Následky vyrastania v chudobe

@luizina jej mojeee, to sú krásne slová🥹 ty si tiež to isté, neskutočne zlaté stvorenie, ktoré každého podporí a tiež sa veľmi teším, že ťa poznám💛 ďakujem naozaj😘

Podpísalo sa to u mňa, ale v pozitívnom zmysle. Viac si vážim veci a snažím sa neplytvať, nekupovať hlúposti. Nie je dobré ked sa deťom dopraje všetko, aj keď si to už môžme dovoliť. Kopu hračiek oblečenia. Potom si to nevážia. Ja som si musela dávať na veci pozor, keď som si zodrala nohavice, nekupovali sa hneď nové, spravila sa záplata, ponožky štopkali. Myslím, že za celé detstvo som mala jednu bábiku, ktorá mi bola vzácna. Hračiek sme mali ozaj zopár, skôr spoločné so súrodencami. Rôzne hry sme si vyrábali. Naši ani telefón nemali. Ozaj ma to naučilo váżiť si veci

Keď som bola malá tak sme boli asi taká štandardna rodina, ktorá nemohla vyskakovať ale zase nič nechýbalo.. keď som však mala 8r veci sa zmenili - oco ako mladý clovek dostal mozgovú porážku, mama mala čo robiť - boli sme 4ri deti, 3 tínedžeri a teda ja druhacka.. časom sme sa dostali do dosť veľkých finančných problémov, otcovi sa to stalo v najhoršej možnej dobe, po páde komunizmu, tesne po rozpade Československa.. nič nefungovalo.. naučila som sa šetriť.. zanechalo to vomne pocit že peniaze treba chrániť, lebo raz nebudú a to bude problém.. naučila som sa od mamy ako variť z mála.. ako veci využiť na maximum a bohužiaľ sa ich ťažko zbavujem.. ale ostala vomne večná neistota ktorej sa uz nezbavím..

@amelie2017 zaujímavé zvláštne, že žena žije bez svojich detí,dieťaťa... ale možno si teraz tú lásku vykompenzuje na vnucatach

@macatt dnes si mi uz v uplne inej teme pomohla a odpovedala..dakujem za ludi ako si ty, co to napriek vsetkemu nevzdavaju a idu dalej plnou parou vpred 🙂

@luccija tak muz poznal cely zivot otcovu verziu. Mama mu/nam povedala svoju. Pravda je niekde uprostred. Ako po vsetkom vypocutom jej aj verim, ale aj v tej situacii by som robila vsetko pre to, aby som svoje deti videla co najcastejsie. Ale ona je veeelmi lenivy clovek, prespala by aj 23 hodin, keby mohla, takze nakoniec jej to asi aj vyhovovalo. Na stare kolena sa asi uvedomila. Ako babka je fajn, vela nam pomoze, aj ked vsetko ma svoju cenu.

@zmrzlinka2021 vecerny markus ma o tom clanok na fb👌🏻

nieco k teme, zaujimave citanie
https://vmarkus.sk/vybrane/zakon-genetickej-chu...

Nám sa žilo ťažko , ale veľa ma to naučilo a hlavne mamina nám ukázala ,že aj z mála sa dá čarovať.
Ja si zo všetkého beriem len to pekne žijeme spokojne s tým čo máme. Nemáme a nechceme úvery na všetko čo sa dá si nasporime a tak kúpime .

@zmrzlinka2021 totalny suhlas... Napriek tomu sa snazim viest svoje deti smerom ze nemusia mat kazdu hovadinu na ktoru si spomenu iba preto ze to ma niekto iny... Vedia ze dostanu vsetko co pottebuju najlepsie mozne vzdelanie, jazykove kurzy a vela cestovania po svete ALE odmietam kupovat somariny iba preto ze mi dieto povie JA CHCEM... Dcera 9r na dovolenke dostala vreckove s tym ze ak nieco chce moze si to kupit ale ak tie peniaze preflaka za 2-3dni viac nebude...

@macatt ďakujem za krásny smutný príbeh a poučenie tebe aj všetkým čo tu prispeli. Tak krásne píšete o vašich osudoch. Nežil som nikdy v chudobe ani vo vyslovenom bohatstve, boli sme tkzv. stredná trieda. Napriek tomu sa chcem podeliť s mojou metódou, ako sa správať k financiám. Keď som bol malý mali sme všetko čo bolo treba. Otec vedel šetriť ale aj dopriať a kúpiť dráhu vec keď mala význam. Na nás nikdy nešetril ale ani nerozadzoval. Po škole som začal pracovať s dosť nízkym platom a prvý krát som musel pozerať čo si môžem a nemôžem dovoliť kúpiť. Tak ma to hnevalo a prekvapilo, že som si povedal že ja sa financiami zaoberať nebudem. Urobil som s pánom Bohom takú dohodu alebo modlitbu. Ja sa nebudem starať o peniaze a On ma nenechá žiť v chudobe. Od vtedy nesledujem výplatné pásky a len raz za čas si urobím tu námahu a skontrolujem poistky a rôzne mesačne platby, aby som neplatil niečo zbytočne. Ak niečo preplatok alebo prídem o peniaze zlým nákupom, neriešim to. O plat som sa bol biť, keď už som cítil že si zaslúžim viac. Vymenil som firmu a zarobil viac. Peniaze beriem ako niečo vedľajšie. Priorita je moja praca. Keď tú mám, tak sa o peniaze nebojím. Viem upraviť spotrebu podľa príjmu, ak by bolo treba. Možno prídu na mňa aj ťažké časy. Dôverujem že aj vtedy budem mať aspoň najnutnejšie finančne potreby pokryté.

Niekto tu už písal, že čo ťa nezabije, to ťa posilní,niečo na tom bude. Nie je vôbec náhoda, koľko úspešných ľudí - nemyslím len boháčov, skôr vedcov, umelcov, športovcov pochádza z extrémne skromných pomerov. Samozrejme, menej psychicky odolných ľudí to môže "zlomiť", no to je tak so všetkým - záleží, ako sa k tomu postavíme. Dve najzákladnejšie veci v čom ma chudoba "obohatila" sú, že si viem vážiť veci, nepotrpim si na luxus, viem, že rovnako krásne a dobre sa s troškou vkusu budem cítiť v aj neznackom tričku či topánkach, nevyhadzujem veci, ktoré sa dajú ešte opraviť, alebo ktoré by ešte niekomu mohli urobiť aspoň malú radosť, vie ma potešiť každé usetrene euro, viem sa veľmi radovať aj lacných darčekov, jedál, zážitkov - nič neberiem ako samozrejmosť. Byť skromný - materiálne či v duševnej rovine, to je žiaľ, dnes absolútne nedocenená, slachetna vlastnosť. A druhou vecou, nemenej dôležitou, čo ma naučila chudoba je súcit - takmer nikdy napriklad neprejdem okolo bezdomovca len tak, aby som mu niečo nedala. Niektorí tvrdia, že im netreba nič dávať, že ich to priam "kazí" - za mňa strašná blbosť, proste sucitim s tými chudakmi, až mi srdce puka občas. Neviem zmeniť ich osud, či ich prevychovat, chcem im len na chvíľku vyčarovať úsmev na tvári, spríjemniť im deň, veď miliónkrát odvšadiaľ počúvame, aké je dôležité urobiť si drobnú radosť a užiť si ju naplno - ich by sa to týkať nemalo? To, čo mňa nestojí takmer nič je pre iného gestom, že na svete je ešte dobro, pomoc a aspoň troška niečoho pozitivneho, možno jedina svetlá chvíľa v jeho dni. S tým súvisí, že priam neznášam rady chudobným typu: každý sa môže mať dobre (tak iste, komplet všetci ľudia keby vykonavali výhradne exkluzívne, len dobre platené roboty, neviem, ako by sme existovali), nájdi si druhú (tretiu, štvrtú x-tu prácu - akoby už pracovať 8 hodín nebolo veľa pre človeka,ktorý má rodinu, deti a nechce aby ho z hrdlacenia kleplo hneď po 40-tke), prípadne tiež to konikovske, ako sa majú všetci extrémne dobre, ani nevstanu z postele za menej než dvetisíc v čistom a všetci, čo nebývajú vo vile a nechodia trikrát ročne do exotiky sú pre nich socky. Proste sa viem vcítiť do chudobných ľudí, lebo vždy je za chudobou príbeh, prečo sú tí ľudia na tom ako sú - v akom prostredí vyrastali, čo prežili, čo sa im stalo... Áno, nezriedka k tomu prispeju aj ich zle rozhodnutia - jedno je však isté - ťa strašná bolesť z toho, že človek musí žiť v neustálom existenčnom strese, nemôže sa uvoľniť, oddychnut si, že musí zažívať kvôli chudobe neustály stres, strach, poníženie a bezmocnosť, ťa je ozaj strašná a nikto si ju nezaslúži. Takže skromnosť s súcit je to, čo mi chudoba dala a všetko, čo mi kedysi zobrala si teraz už viem nastastie kúpiť a vynahradiť.

Manzel tak vyrastal, ze na Vianoce boli darceky ovocie...dosledky?...je skromny, vazi si, co ma, nie je zatazeny na peniaze, majetok ci znackove oblecenie, tazko povie "nie" ked niekto potrebuje jeho pomoc, zakladom pre spokojny zivot su dobre vztahy a pohoda v rodine...toto mame spolocné
...nase deti maju tolko hraciek, ze mu to vadi, lebo si to potom nevazia, takze sa to snaxime drzat v hraniciach. Ale zaluby ci kruzky podporujeme...ale nemusia mat vsetko a hlavne to detske HNED...

@luccija akurat idem pisat aka smutna generacia z nas vyrastla a rozmyslam ktora je na tom horsie, ci nasa ci nasich deti... kazda etapa zivota ma svoje caro ale aj smutok.
Dnes tu mame deti ADHD, autistov...chorych na rakovinu od babatka a podla mna si toho dost vela drzime v genoch a vychovou( respektove prevychovou)
nevieme zit podla seba a bez pocitu vycitania si, strachu z buducna...

Ja som ako dieťa ani nevnímala či sme chudobný. Čo sa tykalo jedla nikdy nič nechýbalo, na výlety a dovolenky sa nechodilo. Boli sme viac menej taký skromnejší priemer. Ale čo ma mrzí je, že mi nedovolili študovať čo som chcela. Musela som hneď po strednej škole ísť robiť do fabriky a popri tom si robiť VS ktoru som mala blízko a bola externá.
Mám len jedno dieťa ale budem sa snažiť aby ona mala také vzdelanie a následne prácu s ktorou sa dokáže sama uživiť a nebude od nikoho závislá

Ja si myslím že veľa ľudí čo tu písalo, neboli v pravej chudobe. Teda ja to vnímam tak,že chudoba je naozaj keď už nemáš čo poriadne jesť, si na suchom chlebe, nemáš na autobus do školy, máš v zásobe iba kilo ryže a múky napríklad. Že chodíš v deravých topánkach, v o dve čísla väčšej alebo menšej zdedenéj bunde. Toto je podľa mňa chudoba. Ako tu písali niektoré,že nemali doslova co jesť. Lebo keď tu čítam, a nemyslím to v zlom, že napr nemohli si kúpiť značkovú mikinu, walkmen alebo ísť do kina...ja tiež nie. Napriek tomu sa nepovažujem,že som žila v chudobe. Mali niektoré deti viac ako my, iné menej, ale približne si myslím že sme boli všetci na podobnej úrovni. Mali sme čo jesť, mali sme uspokojené všetky základné potreby, naši nemali dlžoby napr v škole nezaplatené niečo, alebo elektrina apod. Proste sa poplatilo čo bolo treba a zo zvyšku sa žilo. Ja som si ani nepýtala nejakú značkovú mikinu, nosila sestra veci aj po mne, napriklad značkové topánky som si kúpila až v 25 rokoch, asi som bola dosť skromná, ale moji súrodenci tiež, napriek tomu si myslím,že sme mali krásne detstvo a skvelých rodičov, ktorí nám dali čo mohli. Doteraz keď sa stretneme my deti, spomíname nie na veci, ktoré sme mali či nemali, ale na zážitky. A neboli to zážitky typu more, ale opekacka v lese, zbieranie húb, pasenie kozy s babkou, behanie po lúkach. Dnes keď povieš,že si nemôžeš dovoliť s deťmi nikam ísť, hneď tá tú zvozia pod čiernu zem, keď si napr nabalis na výlet chleba z domu. Minule tu bola taká diskusia. Podľa mňa je chudoba,keď nemáš ani takéto zážitky a na Vianoce máš miesto ryby a šaláty chleba vo vajci. Ale to len čisto môj názor. No väčšina ľudí si myslí,že nemali hebto tamto a teraz si to kompenzujú na deťoch, že deti majú dnes až moc, moc hračiek,pozornosti,zážitkov a myslím že je to skôr na škodu ako na osoh.

@galioska také deti tu boli vždy, len kedysi ich ľudia označovali inými, zlými prívlastkami.. sama mám o sebe pocit že mám diagnózu a veľmi by mi pomohlo keby ju niekto riešil v mojich detských časoch.. žilo by sa mi rozhodne lepšie ako byť pokladaná za blbu a zlú..

@jana_eyre_2 ved to myslim, ze tie nasledky maju ,, mena,,a liecia sa. Celkovo kopec ludia ma nediagnostikovany autizmus, adhd a ine psychicke poruchy...

@summer23456 tak chudoba byva rozna rovnako ako tyranie, psychicka, fyzicka...chudoba je istym sposobom tyranie tiez a ludia si nesu nasledky cely zivot.

@galioska áno, len tu som si všimla, že vlastne čo ja považujem za skromné, ale pekne detstvo, by iný považoval za detstvo v chudobe.

@macatt 🥺😭 ako môžu také beštie vôbec chodiť po svete, to je hrozné

@macatt pripomina mi to hviezdoslavovu Zuzanku Hraškovie😢. Nech ti je zehnané z hora. 🙏❤️☺️

@summer23456 ja som mala taký príspevok nechudobného dieťaťa, moji rodičia zarábali veľmi dobre ale žila som v neustálom tlaku na to aby sa zbytocne nemíňalo a nebola to taká tá chudoba že nemáš čo jesť, to našťastie nie. Ale nechápala som prečo nemôže mať to čo mali moji rovesníci bežne. Mama mi veci šila, v tom čase to bolo brané akože je na to človek horšie že si nemôže dovoliť kúpiť hotové. Mali bony a nikdy sme nič nemali z Tuzexu, radšej ich predali pred Tuzexom, a ja ako stredoškoláčka som si potom bony kupovala na tajňáša za vreckové a išla som do Tuzexu kúpiť si za 0,5 bona žuvačky. Pre ten pocit. Za našetrené z brigád a štipendia som si na VŠ kúpila prve rifle, mama sa so mnou možno týždeň nebavila.
Ja som sa cítila ako úplny outsider lebo rodičia na to mali a ja som nemala ani ten bežný štandard čo mali decká z chudobnejších rodín. Pritom som chodila na klavír (neznášala som ho), do divadla, ľadovú revue (radšej by som šla do kina s kamošmi). Na chleba šunku len toľko aby sa ako tak zakryl (hneď ako som sa osamostatnila som si kúpila 20deka šunky a zožrala ju bez chleba až mi bolo zle), pašteku ledva na rozmastenie, párky len dve, zmrzlina len jeden kopček, do cukrárne nikdy lebo je to drahé. Ja vôbec netuším prečo naši takto šetrili a navzájom sa obviňovali kto viac utráca. Príde mi to choré.

Pritom detstvo u babiek na dedine som mala krásne, zážitkov kopec, starých rodičov som mala veľmi dobrých, nechýbali mi dovolenky. Radšej som behala po dedine ako išla s rodičmi do Tatier. Tam sme došli, otec ľahol lebo si chce oddýchnuť, mama celý čas nadávala na neho, a ja som sa motala okolo hotela. My sme za týždeň boli možno na jednom výlete, inak len v hoteli. Nechápem načo sme chodili do Tatier, teda naši že kvôli vzduchu. Ja som na poriadnej dovolenke v Tatrách bola až mužom, pekne sme si naplánovali výlety, na hotel len prespať.

@jana_eyre_2 suhlasim, rozne dis ci ine boli aj inokedy...manzel sa snazil, no diktaty za 5, no matika mu sla na 1...no mu je nedali...lebo ved velky rozdiel...no vtedy sa to neriesilo a presne, deti boli za hlupe, neposlusne...a casto staci prave spravny pristup a pochopenie problemu...

Ťažko povedať z niektorych príspevkov, čo naozaj ovplyvnila chudoba. My sme vyrastali v bežnej rodine, nic nám nechýbalo, obaja rodičia pracovali…a napriek tomu, že teraz si môžeme dovolit, tak niektoré “návyky” tu popísané, mám tiez zaužívané. Napr. neplytvame, rada varím aj lacné jedla - casto sú totiž zdravé, nejde o peniaze, deťom doprajeme tak, aby im nic nechýbalo ale nezahrnujeme ich drahými vecami a ani seba, nevidim v tom zmysel napriek tomu, že si to môžeme dovolit. Obliekame sa bezne, neznášam, keď ma niekto vycapene značky na oblečení - pre mna to nie je znak “bohatstva”, ale sedlactva. Čo si naviac doprajeme sú športové potreby ako lyže, bicykle a pod. a aktivity s tým spojené a viac výletov/dovoleniek.

@tykat prepáč, ja som sa nechcela nikoho dotknúť. Nemyslela dom to v zlom. Len pre mňa je chudoba,že možno nemáš ani ten plátok šunky na zakrytie chleba. Takú veľkú chudobu myslím. Ale naozaj neuraz sa prosím. Ja úplne chápem,že to muselo byť pre teba ťažké a smutné. Že si preto trpela. Isto sa aj mne veľa veci nepáčilo, pamätám si tiež že som nosila jeden rok maminu bundu do školy, ktorá jej bola uz malá, tiež nejake svetre, dokonca starká mi ustrikovala sveter, keď som vyrástla z neho, tak ho vyparala, a urobila nový, napr pásikavy aj s inou vlnou. A možno sme aj my chodili ako chudobné deti, už si nepamätám ako chodili ostatné. Tiež sa mi nepáčil ten sveter, ale mala som tiež možno tri na výmenu, tak som ho musela nosiť. Ale nejako s odstupom času to vnímam tak,že čo bolo,bolo, nemam z toho nejaké následky. Naozaj nemali sme dlžoby,keď bolo treba niečo v škole platiť, vždy nám dali, nemuseli sme sa hanbiť
Tiež mama robila v kuchyni, tak si pamätám ako nám občas doniesla pomaranč alebo niečo iné, keď im ostalo,my sme bývali na dedine,takže tam nejako ovocia ani nebolo,ktoré by si si mohol kúpiť. A doteraz viem,ako sme sa s jedným pomarančom podelili tri deti. Ako fakt vnímam nás tri deti,že sme boli skromné,veľa sme toho ani nechceli,tak je to vlastne doteraz,všetci vieme hospodáriť. Možno niekomu by bolo ľúto, že jeden pomaranč sme mali ale mne to nebolo ľúto,že je to nedostatok. Možno to ja vnímam inak. A to bolo keď sme boli malí, postupom času boli na Tom naši finančné lepšie.

@tykat zas my napr sme nikdy neboli na dovolenke, ale chodili sme na túry, napr sme šli hrabať seno a popritom zbierali huby, opekali, tak vlastne sme sa na to tešili, my sme boli tak vychovaní.

@summer23456 ja som to vobec tak nebrala, len to ze nasledky moze mat aj ten pristup k peniazom. Ked dieta vidi ze rodicia sa stale dohaduju o peniazoch, pritom otec riaditel statneho podniku, mama veduca oddelenia (za socializmu), a dieta chodi v popresivanych veciach, najlacnejsej vetrovke a hlavne nepremokavych topankach, na vylet nedostane vreckove lebo ved ma nabalenu stravu. Strava dostatok ale nic take "na mlsanie", vestci v rade na zmrzlinu a ja nie. Na plaveckom, plavky po mame co sa uz rozpadavali, lebo ved na plavaren sme nechodili, zbytocne vyhodene peniaze, tak ani plavky nove nepotrebujem na ten tyzden plaveckeho vycviku. Ale na druhej strane davali peniaze za "hodnotne" zazitky a travenie casu (klavir, divadlo, dovolenky...). Ja by som to mozno lahsie znášala keby sme boli chudobní.