Nebezpečná babka
Ahoj, máme v rodine taký problém. Moja mama čiže babka mojho syna je psychicky chorá ale nelieči sa. Moj otec ju k tomu nikdy nenutil a ona si mysli, že je v poriadku, že my všetci sme zlý. Je agresivna a podla mna nebezpečná. Ako dieta som bola psychicky aj fyzicky týrana v zmysle, že ked mala "nervy" (bolo to 2-3x do týždna, niekedy aj každý druhý den) tak si na nás ulavovala krikom, bitkou, rozbíjala doma nabytok, ničila nam osobné veci, oblečenie atd a toto sa dialo hlavne v noci. Často nas v noci vyhodila na ulicu a nemohli sme domov, niekedy až rano. Ked som bola dospelá dištancovala som sa od mojich rodičov s tým, že sme sa občas stretavali, aj s mamou, s otcom viac ale kedže sa situacia ani za tie roky nezmenila nedokazala som si k nim najst cestu. Potom soms a vydala a narodil sa mi syn. Po 4 mesiacoch prosenia z ich strany som k nim šla na 2 dni s malým. Bývam v inom meste ako oni. Malý nemohol večer dobre zaspat, ako vždy, on vždy tažko zaspaval. To ju naštartovalo a začal vrieskat, že ho týram, že sa onho nestaram, že zavola socialku... nejako potom zaspal, bola som hrozne nahnevaná, rano som planovala hned odíst, tak som si ho rano hned pobalila a požiadala otca nech ma zavezie domov, kedže som nebola na svojom aute. Ona už bola hore a vrieskala na mna, že jej ho mam odovzdat, že nemam pravo si ho zobrat zo sebou, nech ho tam nechcam, nereagovala som na nu len som surila otca nech už ideme, začala ma mlatit z celej sily po hlave zatial čo som držala malého na rukách lebo sme boli v predizbe a chcela som idíst. Po tomto som s našimi nekomunikovala asi pol roka, potom sa zase najako nadviazal kontakt, samozrejme začal otec komunikovat, chvilu bolo dobre, asi pol roka, aj mama sa pretvarovala a potom znova raz prišla teraz ona na navštevu k nam začala ziapat, rozhadovat mi veci, zase o socialke a tie dristy že sa nestaram, začala nam rozbíjat veci, trieskat dverami a že mam odovzdat malého, že si ho beru k sebe, ja som sa zamkla s malým do spalne a čakala. Otec ma vobec nebranil, prave naopak chcel aby som vyšla von pritom ona vystrájala ako besna, vrieskala až na ulicu, po hodine a pol vyčinania sa mi nejako podarilo malého obliect a rýchlo sme vybehli von a išli do auta a odišli. Zavolala som otcovi na mobil nech odíjdu z bytu a ked budu preč nech ma prezvoní. asi za dve hodiny ma prezvonil a vratili sme sa domov, ešte týžden sa mi triasli ruky, pre mna to bola posledná stopka. otec ma aj napriek tomu stále prehovara aby som sa s nou stretla, že musim je ukazat vnuka. Co si o tom myslíte? prosím berte v uvahu, že je to pre mna velmi citlivá tema. Dakujem
@monique88 tvoj príbeh chytá za srdce. Keď som čítala úvodný príspevok v diskusii, ktorú si tu založila. mala som pocit, že za neriešením jej zdravotných problémov je pocit hanby. Aj jej vlastnej hanby priznať si, že je chorá a podobne aj z otcovej strany tam bude asi pocit hanby za to aká mama je. Zarazilo ma, keď si tu napísala, že mama je učiteľka. No ešte viac ma to utvrdilo v tom pohľade, že sa rodičia za tento problém hanbia. A jej spoločenské postavenie učiteľky ich vedie k tomu čo robia. Len aby ľudia nepovedali, že sa ako rodina nestretávate. Vyvoláva to totiž nepríjemné otázky. Je ťažké si priznať psychickú chorobu. Máš môj obdiv, že si to dokázala, pozrieť sa na to z nadhľadu a vidieť ničivé dôsledky jej správania na okolie. Súhlasím s tebou, že radšej syna izolovať ako by sa mal prizerať na jej ničivé správanie. Urobila si veľmi dobre. Chce to odvahu. Nesúhlasím s tými ktoré tvrdia, že vydržať treba všetko, len aby sa rodinné problémy nedostali na povrch a nedajbože sa o nich susedia nedozvedeli. Nesúhlasím s tým, že sa treba nechať týrať len preto aby si suseda nemyslela, že mi ubližujú.
@monique88 vies, ako si pisala o svojom otcovi, ze ho mama kopala a pod... On nevie odist, lebo bol a je tyrany. Je to obratena situacia, vacsinou su tyrane zeny. Strasne ma tesi, ze ste sa oddelili vy deti od nich, aj ked je to tazke a neda sa to uplne. Ten chory clovek nikdy nezmizne uplne, moze robit problemy, vyhladavat vas.... Nech to znie akokolvek, ale pomoc potrebuje aj tvoj otec. Uz si asi za ten cas zvykol, ma v sebe vsetky mozne strachy a nedokazem si predstavit, ze tu situaciu nechcel a nechce riesit sam kvoli sebe. Ze ho nic nezlomi, ze vyhrazky tvojej mamy su silnejsie ako cokolvek. Vies si predstavit, ze by si aj svojmu otcovi povedala, ze sa s nim nebudes stretat? Si dost silna na to? Myslis, ze by ho to mohlo nastartovat, aby situaciu riesil? Ludia lahsie pristupia na zmeny v krize. On ziadnu krizu nezaziva, len to stale iste dokola, je to zle, ale nema uz silu urobit cosi proti... Ak by mu na vas, detoch skutocne zalezalo, tak by to podla mna mohlo pomoct. Co je lastne najvnutornejsi pocit tvojho otca, preco situaciu neriesil a neriesi - nemusis mi odpovedat, skor mozno najdi sama v sebe odpoved. Ste veriaca rodina a preto ju nechcel rozbit? Bol alebo je nejakym sposobom na tvojej mame financne zavisly? Su to len cisto mamine vyhrazky, ze ublizi sebe alebo jemu alebo vam? Mozno by pomohlo, ak by si oslovila nejake centrum pre tyrane zeny, ze by ti poradili, ako otvorit otcovi oci, aby situaciu riesil. Vies, casto susedia, kamosky, vedia ako zenu tyra muz, lebo sa im vyspoveda, alebo pocuju cez stenu krik, ale nevedia poradit, vedia iba sem tam podat zachrannu ruku. Ked to niekdo nezazije, nedokaze pochopit, preco zena nevie odist... U vas, preco otec nevie odist. Ludia v centrach pre tyrane zeny sa venuju tej tematike a maju techniky ako ludom otvorit oci, ako im pomoct, daju konkretne rady, konkretnu pomoc.
dakujem čo ste napisali @twinflame @jumama
Ano určite tam bol aj je pocit hamby. My ako deti sme to nepovedali nikomu prave preto silny pocit hamby. Moja najlepšia kamaratka sa tieto veci dozvedela až ked sme mali obe 18 rokov
A moj otec nebol a nie je na nej finančne zavisli skor naopak, tiež často hovorieval, že ak by od nej odišiel, že by to finančne ona nezvladla, nema disciplínu v peniazoch, lebo nikdy nebola naučená fungovat ako žena, matka, chodit na nakupy potravin, varit, planovat si tieto veci, vždy to niekto spravil za nu.
Otec pracuje ako živnostník, spomínam si že sa mu zvykla vyhražat, že ho uda, samozrejme otec nerobi nič ilegalne ale nikomu nie je prijemné udanie na danovom urade a tím ludí ktorý sa mu hrabu v papieroch. Ona vždy vedela ako si ho udržat ako ho vydierat a vyhražat sa mu a ano bohužial bal sa jej a zrejme stale bojí. My sme sa prestali čiastočne bat po dovršení 18tich a odišli. Ano je to super ale viem že ani ja ani moja sestra sme nezostali bez nasledkov, to človeka nedokaže neovplyvnit, ten podvedomí strach je tam stale a mne zostali velké problémy so spankom dodnes aj ked tam už 9 rokov nebývam, tie noci hore a budenie o druhej tretej , neviem či ešte niekedy budem dobre spat.
@monique88
ahoj
nečítala som ostatné príspevky, ale toto je môj názor: otcovi by som malého ukázala, trvala by som na tom aby bol manžel na stretnutí, aby teba a malého dokázal ochrániť, ak by náhodou prišla aj tvoja mama.
Keďže ťa otec nebráni pravdepodobne už dávno rezignoval.
Skús sa s ním a poprípade súrodencami porozprávať a trvajte na liečbe matky, dodajte otcovi odvahu a chuť bojovať.
Mama v podstate nemôže za to že je chorá, určite ťa má rada, len pri jej chorobe to nedokáže dať najavo.
Musíte s tým niečo začať robiť, predstav si že niekomu ublíži.
Už len keď si chcela od nich odísť a začala ťa biť, predstav si že by do teba sotila a ty spadneš na malého a ublížiš mu.
Ja osobne by som ich ku sebe domov nevolala, nešla by som ani ku nim. Stretnutie by som riešila vonku na verejnosti, v parku, na zmrzke, niekde kde sú ľudia.- svedkovia.
Zostala som prekvapená, že si nevolala políciu, viem že je to ťažké, aj keď si mala ťažké detstvo že ju ľúbiš, je to tvoja mama, ale toto robiť nemôže, musíte jej pomôcť. Ak by sa útok na teba zopakoval, neváhala by som a volala na políciu a podala trestné oznámenie. Nie kvôli tomu aby ju zavreli, ale aby bola možno aj zákonnou formou prinútená sa liečiť / neviem ako presne to funguje/ poprípade by som si stretnutie potajme nahrávala,
Držím ti palce, veľmi dúfam, že sa ju podarí dostať na liečenie
Ak by sa nedarilo v žiadnom prípade PROSÍM ťa nechoď na stretnutie, maj pri sebe manžela, súrodencov, niekoho kto ťa vie ubrániť.
@monique88
Toto je to, že ten pocit hanby vám bránil zakročiť. Lebo aj vy ako deti ste mohli prehovoriť skôr. No chápem, že to nebolo ľahké určite ani teraz, nie ešte vtedy.
Ja celkom nechápem, že si okolie nič nevšimlo. Ak ste v noci utekali z domu, kam ste šli? Nebolo to skôr o tom, že si okolie zakrývalo oči? U nás v dedine (kde som vyrastala) boli dve notoricky známe rodiny, kde bol tyranom otec. Zvyčajne "iba" pod vplyvom alkoholu, ale mal zvyk rodinu v noci vyháňať, manželku biť, naháňať deti s nožom. Neraz prespávali u susedov. Spomínam si najmä na tých, čo bývali na našej ulici. Všetci v okolí to vedeli! Deti neraz spali u susedov. Jeho žena neraz zbitá tvrdila, že kdesi narazila, najčastejšie do dverí. Skončilo to u nich tak, že sa ona zbláznila. A on ju vodil po dedine za sebou ako krotkého blázna. Bol to strašný pohľad, ako jeho žena chodila za ním ako telo bez duše. To už boli jeho deti dávno dospelé, s vlastnými rodinami. A on mal ešte navrch a vodil si domov milenky! A vieš č bol najväčší paradox? NIKTO nezasiahol! Raz, keď ešte besnel, zavolali susedia vtedy ešte žandárov. Ale v tichosti to vedeli všetci.
Takže tak celkom neverím, že o vašom prípade nik nevedel. Možno aj vedeli, len pred tým zatvárali oči. Najmä z toho titulu, že žena týrajúca rodinu je menej častý jav, preto aj možno menej uveriteľný. Možno preto pred tým zatvárali oči. A navyše, ak mala/má mama istý spoločenský status.
Verím, že teba a sestru to muselo veľmi bolieť, najmä v duši. Tá krivda, že ostatné deti vedela "mať rada" a vás nie. Osobne si myslím, že v tej škole to bola pretvárka.
Naozaj, buď silná. Je skvelé, že máš oporu v mužovi. S ním sa otvorene porozprávaj o všetkom. A naozaj neustúp. A skús toho právnika - aspoň sa poradiť. Naozaj ti silno držím palce, aby si sa vymanila z toho pekla, ktoré si musela prežívať kedysi.
@heni79 dakujem ti za spravu
samozrejme susedia to vedeli, to sa nedalo nepočut, ale nikto sa nestaral, možno raz dva krat na začiatku jej bol niekto zazvonit v noci aby nekričala ale asi aj s nim začala robit cirkus tak potom sa radšej nikto nestaral. Myslím, že to muselo byt otravné aj pre susedov, Ja osobne ak by niekto robil v noci v bytovke krik by som určite policiu ako suseda volala. Byvali sme na velkom sídlisku a myslím, že ludia su skor taký, že sa nechcu starat, nechcu mat problém, ja to chapem, ved dnes človek nevie na koho natrafí a bojí sa, že sa može niekto aj pomstit alebo tak, neviem.
Ked sme v noci utekali nespali sme, ked sme boli iba malé tak s otcom v aute, ale v tom adrenaline a plači sa neda spat, sme prečkali kým zaspí a potom domov, alebo ked nas vymkla k babke, ked som bola na strednej tak som chodila na fudbalový štadion prečkat noc, alebo som sa len tak tulala, niekedy som poslala sms kamoške a ta si vytratila v noci z domu a boli sme spolu vonku.
V škole určite nevedeli, znamky sme mali dobré, ona na rodičovskom vystupovala velmi príjemne a ešte aj to že je učitelka, nikoho by to nenapadlo. bohužial aj my sme nedali na sebe vediet čo sa dialo doma, v skole sme sa snažili a boli slušné.
starí rodičia samozrejme vedeli, ved aj oni s nou zažili všetko možné, aj lampy po nich hadzala, babka ma doteraz zdemolovaný prst čo jej dačo v amoku urobila. Oni to tiež neriešili, stale hovorili, že otec musí byt prvý ktorí bude konat a oni ho podporia a v podstate sa tiež bali dosledkov. teda toho čo si namyslali že sa može stat...neviem... ja si stale myslím, že to mali aspon skusit, možno by to vobec nebolo také tažké ako si to oni myslia, neviem...
@monique88 ak otec chce,nech pride,rozhodne nie si povinna ukazovat jej syna a trpiet jej ataky... Tvoj manzel co na to?
@senta_sofia manžel stoji pri mne, podporí moje rozhodnutia. Manžel robí na zmeny, naši vždy chodili ked bol v robote.
Treba pomôcť otcovi!!!!! Dať ju liečiť. A na malého nech zabudne!
necitala som vsetky komentare,mna len zaraza ,ze ta tvoja matka napadla v tvojom vlastnom byte a ty si nezavolala policiu? obmedzit uplne kontakt,otec nech ta navstivi ak chce,ale s nou uplne kontakt prerusit. a v pripade opakujuceho sa konfliktu okamzite zavolat policiu.
okamzite by som trvalo prerusila kontakt s rodicmi. Je mi to luto,ale mohla by v tom stave ublizit dietatu aj Tebe, mohla by Ta prastit do hlavy a dieta vziat do ruk a nieco mu spravit. Tiez treba volat v takom pripade ak napadne cloveka policiu s tym,ze je psychicky chora a ohrozuje male dieta aj dospelych. V tom pripade ju okamzite prevezu na psychiatriu a na pozorovanie hospitalizuju. Osobne by som skusila zavolat otcovi ci by dokazal toto riesit a dat ju do ruk odbornikov.
A osobne by som sa zamyslela nad tym,ci ju neumiestnit trvalo do ustavu. Tam ju nadopuju a bude od nej vaty pokoj. Aspon nebude ohrozovat ludi.
@monique88 no my máme s mamou podobný problém ale vy to máte o čosi horšie tiež sme boli ako deti psychicky týrané fyzicky nie. Ale tiež nám mama vyhadzovala osobné veci oblečenie, hračky, dokonca aj klávesy čo som chodila na hudobnú šmarila vonku do kontajnera ona sa síce lieči ale s liečbou nesúhlasí berie lieky ako sa jej chce takže jej ani nezaberajú a stále ide do horšieho ja som si povedala že nebudem ako ona ale tiež som psychicky ochorela neviem či som to zdedila alebo čo ale lieky pravidelne užívam a beriem liečbu vážne aj keď ich budem brať do životne ale budem čo najlepšou matkou svojich detí. Teraz sa s mojou mamou absolútne nestretávam a tiež ju chcú dať do ústavu aby tam bola na stálo aby mal hlavne môj otec a sestry od nej pokoj ale nie je to jednoduché tam človeka dostať. Ale myslím že sa nám to už konečne po dlhých rokoch podarí. S otcom sa stretávam často ale on to chápe že s mamou nechceme byť jednoducho nás nevolá aby sme sa stretávali s mamou keď nechceme. Veď som rada aj že sa s ňou nestretávam aspoň nám nestrpčuje život a nemieša sa do nášho života. A to tiež som jej veľa šancí dala na uzmierenie a chcela si s ňou rozumieť ale je to márne presne ako to ty opisuješ sa pretvarovala a potom to vypuklo. Ja viem tá mama v živote chýba aj mne ale jednoducho sa s tým človek musí vyrovnať. Pomyslím si vždy že je chorá. Ale vaša mama keď už toto robí tak určite volať políciu. My sme volávali záchranku ale môže sa aj polícia keď už je to také zlé. Úplne ťa chápem. A držím palce.
vsetkych tych, ktori radia okamzite volat policiu, sa chcem spytat: Uz ste niekedy volali policajtov na vlastneho rodica? Napr. ked vas ohrozoval na zivote? Mam s tym osobnu skusenost (otec ma mlatil a policiu som zavolala az na druhy raz) a bolo to strasne. Doteraz mam problemy so vztahmi v rodine. Kontaktujem sa, ale je to uplne o nicom. Ale nekontaktovat sa vobec je tiez strasne tazke, takze ja som to s nimi nevzdala, ale ako som napisala, vztahy su nulove. Takze pre mna to je take, akoby som ani nemala rodicov, hoci ziju a su zdravi... co sa s tym da robit...
@jalimag ja mam aspergerov syndrom, nie som citliva, moja emocionalna stranka je na urovni 15% bezneho cloveka. Je to najlahsie spektrum autizmu. Tak preto som taka chladna. Hoci moja diagnoza nesuvisi s tym,co mame v rodine, nakolko to nie je moja,ale muzova strana kde mame problem. Samozrejme coho a bojim je,co by a mohlo stat u deti,keby sa nedajboh zmiesa jedna a druha diagnoza. Lebo oboje je zial dedicne.
@jalimag nespravi s tym nic okrem toho,ze zajdes k psychologovi a budes to riesit ako svoju traumu z toho,co sa stalo. Rodicov nezmenis, hlavne ak je to vinou diagnozy,tak tam i ten clovek,hoci je rodic neuvedomuje naplno co robi. Ma svoju iluziu a podla tej ide. Keby je vsetko ok,tak na rodicov a pribuzenstvo nikto nemusi volat policiu. Ale ja osobne by som volala keby je tam aj male dieta. Ludia v tom zachvate maju neskutocnu silu a teda treba aj dvoch vycvicenych chlapov aby spacifikovali hoci zenu alebo muza. Keby som nevedela o com hovorim tak sem ani nepisem.
@kiki68 mas to sice v rodine, ale nie vo svojej vlastnej, a to je trocha rozdiel. Moja mama mi doteraz nevie odpustit, ze som na otca zavolala policajtov. A pritom, ked ma mlatil (ten prvy krat), len tak tam stala a divala sa, ako ma mlati, az som zostala lezat na zemi. Potom do mna dobreze nekopla a povedala: To co si dovolujes k tomu otcovi. Podotykam, ze som si k nemu nic nedovolovala, len som navrhla, ze zaplatim za sestru pokutu z autobusu, lebo nasi vtedy nemali peniaze. Lenze on to akosi zle pochopil, a vrhol sa v zurivosti na mna. Takze mama sa na mna stale hneva a dava mi to pocitit (toto sa stalo pred 10 rokmi). K mojim sestram sa sprava uplne inac ako ku mne.
Takze len tolko, ze to nie je ziadna sranda, volat na rodica policiu, nech sa stane cokolvek.
@jalimag tak to potom je ten typ zeny ta mama, co vies bdue muza kryt a vsetko trpiet a este mu da za pravdu. Zial aj taketo mamy su. Vraj z tohto dovodu sa najcastejsie nasilie v rodinach ututlava. Uplne Ta chapem,ze to ovplyvnilo z banalnej veci a velkeho nasledku cely vztah s nou. Ale keby tam mas dieta svoje,tak podla mna s policiou nevahas,lebo chranis v prvom rade dieta. Teda aspon ja by som to tak brala.
@jalimag ale zas ja nechapem toto...ako si sa mala dat utlct otcovi, ktory ma predpokladam vacsiu fyzicku silu ako dospele dievca... len aby boli vztahy lepsie?? 😖 😖 😖 Cize mama by bola spokojna, keby si otca kvazi "neprovokovala" dala sa bit a samozrejme nevolala pomoc v podobe policie. 😝 😝 😝 vsak to ona mala volat policiu ked videla ze niekto /hoci aj vlastny muz/ bije jej dieta 🙄 🙄 🙄
ako dakujem pekne za taky vztah a taku matku ci otca ...vykupene mojou ochotou sa dat bit, kedy sa im uraci, alebo kedy vzplanie ich hnev. 😠 😠 z
Ja som take nezazila...v podstate by tu mali pisat len tie co maju podobne skusenosti??? 😕 😕 ale proste z ludskeho hladiska, je pre mna lepsim riesenim aj do buducna ako vzor pre moje deti, nemat ziadne vztahy s rodicmi ako mat patologicke vztahy zalozene na nasili z jednej strany. 😝 😝
Jasne kazdy povie mama je mama, otec je otec...ale kde su potom hranice pre nich , co vsetko ma vydrzat dospele dieta /a spolu s nim aj jeho deti ci partner/ len aby si povedali, ze mam vztah s matkou ci otcom??? a pre tento pocit vztahu....je treba obetovat ludsku dostojnost, dat sa bit, tyrat dalej fycicky ci psychicky a byt vecne ich dlznikom ci ako???
MOj svokor je taky typ, pre dajaku banalitu , moj svagor, jeho syn s nim nesuhlasil v nejakom stavebnom postupe na VLASTNEJ stavbe...a svokor za to, ze ho dospely tridsiatnik "neposlucha" 😕 😕 😕 ho odzadu napadol bez varovania, tlkol ho pastou do hlavy, ja som len oci otvara, ci snad dobre vidim, mala 3 rocna dcera sa mi cvakala od strachu v naruci, nedbal na to, vsak coze to len vlastna vnucka... a svokra potom este dospelemu synovi vycitala ze sa branil a udrel nazad... ako keby snad on zacal...proste sa mal dat tlct, uz mu z hlavy aj krv tiekla ☹ ☹ ☹ len aby bola mamicka spokojna a boli "dooooobre vztahy" 😝 😝 😝
ja si proste myslim, ze to ,ze ma niekto splodil ci porodil, mu nedava pravo si so mnou robit, co sa jemu zapaci, aj ma tyrat, fyzicky ci psychicky do akehokolvek veku len zato ze on je "otec" ci "matka" ☹ ☹ ☹
ved keby toto robili cudzim mladym ludom...tak su v base 😕 .ale vlastne dieta to ma dosmrti znasat, vsak ved to je od mamy ci otca.
a ano...aj ked je to psychicka porucha ci choroba...ani vtedy nie je ziadna moja povinnost dat sa tyrat. ved to tyranie rovnako boli ci to je od zdraveho ci choreho cloveka. Ja nechapem vyroky typu...vsak co , ona on nevie co robi...
Dobre, a nechali by ste sa tlct od vlastneho maleho dietata...vsak to nic, ono nevie co robi? Aj malemu dietatu zadrzime ruku a nedovolime nas trapit, preco to mame dovolit dospelemu rodicovi, ktory ma uz nejaku sudnost o svojom konani
@kiki68 ked ma zmlatil pastou do hlavy ten druhy raz, tak som nevahala, usla do izby a okamzite volala policajtov. Ani dieta som nemala, chranila som vlastny zivot. Tohto bola zase svedkom sestra, ktora tam vtedy nahodou bola. To bolo v Anglicku, takze tam sa domace nasilie berie ovela vaznejsie ako na Slovensku. Hned prisli a brali ho. Nechapal. Potom som to odvolala, aby nemusel sediet v base. Ale nasledky su. Ako s otcom som nikdy nemala neviem aky vztah, ale po tomto uz vobec nic. Som prenho vzduch. A s mamou detto, ale ona ma vlastne psychicke (ak nie psychiatricke) problemy, takze od nej nemozem vela cakat.
@monique88 prepac, ze som to tu obratila na seba a svoj problem
@jalimag
Zjavne si vyčítaš, že si policajtov volala a rozvrátila vzťahy. A aké vlastne?
Dobre ti baby píšu, mala si sa dať zabiť pre "pokoj v rodine".
Ty si s nimi stále v kontakte? Ja by som sa asi odstrihla Nie, že oni sa budú dívať cez prsty, ale ja ich nechcem vidieť.
Áno, musí to byť nenormálne ťažké.
Ale už sa s nimi nekontaktuj. Je to smutné, tragické, bolí.... Al naozaj, musíš žiť pre seba.
ak si si to s otcom takto prehľadne a presne diskutovala, nemáš si čo vyčítať - snahu si mala, znova a zas, mosty si nespálila, len si nechala zatvorenú bránu a aký kľúč použijú tvoji rodičia, je len na nich. tebe ani tvojmu dieťaťu nevyhovuje ich prístup, tak nie si povinná to trpieť a stretávať sa s nimi. prípadne sa priprav na útoky a pokusy, nahrávaj si hovory, ak vôbec zdvihneš mobil - skús len pri svedkoch, aby si v prípade núdze mohla nahrávku použiť . dvere neotváraj a v prípade bordelu volaj policajtov - niekto sa ti vyhráža, búcha, nahrávaj si zvuky a potom im to pusti.
ži si svoj kľudný rodinný život a pusti si k sebe iba ľudí, či ti neubližujú. máš pre koho žiť, o koho sa starať a komu dávať svoju lásku, nehu a pozornosť. držím ti palce a verím že sa ti život ukľudní.