Nechcem dieťa - mám sa cítiť menejcenná?
Ahojte, viem, že toto je stránka pre nadšencov materstva, ale ja sa borím s opačným problémom a zaujímalo by ma, či niekto prežíval rovnaké pocity, alebo mi bude vedieť poradiť.
Mám 39 rokov, rovnako aj môj partner. Doteraz sme si dvadsať rokov spokojne nažívali v bezdetnom partnerstve. Boli sme dohodnutí, že deti nie, on ale teraz otočil a deti chce. A to je kameň úrazu. Mňa matka v detstve psychicky aj fyzicky týrala, vyrastala som v neustálom strachu bez kúska lásky, nehy, či porozumenia a podpory. A ja si teraz neviem predstaviť mať deti, je to úplne nemysliteľné, pri predstave tehotenstva ma chytajú záchvaty paniky. Partner to ale neberie vážne, odbil to vyhlásením, že ma to prejde, a že keď mám rada nášho psa, tak budem mať aj dieťa. Viem, že do úvahy prichádza rozchod, alebo sa mu prispôsobím. Neviem, čo robiť, pretože ho mám veľmi rada, ustáli sme už mnoho zlého. Ak ste niekto boli v mojej situácii, čo ste urobili? A ak ste to dieťa mali, aby ste vyhoveli partnerovi, aké to potom bolo?
@taga Ano,aj ja si spominam,mala dve deti.....asi to netreba znasilnovat,ked sa zena neciti na materstvo,nechce dieta,tak nech ho radsej ani nema......
@morcatko nie je nickrajsiena svete ako mat dieta, zit pre inu osôbku, urobit pre nu aj nemozne.... nie vsetky zeny to vasak takto citia a respektujem to.... ak mas milujuceho partnera urcite by ti s touto ulohou matky pomohol.... mozno by isiel aj na matersku.... neverim, ze by si robila svojmu dietatku to, co si prezivala ty.... drzim palce.... asi by som vazne pouvazovala nad tou psychologickou, mozno si sa ty nevyrovnala s tym co bolo robene tebe a preto sa bojis ze by si to pohla posuvat dalej....
Nerob to ak sa na to naozaj necitis. Nie kazdeho naplna mat dieta.
@leuchtturm Najlepší komentár, aký som tu na MK kedy čítala. Absolútne súhlasím.
@morcatko jednoduché. Ak sa nato necítiš, dieťa nemaj. Bud to žena cíti že to dieťa chce alebo nie. Dat sa "ukecat" na dieťa kvôli mužovi je nepremyslena vec. Vonkoncom môžeš na dieťa ostať sama a co potom.
@morcatko inak, je to zaujímavé, ja som minule mala podobnú debatu s kaderníčkou. Pýtala sa, kedy bude mať deti môj brat a ja som jej povedala, že on s priateľkou ešte deti nechcú. Vyvalovala na mňa oči, že prečo? ako je to možné? veď to je najlepšie, najkrajšie, najúžasnejšie.... Kontrovala som jej, že veď aj bez detí je fajn, no este horšie sa na mňa pozrela. Ja síce dieťa mám, ale netvarim sa, že pred ním môj život stal za prd. Aj bez detí sa dá žiť plnohodnotne, byť spokojná sama so sebou. Materinská láska sa dá venovať domácemu miláčikovi alebo občas postrážiť deti niekomu z rodiny.
@tripetta Ďakujem za názor. Samozrejme, ani ja si nemyslím, že je to povinný údel ženy, aj keď sme ako najinteligentnejší živočíšny druh predurčení množiť sa. Len dvadsať rokov naozaj dobrého vzťahu sa zahadzuje ťažko, preto tá dilema. Keby som žila s nejakým náladovým odroňom, čo nevie byť oporou, tak sa tým nezaoberám ani sekundu. Bol to pre mňa ohromný šok, keď to na mňa vybalil, pretože nebolo týždňa, aby nepovedal ako nám je takto (bezdetne) spolu dobre. Partner je workoholik, do toho má koníčky a mám obavu, že nevie, do čoho by išiel. A ako tu mnoho báb písalo, napokon by dieťa, ktoré som ja nechcela, zostalo len na mne. Dúfam, že je to z jeho strany len nejaký hormonálny disbalanc a sem som napísala preto, aby som možno získala lepší materiál na argumentáciu. A už buď to vyjde, alebo ma opustí.
@morcatko Musí to byť pre teba ťažké. Dúfam, že ťa neopustí. Neskúsite ísť do nejakej poradne? Lebo tu máme rôzne názory a neviem, či ti to nejak pomohlo. Držím ti palce, aby ste to obaja nejako zvládli a našli ideálne riešenie pre oboch. Podľa toho, ako píšeš si myslím, že si rozumná, inteligentná a ja verím, že ak už sa rozhodneš tak, či onak, zvládneš to.
Tak ho nechaj proste ist a nekaz mu jeho novy ciel ked ty sa mu nevies prisposobit tak by on mal takto trpiet...ked ty nechces a on uz hej tak nech si najde inu a je plnohodnotne stastny
@morcatko kamosku takto manzel opustil po 20 rokoch manzelstva. Nemohla otehotniet a on deti chcel, inak pohodove manzelstvo. On uz ma novu partnerku a pred 50tkou teda zalozil novu rodinu a uz aj dieta maju. Kamoska je z toho v riti, v podstate jej nezostalo nic...tym chcem povedat ze aby si niekedy nelutovala, ze si sa ani nepokusila o dieta...
Zaujal ma prispevok. Ja deti tiez nechcem doteraz to tak necitim vobec. Sice si myslim ze by som sa dokazala on postarat ale ked si predstavim tehotenstvo a porod a potom kym doeta vyrastie ze by som nemala uz poriadne svoj zivot tak to teda absolvovat nechcem. Kasli na to co hovoria ini. Ludia maju divnu potrebu radit a mudrovat do zivotov inych aj ked ich o to jik neziada. Ja mam napr pocit ze zeny v mojom okoli akoby mi davali najavo ze co ja viem ked ja dieta nemam a pod. Su mi ukradnute. Mat dieta je pre mna velky zavazok nikdy som deti mat nechcela a ak sa to nezmeni tak to aj ostane. Mas iba jeden zivot tak ho zi podla seba a najlepsie ako vies. Partner asi tiez nema sajnu co dieta obnasa mne uplne staci co mi rozpravali ostatne zeny o porode atd. Dakujem. Neprosim
@judar Milá judar, ja mu nebránim, viem, že toho druhého človeka nemôžeme pripútať k radiátoru a diktovať mu našu vôľu. Mám ho rada a chcem, aby bol šťastný, keď nie so mnou, tak s niekým iným, aj keď možno príde na to, že dieťa nebolo to pravé orechové ani preňho. Predsa máme svoj vek, kariéru, záujmy, okrem iného aj toto bol jeden z dôvodov, prečo som s ním, moja trauma mi pri človeku, ktorý nechce deti, trochu vybledla a netrápila ma toľko (okrem toho liečim si ju u psychológa, len je to veľmi ťažké.) V mojom okolí je kopec takých párov. Muž bol hlavný iniciátor, a keď sa to narodilo, po pár týždňoch mu otcovstvo už tak nevoňalo. Pár z nich sa aj rozchádza, čo opäť netvrdím, že bude prípad môjho partnera. Len skús trochu pochopiť aj mňa, ty by si tiež nebola nadšená,keby sa ti niečo takého prihodilo, a tiež by si asi skúšala nájsť nejaké východisko, aby si aj ty mohla byť, ak nie šťastná, tak aspoň spokojná. Stopercentné sebaobetovanie sa pre iných nič dobré neprináša. Viem, že môj postoj je ťažké pochopiť, ale radšej by som mu darovala obličku než to dieťa.
Podla mna manzelska poradna by pomohla. Nie ze ty sama ku psychologovi, ale spolocne do poradne.
@zooeynka Milá zooeynka, jasne, že budem ľutovať, len nie to, že som nemala dieťa. V tom mám jasno, chcem dožiť ako bezdetná. Tie pochybnosti ohľadne jeho túžby mať deti sú tu aj preto, že jedno obdobie som strážievala susedovcom dieťa, ktoré malo sotva dva roky. Raz dokonca aj celých 24 hodín, pretože maminka bola vyhorená a potrebovali si trochu osviežiť vzťah. A paradoxne, môj partner na to v kuse hundral, že nemá pokoj, že ho to vyrušuje, žiadne otcovské pudy som tam nezahliadla. Ani raz to pekné dievčatko nepohladil, či nezobral si ju na ruky, keď som chystala niečo na jedlo a ona mrnčala. Skôr ju rozveseľoval náš pes, než on. Preto si myslím, že je to nejaký rozmar z jeho stany podporený enormným tlakom okolia a jeho rodiny. Zastávam názor, že deti majú mať vyrovnaní a psychicky odolní jedinci, nie ľudia, čo sa boria sami so sebou a svojou existenciou. Preto chcem byť zodpovedná a nezničiť niekomu život, lebo živí nie sme len jedlom a vyhriatym domom, nevidím zmysel v produkovaní detí, ktorým rodičia nedokážu dať aj to duchovno. Poznačí ich to na doživotie a odsúdi pobehovať po psychológoch.
Chcela som si vypočuť názory iných žien, ktoré boli v mojej situácii, nie riešiť podstatu daného problému. Nepísala som sem preto, aby som nútila iné ženy ma presviedčať, len som bola zvedavá na podobné osudy.
@morcatko Aj si sa už s partnerom rozprávala po založení tejto diskusie?
@acrobaleno Áno, bavíme sa o tom toľko, že už ma nechce počúvať.
@morcatko A čo akože chce teda robiť? Neviem, prečo by si sa ty mala prispôsobovať jeho požiadavkám, keď on tvoje zásadné rozhodnutie nerešpektuje. A neviem, či si myslí, že mať deti je iba sunshine and unicorns...
@morcatko ak deti nechces, tak ich nemaj. A bodka.