Na životnej križovatke - dvaja muži
Ahojte, chcela by som poprosiť o vaše názory na môj problém. Som vydatá, deti zatiaľ nemáme, ani jeden z nás po nich zatiaľ netúžil - sú to dva roky, čo sme svoji, celkovo spolu 4. Hneď po svadbe sa to ale u nás začalo kaziť. Stále menej a menej spoločných aktivít, menej pozornosti, aj sexu a menej pochopenia. Potom prišiel môj zdravotný problém a na scéne sa zjavil kolega. Doprevádzal ma k lekárovi, zaujímal sa, staral sa. Dovtedy relatívne štandardný pracovný vzťah sa začal meniť na priateľstvo a keďže môj manžel sa o mňa nestaral vôbec, tak som sa na kolegu upínala stále viac. On na mňa tiež. Manžel si vôbec nevšimol, že celé večery držím v ruke telefón alebo notebook... asi by mu ani nenapadlo, že sa niečo také môže diať, viac-menej ma ignoroval. Keď som sa preliečila, s kolegom sme začali chodiť aj športovať, manžel o šport záujem nemá. Trávime spolu množstvo času, najmä rozhovormi.
U mňa sa to medzičasom poriadne zvrtlo a kolega je prvý na koho myslím, keď sa zobudím a aj posledný. Idem sa už z toho zblázniť, lebo svadbu som mala v kostole a rozvod by bol pre mňa i pre celú moju rodinu ako zlyhanie. S kolegom neprišlo k žiadnemu fyzickému kontaktu a viem, že kým budem vydatá, ani nepríde, on je tiež veriaci a svedomie by ho nepustilo...ale priznal, že ku mne tiež prechováva city. No a aby to nebolo zamotané málo, teraz po 10 mesiacoch, čo už toto celé trvá (!!) a veľmi sa preto trápim, sa z nejakého dôvodu zobudil môj manžel a začal sa ku mne zrazu správať pekne a opäť sa snaží oživiť náš polomŕtvy vzťah. A ja mám v hlave toľko otázok - mám sa rozviesť, keď sme spolu len tak krátko a už v takej kríze? vždy som verila, že patríme k sebe... alebo mám na kolegu zabudnúť, ked som už dala sľub a dať vzťahu šancu? A čo ak strávim zvyšok života s neprávnym mužom a kolega sa medzitým ožení a ja to budem ľutovať navždy, lebo on je veľmi špeciálny človek, ktorý sa nezjaví len tak... Už cítim, že by som chcela pomaly aj rodinu, ale nechcem si ju založiť, kým nemám toto vyjasnené. Ako by som mohla... :(( Mám ich rada oboch a cítim silnú zodpovednosť za svoje konanie, na druhej strane aj neistotu a pocit, že asi niekedy treba myslieť aj na seba... čo by ste urobili vy? ☹
A ty sama pripúšťas rozvod? Nerieš ako sa bude na to pozerať rodina, ale Ty, zrejme di veriaca, pripúšťas rozvod?
@veronhet z toho,co si napisala,mi to pride,ze k manzelovi.ta.viaze viac pocit zavazku a poslusnosti voci tvojej viere,nie s citu..toto si ujasi a bude sa.ti lahsie.rozhodovat...zostat.nestastna.cely zivot v nestastnom.vztahu a do.takeho.este priviest aj deti je.podla mna vacsi hriech,ako.rozvod...
ja by som sa riadila tým, čo cítim. ak cítim, že moja budúcnosť bude fantastická s kolegom, tak nie je o čom. nie je podstatné, že si prisahala, nie je podstatné, či si vydatá alebo rozvedená. podstatné je, aby si bola šťastná. a ty musíš vedieť s kým šťastná si a aj v budúcnosti budeš. nepozeraj na to, čo povedia iní ľudia, rodina, priatelia. nežiješ ich život, žiješ svoj.
@veronhet Ahoj, zazila som nieco podobne, bola som sice iba zasnubena, boli sme 4 a polroka spolu. Podobne ako u teba, bolo tam aj silne puto, priatelstvo, laska, ale aj nezaujem, stereotyp, malo spolocne traveneho casu, problemy, hadky.. Uplne nahodou som stretla muza, ktory zrazu ma zasypaval pozornostou. Stretli sme sa asi iba 4-5x, k nicomu nikdy nedoslo, ani pusa. O tom ze som sa s nim stretla som snubencovi vzdy povedala. Bolo pre mna velmi dolezite, pokial si zacnem s inym muzom, chcem byt slobodna. Bolo to velmi dobre rozhodnutie. Vedela som sa pozriet sama sebe aj obom muzom do oci s tym, ze som nikoho nepodviedla ani neoklamala. Mojmu snubencovi som vtedy povedala, ze som sa zalubila no ineho. Mojmu noveho napadnikovi som povedala, ze sa nejaky cas nestretneme, ze si musim ujasnit, co chcem dalej robit, lebo skusat ci to s nim funguje a mat doma muza, ktory na mna caka, je nefer voci vsetkym a s takym niecim by som nevedela zit.
Pre mna bolo velmi dolezite si ujasnit, ci chcem ukoncit vztah so snubencom a oddelit to od toho ze je tam niekto novy. Pretoze s tym novym to moze a nemusi klapat. Je krasne sa zalubit, ale to prvotne pobluznenie prejde, ci je to clovek aj na spolocny zivot alebo nie sa moze ukazat az casom. Lebo zalubit sa moze clovek, zapozerat, moze sa to stat aj vo vztahu - ale je velmi dolezite co s tym clovek urobi. Ci mu to otvori oci, ze asi nieco v aktualnom vztahu nie je v poriadku a chce na tom pracovat alebo ci je cas ukoncit aktualny vztah.
Takze nevymen manzela za ineho, ale ked nie si v tomto manzelstve stastna a nechces dalej sa snazit o zlepsenie, je lepsie pre teba ho ukoncit. Ano prisahala si v kostole, ale podla mna OVELA dolezitejsie je, aby si ty sama sebe slubila, ze budes sa snazit konat tak, aby si ty bola v zivote stastna.
Skus si to oddelit. Ci sa chces rozviest aj ked je ta moznost, ze novy vztah po case nebude taky uzasny. Je to riziko, ale pocuvaj svoj vnutorny hlas . Neries ktory muz sa teraz viac snazi alebo kto si co pomysli ked sa rozvedies. Daj si cas a bud k sebe dobra. Ked som mala ja tuto dilemu, myslela som, ze sa zblaznim, asi ako ty, nevedela som co robit, pre ktoreho sa rozhodnut. Bolo to strasne. A vies ako sa to vyriesilo? Moj snubenec ma mal natolko rad, ze mi povedal, ze vidi ze som zalubena do ineho, nech idem za nim, trhalo mu to srdce aj mne. So snubencom sme sa rozisli. Bolo to bolestne a boli to dodnes a stale ho mam rada. Ale riskla som to, lebo s nim by som s nim v manzelstve asi nebola stastna. mam novy vztah, novy priatel je pozorny, ale ma aj vela chyb a mnoho vlastnosti, ktore som na snubencovi povazovala za samozrejme a boli dolezite, novy priatel ich nema a vztah nie je perfektny, ale to nie je ziadny.
Ze sme sa so snubencom rozisli, som nikdy neolutovala. Isla som sa hlasom svojho srdca. NEBOJ SA. Zivot je krasny a vsetko sa vyriesi. Tesim sa na tvoje aj dalsie odpovede. Drzim palce.
Neber ohlad na druhych ty zijes svoj zivot a Ked chces byt stastna rad sa svojim srdcom.......mas velku vyhodu ze zatial niesu v manzelstve deti .......kazdy je strojcom svojho zivota tak zalezi len a len na tebe....drzim palce aby si sa rozhodla spravne .....
Aj k manželovi si predtým minimálne pred svadbou cítila niečo podobné ako teraz ku kolegovi,či? Tak si na to spomeň.....lebo sa ľahko môže stať,že aj ten teraz "špecialny človek" bude po čase taký celkom obyčajný a nezaujímavý......a nehnevaj sa,ale prečo si namiesto rozvíjania vzťahu s manželom sa vrhla do budovania "priateľstva" s tým druhým? povedala si niekedy manželovi,že potrebuješ oporu,aby s tebou šiel na vyšetrenie? aby ti urobil čaj,lebo sa cítiš chorá? ako komunikujete? či sám si mal veci domyslieť?chlapi to nie veľmi vediadomýšľť si,možno sám mal nejaké problémy napr. v práci....... a písať si s kolegom,ak pri mne v obývačke sedí manžel? tak hádam odložím mobil,urobím koláč,manžel otvorí víno a rozprávame sa alebo len tak kukáme telku,my sme predsa manželia a ten tretí /tretia/ nemá u nás v obývačke čo robiť,hoc len na mobile...myslím,že máš veľké šťastie,že manželovi niečo došlo a správa sa tak ako sa správa a máš šancu vaše manželstvo zachrániť a budovať.....akokoľvek sa rozhodneš,následky si ponesieš sama
@veronhet ak si veriaca tak hladaj oporu a odpovede vo viere, mozno ani nie ze u knaza, ale u veriaceho cloveka, ktory je tam, kde by si chcela byt ty, ku ktoremu vzhliadas, ktory ma taky zivot aky by si chcela zit ty. Radit sa je treba, lebo mnohokrat pomoze najviac nazor nezainteresovaneho, ale velmi si treba vyberat s kym sa clovek radi...A mat na mysli ze navod "ako sa niekam dostat" ti da len niekto, kto tu cestu uz nasiel a presiel. Ak toto neprichadza do uvahy tak sa nenazyvaj a necit veriacou (lebo viera sa nerovna svadbe v kostole ale je to celozivotny proces vzostupov a padov pri ceste "niekam" a k "niecomu"), a je tu aj pohlad, ze napokon ku viere a k vztahu k Bohu ani ten kostol netreba, Boh vidi do srdc ludi a nezavrhne "veriaceho" co neveri cirkvi.. a ani sa netrap ci rozvod ci hanba ci zlyhanie, sprav to, co ta najviac prave laka, mas pravo na stastie. Ja byt tebou, snazim sa volit vieru, vernost, tazkosti (pracu na vztahu) a verit ze to prinesie svoje ovocie, ale je lahko vraviet...pisem ti to s dobrym umyslom a ked ta to neoslovilo tak to len preskoc ;) PS: mna tiez nepoznas tak si neber moje rady moc vazne, ozaj skus pohladat niekoho, v kom vidis v tejto sfere vzor ;))
aj manzelstvo je kazdodenny boj,vzostup,pady a nie je to jednoduche...ale keby kazdy utekal po prvych problemoch asi by vela deti nemalo kompletnu rodinu☹urcite je velmi tazke sustredit sa na ozivenie vztahu s manzelom ked si zamilovana ale mozno by si tomu mala dat sancu aby si raz nelutovala.nachvilu vas "vztah"s kolegom zastavit a venovat sa manzelstvu-ujasnit si spravanie manzela,mozno vyhladat pomoc a povedat mu JEMNE o tom,ze niekto pri tebe stal v tazkom obdobi s mal to byt on...to ze ste manzelia ma hodnotu!drzim prsty a verim ze sa rozhodnes spravne🙂
@veronhet
no uz si sa rozhodla, dobrovolne si sa vydala a slubila vernost svojmu manzelovi. Manzelstvo je zavazok na cely zivot, nie na obdobie, kedy mi to vyhovuje. Poviem ti uprimne, ale neviem, ci tvoj priatel je krestan, pretoze ak takto "randi" s vydatou zenou asi si nestavia otazku "robil by Jezis to iste na mojom mieste".
Ak si veriaca, pytaj sa Boha co je spravne, nie srdca, podla Biblie, co aj ty sama vies, srdce je klamlive, a neraz ludi vedie do zahuby, nestastia, smutku... Taktiez sa modli za svojho manzela, manzelstvo, zehnaj svojmu manzelovi... pozri sa na priklady ktore mame z biblickych zien, ktore milovali Boha...
nie vsetko prijemne je aj spravne... a cloveka posuva dopredu. Pre mna osobne, ak by nemal so mnou problem urcitym sposobom flirtovat chlap, urcite by som nemala od neho nejake ocakavania... je to na tebe
Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za vaše slová - každá ste mali v niečom kus pravdy a pomohlo mi to. Už asi aj to, že som to dala zo seba von... toto nie je vec, s ktorou sa dá len tak zdôveriť... ďakujem, že ste ma nesúdili, ale boli konštruktívne!
@anatalia77 je to naozaj na zamyslenie, toto bola našťastie len taká menšia skúška, ale čo ak príde väčšia?
@natalkanasta ďakujem, že si sa podelila o svoju skúsenosť, asi to urobím podobne ako ty... rozmýšľam, že si vezmem pár dní voľna a odídem preč od všetkého a všetkých, aby som sa mohla s čistou hlavou, v samote a ticho zamyslieť, čo ďalej. Máš pravdu, voči nikomu z tohto trojuholníka nie je fér takto fungovať. Dobrá na seba nie som, veď toto je sebatrýznenie :( a áno, musím oddeliť to, či byť vôbec s manželom alebo radšej sama od toho, či byť s kolegom alebo možno aj s niekým celkom iným, lebo áno, ďalšia pravda, samozrejme, ružové okuliare môžu veľmi rýchlo padnúť dole... veľmi Ti tiež držím palce, aby si bola šťastná a podobnú dilemu už nikdy nemusela riešiť! ♥
@qidko veď to, ak by boli deti, tak už takýto "luxus" voľby asi úplne vylučujem...
@janinah áno, môj muž bol pred svadbou moja spriaznená duša a druhá polovica mňa... iba to, že si to pamätám, je dôvod, že som zatiaľ nezbalila kufre...veď si zober, že tá doba, kedy nám bolo dobre, sa už pomaly rovná tej, kedy je zle... :( pokusy o obnovenie intimity boli z mojej strany, dokonca sme šli aj na dovolenku len samy dvaja, aby sme k sebe našli cestu... a aj to pomohlo, počas nej to bolo lepšie, i keď naša komunikácia je hrozná - nemáme sa vôbec o čom rozprávať... ale tam sme sa snažiť museli, aby nebola celá v tichu :/ a plus nové zážitky, to naozaj pomáhalo... lenže život nie je dovolenka... tiež sa zamýšľam nad tým, čo si napísala, že je to šťastie a šanca všetko obnoviť a asi by som to mala skúsiť, len bojím sa, či mu to zase nevydrží mesiac a ja budem tam, kde dnes...
@luciamic taký vzor vo svojom okolí nemám:( skôr vidím staršie páry, ktoré sa vadia v jednom kuse 🙂 a jedným dychom povedia, že majú šťastné manželstvo 🙂 tak neviem... _🙂 a s farármi sa o tomto nechcem radiť, nejak im nedôverujem, že keď nezažili pochopia...a dva otčenáše ako pokánie mi asi tiež nepomôžu toto vyriešiť, skôr sa modlím o čistú myseľ, aby som pochopila, či je toto skúška alebo príležitosť...
@veronhet Mne osobne este naozaj urobilo dobre, ze som sa vtedy s mojim "napadnikom" nejaky cas nestretla, aj ten tvoj na teba pocka, ked je to spravny chlap. Ked som mala tuto dilemu, porozpravala som sa otvorene so snubencom, zrazu som sa pocas par dni tolko dozvedela o jeho vnutornom svete a prezivani ako za rok nie, lebo tiez sme mali problem, ze sme komunikovali malo, on bol uzavrety do seba, ja som chcela vediet co mu je a bola zato na neho nahnevana, ze sa so mnou netravi viac "quaility time" a nerozprava.. Lenze to bolo aj na nom, sam sebe urobil zle, ze mi nikdy nepovedal co ho trapi, mozno aj tvojho muza nieco trapi / trapilo..
Inak som rada, ze som moju byvalemu vztahu dala sancu v tom, ze som nad tym pouvazovala. Kym sa budes s novym stretavat, s tymi pocitmi zalubenosti, ake mas, je tazke zamysliet sa nad manzelstvom, lebo mas pocit, ze ten novy je vo vsetkom lepsi, uzasnejsi, dava ti to co ti muz nedaval, je vsetkym co si si kedy priala.. Ja som mala taketo pocity, ze moj novy priatel je muz mojho zivota (moj aktualny) a je vo vsetkom uzasny, mala asi prveho polroka nasho vztahu, potom pobluznenie preslo. Stale sa velmi lubime ale uz aj vidime chyby na tom druhom, odlisne nazory, odlisne reakcie na zatazove situacie.. A niekedy si ozaj poviem, v tomto som si skvele rozumela s ex-snubencom a moj priatel ma zvlastne nazory (niekedy)..
Ale zaroven aj viem, ze so snubencom, by som nebola stastna. Ked si predstavim ten vztah aky bol, bolo pre mna to najlepsie rozhodnutie, ze sme vztah ukoncili. Ale nebolo to len tak, nie bez snahy a uvazenia.
To ze tato faza je pre teba sebatryznenie, uplne chapem. Uvidis ako velmi ti odlahne, ked sa rozhodnes. Bojis sa ze sa rozhodnes zle a mozno to olutujes. Neolutujes, neboj sa toho. Trapit sa budes, len ked sa nerozhodnes - tak ako to mas teraz, trapis sa. To je zivot, ked nieco chces musis sa niecoho aj vzdat. Vyber si to dobre pre teba, potom sa vzdas lahsie toho co je "menej dobre pre teba."
Pises, ze mas obavu, ked sa rozhodnes pre manzela, ze tvoj specialny muz sa ozeni a navzdy sa sama seba budes pytat, ci toto bol muz tvojho zivota a ty si tej laske zo strachu nedala skutocnu sancu. Na druhu stranu si daj otazku: Ked sa rozhodnes pre noveho muza a po case to nebude uz pan dokonaly alebo vztah stroskota uplne, ze by si vratila cas spat a pokracovala v manzelstve ake mas teraz? Ak si povies, ze ty chces zistit ci novy muz je laskou tvojho zivota a aj keby to nemalo vyjst, manzelstvo ake mas ta nerobi stastnou, mas rozhodnute.
Alebo ak by si sa mala rozhodnut pre manzela, tak si uvedom, co mas v nom, uvedom si jeho dobre vlastnosti a silne stranky vasho vztahu, ak tieto prevazia, tak si povies, ano sice ten moj napadnik bol uzasny fajn, ale je to riskantne a to co mam v manzelovi je mi tak dolezite, ze to nechcem zahodit.
To su dve varianty. A z nich si jednu vyber. Vies preco? Lebo teraz zazivas varianty obe - mas manzela, ktory sa zobudil a snazi sa pracovat na vasom vztahu, kedysi ste sa milovali tak velmi, ze ste si slubili laskou pred bohom, a ta laska tam urcite stale je, aj ked zmenila formu na MAM RAD / MAM RADA a aj muza, ktory pri tebe stal v tazkej chvili, robi ta stastnou a ste zalubeni. Cize mas obe varianty naraz a nie si stastna, pretoze je to peklo, takato dilema. Vlastne z toho vychadza, akokolvek sa rozhodnes, bude ti lepsie ako teraz.
A dakujem aj ja tebe za mile slova :*
@veronhet Podla toho,čo si napísala by som sa s mužom rozviedla. Úplne mi by mi stačil nezáujem v mojej chorobe.