Návštevy starých rodičov
Ahojte, prosím ako fungujú u Vás návštevy starých rodičov jedna aj druhá strana keď bývajú tak cca 20km od Vás? Chodievajú k Vám, ako často? Prípadne ako často sa trebars ozvú? Ako fungujú sviatky ako narodeniny vnúčaťa, vianoce?
U nás jedna strana má auto no návštevy nula bodov a ked tak na ani nie hod a utekajú, a druhý síce auto nemajú no autobusy chodia, nie raz sme sa ponúkli že stačí zavolať a na zastavku sa po nich dojde ked nejde priamy bus až k nám. No taktiež nula bodov, horko ťažko a ani na narodeninovú oslavu sa neunúvali ani dojsť ani dať vedieť že nedojdu a boli pozvaní, no pritom chodievajú hore dole busom k ostatnej rodine v okolí. Inač povedané keď by sme my nechodievali k nim tak ani obraz ani zvuk poriadne :( No a ked sa dlhšie neozveme my alebo neukážeme tak už je ale na oboch stranách oheň na streche, čo nám sadlo na nos a tak... no neviem....:/ svokra mi šplechla len tolko že ona neni povinná chodiť k nám že deti majú chodiť pravidelne k rodičom no ako neberiem jej to.... ved to je jasné no ale aj tak... ked počúvam a vidím u kamarátiek ako sa stretávajú a babky chodia a volajú dobrovolne že dojdem po malú-eho, vybehneme von a tak...
Tak ja už naozaj neviem....
Stručné zhrnutie
- Starí rodičia žijúci približne 20 km od vnúčat majú v praxi veľmi rozdielne vzory kontaktu: príklady z diskusie zahŕňali denné telefonáty a stretnutia 1–2× týždenne, ale aj návštevy raz za mesiac alebo raz za dva mesiace, často len na hodinu.
- Riešenia odporúčané v diskusii zahŕňajú priame rozhovory o očakávaniach, konkrétne žiadosti o pomoc (napr. dojazd na zastávku autobusu alebo presný čas stráženia), aktívne navštevovanie starých rodičov rodičmi a hľadanie iných starších ľudí v okolí, ktorí majú záujem tráviť čas s deťmi.
- V diskusii sa zdôraznilo, že starí rodičia nemajú zákonnú povinnosť chodiť na návštevy alebo strážiť vnúčatá; niektorí účastníci to vnímali ako prejav nezájmu, iní to pripisovali osobnostným rozdielom, pohodliu alebo zvyku.
Q: Ako často by mali starí rodičia navštevovať vnúčatá?
A: Neexistuje jednotné pravidlo; v diskusii boli konkrétne príklady od denného kontaktu a návštev 1–2× týždenne až po návštevy raz za mesiac alebo raz za dva mesiace, pričom niektoré návštevy trvali len približne hodinu.
Q: Ako komunikovať so starými rodičmi, ktorí neprichádzajú alebo sa neozývajú?
A: Diskutujúci odporúčali priami rozhovor o očakávaniach, ponuku konkrétnej pomoci (napr. dojazd na zastávku autobusu) a vysvetlenie dôležitosti spoločných chvíľ pre väzbu vnúčaťa so starými rodičmi.
Q: Ako požiadať starých rodičov o pomoc so strážením dieťaťa?
A: Požiadajte konkrétne (napr. „potrebujeme jednu hodinu popoludní v stredu“), dohodnite sa na podmienkach a termínoch a nevystačte s náznakmi; v diskusii rodičia uvádzali, že jasná žiadosť funguje lepšie než implicitné očakávania.
Q: Čo robiť, keď starí rodičia ignorujú pozvánky na narodeniny alebo sviatky?
A: Diskutujúci navrhovali buď otvorený rozhovor o dôvodoch neúčasti, alebo oslavovať bez nich a znížiť očakávania; jedno riešenie bolo aj aktívne navštíviť starých rodičov namiesto očakávania, že oni prídu.
Q: Môže neprítomnosť starých rodičov znamenať nezáujem alebo sú to iné dôvody?
A: V diskusii niektorí rodičia považovali zriedkavé návštevy za prejav hlbokého nezájmu (príklady: neprišli na pozvanú oslavu, volajú len raz za mesiac), zatiaľ čo iní pripomínali, že to môže byť otázka pohodlia, zvyku, zdravotného stavu alebo vzdialenosti (uvádzané 20 km a 130 km v príkladoch).
Q: Ako riešiť situáciu, keď starí rodičia darujú príliš veľa darčekov alebo «prepchávajú» dieťa sladkosťami?
A: Rodičia v diskusii navrhovali dohodu o výbere darčekov (dohodnúť konkrétne predmety), obmedziť prijímané dary alebo komunikovať preferencie a funkčnosť vecí, pretože v praxi sa vyskytli prípady, kde starí rodičia kupovali veľa nepotrebných vecí.
Závery z diskusie
Zhoda
- V rodinách sa prístupy k návštevám starých rodičov veľmi líšia; nie je jednotné „správne“ množstvo kontaktu.
- Priama komunikácia o očakávaniach a jasné žiadosti o pomoc sú v diskusii považované za užitočné kroky.
- Starí rodičia nemajú povinnosť chodiť na návštevy alebo strážiť vnúčatá; niektorí účastníci to akceptujú, iní s tým bojujú.
Sporné názory
- Niektorí účastníci považujú nepravidelnosť návštev za prejav hlbokého nezájmu starých rodičov, zatiaľ čo iní pripomínajú, že môže ísť o osobnostné rozdiely, pohodlie alebo zvyky, ktoré nemožno „vynútiť“.
- Riešenie má byť buď aktívne (rodičia navštevujú starých rodičov), alebo pasívne („zatnúť sa“ a čakať na iniciatívu starých rodičov); diskusia uviedla obe možnosti bez konsenzu, ktorá je lepšia.
Otvorené otázky
- Ako dosiahnuť trvalú zmenu správania starých rodičov bez eskalácie rodinných konfliktov?
- Ako vyvážiť náklady a čas na častejšie cestovanie k starým rodičom (auto, autobus) s potrebou udržiavať kontakt?
- Kedy je lepšie hľadať alternatívnych starších ľudí v okolí namiesto tlačenia na vlastnú rodinu?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
auto, autobus, autosedačka, stráženie detí, telefonát denne, návštevy 1–2× týždenne, návštevy raz za mesiac, návštevy raz za dva mesiace, dojazd na zastávku
Miesta a osoby
žiadne
@1lindus Najhorsie neviem sa zbavit pocitu, ze ona ma apatiu k chlapcom, hoci ma dvoch synov. U susedov kde maju dievcatko je pecena-varena a mne pri tej stastnej novinke ze bude druhe zadrela, ze Boze, zase chalan? tak ako ked sa mal narodit prvy syn... ako keby to nebolo jedno 😕
@0silvia0 🙂 no ja neriešim, len za to som sa pýtala lebo nie z našej strany je problém no z oboch strán je všetko v poriadku ked chodíme my (aj ked sa len po ceste na chvílu zastavíme), no ked sa neukážeme týždeň - dva nebodaj viac že nie je čas-choroba-peniaze... tak už je z oboch stran : a vy sa neviete ukázať- ozvať- čo vam sadlo na nos a ja neviem čo.... nejde o stráženie. tak ma to zamrzí keď nakoniec je zle na nás a nebodaj ako sa minule chválila kamarátke čo bola u nej že ako ona chodí vždy ked sa dá tak príde a bla bla bla.to ma len zdvihlo a odišla som.... a my deti nevieme čo sa patrí lebo sme sa neukázali ....... no darmo viem...
@1lindus chápem že ťa to trápi, ale nepripúšťaj si to tak k srdcu. Nech si hovoria čo chcú, ty vieš aká je pravda 🙂 Skús nabudúce keď sa o tom budete rozprávať, nadľahčene s humorom prehodiť: nemali sme na benzín 🙂 alebo im treba povedať veď príďte radšej vy, vy máte viac času atď. také to obkecávanie okolo by som ja osobne vôbec neriešila.
@1lindus ahoj, svojích svokrovcov nejde spomínať, to je kapitola sama o sebe, ale :
1: oni svoje deti už mali / rodičia - tvoji, svokrovci /
2: prečo by mali byť s tvojíme deťmi?
3: sú to tvoje deti, staraj sa
4: nechcú ich, nepríde - a čo?
5: ak sa ti to nepáči, tak im to povedz a budeš vedieť čo a prečo
6: ži svoj život s deťmi a s manželom
7: ak by chceli chodiť tak prídu
8: nechcú chodiť - neprídu
Mile nevestičky,
som svokra (nenavidena) a babka a som natolko znicena zo spravania sa mojej bigotnokatolickej nevesty a syna, ze si to naozaj NIKTO nevie ani predstavit.
Vlastne som už rezignovala, nič ine mi neostalo po všetkých pokusoch...inak by som sa zblaznila a to si fakt ako osamela žENA (SLOBODNA MAMA- nekatolíčka) NEMôžEM DOVOLIť.
Moje nadherne a milovane vnúčatka smiem vidiet tak maximalne raz za jeden až dva mesiace tak na hodinku - dve, pod prísnym dohladom mojej nevesty a syna, akoby som bola NEBEZPECNA ....ale asi som, lebo už len to, žeby som povedala deťom PRAVDU o tom, že ich nesmiem častejšie vidieť a davať im darčeky .......by bol zase len môj ZLOČIN.....a to pracujem s deťmi, práve vo veku mojich vnúčat (3 a 5 rokov)
Som uplne paralyzovana a fakt už nemam silu bojovať, a samozrejme ani prejaviť lasku a zaujem o moje krasne vnúčatka (mimo povoleneho času , čo je fakt okamih, v ktorom sa vztah jednoducho neda vybudovat) ....samozrejme , že som slúbila, že moju protestantsku vieru nebudem deťom tlačiť do hlavičiek, plne rešpektujem to, že sú rodičia=zodpovední za ich výchovu.
Tak len tolko, nečakam už žiadne rady, ani riešenie, čas plynie velmi rychlo a onedlho už budu DÚFAM mať odo mna definitívne POKOJ.
Moji rodicia byvaju 7km od nas,svokra 130km. Pravidelne si nasi deti pytaju. Chodia s nimi k lekarovi,nie vzdy mozem. A ked su chore tak su u nich. Svokra vola mne aj ja jej kazdy 3den. Velmi jej chybaju. Tesi s na ne ked ich pocuje. A vidiet ich bude az na vianoce 😢
Ked budu prazdniny. Ta mensia tam moze ostat potom do konca januara. Ja som vdacna za obe mami aj ked je dna dalej. Ale vidim a citim ze obe miluju moje deti. A mozem sa spolahnut na ne 😉
U nas je to tak ze svokrovci boli u nas iba ked sa mala narodila. Teraz ma 10 mesiacov a nic. Frflu ze chodime malo a to sa snazime, ked sa da. Aspon teda raz za mesiac. Ale svokra volava.
Moji rodicia iba otec sem tak, matke manzelka nesedí, takze ta u nas nikdy nebola. Chodime tak tak ako k svokrovcom. Otec uz raz spomenul ze chodime pomenej (sme momentalne bez auta) a matka si nedovoli taketo cosi povedať.
Možes byť stastna ze sa do teba nepletú a mas pokoj. Bud si ista ze ak by sa do teba viac montovali tiež by si z toho 2x stastna nebola.
Ale ako uz bolo spomínane. Kto chce nech pride. Ak mam ja cas, pridem.
Tiež mám svoj život, doma robotu a chcem si aj ja oddychnut.
Nie je povinná ti robiť babysitting a tak isto je jej vec,koho preferuje viac a koho menej. Si pre ňu cudzí človek,nechápem,čo na tom nechápeš? Ži si svoj život a neries druhých.
@keram3053 no to nie je ich prípad.. ano poznám takých ludí - kamarátka malú berie ako krstnú dcéru a aj jej rodičia (a prítom oficialne nie je) jej rodičia sú tento prípad. no a na tú spomínanú oslavu kde boli pozvané obe strany tak jediný došli jej rodičia čo som ani nečakala a na čas. jedni došli až večer na hod a utekali a druhý ani len telefon nedvíhali.. a labzovať labzujú po návštevach a známych :/ či busom alebo pešo...