Nechcem dieťa - mám sa cítiť menejcenná?

@morcatko To je teda argument, že ak máš rada psa, budeš mať rada aj dieťa! Jasné, že by si ho mala rada, AK by si ho mala. Ale ty ho mať nechceš, čo je úplne v poriadku. Ak by som mala 20 rokov partnera, s ktorým by ma okrem vzájomnej lásky spájalo aj to, že ani jeden z nás deti mať nechce, tak by som vnímala ako podraz, že ma zrazu do nich núti.

Ja som deti nechcela, resp. netuzila som po nich...vobec. Manzel ma ukecal. Pravdaze nelutujem, dieta je uplne iny rozmer zivota, vztahu, manzelstva...ale mna nikto v detstve netyral, ziadne traumy z materstva som nemala, len som deti nechcela(ze naco). Ale ta laska k dietatu ma(ked malo asi 4-5 mesiacov)prevalcovala.

@morcatko deti nenaplnia uplne kazdu zenu.
Ak vies, ze je to tvoj pripad tak radsej deti nemaj lebo nakoniec budes trpiet aj ty vsetkymi obmedzeniami, ktore s tym prichadzaju, aj dieta, ktore za nic nemoze... Nemala by si mat dieta len aby si vyhovela partnerovi lebo potom zazije detstvo ako si mala ty v neustálom strachu bez kúska lásky, nehy, či porozumenia a podpory...
Dieta maj len ak po nom budes tuzis lebo ty sa onho budes starat.

@morcatko bojíš sa mať dieťa, cítiš pri tom pomyslení odpor, alebo sa bojíš či to zvládneš, vzhľadom na zlé detstvo?

nemozes sa do niecoho nutit, co nechces a nie si o tom presvedcena. Ani nevies, ale je vela zien, ktore decka mat nechceli, ale dali sa na to ukecat. Deti vycitia, ked nie su az tak vitane a spoliehat sa na nejaky materinsky cit po narodeni podla mna nestaci.

@morcatko určite sa cítiť menejcenná nemusíš ale treba rátať, že reálne môže nastať situácia že jednoducho si nájde niekoho kto mu to dieťa dá a od teba odíde. Ak toto zvládneš , tak to dieťa nemaj .

Si už dosť stará na to,aby si názor nejako radikálne menila...keď nechceš,tak nechceš,nechaj ho ísť...ja by som ho teda na tvojom mieste rozhodne nechala ísť,aj keby som ho mala neviem ako rada,nikdy by som sa neobetovala pre chlapa. nikdy a v ničom!

Mat dieťa, lebo partner chce a ty nie, nemá význam. Samozrejme, že už keby si ho mala, tak ľúbiť budeš, ale prvá vec, že dieťa mam preto, že to obaja, tak chceme. 20 rokov nič a odrazu zmenil názor? Skôr by som sa pýtala, ze co ho tak donútilo zmeniť, čo sa stalo. Toto nie je, že "chceme stále mlieko, a odrazu kúpim kefír" " Argument, že keď máš rada psa, budeš mat rada aj dieťa, je dosť smiešny, akože porovnať niečo také. Ak ozaj nechceš, z donútenia to nie je dobrý nápad, mohla by si potom každý problém, čo v tehotenstve, pri pôrode alebo aj potom mu vytykat. A otázne je, či by aj celkovo neboli problémy s otehotnenim, predsa už je tam istý vek.Keby to bolo naopak, že ty, chceš a chlap nie, to isté ti poviem.

Nechcem vás uraziť, ale predsa len už je tu možno aj možnosť že aj keby sa rozhodnete splodiť dieťa, tak to pôjde s problémami. Vekom aj kvalita spermií klesá...

Ja by som už takto do toho nešla.
Máte psíka ? Spomeňte si aké to bolo keď bolo šteniatko. Cikavalo, knucalo, v noci sa chcelo hrať. Stále obavy či čosi nezjedla a pod.
S dieťaťom je to 100000x intenzívnejsie.
Myslím že ste si za ten čas zvykli na svoj pokoj, komfort a bolo by to naozaj náročné, pokiaľ ty dieťa vlastne nechceš.
Drvivá väčšina starostlivosti by bola na tebe.
Kojenie, nočné vstavanie, kolíky,.
A to bohužiaľ musíte brať do uvahy, že bábätko nemusí byť úplne zdrave. Môže mať vážne či menej závažné ochorenia ( aj taká astma dá veru zabrať, dieťa nevie dýchať ).
Zvládol by to potom za teba prebrať tvoj muž ?
Ja deti milujem, ale byť vami, tak to už asi nemením.
Popremýšľajte keď tak nad adopciou staršieho dieťaťa. Toľko krásnych deti je v domovoch, sama som sa cudovala.
Takto by ste sa tomu všetkému komplikovanemu vyhli. Skúsili by ste len navštevy, hoc aj rok, a sama by si videla aký máš postoj k deťom..
Nebude to pre vás zmena ani v kariére, a aj an dovolenky sa v pohode bude dať ísť ..
A zároveň zachránite jedno dieťatko, dáte mu šancu na lepší život.
Takto by som to teda riešila ja, byť na vašom mieste

Ja tiež nechcem deti a necítim sa menejcenná. Ak ustojíš rozchod, tak určite by som sa nedala do ničoho nútiť. Nakoniec pánko zistí, že dieťa predsa len nie je to čo chce a nechá ťa samú aj s deckom. Dieťa nie je pes.
EDIT: a tiež nie je pravda, že "keď to dieťaťko porodíš a uvidíš ho bude to najväčšia láska"

@morcatko Nebola som v takej situácii. Vy sa poznáte najlepšie, viete čo zvládnete, na čo máte. Môžu nastať tri situácie. Buď dieťa mať budete a nebudete ho vedieť milovať, dieťa bude trpieť. Buď dieťa mať budete, zistíte, že ste iná ako vaša matka a vy vaše dieťa milovať viete, zrazu nebudete chápať, ako ste mohli žiť bez neho. Buď dieťa mať nebudete a rozídete sa s mužom. Myslím, že tá druhá možnosť sa mi ku vám hodí najviac. 😉

@morcatko traumu rozobrať u psychologicky.Ak je tvoj život naplnený nemať dieťa, ak je len kúsok šanca, že túžiš a iba sa bojíš ísť do toho.Na partnera sa nehnevaj je to normálny biologicky pud
a na každého raz pride

@montemotherone bojím sa, že ho nebudem mať rada a celý jeho život budem musieť predstierať, pretože by som nechcela, aby dopadlo ako ja.

Tak toto je ozaj tazka dilema. Aj ked si myslis, ze dieta nechces, moze to dopadnut tak, ze by si ho nakoniec (ak by si vyhovela partnerovi), mala a milovala by si ho nadovsetko, bola by si stastna... Pokojne by to mohlo aj takto byt, lebo to aj opacne funguje. Kopec zien chce deti, vidi len to krasne baculate ruzove nununu za tym vsetkym a nakoniec - az potom, ked vytuzene dieta maju, zistia, ze materstvo na vlastnej kozi je uplne ine, ako teoreticke predstavy... A zistia, ze byt mamou nie je az tak uplne pre nich, ako si mysleli... Preto si myslim, ze to moze (aj ked samozrejme nemusi), fungovat aj opacne a hoci dieta nechces, keby si ho mala, vedela by si ho plnohodnotne milovat. To, ze ty si mala zle detstvo nic neznamena, vela ludi ho zdaleka idealne nemalo a prave su teraz super rodicmi, lebo chcu o to viac zabezpecit svojim detom krasne detstvo, o to viac deti miluju, ked sami vedia, aka je ta laska v detstve dolezita... Ak by si bola ozaj ...ako to spravne vyjadrit... dajme tomu "zly" clovek, tak velmi poznamenany nedostatkom lasky, nevedela by si ju podla mna ani taky dlhy cas davat partnerovi, ani toho psa by si poriadne nevedela milovat, nemala k nemu cit... A ani partnerova vina to tak celkom nie je, sice dietatko povodne nechcel ani on, ale je prirodzene, ze aj ludske tuzby sa casom mozu menit. Ked vravel, ze deti nechce, verim, ze to myslel uprimne, preco by klamal? Avsak srdcu nerozkazes, ked to teraz citi inak... Tu neexistuje len jedina uplne spravna moznost volby, vsetko to moze dopadnut hociako, ani vestecka gula ti neda jednoznacnu spravnu odpoved... Skus o tom este trochu sama porozmyslat a ozaj dobre vsetko zvazit, drzim ti palce. Ale ak si ozaj presvedcena na 100 % ze dieta URCITE nie /ja keby som bola nabeton o niecom presvedcena, nepytam sa na to v diskusii/, tak radsej kasli na to a neriskuj... Lebo v hre je prilis vela, to malicke za to, ze sa narodi nemoze a zit bez maminej lasky je dost krute...

Ja som mala chladnych rodicov bez lasky ku mne ako dietatu,ale svoje dieta som vzdy velmi milovala a zaplavila ho laskou ktora mi od rodicov chybala.....

Ahoj, s manželom máme podobnú dohodu bez detí. Ja nie som materský tip, materstvo nie je zmyslom môjho života, mám veľa koníčkov, záujmov, manžel to isté .... Ale som pripravená nato, že manžel otočí a bude chcieť dieťa. A keď otočí máme druhú dohodu, že mi o tom povie. A do 40 som ochotná urobiť kompromis a mať jedno dieťa. A urobím maximum preto, aby som bola dobrou mamou. Teraz mám 31 manžel 30 zatiaľ fungujeme na dohode číslo 1. Uvidíme čo prinesie čas. Ale keď neviem čo robiť, poviem si proste to dopadne tak, ako to dopadnúť má. Asi som ti veľmi nepomohla, ale urob to ako to cítiš. Si vo veku kedy samú seba dobre poznáš, vieš co život prináša. Nie si žiadna mladá 16 ročná pipka čo otehotnie na disco a myslí si, že bábätko je bábika... Všetko dobré, nech sa rozhodneš akokoľvek.

@morcatko veríš teórii, že ľudia sú na svete, aby napravili chyby svojich rodičov a nešli v ich slapajach a pochopili ich?

Práveže preto čo si si zažila tak myslím, že keby to prišlo tak by si sa snažila a dala by si svojmu dieťaťu maximum.

@morcatko skúšala si sa poradiť s nejakým psychoterapeutom? Jasné, že nikto ti nemôže vyčítať, ak po dieťati nebudeš túžiť. Očividne toto ale nie je tvoj problém. Ak by sa ti podarilo prekonať svoj strach, tvoj vzťah k tvojmu dieťaťu môže pomôcť "preliečiť" tvoje zranené "vnútorné dieťa". Dôležité je, že si uvedomuješ, že to, čo si zažila, nie je v poriadku a predpokladám že v prípade že by si sa stala matkou, nebudeš chcieť reagovat tak ako tá tvoja. Určite to nebudeš mať ľahké. Podobne ako deti alkoholikov, deti osamelých rodičov... Skoro každý sa tak trochu bojí, že bude presne ako jeho mama, otec... Či už v takých banálnejších prešľapoch, alebo v tých obrovských a neprijateľných.
Minule som videla Anjelov strážnych (Rtvs-Alena Heribanová), s operným spevákom Daliborom Jenisom. Mal pri svojom otcovi náročné detstvo, otvorene hovoril o tom, že sa bál, že bude rovnaký a to spôsobilo to, že bol jeho presný opak, o čom hovorila aj jeho manželka. Ako sa vždy snaží upokojiť situáciu a aký je dobrý otec aj človek. A aj som tomu verila keď som sa na neho pozerala.
My sme s mužom obaja z dosť komplikovaných rodinných pomerov, pekne povedané. Niektoré veci ktoré sme zažili zostali radšej nevyslovené. O to viac si chránime pohodu v rodine, vyhýbame sa vytváraniu hádok pre nič a rokmi sme to veru museli riadne okresávať. Mám pocit, že tak ako ja sa celý čas učím byť mamou, tak on otcom. Veľa vecí som mu zo začiatku vysvetľovala, žiadala, plakala... až kým som neprestala naliehať, začala som sa na veci pozerať cez jeho skúsenosti a cez tie mu to vysvetľovať. Bez výčitiek. Trvalo strašne dlho kým sa naučil aspoň trochu, nepoužívať na mne, na dcére citové vydieranie, s akým sa stretol u matky, a ktorým privádzala nervovo labilného otca do takej zúrivosti, až z toho mala peklo celá rodina. Dnes to môj muž už vidí a pri každej komunikácii sa mu to potvrdzuje. Ale HLAVNE chápe ako to dieťaťu od rodiča ubližuje.
Vieš, existuje možno promile ľudí, ktorí sú narodení pre rodičovstvo a majú vo veciach jasno. To sú tí z tých šťastných vzorových rodín. My ostatní ideme do rizika, či sa nám podarí poraziť tú bolesť a zlo ktoré za sebou z rodín ťaháme a zmeniť ho na lásku. Raz a navždy ukončiť tú bolesť a vyliečiť sa vďaka láske k našim deťom.
Verím že si toho schopná aj ty. Uvedomuješ si riziká a to je prvý krok.❤

Pokiaľ je iba partner a nie manžel, tak by som nesúhlasila. Taktiež aj ten vek na prvé a nie moc chcené dieťa nieje ideálny. A ako bolo spomenuté vyššie, obávala by som sa, že si to po narodení pánko rozmyslí, lebo veď takto si to nepredstavoval a ostaneš s jeho chceným dieťaťom sama 🤐

@morcatko Ahoj tak napíšem ti ja niečo k tomu, moja mama ma tiež celý život deptala, nikdy som necítila tú lásku,proste ona nikdy nemala čas na mňa,.Stále ma iba kritizovala to jej zostalo dodnes a viackrát mi povedala, že lutuje že ma porodila atd. Ja dieťa mam a mám ho velmi rada, ale zasa je to vidno že sú určité veci ktoré som nemala ja a tiež to neviem dať dieťatu.Myslím to tak, že nieje vo mne až tolko citu ako v iných ženách. Tehotenstvo bolo strašné znášala som ho zle.Takže verím tomu že ženy ktoré nezažili lásku od matky v detstve majú v dospelosti velký problém s rozdávaním lásky svojím detom. A ďalej myslím si, že ten chlad akým ma mama vychovavala skor samé bitky ako láska, tak to ma dosť poznačilo.Ja to na sebe samej dosť vidím. Asi tak🙂 Pekny den prajem.

@morcatko skus navstivit psychologicku, mozno ti poradi..... preco sa vkastne bojis mat dieta? Bojis sa, ze budes ako tvoja matka?

Pokiaľ ste mali nejakú vzájomnú dohodu, že deti proste nechcete a doteraz ste ju aj obaja dodržiavali, príde mi od neho dosť sebecké zrazu takto otočiť. Nedala by som sa vydierať. Keď raz dieťa nechceš, proste ho nechceš, si predsa inteligentná, dospelá žena, nie nejaká nezrela čerstvá dvadsiatnička, ktorá mení názory častejšie ako čisté gaťky. To si v sebe ale musíš uzrejmit ty sama. A opakujem, ak od začiatku vedel, do čoho ide, ak si k nemu bola od začiatku úprimná a on s tebou aj napriek tomu 20 rokov bol, je od neho nanajvýš sebecké teraz ťa tlačiť do niečoho, o čo nemáš záujem

@mirkava Ťažko sa mi na tvoju otázku odpovedá, milá mirkava. Bojím sa, že ho nebudem mať rada, možno aj nie, ale neviem, či by som to mala riskovať. Snažím sa rozmýšľať zodpovedne, nechcem niekomu zničiť život. Bojím sa, že môj citový register nebude stačiť na to, aby som bola dobrou matkou.

@morcatko už len to že sa bojíš, znamená, že budeš dobrou matkou 🤗
Tím ,, zlým,, by to bolo ľahostajné..

@morcatko ja mam otrasnu matku a detstvo som mala fakt hrozne a som presny opak mojej mamy. Neviem preco, asi som to, co som v detstve potrebovala citit od mamy, dala mojim detom stonasobne. Mame velmi pekny vztah a to su uz dospele, Drzim palce, nech sa dobre rozhodnes

@morcatko nikto nevie aká bude matka každý kráča do neznámeho preto je aj v tehotenstve toľko úzkosti a strachu z neznámeho aké to bude, či budem dobrá mama, či to zvládnem😊nebola som výnimka.
@catherine1989 vekom sa človek mení vôbec by som mu to nezazlievala časom zistil, že mu niečo chyba, naplnenie, radosť "niekam" sa posunut, niečo zmenit

Par dni dozadu tu bol prispevok a dlha diskusia o jednej maminke, ktora takisto nikdy nechcela deti, ukecali ju a dopadlo to zle... podla jej slov ona tie deti neznasa, trpi, chce od nich doslova ujst. Dostala nakladacku od zivota aj od zien tu. Nehovorim, ze by to bol aj tvoj pripad, ale mozno by to bolo zaujimave citanie pre teba

@morcatko skus sa spytat manzela ci pojde on na matersku. Ak chce tak velmi dieta, tak sa o neho moze starat on.