Návštevy u rodičov/svokrovcov
Ahojte, asi sa len potrebujem vyrozprávať, ale zaujíma ma aj nestranný pohľad na situáciu. Máte niektorá rodičov/svokrovcov ďaleko od svojho bydliska? Ako riešite vzájomné návštevy, chodíte za nimi Vy alebo oni za Vami, prípadne sa striedate - ako často? U mojich rodičov som nebola rok a pol. Otec je dlhodobo chorý, nemá imunitu, spočiatku som k nim nechodila z opatrnosti, lebo pracujem s ľuďmi a báli sme sa, aby sme mu nechtiac nedovliekli Covid. Potom som otehotnela a bolo mi strašne zle. A teraz mám doma novorodenca + dve malé deti. Rodičia bývajú 5 hodín cesty autom od nás, navyše, bežne sa stáva, že musíme aj 1-2 hodiny visieť v kolóne áut, ak je zápcha alebo nehoda. Jedno dieťa má silnú kinetózu, takže minimálne tretinu cesty prevracia. A to najmenšie štrajkuje s papaním, je ochotné sa nakojiť iba poležiačky, doma, kde to pozná, v tichu a prítmí. Naši už horšie počujú, takže sú hluční, telka u nich neustále reve na plnú hlasitosť a majú pomerne malý byt, kde pre nás ani len nemajú dostatok postelí. Okrem toho, viete si predstaviť tú výbavu, čo by bolo treba vliecť autom pre 4 ľudí a malé bábo... Mama na mňa všade "nadáva", aká som nevďačná, hnusná, neviemčo, že k nim ani neprídeme a nevidí vnúčatá. Nedá si vysvetliť, že na to mám naozaj vážne dôvody. Vybavila som pre nich s otcom odvoz - prišlo by pre nich auto, doviezlo k nám na akýkoľvek dlhý čas a zase odviezlo domov. Mama odmietla. Lebo - máme prísť my k nim (tak sa to patrí) a pretože neznáša môjho muža. Bola u nás jedinkú noc pozrieť bábätko, fakt som sa snažila, nech strávi u nás pekné chvíle. Výsledok? Poohovárala ma, aký mám doma neporiadok... Pritom som týždeň pred jej návštevou prežila vo vysokých horúčkach so zápalom prsníka, bojovala s nedostatkom mlieka a plačúcim, hladným bábätkom a okrem toho mala dve staršie deti v 40tkach horúčkach. A ešte muž prerábal jednu miestnosť, tak všade boli vynosené veci z nej... A nie, nebola u nás špina, len sa mi nakopilo žehlenie a niektoré veci neboli ešte na svojom mieste. Naozaj mi zle padlo, keď mi potom otec v telefóne vyčítal, nech si niekoho zaplatím, aby mi požehlil a upratal, keď už ja niesom schopná (on u nás nebol, tak viem, odkiaľ to má). A jediné, čo ho zaujímalo, bolo, či sa mamka dobre cítila, či bola spokojná s návštevou. To len aby ste chápali, že naši na mne celý život hľadajú chyby, posudzujú a kritizujú každý môj počin a vždy presne vedia, ako by som sa mala zachovať. Lebo tak je to podľa nich správne. Žiadna empatia, pochopenie, ústretovosť. A po každom stretnutí či telefonáte s odstupom prídu výčitky - lebo som povedala/nepovedala, urobila/neurobila toto a toto (zle je tak či tak, vždy sa čosi nájde). Pred chvíľkou som telefonovala s ockom a zase mi je mizerne. Zase som si vypočula výčitky za čosi, čo sa mamke nepáčilo. Mám pocit, že každé stretnutie či rozhovor sú pokrytecké, usmievame sa na seba a naoko vládne pohoda, no keď som ďaleko, začne kritizovať a posudzovať ma pred kýmkoľvek. Je mi z toho všetkého smutno ☹
@sasa1310 nechapes, lebo nemas toxickych rodicov. Ty mas s nimi zrejme vztah dobry, takze po neprijemnej ceste by ta cakali prijemne chvile. U autorky je to ale inak..
tie vycitky v nej pestuju prave rodicia a to, ze ta niekto porodi este neznamena, ze mu musis cely svoj zivot podriatit.. Vztahy sa buduju, o vztahy sa stara.. aj tie medzi rodicmi a detmi.. A ak ta rodic systematicky depta a si dostatocne psych. odolna, nemusis a ani nebudes ho vyhladavat...
niekedy to proste nejde, ak druha strana nema ziadnu chut na kompromis.. Takze najlepsie bude to akceptovat, ze je to, ako to je.
Rodicov by som k nam pozyvala aj nadalej, ake kym je to s detmi taketo komplikovane, tam by som nesla.
Pevne nervy 🙂
Autorka vieš ako by som to spravila na tvojom mieste? Naplánovala výlet na december (spravíte si také malé rodinné predvianoce napríklad na Mikuláša) a zajednala nejaké ubytko na 2 - 3 dni.
V žiadnom prípade by som ale nešla bez muža, ako sama šoférovať s 3 malými deťmi 5 hodín je nonsens. Muž si o odbije návštevu hodinu to s tvojou mamkou vydržia (a to im treba vyčistiť žalúdok obidvom, robia to koli tebe) a môže ísť na ubytko ci spraviť si výlet...
No a máš na rok pokoj. Lebo z tvojich príspevkov vidno ze rodinu mas rada, že ti proste chybaju nech sú akí su. S otcom očividne nepohnes, niektorí ľudia proste odmietajú cestovať a aj 20 km je pre nich tragedia. Mamka zas nechce ísť sama podla mňa. Áno pre šaty precestuje pol Slovenska ale večer je zrejme naspäť.
Ohradila si sa nejako voči výčitkám rodičov? povedala si otcovi, svoj názor, keď ťa zase zahŕňal výčitkami? Musíš si určiť hranice aj pre rodičov.
Velmi mi Ta je luto. To, ze je niekto rodic este neznamena, ze je dokonaly a uplne super. Alebo ze sa vsetci naokolo musia prisposobit im alebo tak. A tym ako sa vasi k Tebe spravaju (ohovaraju, vyzaduju stretavanie len z Tvojej strany a riesia hluposti typu bordel v byte, aj ked si mala vazne dovody) zjavne super rodicmi nebudu. Asi by som ich nezasvecovala a neriesila, dala povinny telefonat raz za tyzden (frekvenciu si urci sama) a kaslala na to, co povedia, pripadne ak by boli hnusni ich vypla a nabuduce im oznamila, ze preco a ako to bude, ak sa takto mienia chovat. Osocuju? Ked im das dovod, nic sa nezmeni, len Tebe bude lahsie, ak budes tvrdsia a oni by Ta aj tak osocili, aj kebyze tam chodis 3x tyzdenne a podlizujes sa im...
Ja ani deti nemam, ale moji rodicia byvaju 500 km a jednoducho sa k nim neviem dostat. Sama to neodsoferujem, vlakom je to na cca 10 hodin, dovolenky mam minimum (a setrim si ju na vianoce), home office mam len 4 dni do mesiaca, ale sa zaucam, tak si neviem predstavit mat vsetky 4 dni naraz napr na prelomoch mesiacov alebo pri sviatkoch... A este priatel sice robi z domu, ale poobedne, takze kebyze vyrazame v noci k nim (pretoze ani jeden z nas v noci nepracuje), tak ked dojdeme, tak mozem rovno zacat robit v praci alebo prespat volny den. K nasim teda nechodim. Bola som raz v auguste, ked som mala tyzden na lekarov a dovolenku. Ale, nasi su strasne zlati a ciperni, chodia oni ku nam 🙂 zrovna dnes idu 3ti krat (sme tu len od konca juna, dovtedy som bola len 100 km a chodila som aj ja obcas na vikend vlakom aj oni obcas hoc len na poobedie vlakom alebo autom). Tym, ze aj sestra je daleko, zvykli si, ze si beru volno v praci v piatok aj pondelok a vyrazia v piatok doobeda, dorazia piatok poobede, su u mna/sestry cely vikend a odchadzaju v pondelok doobeda, s tym, ze pondelok poobede su doma. Obe sme v inych statoch (aj ked ja len ciastocne, lebo ako pendler robim v SR), ale stale blizko SR, iba daleko od nich. So sestrou mali frekvenciu (pred koronou) cca 4-8x rocne, v istom obdobi som mala pocit, ze sa s nou vidia castejsie ako so mnou cez 4 okresy :D inak od kedy je korona, so sestrou rok neboli, videli sa v lete minuly rok na striedacku 2x a potom az tento rok v lete 2x a este chcu ist v novembri k nej. (Su ockovani a nemaju problem ani s testovaniami, ked sa vyzadovali). Ja sa na nich uz tesim dnes vecer, ale najblizsie sa uvidime asi az na vianoce. Inak ked pridu, mama mi vezme kuchynu, stara sa o nas, oco pomoze priatelovi v zahrade, ci nieco opravit/prekonzultovat, teraz napr budeme staviat skrinu. Potom zajdeme aj na vylet, alebo na nakup, proste nie je to navsteva, kt sedi a je obskakovana... Ak by mama vedela, ze som tyzden pred kej navstevou v horuckach, ako sa to stalo Tebe, nic by nevravela, nielenze by vyzehlila celu kopu pradla, varila, pratala a snazila sa pomoct so vsetkym, co je zle, ale este by ma aj zpucovala, preco som ju nezavolala uz pred tyzdnom, ked som na tom bola mizerne s celou rodinou a aspon by nam vyvary varila... Preto si myslim, ze Vasi sa nechovaju normalne, alebo teda ako dobri rodicia. Lebo ak ludia chcu dceru a vnucata vidiet, tak nevycitaju jej, ze nedojde, ale hladaju dovod, ako by to mohlo ist aj naopak... Aj ked su chori a mozu mat problem, aspon mama by mohla ist. Hlavne ked jej vies zabezpecit odvoz.. drzim Ti silno palce. Asi ich nezmenis, ale mozno sa Ti podari sa odosobnit.
Inak este aj ked sme s priatelom u jeho sestry spolu s ich rodicmi, tak ti rodicia bavia deti, staraju sa o varenie (alebo varime napr vsetky baby spolu), mycku, zahradu, proste miesto ohovarania sa zapajame do spolocne straveneho casu cely vikend. Vratane domacich prac alebo pomoci, co u nich doma treba spravit.
@lopka1313 to je krásne, takto to má fungovať
@maminkadeticiek takze to,ze porodis dieta ti dava pravo sa k nemu cely zivot spravat ako k handre a mat z neho fackovacieho panaka ?? Lebo sak si mu dala zivot? Wtf ,to je strasne sick nazor 🤦🏼♀️. Som dospela a ked sa niekto ku mne nesprava s respektom,tak ho ani on nedostane odo mna a je mi uplne jedno kto to je.
Dalej, vy cestujete 200km, tj max 2,5h - autorka ma.ist 5h a este ja bez muza, lebo matka ma nieco proti . Porovnavas sa a vyvysujes sa a pritom je to neporovnatelne, lebo vase situacie su uplne odlisne.
@karolinakr
to ze sa zena stane matkou (plati aj pre muzov-otcov) neznamena, ze sa jej zmeni osobnost, charakter, pristup, zivotne postoje. Ked bola bezcitna a zamerana iba na seba a svoje potreby predtym, bude, aj keby mala 5 deti. Tie deti nejako vyrastu, aj sa najedia, aj zaodeju, ale vacsinou z nich vyrastu "ploche" osobnosti alebo cely zivot riesia depresie a uzkosti alebo v idealnom pripade, ak cim skor opustia takuto domacnost, tak dokazu nejako fungovat.
Taky typ matiek sa nezaobera emociami svojho dietata, pretoze ani jej emocie a zivot nikto nikdy neriesil, nechali ju (matku) vyrast, dostala zakladne veci na prezitie, ale neraz jej chybala laska, pohladenie, dovera, bezpecie, taky ten ludsky domov, kde nachadza tu povestnu blizkost.
Ludia, ktori to nezazili, nikdy to nepochopia a nerozumeju tomu, ze niekoho to proste domov netaha. A myslim si, ze keby autorka mala skvelych rodicov, tak ani ta cesta by nebola az taka katastrofa, poriesili by to s muzom. Lenze nema dovod...
Dámy, nekazte si deň. Ja si vážim každý názor a pohľad, či už ma chápe alebo odsudzuje. Však každý sme nejaký a v rovnakej situácii konáme rôzne. @maminkadeticiek má sčasti pravdu, možno sa práve nehanbím, ale isté výčitky a pocit viny mám. Inak by som sem nepísala a vôbec to neriešila. Lebo keby boli rodičia bližšie, určite by som tam chodila častejšie, však som aj kedysi chodila, aj keď tie návštevy mi občas viac brali energiu ako dávali. Ako som písala, mám ich rada a vážim si ich, lebo mi dali život a všetko, čo len mohli. A verím, že aj oni ma majú radi, aj keď to práve nevedia dať najavo. Ale možno to inak nevedia, lebo ani oni to inak u svojich rodičov nezažili. Ja by som len rada našla nejaké riešenie, aby som ich občas mohla aj vidieť, aj aby to nebolo na úkor mojich detí a mojej duševnej rovnováhy. Len sa občas cítim, akoby som bojovala s veternými mlynmi ☹