten cas som zila s jednym dietatom, tak ako pises aj ponorka aj vsetko proste tie pocity frustracie boli najhorsi ekym dieta bolo male , kym som opat nesl ado prace atd... al e co bolo super , dalo mi to moznost zit naplnos nasiim dietatom...a cas ked sme boli vsetci traja spolu bol naplneny do vrchu ,manzel sa vtedy venoval dietatu velmi , nedopustil aby sme startili kontakt medzi sebou aby sme prestali citit tu blizkost cloveka ...neviem ako ti to vysvetlit , ale chapem ta, ja som chodil ana detske aktivity s malym tam vzdy boli dalsi emaminky s rovnako starymi detmi a z milion podobnymi problemami , ktorymi sa borili , ono lahsie sa to prechadzalo maly mal kamosov a ja som si tiez nasla blizku dusu, ono niektroe osudy matiek s detmi som si povedal a ze sa mozem v rit kopat ako mi je dobre , len mi muz chyba lebo pracuje! aj pre nas,lebo vysledky jeho prace aj my uzivame.... neboj sa nepodliehaj skepse ze sa to enzmeni , alebo zhorsi , budmotivovana, ze jeto iba obdobie ktore prejde , tak ako po burke pride slnko, maleho som dlaa na sport a robili sm eho spolu, chodila som cvicit jogu aj s malym a velmi mi to pomohlo upokojit mysel... vies nechcem to tu celerozpisovat , boli tazke chvileked som maleho naucila ako vytocit 112 a zavolat mi zachranku ale proste dali sme to uz viem ze dokaze prekonat vela casto krat mi boli napomocni cudzi ludia ked som nieco potrebovala ako vlastna rodina.... svokrovcov ani nepocitam ti su psie cumaky nezaujimam ich ani vnucata a moji rodicia pracovali mama doteraz chodi do zahranicia ....takze musela som si poradit sama.... nic nevyzera tak zle ako na zaciatku , casom ked sa nato pozries uvidis ze sa dalo aj inak... hlavne teraz ta potrebuje dieta tak ako ti aj baby tu poradili , aby sinescvokla zo stereotipu co dieta potrebuje, tak nieje dolezite ze je byt vyupratovany.... nato som prisla az neskor🙂 al ecas straveny s malym a pre seba....uz sa nikdy nevrati a budes iba spominat nanho takze ho prezite tak aby ste mali naco spominat ...nie na to ze si sa trapila, jasne zivot je v podstate male radosti a velke starosti....drz sa da sa to rpekonat si silna , nepodliehaj panike ,skepse , smutku neziv negativne myslienky.... aj tu na MK mi pomohla skupina ktora vznikla ze sa nam deticky rodili v rovnaky mesiac pomohli mi prekonat obdobie komplikovaneho tehu bez manzela ....ale to bola vzacna a podporujuca skupina.... mocno ti drzim palce...a myslim na teba! To das...neboj to date spolu s manzelom ste nerozlucna dvojica ,ktora ma svoje sny a idealy a v tych zasadnych otazkach si rozumiete a idete jednym smerom , mozno ste len mierne vybocili ale stale idete rovnakym smerom a vzdy ked pride domov to je stretnutie... priblizenie sa spolu....
@mamutka vies napriklad moj muz studoval na vysokej skole odbor, s ktorym tu na SVK nenajde pracu, skusal to a bolo mu povedane , ze je tak vysoko specializovany z eho nedokazu zaplatit a nezobrali ho , a etse by sa musel rekvalifikovat 2rky a to by sm eako rodina skrachovali .... takze asi tak... nieje riesenie aby prestal pracovat v tom co robi... al enajst sposob aby im aj takto spolu bolo dobre... casto krat moje kamosky maju muzov doma cez vikendy a cez tyzden vsetci pracuju a vzdy zena je na deti , straostlivost o domacnoct a on aj cez vikend absentuje..... takze vidim rozdiel v tom ci je muz doma a aktivne sa intenziven zaujima o clenov svojej rodiny ,alebo iba apaticky prejde tzm casom ..
Toto je jedna z veci , ktorú nechcem zazit. Radšej muza pri sebe aj na úkor peňazí ako niekde preč. Život je príliš krátky na to, aby ho strávil na cestách a v robote , namiesto toho ,aby sa venoval rodine. Dieťa je dieťaťom iba raz a on takto príde o tie najvzácnejšie chvíle. Bohužiaľ tvoj manzel by si mal určite svoje priority, či je to práca,ktoré ho baví alebo vy dvaja
Ahoj, som na tom takmer rovnako. len mame dve deti a je to fakt zaberak. Nemame rodinu a mladsia uz zacala chodit do skoly. Ma tazkosti s ucenim, tak som totalne vycerpana - cely den v praci, potom rozvoz deti po kruzkoch (nemam auto) a na konci dna nekonecne ucenie sa s detmi do skoly. Uz nevladzem. Muz mimo - v praci.
@andraska ved ja neradim Tebe,ale Ty za Tvojich okolnosti nemas radit inym,lebo percento rodin,kde je muz mimo domu 6 mesiacov je velmi nizke a Tvoja situacia neporovnatelna s autorkou temy.podla toho,co pise,jej muz si tu pracu vie najst.na rozdiel od Tvojho.
@andraska no,nemozte svoju situaciu predkladat ako normalnu a beznu ,za svoj 40 rocny zivot som poznala jedinu rodinu,kde muz odchadzal na pol roka,bol kapitanom zamorskych lodi.odchody muzov do.ameriky v 90-rokoch(lebo dnes sa uz do USA tak vo.velkom.neodchadza ako vtedy)koncili vacsinou tak,ze si tam muz nasiel novu zenu.vlastne,ani si neviem spomenut na jedineho,ktory sa vratil.mozno jeden ,ale jeho deti su na tom.bohuzial velmi zle,ked mali detstvo bez otca.takze,prosim,nevykreslujte sa ako typicky,bezny priklad rodinneho zivota
Akoby som to písala ja, pred... cca 17 timi rokmi 😊 neporadím ti. Bolo to ťažké obdobie. Bolo o hádkach, plači, mojej (a asi aj jeho) samote... A hlavne o mojom vytrvaní. Mnohé by odišli. Keby som mala kam, šla by som asi aj ja. Ale ON bol moja rodina, môj svet. Sú obdobia keď to ľutujem a zdá sa mi to ako zbytočné obdobie v mojom živote ktoré ma obralo o veľa. Energiu, zdravie... Ale na druhej strane, práve preto som dnes aká som a v inej paralelnej dimenzii by som bola úplne iná... on by bol určite iný.
Zmenilo sa to až po rokoch, keď to jeho tempo zastavila jeho choroba a moje dva potraty. Vtedy sa všetko zmenilo. Jeho vzťah k dcérke sa úplne zmenil, posledné 3 roky sme sa tuším ani nehádali. Máme k sebe oveľa bližšie. Veľmi sa zmenil... Ale stálo nás to veľa veľa komunikácie, rozoberania vecí (priniesli sme si veľa zranení z detstva, tam sme sa museli odraziť)...
Takže ak si veriaca, modli sa, za neho, za seba... (ja som to nerobila ☹ a to jediné by som zmenila... Nájdi si na seba čas, nechci od seba príliš veľa, a tak isto sa správaj k nemu. Rozprávajte sa, daj mu priestor nech povie, ako to celé vníma... My ženy vraj máme byť tie silnejšie "hmoty". Vraj dokážeme nasávať, vnímať, spracovať všetko čo sa nám náloží lepšie, ako chlapi. Skús mu teda vytvoriť taký priestor a čakaj, čo sa bude diať. Ak je to dobrý chlap, skôr či neskôr to ocení. Môjmu to trvalo, ale prišlo to 😊
Moj muz sice nechodi na tyzdnovky ale cez tyzden chodi domov az okolo osmej vecer ked deti spia alebo uz lezia v posteli. Deti mame 2, jeden druhak, dcera 3 rocna, ja chodim do prace. Sme normalne zabehnuti. Deti maju kruzky atd, ked je pekne pocasie robime poobede vylety, vyhoreta sa necitim. Asi je to zcasti aj o pristupe. Rodinu tiez na blizku nemame, su vyse 1.000km od nas. Ale mam kamaratov, znamych atd treba socialne zit, stretavame sa aj cez tyzden mamy s detmi bez otcov, lebo vacsina otcov co poznam vela pracuje. Ja pracujem na cistocny uvazok 6-7h denne aby som stihala deti o 15tej vyzdvihnut. Potom zacina nas zivot spolocny, treningy, kruzky, stretka 🙂
Manzela to trapi tiez ze je s detmi malo, ale ja na neho netlacim, on sam sa musi uplne rozhodnut zmenit, ja som si nateraz prisposobila zivot a povinnosti aj radosti s detmi na tuto situaciu 🙂
poznam taketo pripady, niektori to naozaj zvladaju ale to su prevazne taki, ktori spolu doma ani nevydrzia a vzdy sa vyhybali byt spolu "zavreti" doma par tyzdnov po sebe len sami dvaja lebo by sa pozabijali, pred dietatom to slo v pohode cez nejake kamaratov, fitka, kavicky, konicky...ked manzel nie je doma tak sa to vrati v puberte toho dietata, silno odporucam nastudovat si ulohu otca v rodine (a len kreditka to nie je)
mne to osobne tiez pride egoisticke uprednostnit nejaku vysnivanu pracu pred vlastnym dietatom, ale toto su vsetko otazky, ktore ste si mali vyjasnit este pred svadbou a pred robenim deti...teraz je to uz dost neskoro, ak ste neboli vopred jasne dohodnuti na spolocnom pristupe k zivotu na dalsie desiatky rokov dopredu tak sa budete tocit v kolotoci obvinovania seba ci druheho zo sebeckosti, braneni v plneni snov atd atd...proste vsetko co tu zaznieva
mozes ho skusit nejako mentalne spolocnou diskusiou skusit nasmerovat do vasej spolocnej rodiny (nie len v ramci jeho dream jobu), ale moze ta s tym aj poslat do kelu (poznam takych, ze "ty si tie decka chcela tak sa staraj")...a ked mu vysvetlis, ze takto ho prijemna buducnost s tebou a detmi velmi necaka a nie je to najlepsie riesenie pre vas vsetkych a on si neda povedat, tak proste nie ste.na prvom mieste unho (ako tu niektori pisali, ze vraj to chlap nemusi mat na prvom mieste lebo ludia su rozni...no hej, len taki by si radsej nemali robit decka kedze tie si vyzaduju maximalnu obetu od rodicov a je to na cely zivot)