Muž oľutoval rodinu: Ako to riešiť?

Ahoj, mnohe kocky ti poradili super.
V kazdom vztahu je to asi ine. My s manzelom, 40r. mame skoro 2r dievcatko a tiez sa nam obratil zivot o 180. Na to nevies byt nikdy pripravena. Ten nedostatok spanku, a vsetko okolo je na zaciatku masaker.
Ja som mojho namotivovala...v skratke, povedala som mu, ze vzdy sme boli team a teraz sa musime zomknut, lebo to nedame a to by bola obrovska skoda, ved sa tak milujeme, je to len docasna blba situacia s nedostatkom spanku, podme spravit pravidla (kto kedy uprace, navari, kedy budem mat moznost 1x v tyzdni ist sama prec na 2-3 hodky, kedy on...kedy spolu- nevyslo to vzdy, ale aspon vacsinou). A tiez, ze ak nebude od babatka prebalovat, mojkat, hrat sa, nosit ju...nevytvori si s nou vztah, ona ho casom bude odmietat a co potom? Lebo ak tu moznost a moment naviazat sa na nu "preserie", to sa uz nikdy spat nevrati. Toto vsetko zabralo.
No len potom som si mala dat pozor este na to, ked sa po vyse roku zacal "vypinat"...3.osoba sa nam snazila votriet do vztahu ale tym, ze mi to komunikoval to nastastie nedopadlo u nas fatalne ale naopak, uplne nam to vycistilo a posilnilo vztah a len s uzasom pozeram akeho laskyplneho manzela mam (naplno sa zacal prejavovat tym pozitivnym sposobom, lebo postupne sa zo mna zacala stavat vlastne akoby handra pre vsetko).

Budte 1 team, podrzte sa vzajomne, komunikujte spolu uprimne, objimajte sa a kludne aj poplacte ci bite vankus pastami, a nech hlavne "nepreserie" tento vzacny, aj ked narocny cas.

Lebo stratit rodinu je asi teda horsie ako ju nikdy nemat, a to sa mu moze velmi lahko stat. Naprava sa to potom tazko, ak vobec, lebo cas s babom tak rychlo leti...🙈🤷‍♀️

Autorka
Treba len vydržať možno to ustojíte, on si zvykne, dieťa podrastie a bude lepše.
No treba počítať aj s možnosťou, že to skončí.
29 ročný muž je ozaj veľmi mladý a verím mu, že prijať rolu rodiča je pre neho ťažké. On teda bol ten, ktorý ťa presviedčal na dieťa či ty si chcela a on súhlasil,aby bol pokoj? Plánované dieťa neznamená, že sú obaja rovnako nadšení z toho plánu, zvyčajne sa muž prispôsobí a takto to dopadne.

@subartic ja len k tomu ze priemerne inteligentný človek vie do čoho ide….
No vedieť to vie, ale nevie co s ním spraví spánková deprivacia po roku. Nevie ake dieťa sa narodí, niektoré bábätka sú pokojne ale niektoré vrieskajú od 1 sekundy života až do 5 rokov. Nevie ako veľmi sa mu zmení život, hlavne pre spoločensky založených ľudí či športovcov je zvyknúť si na rodinný život pri prvom dieťati narocne

Ja som presvedčená ze 80% prvorodičov si v aspoň raz v nejakom momente zamyslí či mu toto bolo treba. Možno to nepovedia nahlas, ale ta myšlienka tam je

Ďakujem každému za názor/skúsenosť/radu. Chápem aj rozhorčenie niektorých komentujúcich. Ale aby som to upresnila, ja som sem naozaj prišla pre radu, skúsenosť, ako tejto situácii pomôcť, nie “žalovať” na manžela a posťažovať sa vám, aký je “slaboch”, čo v niektorých komentároch odznelo. Pre mňa je to úžasný človek, ktorý sa namaká aby nám bolo dobre, nikdy ma predtým nenechal v štichu, keď som mala ja náročnejšie obdobie, ani teraz nerobí to, že by sa na nás vykašlal a tresol dverami že majte sa odchádzam… Iné by to bolo, keby od nás odchádzal alebo by mi nepomáhal aby mal pokoj a netrápilo by ho, že aj ja som unavená, ale takto to nie je. Drží sa, je pri nás, len mu je ťažko a ťažko to zvláda, je to náročnejšie ako si to predstavoval a nevie sa s tým až tak vžiť.. Ja verím, že to bude lepšie, verím, že spolu vydržíme, len rozmýšľam a hľadám spôsoby, ako tomu dopomôcť, ako celý ten proces zefektívniť. Aby si aj on začal čo najskôr užívať rodičovstvo

Zovolaj svokre, nech mu spravi granko a posli ho tam. Nevyzrety jedinec

@autorka Drzim vam velmi palce, myslim, ze by vam mohol pomoct odbornik, ak by suhlasil aj manzel. Vsetky nenavistne prispevky ignoruj a nenechaj sa rozladit...ja ani nechapem, z akeho dovodu tu zeny predpokladaju, ze je to napr. mamin maznacik a vytvorili si o tvojom manzelovi svoje vlastne pribehy a domnienky 🤦.

Tym, ze ho odbremenis od starostlivosti o dieta si vobec nepomozes, zvykne si na to a nebude ti pomahat vobec. Podla mna si ho mala praveze viac zapriahnut nech si zvykne a konecne pochopi, ze ste uz traja. Ked mu nevies pomoct ty, nech vyhlada odbornu pomoc.

@lujza123 pozri ja som mala dve deti naozaj uplakané , k jednému synovi som vstávala celé noci a prvú noc prespal mal dva roky. Ale nikdy som nevidela môjho muža utrápeného že dieťa reve, že nemože hento , že nemôže tamto a tak . Aj spánková deprivácia sa dá riešiť a vieš ako ? Spánkom . Nie je nutné aby v takomto období trpeli obidvaja rodičia. Ale nie je ani žiadúce aby sa ofukoval muž ktorý túto situáciu ťažšie zvláda, vytváral sa mu priestor , dieťa sa odkladalo k starým rodičom aby mal čas pre seba atď. Polozrútený chlap pre určitý diskomfort ktorý má v živote , ktorého treba motivovať a povzbudzovať , držať nad vodou ako kde sme ? V škôlke ? . Žena sa má oprieť o muža a nie naopak aby žena držala celú rodinu .

@kittykat22 ale prosim ta.. ja som mala uplakane babatko, plus k tomu este jedno o rok a pol starsie a musela som ich zvladnut sama, lebo muz zruteny a pomoc ziadna.. a predstav si, zvladla som to, nerozlozilo ma to - lebo som chcela.. takze ak su na to dvaja, tak to mozu zvladnut urcite.. ak nieco rozklada rodinu, tak nie uplakane dieta, ale to, ze partneri nevedia spolupracovat, pripadne sa jeden ruca a miesto, aby so sebou nieco robil, tak sa lutuje a ocakava este pomoc, pochopenie a opateru od toho druheho, ktoreho vlastne nechal v stichu.. ten ma potom zvladnut bez pomoci aj sam seba, aj dieta a este aj zruteneho partnera.. toto je nakoniec to, co rodinu rozlozi.. lebo zena, co zisti, ze sa v krizovej situacii nemoze na muza spolahnut, ale musi ho este zachranovat, to s takym dlho nevydrzi, ani keby chcela.. to je to, co ju rozlozi
a nepisem to len autorke, ale aj vsetkym tym, co tu reaguju, ako je 30 rocny chlap na rodinu este 'velmi mlady' (ja tomu fakt nemozem uverit, ze toto niekto mysli vazne) a ako ho treba chapat a pomahat mu.. za mna - toto je cesta do pekla.. ked zena taha muza z problemov, co sam nezvlada a kadejako si to omluva.. ano, ak je situacia taka, ze vidim, ze muz ma problem, tak ok, aj pochopenie je na mieste, ale nie akceptacia a nebodaj este rozmyslanie, ako mu s tym pomozem.. tam ma byt prave narok na neho, nech sa da dokopy.. ON to ma spravit, nie zena za neho.. a ten jej narok a ocakavanie, ze sa da dokopy a bude sa chovat adekvatne narokom situacie, je to, co ho ma od zeny nakopnut, nie, ze ho zacne ofukovat ako mamicka.. to mu moze rovno kliniec do rakvy zatlct.. aj celemu ich vztahu

Asi to zaznelo, ale dieta je pre niektorych chlapov partak az od 3-4 rokov. Ked uz zacne byt samostatnejsie (jedenie, plienky, obliekanie, obuvanie), vnimavejsie, chapavejsie. Ked odrastie tym batolacim topankam.

Kopec chlapov si do toho veku nevie s dietatom poradit a predstava, ze s nim ostanu sami (lebo mama si odskoci) ich desi.

Ale neskor vedia mat vyborny vztah s potomkom.

Ak mu chceš uľahčiť, aby sa s tým zžil, tak paradoxne zapojiť ho viac, vzťah sa buduje starostlivosťou a spoločnými zážitkami - kľudne nech je to aj zážitok typu, že si v nedeľu poobede dajú spolu poobedný spánok 🙂 a vysvetli mu, že je to všetko dočasné a bude lepšie.

Nuž, nie každý chce byť rodič a vidí sa v tejto ulohe, ale toto si mal manzel uvedomit uz davno, predtym nez sa pre to dieta rozhodol. My s manzelom tiež deti nemáme a nechceme, lebo cítime, že naše poslanie a život je niekde inde ako v rodicovstve. Ale toto sme si vyjasnili hneď na začiatku a mame v tom obaja jasno. Tvoj muž asi nevedel co chcel a hlavne co to obnáša. Teraz to dieťa už máte, takže je neskoro robiť nejaké vážne rozhodnutia. Najdôležitejšie je teraz to dieťa, zabezpečiť mu potrebnú starostlivosť a lásku. Chápem, že je utrapený tou zmenou, ktorú asi nechcel, ale on si zvykne, nemá inú možnosť. Postupne si ten vzťah vytvorí, keď dieťa začne rozprávať , chodiť, bude viac partak s ktorým sa bude dat hrať. Teraz treba len zatnut zuby a vydržať. Hlavne ty nebuď z neho sklamaná, on asi netušil ako to bude cele vnímať.

U nás to bolo naopak , takže viem čo prežíva. Ja som mala po pôrode šok z tej veľkej zmeny , samozrejme ani na sekundu som nepomyslela na odchod alebo niečo podobné ale mala som z toho úzkosti, keď som bola sama tak som si poplakala. A verím že tvojho partnera udrží to čo udržalo mňa - láska k vlastnému dieťaťu, najväčšia láska na svete. Ono sa to bude mesiac po mesiaci zlepšovať, bude si zvykať na dieťa , viac a viac ho ľúbiť a postupne si zvykne aj na tú zmenu 🙂

A to ti narovinu takto povedal, že to ľutuje? Napíšeš aj čo tomu predchádzalo? Či to povedal len tak z ničoho nič? Za týmto bude toho evidentne viac. Ťažko radiť, keď nevieme pozadie.

@martinami274 Môj prípad, mala som nezrelého muža (moja chyba, zle som vybrala). A som sama s tromi deťmi a on si užíva život. Prebolelo a viem, že už bude len dobre. Mám úžasné decká.

Ja by som skôr bola rada, že ti to povedal hneď a na rovinu, lebo teraz vieš ako postupne na neho. Ten môj mi to povedal, až keď sme mali tri deti. A potom začal byť nepríjemný a nakoniec odišiel. Zostala som s nimi sama, on býva u rodičov a užíva si život. Keby mi to oznámil na začiatku, zaujala by som stanovisko, že buď teda choď preč, alebo pomaličky na neho. Ja som sa celý čas starala o deti sama, preto aj teraz zvládam starostlivosť úplne bez problémov. Ale teda keby som to vedela skôr, tak by som to inak riešila. Vzťah môjho muža k deťom je biedny, je to nezrelý človek, ktorý ani nikdy nevedel hovoriť o svojich pocitoch. O deti sa nejak nezaujíma. Tak je dobre, že ti to ten tvoj oznámil, môžte sa o tom v pokoji porozprávať a uvidíš sama. Ak ťa ľúbi, spolu to zvládnete.

@bittner to Vás obdivujem, ja mám jedno dieťa a som sama, ma špeciálne potreby a otec tiež nejaví záujem, neplatí, a užíva si života. Nemôžem ísť ani na políciu za výživné, lebo potom by zrazu objavil syna a robil mu zle aby ma potrestal. Viete ,keď aj nemá muž gule mať rodinu ale nech nerobí zle, ma zodpovednosť .

Rovnako ako pre teba je to veľká zmena aj preňho, nech skúsi psychológa, vyrozprávať sa, pomôže sa mu zmieriť so zmenami v živote. Ak by to bolo naopak a je takto na tom žena tak ma poporodnu depresiu. Ale to môže mať aj muž. Väčšia zodpovednosť s ktorou sa nevie zatiaľ stotožniť, potrebuje len podporiť a pomôcť. Spravte si čas pre seba a nech ide k psychilogicke. Dá mu iný pohľad na všetko, vyrozprava sa a cudziemu človeku sa ľahšie hovorí. Ta zodpovednosť s človekom zamava. Už je zodpovedný aj za tu malú bytosť, nie len za seba.

V akom je dieťa veku a čo s ním je, vlastne? Veľa plače a nespí alebo? Dojčené? Spi samo? Malú som dojčila na požiadanie a spala pri mne. Tým pádom nik nikam nevstával a ona nepotrebovala plakať. Muža na pomoc tým pádom veľmi nebolo treba. Narodila sa mi, keď mali moje dvojčatá tri roky. S tými mi pomáhal, ale toto tretie bolo moje pre radosť. Asi by bolo užitočné pozrieť sa na to komplexnejšie. A ak je utrápený, dohodnite sedenie u psychológa, môže mu pomôcť zoradiť si veci v hlave a zvládnuť tie úzkosti.

Je to tazke, ale určite sa to zmeni. Okolo roka bol neskutočný skok, kedy ti dieťa začne prejavovať lasku. Môj muž sa neskutočne zamiloval do dcery a sám vraví, že nasiel v nej zmysel zivota a hrozne si uziva to tulenie od nej a ako ho miluje. A rads, že vytvárajú mu priestor, aby sa vyspal, ja som si vecer chodila lahnut k dcere, aby ho nebudila. On zas potom na oplátku vystriedal mna, keď som si o 19tej chcela na hodinu pospat atd.