Nefunkčné manželstvo
Ahojte, poprosila by som Vas o nazor na nasu situaciu. S manzelom sme spolu takmer 10 rokov, z toho sme necelyvh 5 rokov manzelia. Mame 2-rocne dieta a momentalne som v 8. mesiaci. Nas vztah je velmi disharmonicky, taliansky, nerovnovazny. Manzel je ako otec dobry, aj v spolocnosti je celkom oblubeny, atraktivny, sebaisty, v praci sikovny (aj ked chaoticky, co je v konecnom dosledku neefektivne), no ako manzel, moj kamarat, opora, dovernik, obranca, milenec uplne zlyhal. Vobec mu nedoverujem (pozicka poza moj chrbat, zobratie spolocnych penazi ci mojej vyplaty bez mojho vedomia, uprednostnovanie sebam kamaratov, rodicov predo mnou, vydelovanie penazi na rodicovskej, obmedzovanie slobody, nemozem soferovat, aj ked som splnila jeho podmienku o kondicnych jazdach, ...). Na prvy pohlad posobime ako stastny par, hlavne pred kamaratmi, vie sa ku mne pekne spravat pred inymi (pekne ma oslovuje, odsunie stolicku,...), aj ked vela rokov ma pred nimi zhadzoval (neustale skakanie do reci, menenie temy, tvrdenia, ze nemam pravdu-musela som mu hned vsetky moje tvrdenia dokazovat na internete pred znamymi, ...), teraz je to uz o dost lepsie, no musela som mu velmi velmi dlho vysvetlovat, ze ma taketo jeho podkopavanie zranuje a zneistuje. Nasledkom toho mam strach stretavat sa s ludmi, vyjadrovat svoje nazory, myslienky, jednoducho tie roky sa podpisali na mojom sebavedomi. Predtym, ako sme spolu zacali chodit som mala velmi vela kamaratov, bola som oblubena, vesela, sebavedoma, neustale v spolocnosti kamaratov, no teraz mam pocit, ze nikomu nemozem doverovat, ze nemozem byt sama sebou, vlastne uz ani sama sebou nie som :( Manzel je v sukromi ku mne casto povysenecky, necitlivy, arogantny, ponizuje ma a ignoruje, no potom je ku mne mily a pod. Citim sa akokeby bol DrJekyll/MrHyde. Ja som zial velmi citliva, romanticka a zranitelna a na jeho spravanie reagujem hysterickym spravanim, na co mi on stale hovori, ze som narusena, prepnuta, chora, jebnuta, ... proste mu hram do karat. Vsetko sa to odohrava casto aj pred malou, co mi je nekonecne luto. Nespoznavam sa po tych 10 rokoch vztahu, ked si predstavim, aka som bola vesela, plna zivota, planov, stihala som 2 VS naraz v 2 mestach a teraz si v nicom neverim, neustale sa zozieram a radost mam len z dcerky. Dokonca sa neviem radovat ani z tehotenstva (jeho prva reakcia bola velmi posmesna a zranujuca, hlavne ked som nikdy nespala s inym - ze kto vie s kym, to mam, a ze sa do mna aspon moze vystriekat...neskutocne ma to zranilo - potom sa mi za to ospravedlnoval, no ja mam pocit, ze jemu chyba akakolvek pokora). V lete sme boli na moje neustale prosikanie 2x v manzelskej poradni, verila som, ze sa to vsetko zmeni k lepsiemu, otehotnela som, no odvtedy uz vobec nechce ist do poradne. Pocas tohto tehotenstva ma 2x fyzicky napadol- vzdy po mojich hysterickych vystupoch, pricom druhy krat som zostala na pozorovani par dni v nemocnici, kedze ma zhodil na brucho. Neviem, ako dalej, som uplne bezradna. Nerozumiem, ako moze byt manzel na jednej strane mily a pozorny, a potom arogantny, egoisticky a necitlivy :((( (Sam si robil zabavu z toho, ze mam Stokholmsky syndrom.) moji rodicia mi nezavisle od seba povedali, ze nechapu, co sa so mnou stalo, ze nespoznavaju vlastnu dceru... Vzdy verim na zazrak, no ten akosi neprichadza. Som bezradna
@prehliadana chlapec má viditeľne nejaký nevysporiadaný komplex sám so sebou a rieši to takto. Neviem, čo poradiť, lebo sa asi veľmi nedá. Musíš si sama zhodnotiť, čí má taký vzťah budúcnosť a či v ňom chceš žiť. I za cenu toho, že pôjdeš od neho aj s 2 deťmi. Zober si totiž, že čo keby sa zbalil on a odišiel? Môj názor - urobil by ti super službu. Drž sa .
@prehliadana však si mala otcovi povedať, nech si ho zoberú k sebe domov!!!
Hlavne si vyrieš, keď niečo nefunguje treba s tým niečo robiť
@prehliadana mam pocit ze tebe uz treba psychiatra ale myslim to v dobrom sama to nvezvladnes...Potrebujes odbornu pomoc po porode hormony narobia divy a bude este horsie.Daj seba do poriadku a dostanes novu chut do zivota.Inak takto vycerpana psychicky a fyzicky budes pokracovat v tomto pekle.Ten chlap sa uz nikdy nezmeni!!!! Uz necakaj chvilu moze hrat zas dobreho ale to fakt iba na chvilu najdi silu zober maminu k dr.nech si aj onavypocuje preco si yam sla aky mas problem a potom mozno pochopi nech ide od teba prec vyhod ho poziadaj o rozvod pride ti porodne a zas ti vsetko minie!
@prehliadana ...nechápem,prečo sa tak ponižuješ pred vlastným manželom.Bude to čím dalej,tým horšie,nikdy sa nezmení.Môžeš mať aj desať detí,nezmeníš ho.Odíd od neho čím skôr,nebudeš to mať ľahké,ale budeš sama sebou.
A to ešte bývaš u svojich rodičoch?V rodinnom dome? To sú pre teba iba plusy,tak neviem na čo čakáš....
Minuly tyzden sme boli v poradni. Manzel bol v podstate ustretovy, mily a snazil sa spolupracovat s poradkynou, ktora v podstate potvrdila financne tyranie a moju socialnu izolaciu. O fyzickych a psychickych utokoch sme sa nerozpravali (len o financiach a mojej rodicovskej). Par dni po poradni mi dal manzel pristup k uctom. To je ta pozitivna stranka... Negativna je ta, ze cim som blizsie k porodu, tym viac pocitujem neistotu a stres. Par dni je mily, pozorny no vzapati je povysenecky, arogantny, necitlivy, ladovy. Vcera sa opil, dost hrubo mi s krikom vynadal pred placucou dcerou, ked som lezala v krcoch, lebo mi z celodennej namahy tvdlo brucho :( Padli aj vyhrazky, ze mi streli atd. Chcela som po nom iba, aby dal spat malu. Dnes mi nechcel verit, co urobil, kedze mal okno. Najprv sa sice ospravedlnoval, no potom spochybnoval, ci to vobec urobil a siel za mojim bratom, ci je to pravda (brat tam pritom vobec nebol). Dost ma to ponizilo a zranilo, ze este aj take nieco spochybnuje. Namiesto toho, aby si spytoval svedomie, ako sa spraval... Vycerpava ma to vecne striedanie dobrych a zlych dni.
@moonlight1210 Dakujem ti za tvoje prispevky, presne si popisala moje pocity. To vecne dokazovanie., ponizovanie pravdy, zneistovanie, ... Tvoj prispevok mi do istej miery aj otvoril oci, pochopila som, preco robim, to co robim. Preco mam neustalu potrebu mu nieco dokazovat. Len co s tym dalej... Manzel uz zacal priznavat, ze je manipulativny typ, ked som mu precitala, cim sa take typy vyznacuju, no neviem, ci s tym aj nieco seriozne zacne robit. Stale mu davam dalsie sance, no moje nervy, energia a trpezlivost su uz na pokraji.
@prehliadana poloz si jednoduchu otazku. Je ti lepsie s nim alebo by bolo lepsie nez neho? Myslim, ze nemusis dlho rozmyslat. Vies, ze bez neho. Ale v tom, aby si sa od neho oslobodila ti brani to, ze beries ohlady na inych. A aj preto pred druhymi zlahcujes co sa deje, ospravedlnujes manzela. Lenze uvedom si jednu vec. Zivot je prilis kratky. Naozaj ho chces prezit takto? Myslis si, ze tvoje deti ti neskor podakuju, ze si udrzala rodinu pokope? Myslis, ze toto vsetko nebudu vnimat a neovplyvni to ich zivot? S velkou pravdepodobnostou z nich vyrastu ustrachani, nesebavedomi ludia. Stale dufas, ze sa manzel zmeni? To akoze mavnutim carovneho prutika sa stane zo psychopata milujuci manzel a otec? To nie je mozne. Pravdaze, budu obcas aj pekne chvilky. Ale to nie je uprimne z jeho strany. To ta chce iba na chvilu uchlacholit, aby ti potom vzapati ublizil este viac ako predtym. A tak to pojde stale dokola. Az kym z teba nebude troska, babka v jeho rukach. Ale ty tomu mozes zabranit, kym nie je neskoro. Manzelske poradne toto nevyriesia. Pozbieraj v sebe este zbytok sil. Spomen si aka si bola, ked si este nepoznala tohoto tyrana. Ono to v tebe este stale je. A hlavne nedaj sa ovplyvnit tymi recami, ked ta obvinuje z neviem coho vsetkeho. Urcite si aj ty urobila chyby. Niekedy si mohla trebars inak reagovat. Lenze zufaly clovek robi zufale veci. Co sa tyka toho, ze co dalej, ked ho vyhodis. Predpokladam, ze ti patri aspon cast domu, takze by si tam mohla bez obav byvat dalej. Skus sa porozpravat este s mamou. Ale neprikrasluj veci. Povedz vsetko na rovinu. Povedz aj, ze sa ho bojis, ze ta tyra psychicky aj fyzicky. Jasne, ze to nebude jednoduche, ale maj stale na pamati, ze ci chces pre svoje deti takyto zivot. Nie je vylucene, ze neskor moze bit aj vase deti. Prepac, ze ti to pisem takto na rovinu. Ale potrebujes otvorit oci. Neskor mozes dat deti do skolky, jasiel a zacat robit. Mas VS, takze si urcite inteligentna, ale potrebujes naspat svoje sebavedomie. S tym ti pomoze jedine psychologicka ci psychiatricka. Drzim ti palce 🙂
@prehliadana nehnevaj sa na mňa,chápem tvoje pocity neistoty tesne pred pôrodom, ale bývaš predsa u rodičov! To na čo potrebuješ takého kreténa k sebe, ktorý sa opije, kričí aj pred dieťaťom a vyhráža sa ti fackou?! Tehotnej žene?! Ty máš bohužiaľ sebavedomie niekde v podzemí....prečo ste neriešili fyzické a psychické násilie u psychologičky? Ak je to dobrá psychologička, tak to odhadla aj bez toho, že ste jej to povedali Samozrejme, že ten tvoj magor sa snaží,lebo on potrebuje takú osobu, ako si ty! Potrebuje osobu submisívnu, ktorá mu bude tolerovať to, čo by mu tolerovala máloktorá a ktorú by ťažko hľadal, lebo každá z nás, ktorá ti tu radí, by ho už dávno vyšmarila. Nezmení sa nikdy, môžeš dúfať ďalších dvadsať rokov. Máš obrovskú výhodu, že bývaš u rodičov, s takýmto indivíduom sa rozišli ženy, ktoré s ním žili v prenajatom byte, nemali kde ísť, skončili v azylovom dome aj s deťmi, ale nedopustili, aby niekto s nimi takto zaobchádzal, aby ich deti vnímali takéto spolužitie. Odrazili sa od dna a začali nový, iný, šťastný život. Aký máš dôvod stále dookola mu dávať šance?! Veď sama vidíš, že to k ničomu nevedie! Ty sa ho bojíš, bojíš sa reakcie rodičov, ale TY si zodpovedná za život svoj a najmä svojich detí. To chceš priniesť z pôrodnice do takéhoto prostredia dieťatko? Nebude ti lepšie starať sa o bábätko a o ďalšie dieťa v ovzduší pohody a kľudu? Naozaj potrebuješ, aby ťa niekto stále ponižoval? Spamätaj sa konečne! Urob rázny krok, ak nechceš byť ďalšie roky alebo aj celý život nešťastná. Veľmi, veľmi ti držím palce, aby si to dokázala, aby si sa oslobodila od manipulátora a začala nový, šťastný život.
Keby sa môj manžel ku mne správal čo i len z jednej stotiny toho, čo si tu vymenovala tak ako k tebe, utekám od neho kade ľahšie. Prepáč túto otázku, nechcem sa ťa dotknúť - ale načo si si s takým človekom urobila druhé dieťa ? Takto chceš žiť do konca života ? Utláčaná, ponižovaná, bitá ? Veď to, čo si tu napísala, je strašné - sama si uvedomuješ, že ťa úplne zmenil, zo šťastnej, sebavedomej ženy sa stala duševná troska. Je to veľmi smutné a žiaľ, takých manželstiev je podľa mňa veľmi veľa. Najhoršie na tom je, že pred ľuďmi vyzerajú ako šťastný, harmonický pár a v skutočnosti je to tragédia. Ja tiež na mojom mužovi vidím kopec negatív a častokrát si myslím pri pohľade na cudzie páry, že sú určite šťastnejšie ako my, ale v konečnom dôsledku mám skvelého muža, ktorý si ma váži a neponižuje ma. V živote na mňa nesiahol. Nikdy by som s takým človekom nežila. Na to mám seba aj svoje deti príliš rada.
@prehliadana nechapem preco si u psychologicky nespomenula psychicke a fyzicke tyranie?? 😠 😠 😠 ty sa ho bojis co? aby si ho nenasrala... 🙄 🙄 🙄
a jasne ze tam bol ustretovy, mily spolupracujuci 😕 😕 😕 sak ako inak. Pred druhymi sa treba ukazat v dobrom svetle, aby o to viac vynikla psychopatia osoby, s ktorou on chudacik MUSI zit 🤐 🤐
ach jaaaaj...poznam jednu taku osobu z blizkej rodiny... to je taky herec, naramne sympaticky, zhovorcivy, srandak preukrutny 😲 😲 😲 ale doma je to uuuuplne ine 🙄 🙄 🙄 a ked mu uz nestaci priestor vplyvu vo vlastnej rodine, rad si rozsiruje ego vsade dalej kde sa da 😒 😒
roky mi trvalo kym som sa naucila s nim asertivne jednat, a to ho nemam doma... 😉 to uz by mal vidly v chrbte 😠 😠 😠
@timea7 no, myslim ze na cloveka, ktory sa citi slaby a neschopny sa branit, je najlepsie takto vybehnut 😖
Akoze baby, ake ste vsetky mudre, ked nie ste v jej situacii. Ocividne je na to sama, bez podpory vlastnych rodicov, zlomena, znicena... Neviete, ako by ste sa zachovali, ak ste neboli pod takym tlakom. Co, vyhodi ho z rodicovskeho domu, ked rodicom je to jedno? Ci sa zbali, vytiahne z uctu par stotisic, kupi byt a odide sama s dvomi detmi?... Nam sa lahko pismenkuje, ked to nemusime riesit. @minnie55, skus si predstavit, ze sa ti muz zopsuje zo dna na den, rodicia ta maju v pazi, a si na to sama. Co urobis?...
Nehodnotte, poradte jej... 🙄
@papricka33 ja ju nehodnotim, ja som napisala svoj nazor na tuto situaciu. Podla toho co pisala, mam pocit, ze jej muz sa nezmenil zo dna na den, trva to uz dlho. Ako jej mam poradit ? Len tak, ze ak si vazi samu seba, s takym muzom zit nebude. Mam jej napiaat, ze ju chapem a ze robi dobre, ked zije s takym hovadom ? Mozno by to rada pocula, aby opat mohla ospravedlnit jeho chovanie a dat mu dalsiu a dalsiu a dalsiu sancu .....
@papricka33 myslíš, že jej ľutovanie pomôže? A aký je problém s tým, že by ho vyhodila z domu jej rodičov? Veď sama písala, že by to nebolo prvý krát. Ty si myslíš,že všetky ženy,ktoré jej tu radia, majú život ako z rozprávky? Že nemuseli riešiť podobné, alebo aj závažnejšie problémy? Chápem, že je natoľko magorom zmanipulovaná, že už nie je schopná posúdiť problémy tak, ako ich vidíme my. Ale čím dlhšie bude čakať, tým sa to bude zhoršovať. Ľahšie sa riešia veci s drobcom v brušku, ako s novorodencom na prsníku. Pochybujem, že urobila akýkolvek krok odvtedy, ako tu napísala prvý krát. Určite to nepovedala ani svojej mame, všetko určite nie. Je len a len na nej, ako dokáže zmobilizovať sama seba a urobiť niečo so svojím životom. Je tu na MK žena, ktorá od takého idiota odišla so štyrmi deťmi, písanie donekonečna sem jej nepomôže,pomôže jej len rozhýbať sa a konať.
@papricka33 ešte som chcela dodať, že sa žiadny muž "nezopsuje" zo dňa na deň, ani v tomto prípade to tak nebolo. Takže rozhodnutie mať s ním druhé dieťa nechápem, ale to už je jedno.
@papricka33 ked sa ho prestane bat, bude vediet co robit, aj bez nasich rad 😉 😉 😉
Ona sa potrebuje "LEN" rozhodnut.... a to nemoze urobit za nu nik iny len ona sama. Potom uz ju nic a nikto nezastavi a bude vediet co a ako robit, lebo ona sama najlepsie pozna svoje moznosti a pomery.
Vies a ta co chce ostat pri tyranovi ci manipulatorovi..dava mu milion sanci a milion ospravedlneni, tej nepomoze ani tych 100 tisic na ucte 😝 😝
@prehliadana priznat si, ze som manipulator je len prvy krok. casto ostava aj posledny. a dokonca sa urobi aj krok vzad - nie ja som manipulator a ona pri mne trpi. to ona je hysterka a ja to statocne znasam.
rovnako to byva so ziarlivostou a dalsimi podobnymi osobnostnými poruchami.
clovek si to aj prizna, ale popravde sa tomu tazko vzdoruje, a este tazsie lieci, lebo je to sprevadzane velkou kopou zakopnuti, ked zas a zas spadnes do stareho stereotypu (ziarlenia, manipulacie, ...). tak si nakoniec radsej najde ospravedlnenie a vysvetlenie. lebo to je najlahsie, nic to nevyzaduje a umoznuje to ostat pri naucenych spôsoboch (ktore su doverne zname, presne vies, co pri nich ocakavat, atd.). aj ked na druhu stranu su destruktivne.
ich destruktivny dopad samozrejme stale vnima (lebo vsak nadalej v rodine prebiehaju hadky, hystericke sceny, atd.), ale uz nan nazera z pohladu (co som zmienila vyssie): to nie ja som zly a ona trpi, to ona je nenormalna a ja to znasam.
najlepsie je, ked takyto patovy stav vyusti v odchod manipulatora, lebo je to pre ostávajúceho partnera vykupenie.
sam je natolko zavisly, ze to nedokaze.
problem je, ked uz ostavajuci partner je natolko zdeptany, ze aj po odchode manipulatora ma problem vnimat realitu a normalne na nu reagovat.
potom okolie skutocne sudi, ze manipulator mal dovod chovat sa, ako sa choval.
ze sa mylia, mozu vidiet na jeho dalsich parterkach, lebo manipualtor bude po case pouzivat rovnake chovanie aj u nich (spociatku to moze vyzerat, ze nie. ze to bola zalezitost len bývalého manzelstva a hlúpej partenrky.). zvyk je zelezna kosela. rozdiel bude, ako to oni budu znasat a tolerovat. mozu najs sposob, ako ho drzat na uzde. co sa stava málokedy, lebo manipulator si vybera partenrku prave podla toho, ze uz od zaciatku citi, ze vo vztahu ma veduce (dominantne) postavenie. aj ked sa k nej samozrejme spociatku chova rovnocenne, milo, dobre, s laskou, ... ale nezela si, aby v nej mal konkurenciu (teda rovnopravne postaveného partnera).
ale aj tak sa moze stat, ze nakoniec ludia budu sudit, ze chudak "nema stastie na zeny" (ked dalsia partnerka bude v hysterických stavoch z jeho chovania za zatvorenými dverami - teda vtedy, ked ich nikto nevidi.).
takze, ak si tvoj muz aj prizna, ze ma manipulativne sklony, zalezi na sile jeho vole, aby si ich uvedomoval a odburaval. nikdy sa ich nezbavi. to ti poviem rovno. ale ma vo svojej moci ich ovladat (naucit sa to) a neuplatnovat. do smrti si ale bude uvedomovat, ze sa kroti.
presne toto ma aj ziarlivec. nauci sa neziarlit, ale do smrti citi, ze su okolo neho pokusenia zacat zase (teda situacie, ktore sa mu nezdaju, znova ho zneistuju a prebudzaju potrebu zacat zase preverovat, uistovat sa. a to je ako "ved len jeden poharik" pre alkoholika. ziarlivec nachvilu podlahne pokuseniu sa "iba uistit, ze tato podla neho podozriva situacia naozaj nic neznamena" a rovna cesta do pekla. o nedlho ziarli ako blazon zase.).
ty zase zacni bojovat so sebou a svojou potrebou neustale sa dat zlakat hrat jeho hry. teda vlastne bojovat na jeho poli, s jeho pravidlami. nevyhras, lebo tie pravidla sa v priebehu hry menia podla jeho potrieb. co platilo pred polhodinou, uz neplati. co moze on, ty nesmies. takze nemas sancu vyhrat.
predovsetkym si vzdy klad otazku: je nutne mu toto a hento dokazovat? argumentovat? presviedcat o mojej pravde? hajit ju?
poloz si situaciu inak: bud moju pravdu prijme, ako ju vravim, alebo niet o com. skusim ju dokazat par prikladmi, ale pokial ich neprijme, niet o com. koncim diskusiu, nema zmysel.
a nech sa pokraja na sliziky, nebudem hrat jeho hru na "vsak ma presvedc" (a ja ti to budem popierat a prekrucat, chytat ta za slovicka a just nakoniec z toho urobim frasku a budem sa ti smiat, az budes v nervoch od bezmocnosti plakat, hystercit. a poprípade ta zbijem, ak ti prasknu nervy a zacnes na mna fyzicky utocit. a este ti poviem, ze som bo v prave.)
uvedom si par veci:
dokazuje sa vina, nie nevina. takze on tebe musi dokazat, ze tvoja pravda neplati, nie ty dokazovat, ze plati a hladt na kzdy jeho protiargument vysvetlenie. uvedom si, ze pokial jemu staci trvdenie, ze je to tak, ako on poevdal, tebe rovnaky argument staci tiez (je to tak, ako si ty povedala).
pokial on z toho chce vyvodit preto dosledky (lebo si ho nepresvedcila o svojej pravde), nechaj ho. ver tomu, ze aj ked tym hrozi, alebo vytvara atmosferu, kde citis hrozbu, ze ak ho nepresvedcis o svojej pravde, budes pre to nejak potrestana (teda ti vladne hrozbou nejasného strachu, za ktory si ty automaticky dosadis to najhorsie, co ta desi - typicky prejav manipulatora, nechavat veci "visiet vo vzduchu"), vlastne ich nechce. takze ak ho nechas, nakoniec bude vinit teba, ze musel urobit to, cim ti hrozil.
na to uz ale mozes pozerat ako na truc malého decka.
nauc sa prijat fakt, ze manzelstvo moze skoncit. dokonca, ze budes z toho vinena. ked to prijmes, budes sa na to vediet vnutorne pripravit a teda ak k tomu dojde, budes jednat pokojnejsie a rozumovejsie, nie emotivne a hystericky.
navyse, ak prijmes fakt, ze manzelstvo moze skoncit, odburas tym obrovsku motivaciu strachu, ktorou nad tebou vladne.
vsetko to totiz robis hlavne preto, ze sa bojis, ze ho stratis.
odnauc sa citit krivdu.
situacia: on ta manipuluje k tomu, ze mas pre neho nieco robit, ak ho mas rada, atd...
na druhej strane, ked pride na radu on, odmietne a ladovo ta odbije ako hlupanu, co po nom chces.
vysledok: mas pocit krivdy, snazis sa dosiahnut rovnopravnost. cim viac sa tvari, ze je to tvoja vec (alebo az hlupost), ze si vtedy mu vysla v ustrety, tym viac ta nici bezmocnost a nakoniec hystercis.
nauc sa myknut plecom.
na druhej strane, az zase prides na radu ty a on bude ziadat, nauc sa povedat "nie".
samozrejme, ze ta obvini. rataj s tym (tomu neutecies) a nedaj sa zatiahnut do hry na "preco ty mozes a ja nie".
uvedom si, ze je to prejav jeho nevyrovnanej osobnosti, ked takto jedna. je smiesny a detinsky. takze diskusia nema zmysel.
s pokojne jednajucim protivníkom je manipulator bezmocny.
jeho hracie pole su emocie.
ak mu niekto da par argumentov, a pokial ich on prekruca a popiera, tak druha strana diskusiu teda ukonci ako bezpredmetnu, on potom straca podu pod nohami.
a s protivníkom, ktory je ochotny za svojou pravdou stat a je preto ochotny prijmut aj manipulatorove "tresty", je rovnako bezmocny. ked vidi, ze nepomaha utocit na neistotu, nepomaha vytvroti atmosferu strachu, nepomaha obvinovat, lebo protistrana pokojne prikyvne, ze ak ju chce trestat za to, ze si stoji za svojou pravdou, tak nech, je manipulator bezmocny.
skusa este obvinenia typu: nezalezi ti uz na mne. niekoho uz mas. vôbec nevies, ako mi krivdis/ublizujes/... nemas zaujem na udrzani manzelstva. atd. proste snaha zas a znova nejak vyvolat pocit viny, neistoty a prinutit obet zas hrat hru "dokaz mi, ze sa mylim".
ak obet nadalej odmieta bavit sa o manipulátorových takto vykonstruovanych veciach, obvykle sa potom manipulator uchyli k utoceniu cez verejnost. ked vidi, ze utoky v sukromi zlyhali. pribuda zatahovanie "obecenstva" - známych, priatelov, susedov, rodiny, niekedy aj uradov. snazi sa obet zosmiesnit verejne. objavuju sa snahy obet dokopat k bývalému submisívnemu postaveniu tyranim - fyzicky, ekonomicky, spolocensky, (psychicky uz nemoze).
takze:
zmier sa, ze (kazde) manzelstvo moze skoncit. - prestanes sa bat a prestanes byt pod tlakom, ze ho stratis.
uvedom si, ze zatial hlavnym lepidlom vasho manzelstva je tvoja ochota reagovat podla jeho hier. - ked to prestanes robit a on nebude mat zaujem sa zbavit svojich sklonov, rozvedie sa s tebou. neovladatelna obet, rovnopravna osoba, su mu na nic.
nauc sa povedat "nie" a neobhajovat to a necitit za to vinu, ze potom si zla manzelka, alebo nemilujes. ty vies, ze to nie je pravda a nie je tvoja povinnost ho o tom presviedcat tym, ze budes pre neho robit veci, ktore on ziada ako dokaz.
vzajomna reciprocita u neho neexistuje, pokial nema chut alebo naladu. nevynucuj si ju. zbytocne budes frustrovana a zufala od bezmocnosti z jeho ladoveho odbijania a vysmechu.
reaguj pokojne. ukonci diskusiu hned ako pocitis, ze je bezvysledna. necit za to vinu, ci prehru.
a znova - ked budes k nemu vyrovnana, s najvacsou pravdepodobnostou ta opusti, alebo si bude hladat milenku (bud aby ta ponizil a dokazal ti, ze jto preto, leboho malo milujes, ked nehras jeho hry, alebo osobu, ktora bude ochotna hrat jeho hry). takze mas na vyber - bud budes hrat jeho hry a on s tebou takmer urcite ostane, ale tebe z toho raz svihne. alebo nebudes tie hry hrat a bud on pochopi, ze sa musi zmenit,alebo ti odide a este ta z toho obvini.
@moonlight1210 tvoje riadky by mali vydať knižne a mali by som ich čítať povinne všetky ženy pred tým, ako začnú s nejakým mužom žiť.
@moonlight1210 ano ano ano...nieco mi to strasne pripomenulo, 10 rokov som mala strach z 2 osob v pribuzenstve /nebudem rozvadzat detaily 😉 / poznam velmi dobre ten strach ked k nim prichadzam aj zdeptanie ked odchadzam, dlhe place ☹ ☹ ☹
A ja krava stara...som sa ale jedneho krasneho dna naucila ako to prekonat. Bola to len myslienka, ze niet sa coho bat, oni su ludia z masa a kosti ako ja, aj chybujuci, aj hlupi, a dokonca aj oni maju strach, najprv som vyskusala po telefone hovor s jednym, zivot priniesol situaciu ked to bolo nutne, a zvladla som to. 🙂 🙂 🙂 pokoj, usmev, pohotove odpovede...dotycny okamzite ucitil ze obet sa zmenila a zlostne ukoncil hovor.
Potom som sama iniciovala osobne stretnutie s druhym...iste i on skusal hned na uvod, posmech, ironiu /vysmech z mojho prizvuku v cudzom jazyku...pricom ja som urobila ustretovy krok a naucila sa par fraz v jeho rodnej reci/ Ale i tam manipulator zistil...ze uz je to ine, prestal utocit, lebo uz nemal kde, z mojej strany nebol ziaden priestor, ziadna slabina...a bolo to najpokojnesie a z mojej strany najspokojnejsie stretnutie. s usmevom sme prisli s usmevom odisli 🙂 🙂
tym chcem len povedat...DA SA TO...po akomkolvek case, Oni su zbabeli, v zasade utocia, len na obet ktora ma strach...strach je najsilnejsi nastroj na ovladanie ludi... 😖 😖 😖 Plati to pre jednotlivca aj pre cele narody...
@prehliadana este jednu dolezitu vec ti chcem povedat.
uvedom si svoju submisivitu.
je jedno, kolko ma skol, titulov, priatelov, ci si spolocenska osobnost, priatelska, mila, vesela. to nic nevypoveda. iba tolko, ze ked je pohoda, si takato.
uvedom si ju a zacni na nej pracovat.
potrebujes sa zbavit pocitu neistoty a viny, ktory budes mat, ked si presadis svoje. ver, ze to nebude radost. bude to rozpacitost. lebo si bola doteraz zvyknuta, ze bud sa robilo podla manzela, alebo aspon s jeho súhlasom. proste si svoje rozhodnutia opierala o niekoho. nestala si si za nimi sama.
toto je dost tazky krok zvyknut si stat za svojim a nebat, ze si sa rozhodla zle.
(asi ako niekto, kto chodil tak dlho o barlach, ze teraz neveri, ze bez ich opory dokaze urobit krok aj sam. ma potrebu sa chytat vsetkeho okolo. dokonca ma chut si klaknut a ist stvornozky. samozrejme, ze sa moze potknut, aj zatackat, aj spadnut. ale to neznamena, ze bez bariel sa chodit nenauci. chce to len cvik, zvyk a trening.)
a este tazsie to bude, ked manipulator zmeni taktiku (lebo bude vidiet, ze ladove tvare, vysmech, ci zatahovanie do hier uz neucinkuju) a zacne so starostlivym pristupom typu "chcem ti len dobre".
tam si daj dobry pozor. lebo to je dalsia moznost ako si povedat, ze to mysli s tebou dobre, ze ta ma valstne rad a ze by si mohla byt trochu ustretova. a ze mu asi dokonca krivdis, alebo si zla, ze si to doteraz nevidela.
alebo sa mylne domnievat, ze sa uz spamatal a polepsil.
a za chvilu budes spat v tom istom. chvilka pohody a len co ta bude mat istu, zase zacne to, co predtým.
nie, nie. najprv sa nauc stat na vlastnych nohách. sama za seba. za svojim názorom. pred vsetkymi, aj pred rodicmi.
potom mozes preskumat, nakolko uprimne to s tebou mysli.
a pokial to tvoj muz mysli uprimne s liecenim sa z jeho sklonov, pomozes mu iba tak, ze budes odmietat hrat jeho hry.
tak ako ziarlivcovi pomoze iba obojok: "bud mi budes verit, alebo idem od teba. inak to nema vyznam. prehadali by sme sa cely zvysok zivota."
V dnešnej dobe je všetko take zvrátené aj ten život je strašne uponáhľaní aj ty ľudia sú taký arogantný lebo každý myslí na seba všetko zdrazuju: potraviny,elektriku,plyn,benzin.atd.Aj moja rodina sa my otočila chrbtom ja nemám kde potom ísť.Ťažký život je aj s našimi polovickami.Sú arogantný,nie sú empaticky atd.Vratim sa k tvojmu príbehu .Mrzí ma že trpis a trapis sa pri ňom .Prosím myslí na to malinke v brusku a keď sa narodí pohovor si s ním a keď to nepomôže choď k rodičom nech ta pred nimi odprosi aby ta mal späť. Proste poradila by som sa s rodičmi lebo oni su skúsenejší.Veľa toho prežili.Nuž kedy si si všimla tie príznaky na manželovi?A čo ta naňho zaujalo?Z Jeho strany je to hnusne ako sa k tebe sprava a k babatku k brusku mal by stať pri tebe v dobrom aj zlom,mal by ta podporovať,a milovať lebo si jeho manželka a nie ta deptat,ponizovat,biť to je úbohé z jeho strany.Spytaj sa ho čo si mu spravila.Strašne im stúpla do hlavy slava že sú hlava rodiny tak si rozkazuju tak ako môj ale čo už spravim keď som si ho vzala musím len trpieť.To je môj kríž s mojim.Držte sa a dúfam že to vyriesis s ním a ze budeš šťastná drzim ti palce ale úprimne.Opatruj sa s davaj si pozor.paa
@cukriq čo zlepiť? Toto manželstvo, kde sa jeden vyžíva v tom, ako týra druhého? A druhý je už natoľko zdeptaný, že nedokáže nájsť cestu von? Že ho nedokáže spakovať a vyhodiť z rodičovského domu len sa tak za ním zapráši? Že nedokáže povedať rodičom - vašu pštrosiu politiku neschvaľujem život mám len jeden a nemienim si ho dať zničiť takému volovi, s akým som doteraz žila! Toto lepiť? Jasné, že sa on bude snažiť ako besný, lebo cíti, že mu tečie do topánok. Koľko? Dva ni? Tri? Kým jej vynadá? Kým ju udrie? S takýmto somárom je jedna jediná cesta - poslať ho kadeľahšie.
Musíš sa ukludniť, často čítam o tom že muž napadol ženu, povieme si to je bastard!!atd atd..ale nik nevie čo tomu predchádzalo..ak mu žena niečo vyčítala, tak právo nemal, ale ak do neho neustále skáče ako nepríčetná, tak si to asi pýtala..musíš s tým niečo robiť, uvedom si že ked reaguješ zlom na nejakú situáciu či je už dobrá alebo zlá, nič tým nikdy nedosiahneš..
Chceš s ním ostať? ..ja nechcem zastávať mužov, s každým mužom sa dá, ale nie tím že ho ženy citovo vydierajú, robia histerické, žiarlivostné scény...a čakajú stále že sa muž bude za niečo ospravedlňovať, Tvoj manžel reaguje na Teba zle, musí mu na Tebe niečo prekážať podľa mňa a ty by si asi mala vedieť čo mu na Tebe prekáža..povedala si mu niekedy prepáč za Tvoje výstupy?..to že ťa ignoruje je normálne ked sa s nim s tále vadíš..Netvrdím že Tvoj muž je svätý, ale pravdepodobne ho provokuje Tvoje správanie, nezamyslela si sa nad tým čo by mu mohlo vadiť?..alebo porozmýšlaj keby prežívate krásne chvíle?..inak žena na MD to je katastrofa, poznám, bola som doma 6 rokov a dakujem že moj to so mnou vydržal.. 😝
Ak chceš s nim ostať, skús hladať chyby najprv na sebe a pracuj na nich, daj mu najavo lásku ospravedln sa, bud vdačná za všetko čo pre teba a dieťa rob, prestaň sa sťažovať, reptať, posudzovať..teraz máte ohromnú príležitosť obaja začať odznova..nerieš už staré veci, dívaj sa na budúcnosť, mysli na dietky..nájdi v sebe múdrosť..a ked sa situácia upokojí a máš v sebe nejaké nezodpovedané otázky, potom sa porozprávajte o vašom spoločnom/odelenom živote..držím palčeky nech ste s babatkom zdravučkí 🙂
@fiffinkaa ty si čítala celú tému? Alebo píšeš všeobecne? S každým mužom sa dá? Dokonca aj s tým, ktorý tlčie tehotnú ženu? Ona do neho neskáče, dokonca sa neodváži ani ústa otvoriť, lebo sa ho bojí....aj také vzťahy sú....aj s týmto mužom sa dá? No dá....jedine vyraziť dvere. Ale to nedokáže žena, ktorá má príšerný strach, ktorá je tak zdeptaná, že mu len pritakáva, nie je schopná normálneho rozhovoru. ŽIADEN muž nemá právo na ženu fyzicky zaútočiť!!! Aj keby ho ako provokovala! Vždy je možnosť odísť preč z miestnosti, vychladnúť a na druhý deň povedať, ak sa tvoje správanie nezmení, budeme sa musieť rozísť. To si naozaj tak naivná, že si myslíš, že sa manipulátor, ktorý týra ženu fyzicky, psychicky, ekonomicky, zmení?
Ahojte dievcata potrebujem vas nazor s manzelom sme 10 rokov mame dve deti ktore obidvaja lubime ale momentalne mame problem.stale sa hadame a skaredo si pri hadk nadame teda ja prva jemu a potom on mne.uz sme si velakrat toto odpustili ale naposledy sme sa pohadali a ze on uz so mnou nechce byt ze uz nechce ze len koli detom ako kamarari budeme zit ale ja to tak nechcem ja ho lubim ako sa mam pomusit to napravit? Prosim poradte teraz sme sa od seba nejak odcudzili nemozem mu ani pisu dat proste nic
Tvoje manželstvo vykazuje všetky znaky, fyzického, psychického a aj ekonomického týrania! Naozaj chceš zotrvať v takomto manželstve? Lepšie to nebude kedže ste už skúsili manželskú poradňu a nepomohlo to. Nie je to tiež zdravé prostredie pre výchovu 2 detí takýto vzťah. Zdôver sa mamine uvidíš že ti rodičia pomôžu. prežívala som niečo podobné. Roky som sa hanbila priznať rodičom a sestre aká som nešťastná v manželstve, no moji rodičia to aj tak tušili len sa nechceli do môjho života starať.Máš 2 VŠ si inteligentná baba, ktorá nepotrebuje takéhoto chlapa, ktorý jej nie je oporou a ktorý ju iba ničí. Tým že sa od neho oslobodíš a osamostatníš sa získaš na sebavedomí. Hlavne nedrž všetko v sebe a zdôver sa rodičom, kamarátke... Prajem veľa šťastia