Muž robí len to, čo on práve chce
Možno to ja zle vnimam, preto prosim o vase nazory na situaciu. Moj muz robi len to, co on prave chce urobit, podla nalady. Vie byt starostlivy, aj upratat, ale vzdy vzdy vzdy to robi len ked on chce. Tzn. nie ked to treba urobit, nie ked to potrebujem od neho, alebo si to vyzaduje situacia... Proste mam pocit, ze nic nerobi pre nas a pre to aby nam bolo SPOLU dobre, ale iba pre seba a uspokojenie svojich potrieb. Ked ho o nieco poziadam, co on prave robit nechce, a nebol to jeho napad, je mrzuty a odporny a fuci a pochoduje po byte a bud to urobi, pricom dava velmi okato a dlho najavo ako ho obtazujem alebo zacne hovorit ako nie lebo... ako sa to neda, lebo... atd. potom je odporny na deti aj na mna lebo sa potrebuje na niekom vyvrsit. vikendy pravidelne uz rano zacina oduty a robi si len svoje a huci po detoch a vsetci musia len upratovat (aj deti aj ked sa prave hraju, tak ich ide buzerovat aby si "ten bordel upratali". nic ine patkrat za den nepocuju len upracte toto upracte si tamto... je toho viac ale nechcem sa rozpisovat... problem som opisala... dakujem za reakcie.
Autorka, chcel Tvoj muž tretie dieťa? Lebo môj sa podobne začal správať, keď som čakala to tretie. Akoby mal odrazu druhú pubertu, sníva o činnostiach a miestach, kde nikdy v živote ísť nechcel, kým sme deti nemali. Prestal sa venovať deťom, nikam so mnou nechce ísť, najradšej je, keď sa sám niekde zaplesne a nikto ho neotravuje. Radšej bude pol dňa na záhrade, akoby šiel s nami na výlet. Rozčuľuje ho detský krik, prestal deti brávať aj na plaváreň či na bicykel, čo kedysi robil iniciatívne acelkom rád. Robí mi samé podpásovky, absolútna neochota urobiť či ísť niekam, kam som navrhla ja. Ak chce niečo on, musí to byť hneď, hoci aj o polnoci. A to neprosí, nežiada, prikazuje. Ak poprosím ja, ani ho nehne, buď ma oziape, že otravujem, alebo mi odsekne, nech si poradím sama. Bolo by to nadlho...ale pointa je, že tu vidím isté paralely. Možno aj Tvoj si zrazu uvedomil, že rodinný život nie je pre neho a začali ste ho obťažovať. Tak si to ventiluje cez Teba.
Hmmm, toto je strasne komplexna otazka, lebo kazda situacia by sa dala analyzovat dlho - preco po detoch vyzaduje, aby dodrzovali poriadok, preco ti nedoniesol tu krabicu, ked si tyzden pred porodom, preco je nervozny a ofucany, ked neni po jeho... ja si myslim, ze taketo momenty ma v manzelstve kazdy, okrem tych, co maju takych podpapucnikov, co robia vsetko, co zena nakaze. Nechcem teda generalizovat... ale akoze, ja by som takeho chlapa bez nazoru nechcela... urcite sa to neda odbit komentom "je to chuj, naco si si s nim robila tretie dieta". Ked sme mali svadbu, vsetci nam zelali vela tolerancie. Casom som pochopila, co tym mysleli... to, co pre mna je priorita, pre mojho muza niekedy ze vobeeeec, absolutne... podla vtipu "Zeny, ked muz povie, ze v domacnosti nieco spravi, tak to spravi. Netreba mu to kazdeho pol roka pripominat" 😄 ja si velakrat spravim sama, co povazujem za prioritne. To sa mi najviac osvedcilo...
Perfekcionista, liznuty kusok do autizmu 😉 tych taketo vybocenia z toho co maju naplanovane vyvadzaju z miery a neznasaju zmeny.. ale mozno keciam, len mi mi to napadlo
nechýba mu sex?😁 keď si tesne pred pôrodom...aj z toho môže byť mrzutý 😃
Nepoznam tvojho muza, ani neviem do akej miery ho opisujes objektivne (nemyslom umyselne), lebo clovek vidi vela veci aj podla toho, aky je zraneny, unaveny, vycerpany... Podla toho so to vieme aj prikraslit, lebo zufalstvo. Ale poznam dvoch takychto chlapov, ktori na jednej strane daju za rodinu zivot, postraraju sa, pomahaju, ale akonahle im nieco narusi plany, pride nieco necakane, musia vyjst zo steteotypu, narusis im ich poriadok alebo neporiadok, snazis sa ich zorganizovat na cas, jemne komandovat, stavaju sa z nich arogantni nervaci. Vies, keby som nevidela ich vacsinove spravanie, tak poviem, ze su totalne nepouzitelni do rodinneho zivota, ale nie su, prave naopak. Je to strasny kontrast. Jeden je asperger, druhy nediagnostikovany, ale sam tusi 🙂 To su chlapi z rodiny, cize ich poznam.Tak ja len ze aj taka je moznost,mam syna aspergera.
Ty mas mojho muza? Lebo ten moj je uplne rovnaky😀 trvalo mi par rokov, kym som prisla na ten spravny sposob komunikacie, ale stalo to za to. Sme spolu cez 20 rokov a funguje nam to. My to mame takto, tak mozno pomoze .Moj potrebuje system a casovy ramec. Zaklad je vsetko mu oznamit dostatocne vopred-ale pozor!- aj s terminom do kedy to chces mat urobene / kam chces kedy ist.. To co sa vopred neda oznamit, poriesit si sama, alebo pretrpiet to brblanie systemom jednym ucho dnu, druhym von, lebo necakane situacie su pre neho stres, a toto je jeho stresova reakcia.A pripominat, pripominat, a pripominat. Ak nieco nema este termin, pripravit ho na to - toto asi bude treba, len este neviem kedy. Aj 2-3x takto pripomenut, vyhnem sa tak tomu brblaniu. Porozkladane veci po dome - urcila som miesto na jeho veci s tym, ze to je jeho sukromne miestecko, tam mu do toho nebudem zasahovat, kludne aj celu skrinu( moj muz ma šopu, byvame v dome) a dosledne mu to tam davam. Na oblecenie som mu tiez urcila miesto kam ho dava, inak by bolo po celom dome. Sobota a hracky- nie je z domu nauceny na sobotnajsie upratovanie? Ma .mozno zazite vzory, podla ktorych funguje. Moj to tak mal, a zlepsilo sa to postupne az ked som nastavila vlastny system, ale trvalo to nejaky cas. Inak je to chlap jak lusk, pracovity, sikovny, postara sa, poriesi a lubi nas na svete najviac. On sa snazi, ale ma inak nastavene myslenie, a ked som chcela aby nam to klapalo, som musela prist na to, ako byt "krk co hybe hlavou" 😉
@tululu jej dakujem ti za reakciu. ano tak to vidim aj ja, len ide o to, ze ak clovek opise len problem, vyzera to strasidelne a uz mi idu zeny nadvat ze s "takym debilom" si robim deti... ale ano, on je starostlivy, vsetko, akurat ma svoje predstavy a plany co ako kedy urobi a ked su narusene, je zle. akurat ze uz mam pocit ze sa to dost zhorsuje a niekedy mame obdobie ze uz naozaj kazdy druhy den... a na mna to ma uz dost vplyv, som z toho potom tiez nervozna a neviem sa tesit, ani s detmi veselo hrat... ☹ a nejak sa mi to neda zmenit, skusala som, ze ved je taky tak to budem brat tak, ze ako prislo tak odide, ale nejde mi to.
@dada5000 och to je super ze si to takto zvladla... to aj ty musis mat na to povahu, ze to vies takto ukocirovat. super🙂 u nas ale sa stava, ze v jeden den je to ako to urobime ok, v druhy to uz neplati a je to najhorsie na svete a dopali ho to este viac. u neho to ide hrozne s naladou. Najhorsie je ze byvame v byte a nie je tu tolko miesta ako on by potreboval na svoje bedne, naradie, krabice z roboty, co u nas maju prestupnu stanicu 🙂 sklad mame prenajaty, je to teochu dalej od bytu, ale nemoze tam ist vsetko lebo "to pouziva" alebo "nebude po to tam stale chodit, to je za dva tyzdne prec"... ano, myslim, ze hodne by nam pomohol vacsi byt alebo dom s dielnou, ale momentalne to nie je mozne, skoda 😃 dakujem za radu, skusim byt tiez viac organizovana a mysliet na to aby som mu dostatocne oznamovala a planovala veci, vyskusam to dlhsie. ale kedze to nie je JEHO plan ako veci budu, bude s tym mat myslim velky problem. uvidime...
Uplne ta chapem, toto Jeho planovanie mame doma stale. Tak som to vymyslela tak, ze v obyvacke mame na stene kalendar, taky ten trojmesacny, a tam si vsetko piseme. Zo zaciatku som sa ho kazdy den pytala, co ma v plane, aby sa to nekrizovalo s tym co planujem ja, a pisala do kalendara. Ukazala mu, aha, je to zapisane, riadim sa podla toho. Hlavne tie dolezite veci. Postupom casu mi zacal sam hlasit, a co je v kalendari, to plati. Ale nebolo to zo dna na den, ozaj si to pyta cas. Inak, ja si osobne myslim ze moj muz je nediagnostikovany Aspergerik, lahky stupen, mne velmi pomohlo ked som sa stretla s touto diagnozou mimo rodiny a vtedy mi to nejak docvaklo. Trosku som si k tomu nieco precitala, napasovala k tomu spravanie a zacalo to fungovat.
Suhlasim s vyssim komentom, je typ ludi, s ktorymi sa proste clovek musi naucit pracovat a zit a ked najdes ten spravny sposob, ziskas spolahliveho partnera, ktory sa za teba naozaj v zivote postavi, aj keby traktory padali. Ja som zazila manzelku v rodine, ktora sa asi po 20 rokoch neskutocne nervozneho manzelstva naucila ako s tym muzom komunikovat, ako ho planovat, kde drzat hranice a ten chlap ju nosi na rukach, lebo je pochopeny a konecne sa citi bezpecne byt sam sebou. Ale teda to by dnes malokto ustal, dnes je trend "naco ti je taky chlap", chlapi casto nevedia byt sami sebou, len hraju nejake role, ktore odkukali, ked vyrastali a zeny sa snazia to vsetko drzat pokope a zaroven nebyt len manzelka a mama. Ked do toho supnes diagnozu, ktora sa da celkom dobre maskovat, ale ten chlap nerozumie vela veciam, ktore sa okolo neho deju a ma pocit, ze sa stale musi obhajovat a branit, tak to proste nie je prechadzka ruzovou zahradou. Ale prajem ti vela trpezlivosti, ak vies, ze ten chlap nie je len proste nevychovany egoisticky pako, tak to stoji za to do toho vztahu investovat 🙂
@basska_b Zobrala si mi citát, čo som chcela použiť 🙈
@autorka S mužmi je to niekedy fakt ťažké, ja snáď nepoznám žiadneho, ktorý by akúkoľvek robotu neofrflal, aj keď ju urobí. Môj muž je tiež taký, keď netreba, tak by chcel pomáhať, keď treba, tak najskôr ani za nič na svete, potom povie, že to netreba urobiť (radšej odvolá návštevníkov) a keď ho k tomu naveľa "dokopem", tak je to zúrivo a ufrflane, preto som sa naučila, že čo vládzem, urobím sama....ale pravdou je, že aj keď on mne povie, že by som mala to a to urobiť/ upratať, keď práve nemám chuť vyskočiť a utekať to spraviť, tak tiež to vo mne vrie 😉
Nic v zlom tvoj manzel je primitivny idiot....ma tehotnu manzelku a odmieta pomahat? Moj by letel len spodky by za nim zavlali!!!... Tak mozno,ked sa nad tym zamyslim,je zduty,lebo nema sex....alebo je zduty,ze ho otravuje jeho rodina,lebo ma milenku....nic v zlom,moj ex sa takto vyvrsoval ked mal milenku a iba cakal,co kde a ako,aby sa mohol po mne vozit,ze ja som ta zla,az som nakoniec prisla na to,kde ke hacik....
No...a zasa,mam za sebou dve tehotenstva,moj muz nikdy ani nepipkol,kel trebalo pomoct,ci vyniest,alebo zniest nieco z povaly atd... Robil nakupy,kupal maleho....a robi to aj teraz...
Neviem kolko ma sice tvoj muz rokov,ale mozno prechadza nejakou krizou,aj to sa moze bohuzial stat....
Urcite len drzim palce,aby sa to ustalulo a nemusela si ho vynasat v zuboch,lebo ja napr,by som mu povedala,ze bud sa vschopi,alebo nech pada....ja dalsie decko o ktore sa treba starat nepotrebujem....potrebujem muza,a to milujuceho,ktory sa povenuje detom a mne pomoze ked treba....
