Nechcem žiť, ale musím pre dieťa
Som v koncoch. Žijem len pre dieťa. Nikdy som nemala v živote extra šťastie, vyšla som z nešťastnej rodiny, bez peňazí, mama zomrela v mojej mladej dospelosti, zvyšok rodiny s a stará len o seba a nemáme žiadne bližšie väzby. Napriek tomu som sa prebila, vyštudovala, našla som si dobrú prácu. Vážny vzťah som mala len 1, ale on nemal záujem o rodinu ani deti. Dohodli sme sa teda na rozchode. Potom som si našla psychického tyrana. Samozrejme na začiatku taky nebol a naplánovali sme si dieťa. Teraz ma ponižuje, nadáva mi, každých pár dní mi hovorí aby som vypadla z jeho domu. Deje sa to úplne z ničoho nič, napr cestou na kúpalisko ma ponižuje pred cudzími ľuďmi, doslova z minúty na minútu za jeho správanie zmení z pekného rodinného výletu na ponižovanie a výsmech. Odmalička trpím panickou poruchou na čo mi dnes s úplnou istotou chladne povedal že ma niekto v detstve znásilnil, preto to mám. Je mi zle, nechcem žiť, plánujem spôsoby ako odísť, jediné čo ma tu drží je dieťa.
A keď ju už spomínam, tak si predstav, že on je tak lakomý, že má u neho zavedený taký lístok, kde jej zapisuje dlhy, ktoré u neho má, ...napr. jej požičal peniaze na opravu zubov, tak jej to tam zapísal, čiže ak niečo chcela pre seba tak jej to napísal na tej lístok dlhov, a veru už je dosť dlhý, povedala, že keď začne robiť, bude musieť začať splácať tieto dlhy. Neráta jej tam iba nákupy potravín, ale aj to jej napíše zoznam čo má kúpiť a nedajbože keď kúpi niečo navyše.... Mne keď toto hovorí, mám až problém jej veriť, avšak poznáme sa od detstva a trvá to už roky, takže už to vieme všetci, ... lenže tam je problém, že je to iný štát a nemôže odísť, lebo by to bol únos dieťata na Slovensko.
@haley7897 nezvládnem ti už dnes odpovedat a klast otázky, som hrozne unavená. Hocičo by som napísala nebolo by.to ono. Ak zajtra alebo ďalšie dnk budeš čítať budem rada
Takisto sa nad tým zamýšlam, ... ja to vidím, na to ako si už spomínala, vplyv matky pri výchove, ... matka môjho partnera berie svojho takmer 50-ročného syna ako nesvojprávneho a keď sme išli na dovolenku, tak mu diktovala do telefónu, čo si ma zbaliť do kufra, že aj trička s dlhým rukávom a pod. To by až tak nevadilo, ale horšie je, že zasahuje aj do nášho vzťahu.
Samozrejme, tiež som toho popravde mala dnes nadhlavu. Oddýchni si. Hlavne pamätaj, že z tvojej situácie vedie cesta von. Kedykoľvek keď budeš pripravená.
Všetkým srdečne ďakujem že sa do mňa nikto nepustil a všetko ste boli zlaté, podporujúce. Trochu ma to posilnilo. Rozmýšľam nad cestami ako mu to celé splechnut do tváre. Aby ľudia v jeho živote nevideli len to pozlátko čo prezentuje, ale aj to 💩 pod tým
Správne, že nie je všetko zlato čo sa blyští...chlapi radi hrajú pred ostatnými úžasňákov...A ešte taká jedna vec, ktorá sa mi potvrdila v živote, že všetko zlé je na niečo dobré, ... dobrú noc a drž sa.
Uprimne, nič tak nezdecimuje ego takýchto ľudí ako keď sa v tichosti, bez komentára zdvihnes a začneš si žiť spokojne vlastný život. Bez toho aby si vôbec mala potrebu nejakej ich reakcie. Lebo to je všetko čo chcú, pozornosť. Ver mi, mám ex zablokovaného na vyše 20 rôznych Skype účtoch ktoré postupne vytváral aby sa ku mne dostal a rovnako na ďalších sietach. Tisíce a tisíce - doslova zmeškaných hovorov a sprav roky po tom co som odišla. Ticho a tvoje šťastie je najlepšia zbraň.
Musíš načerpať silu a ísť o sloboď sa od neho začni nový život s dieťatkom fakt mysli na dieťa ono robí zázraky modlí sa
Ani štipku energie by som už na tvojom mieste nevykladala na "boj" s ním. Kašli na to, čo si o ňom budú myslieť susedia a čo o tebe. Kašli na to, čo ti hovorí, keď ťa hodnotí.
Silu vlož len do toho- vymyslieť , ako odísť.
Všetku silu ti to berie, že rozmýšľaš nad jeho slovami, správaním atď.. Pritom to vôbec nie je dôležité, lebo je to proste psychopat, ktorý nebude
viesť nikdy normálny život a nie je schopný vzťahu.
Nie je to tvoja vina, len si proste mala smolu pri výbere muža. Drž sa. Bude dobre. Chuť žiť sa ti dúfam vráti.
Skús prosím ťa aspoň ísť do toho azylového domu, možno keď tam s dieťatkom pobudnete dlhšie, zažiješ pokoj a kľud od neho, bude sa ti aj ľahšie premýšľať v pokoji , že čo ďalej. Oni ho k tebe nepustia to sa neboj, ak by robil problémy vedia čo robiť. A ak on bude chcieť s tebou čokoľvek riešiť, nikdy nebuď s ním sama vždy s niekým iným, s pracovníčkou z azylového domu alebo hoci aj z úradu...ak sa s ním nebudeš chcieť vôbec stretnúť, tak cez prostredníka...zažili sme podobné v rodine, a mám kamarátku, ktorá bola týraná, prosím nechaj si pomôcť...
Ahoj ani si nevieš predstaviť ako ťa chápem 💙ja tu nechcem písať nič....ale tiež som si prešla neľahkým obdobím "s nikým o tom nerozprávam a keď sa stalo raz v práci...že som rozprávala svoj príbeh "kolegyni tak som sa zrazu zastavila a uvedomila si ...resp.mi prišlo ako keby som rozprávala príbeh "-o živote niekoho iného....ako keby to ani neboli moje spomienky....je až neuveriteľné čím si človek dokáže prejsť počas jedného života ....dnes som silnejšia ale tiež vravím že tento svet asi nieje pre mňa....nechápem koľko zla je vo svete atď.....no žijem kvôli deťom a urobím všetko preto aby moje deti mali krajší život ako ja...to jedinné ma poháňa vpred ... prosím ťa z celého srdca 💙buď pri svojom dieťati.....neopúšťaj ho.....niesi väzňom života....ty si zmyslom života pre niekoho....ten niekto ťa potrebuje....všetko má svoj zmysel a aj keď to teraz tak nevnímaš...možno synček napokon bude ten kto ti pomôže ľúbiť a priať život taký ako je....💙utri si slzy pretože ich okrem tvojho synčeka nevníma nik....ten pre koho plačeš to fyzicky možno vidí ale ignoruje a preto si tvoje slzy nezaslúži.....ak odídeš z tohto sveta....vytrestáš toho na kom ti najviac záleží....🥺ver mi....ten kto ti ubližuje bude žiť stále a rovnako dýchať vzduch ako doposiaľ.....držím ti palce moja aby si v sebe nazbierala resp.našla silu 💙verím že to dokážeš 🤞🙏💪
@malena ja už nejakú lásku necítim, ja len nechápem, prečo si ľudia musia robiť zle. A to ja nie som nejaký kresťan, ani ludomil, aj povadit sa viem, ani sa.nehnabim povedať svoje v práci, šéfovi , kolegom, zastať sa svojich práv, nie som utiahnuta. Len nerozumiem prečo dvaja ľudia, ktorí by normálne mohlo fungovať, musia riešiť takéto veci