Negatívny vzťah mi uberá silu
Neviem ako začať, píšem anonymne kvôli tomu, že v tomto príspevku budem spomínať aj zdrav. stav. Chcela by som sa vám v prvom rade zdôveriť a síce očakávam aj reakcie, asi viem, že budú podobné s mojou reakciou na to všetko :/
Som vo vzťahu, ktorý ma neskutočne vyčerpáva. Hlavne teraz, keď sme príliš často spolu v jednom priestore. Priateľ má jednu veľmi zlú vlastnosť a tou je negatívnosť. Všetko vidí čierne, nič mu nie je dosť dobré. Čím sme spolu dlhšie, tým viac to dáva najavo, neskrýva to ako predtým. Napríklad včera, boli sme sa prejsť, všetko bolo super a len čo sme prišli domov, bum! už začal, ako ho bolia nohy, ako nevládze, ako je mu zima a pod. Asi viete, že to človeku vie pekne znechutiť tú radosť, čo mal.
Teraz sa to stáva často, že len sa celý deň potuluje a je bez nálady. Akonáhle má niečo urobiť, aj to spraví, ale samozrejme s komentármi typu prečo je všetko na h*vno. Snažím sa to nepočúvať, nereagovať, ale podvedome cítim, ako sa to na mňa lepí. Aj ja si sem-tam pohundrem, to asi každý, ale snažím sa vstať ráno s radosťou a tešiť sa maličkostiam. A hlavne teraz... Zistili mi pád dní dozadu v prsníku cysty. 8 mm, 5 mm, 6 mm atď... Veľmi ma to znepokojilo, musím ísť na ďalšie vyšetrenie a skrátka mi ide hlavou len jedno, aby som sa nestresovala, pretože lekár mi povedal, že ak sa to zhorší, bude to zle. Tým ma teda nepotešil, ale samozrejme, snažím sa držať v maximálnej pohode. Priateľa som poprosila, aby sa aspoň kvôli mne začal správať adekvátnejšie, menej sa hnevať, hundrať a podobne. Sľúbil, že tak bude, ale mám pocit, že je to čím ďalej tým horšie. Uzavrel sa ešte viac do seba, chodíme okolo seba ako takí duchovia, keď vidím jeho kyslý výraz, mám chuť odísť z bytu, vyčerpáva ma to, cítim sa bez sily. Niekedy keď pri sebe spíme, cítim to, akoby som zrazu bola úplne bez energie a vtedy musím ísť spať do inej izby :/ .
Asi je zbytočné sa pýtať, či sa to niekedy zmení. :( Ale ako mu pomôcť? Rozhovory vždy skončia pritom, že preňho život nemá zmysel. Navrhla som mu, jemne, či by nezašiel k lekárovi, či to nie je nábeh na depresiu. Alebo je to len jeho názor a postoj k životu? Sama netuším. Veľmi ho mám rada, ale čím ďalej tým viac cítim, že toto nie je to, čo chcem do budúcna. Myslím, zdieľať život s tak negatívnym človekom. A zároveň sa cítim slabá, že by sme mali stáť pri sebe v dobrom aj v zlom a ja chcem "zdrhnúť" z tohto vzťahu. Ten môj zdravotný stav, možno nie je teraz tak vážny, ale vtedy mi hlavou prešlo jediné, aby som začala myslieť už aj sama na seba, bola vo väčšej pohode, tešila sa ešte viac ako doteraz. Lebo teraz sú to len cysty, ale nikdy nevieme, kedy naozaj príde niečo vážnejšie, ak my rozumiete. Ďakujem za vypočutie, aspoň trošku sa mi hádam uľaví, lebo už to dlhšie nedokážem držať v sebe. 🙂 Ak ste to niektorá zažili, čo ste robili? Naozaj ostáva jediné a to rozchod?
P.S. Priateľovi som povedala, ako sa cítim. Jeho reakcia bola, že to môj problém a on sa cíti úplne fajn. Ako to nazvať, nezáujem, arogancia, popieranie reality?
P.S.2: Mamina mi stále hovorila, že každý človek nás má niečo naučiť a keď nás to naučí, tak sa naše cesty rozídu. Často nad tým premýšľam, čo si mám vziať z tohto a prečo sa to práve takto deje. 🙂
Sú ľudia "energeticki upíri" poznám takú osobu, dokonca dve, už som prerušila kontakt, lebo to bola hotová "čierna diera", všetko len zle, všetko je nanič, len smútok, nešťastie nie je práca, nie je bývanie, peniaze, všetko len zle a zle. S takými ľuďmi proste prerušiť kontakt, lebo bud preberues ich pohľad a budeš všetko vidieť len čierne, alebo budeš úplne zdeptana
Ďakujem vám. Nemohla som bohužiaľ odpísať skôr @0silvia0, nakoľko som mala isté povinnosti, ale rada sa aj vyjadrím samozrejme. 🙂
Teda neviem, koľkí z vás si to ešte spätne prečítate, ale áno uvedomujem si, že je to zle. Našla som tu pár diskusií na podobnú tému a niektoré tam radili, aby tomu dali šancu, preto som to zvažovala. Ale išlo mi prioritne sa aj zdôveriť. 🙂
@marcellka32 @sante81 @stanulienkat @breznica - presne to som si všimla v súvislosti so zdravím. Chodím pravidelne na lekárske kontroly a nemala som žiadne veľké komplikácie. Ale tiež mi napadlo, či tie cysty nie sú odrazom, signálom, že som vo veľkej nepohode... :/
@kiwi3 @simca06022011 som rada, že ste napísali aj iný pohľad na túto situáciu a pravdupovediac mi to napadlo, či nevyčerpávam aj ja jeho, resp. či jeho nálady a pod. nie sú jemu prirodzené a len ja to prežívam. Viackrát som sa zamyslela nad tou alternatívou, je pravda, že teraz je veľa ľudí mrzutých a podráždených. Len mi jeho hundranie a mrzutosť príde príliš časté, už len ráno vstane a povie "bože zase sneh"... Snažila som sa komunikovať, vziať ho von, že sa pridá ku mne napr. cvičením, ale vždy si našiel výhovorku prečo to nejde (napr. behať nepôjde, lebo antuka je ďaleko). Tak taký prístup nie je príliš dobrý :/
Ku každému by som sa rada vyjadrila, ale poviem to tak všeobecne. Rozchod som chcela zvoliť až ako posledný, fakt ho mám rada, ale ten zdravotný problém, vlastne po ňom som začala veľmi intenzívne uvažovať, že takto to ďalej nejde. Chcela som mu pomôcť, či nemá nejakú poruchu, mám totiž kamaráta a berie lieky a viem, že taký rozchod s jeho priateľkou a pod. by ho ešte viac zničili, preto som nechcela takto zasiahnuť. :/
Lenže naozaj ak mám ráno energiu, mám dobrý deň a odrazu vstane on, stačí pár minút či hodina a už je tu také akési "dusno". Ako som aj písala, plnokrát len zaspávame a ja cítim, že musím ísť do vedľajšej izby. Mala som takú kolegyňu v práci kedysi, ktorá bola neustále nespokojná, naštvaná, a tak to z nej išlo, že sme všetci boli ako vysatí z duše. Isto to niektore z vás poznáte :(
@hefo a ako by som mu mohla pomôcť? Mám pocit, že moju pomoc odmieta. Myslím aj tú zmenu myslenia, teda, ja nie som lekár a neviem, čo mu v skutočnosti je... narvhla som mu sedenie, ale tvrdí, že mu nič nie je. Tak to je potom ťažko, keď človek len dedukuje.
@jaskolka však práve. Horšie je, že tento môj partner častokrát aj keď má dobrú náladu, z ničoho nič v priebehu sekundy sa naštve a začne hundrať. Niekedy ani nemá dôvod, nie je to nič vážne. Každý deň len čakám, čo sa zase "stane", lebo to je naozaj vyčerpávajúce, a ja sa proti tomu asi neviem dostatočne obrniť.
No ak máš dlhodobo pocit, že si pri ňom bez energie, ja by som to nejako nesilila..vidíš, že sa ti to odráža aj na zdraví....a ešte ty si mu povedala, čo ťa trápi, a on na to tvoj problém mne je fajn-typicky energetický upír (vysaje z teba energiu aj keď len leži), sama vidíš, že jemu je dobre, lebo tebe energiu berie, aj keď je negatívny
Ešte som si raz všimla takú vec, povedala som to aj lekárovi. Vždy, keď bol uhundraný, naštvaný, mrzutý a tak to z neho sálalo, cítila som taký tlak pod prsníkom. Myslela som, že je to zo srdca, keďže je bližšie ku ľavej strane, že ma bolí z toho tlaku. A keď som sa dozvedela, že tam mám tie cysty, veľmi ma to šoklo. Ja netvrdím, že to môže byť výlučne len z toho, ale je pravda, že viacero chorôb pramení z psychickej nepohody. A že to muselo zájsť až tu. Je to presne o tom, čo komu dovolíme a akú máme mieru tolerancie. Niekto sa zbalí hneď, niekto to drží v sebe a chce pre lásku odtolerovať skoro všetko. Aj preto som zotrvala v tomto vzťahu, lebo som to stále brala, že sú aj horšie veci. Lenže vo mne sa to tými cystami zlomilo, akoby som si zrazu uvedomila, že som tu aj ja a nie len on a jeho večné sťažovanie na život.
Daj na svoje pocity a intuíciu. Ked to už teraz takto cítiš, nezlepší sa to. Citis ze toto nie je partner pre teba. Nemaj ilúzie, takych nás tu booooolo veľa a nepomohla by nam ani povaha matky terezy.
Jeho osobnosť a povaha ta ťahá dole, čoraz viac ťa ťaží ako guľa na nohe.
ak ma depresiu da sa liecit, musi ist dobrovolne ak je to povaha, amen tma..moj manzel bol asi 70 perc. toho co hovoris, ale dalo sa to zmenit, aj na D nabehol aj v zmyslani sa zmenil, ...
@anonym Ako mu pomôcť? Ťažko, najmä keď sám nechce. Osobne aj ja mám odpor ísť k psychológovi, takže ako hovorím, chápem ho.
Podľa mňa nemá zmysel ten vzťah udržiavať. Vernosť do smrti ste si nesľúbili a deti, ak to správne chápem, nemáte, tak pokiaľ tvojim životným cieľom nie je starať sa o chorého (ktorý z teba vezme všetku energiu bez toho, aby to na ňom bolo poznať), lepšie je to ukončiť. Akokoľvek to bude bolestivé...
Tu je k tomu veľmi dobrý (odborný, ale zrozumiteľný) článok: http://klimes.mysteria.cz/clanky/psychologie/dy...
V tom prípade dystymik mal taký zlý psychický vplyv na manželku, že tá tiež skončila v nemocnici. S tvojimi zdravotnými problémami to môže byť podobné, že ich to ak nie spôsobuje, tak prehlbuje.
autorka, ja na tvojom mieste by som ho nezachraňovala. Stojí ťa to priveľa energie, psychickej aj fyzickej. Buď ho nechaj tak a nerieš jeho depky a ži si pri ňom svoje a trénuj, aby sa ťa nedotýkali depky iného človeka. Pretože ty za to nemôžeš, ty nie si príčina, teba sa to netýka, tak prečo by si mala ťažobu toho druhého brať na seba? Ak ho nechceš opustiť, ukazuj mu svojim príkladom, ako sa dá pozitívne fungovať, žiť, komunikovať. Nepripojí sa? Nech ťa to neserie, skús sa učiť byť sebecká. Ber si zo vzťahu, čo ti vyhovuje, ak ti nevyhovuje nič, skonči s tým...
Ak ti mama hovorila že každý človek ti niečo dá do života a potom sa cesty rozídu-ma pravdu aj s mojej skúsenosti zo vzťahu so psychopatom. Naber na sile, sebavedomí a sebestačnosti lebo neviem takýto človek ti naozaj nie je vhodný ako muž do rodiny v budúcnosti. A nejako myslím žeby bolo dobre dať si od seba už pokoj. Keď on je takýto nihilista nemá zmysel stať sa nihilistom s ním. Zbytočne ťa kazí ak máš radosť aj s maličkostí ako ranné slnko. A hádzať na teba všetku vinu... Daj šancu niekomu lepšiemu kto si ťa bude vážiť... A vidno že k sebe nepasujete keď zo seba máte takúto ponorkovu chorobu... Je to na tebe, hlavne netrp
@0silvia0 Ktovieakú nie, ale trebárs sa snažím stále si uvedomovať, že aj keď mám zlú náladu, nemám na druhých zvyšovať hlas a vyskakovať na nich, že oni za to nemôžu - toto sa mi celkom darí.
Menej sa mi už darí nejako sa motivovať začínať robiť veci, ktoré neprinášajú okamžité dobré pocity. Trebárs namiesto produktívnej práce každú chvíľu na PC čítam fóra. Zatiaľ sa šéfstvo veľmi nesťažuje, ale dobrý pocit z toho nemám.
@hefo tak to je najhlavnejsie, ze si to vsetko uvedomujes. Ja si doma pri praci pustam do usi z mobilu prednasky, aj ked cvicim si pustam prednasky, potom nepreskakujem doma na internet, ale sustavne vykonavam cinnost a je fajn si pustat do usi nieco ine ako blbosti z for...
No z prace na pc sa tiez lahko preskakuje na fora, tam treba sebadisciplinu...
Podla mna sa s nim urcite rozid. V podstate uz teraz ti ide uplne na nervy a ver tomu, ze lepsie to nebude. Praveze ak pridu deti, a povinnosti bude omnoho viac aj stresovych situacii, menej spanku, menej casu na seba..myslis, ze by si toto chcela zazivat s nim? On je zjavne taky vecne nespokojny negativny typ a ty ho uz nechces prijat takeho aky je. Nie kazdy clovek je vysmiaty odrana dovecera a vie mat dobru naladu a je to este ovela tazsie v tychto casoch, ked sa neda nikam ist, spravy su plne negativnych noviniek, zazivame malo peknych veci...bud ho prijmi taky aky je alebo ak ti to nevyhovuje tak utekaj kym sa da, kym nemate deti..musis si najst niekoho kto bude podobny ako ty. A tvojmu priatelovi sa tiez mozno podari najst si rovnako naladenu osobu a budu sa spolocne stazovat, ze ich bolia nohy a ze zas napadol sneh a bude im fajn, lebo sa nebudu snazit jeden druheho menit.
Ja sa pohybujem a vyhľadáva len pozitívne typy ľudí.. Pozerám romantické filmy a hoci to ženy na mužoch nemajú radi, nevadí.. Mať pri sebe pozitívneho človeka je úžasné aj keď sa ťažko taky človek a partner hľadá.. Ja som radšej sám ako mam mat tvoj príklad negatívneho vzťahu.. Nemohol by som v takom vzťahu dýchať a vždy počúvať dookola samé hlúposti.. Záleží ci si s ním kvôli peniazom ci láske.. Ak kvôli peniazom, tak ti to vadiť nemôže, lebo poznám zlato kôpky a im je to jedno aký je partner.. Ak sa necítiš dobre a hlavne ak máš zdravotné problémy tak utekaj kade ľahšie.. Pozitívny partner ti ma dávať silu a chuť žiť a usmievať sa.. Tvoje rozhodnutia rozhodnú o tvojom osude.. Držím prsty
Podla mna ak cloveka aky kolvek vztah z akehokolvek dovodu ubija, tak to nie je ten spravny a treba z neho co najskor proste odist. Naco takto stracat cas, niekedy na to bohuzial clovek pride az casom
v prvom rade ti chcem vyjadrit podporu so zdravotnym stavom, je dobre ze sa jasne vyjadruju o cystach, to je ten lepsi pripad.
co sa tyka priatela.... taketo povahy su unavne, ja mam taku kolegynu ..."jak se neda" uz ju nevyberanym sposobom stopujem a dostava prikazy co kedy a ako ma urobit, odchod rozchod nemam cas na jej nareky a staznosti. naposledy sa u mna bola stazovat ze jej bolo vytknute ze sa len stazuje... som jej rovno povedala, ze ci sa pocuva ano pristup uz na sprostaka ale clovek sa kolegyne nezbavi tak sa obrni
v partnerstve by som s takym clovekom nezotrvavala, z toho co pises to ni eje prechodny stav s dovodom ( strata prace, zdravotne tazkosti....) nie si zbrkla a uvazujes triezvo. myslim ze v akomkolvek vztahu z ktoreho ti vyjde , ze ti je lepsie bez toho cloveka ako s nim treba odist. Deti nemate, majetky neviem.... horsie ti asi nebude?
a prečo by si mala len ty cupitať ako sa jemu páči, on nemá náladu a ty sa máš stiahnúť? o tom nieje partnerstvo, každý z nás máme deň, keď nám nieje ok, ale ak to je stále, uff, keď prídu deti, môže to byť horšie, nechaj ho isť, možno sám pochopí, že tadiaľ cesta nevedie, je to v jeho povahe, píšeš, že je to teraz horšie, čo ste zavretí doma pre covid predpokladám, chodieval von bez teba aj pred tým, nerozmýšlala si, žeby v tom mohla byť iná žena? nechcem ti dávať filipa do hlavy, ja som to zažila, síce nebol covid vtedy, ale manžel bol nervózny nenormálne a vždy vyvolal hádku, aby mohol odísť, ja som sa ani pomaly s ním nehádala, neskôr vysvitlo, že má inú a nevedel ako z domu, už sme rozvedení, mala som 2 deti, teraz mám úžasného manžela a máme spolu dcéru, nečakaj, on predsa nieje pupok sveta, príde lepší, uvidíš, nestojí ti to zato trápiť sa a to ešte nieste ani manželia, ako dlho ste spolu? bol vždy takýto? nepozeraj na to, že chyba je v tebe ako niektoré píšu, nieje, viem ťa pochopiť, kto to nezažije nepochopí, tak sa vraví, odíď, bolesť prejde, neboj, nedaj so sebou zamätať, ak je mladý človek uhundraný, čo bude potom o pár rokov, pracujem v ústave ako sestra na psychiatri, máme veľa žien, ktoré sa tam dostali, vďaka takýmto týranom a ktorým sa pridružili vďaka psych. týraniu aj iné ochorenia, ja sama som mala cysty na prsníku, už nemám a neviem, či mi zabral nechtík lekársky ako mi poradila jedna staršia žena / piť čaj s kvetov a tie kvety nevyhodiť ale prikladať do prsnika na to miesto kde sú hrčky/, alebo mi zmizli keď som od tyrana odišla, mimochodom, vždy som bola slabá, vyčerpaná, s deťami mi vôbec nepomohol, bola som na všetko sama, utekaj kým je čas a nevracaj sa späť, taká povaha sa nezmení, pozeraj už len dopredu, na svoje zdravie, na svoje šťastie.
Keby som ty a nemam s nim dieta tak do par hodin po mne ani smrad neostane a ťahám prec
Ja mam doma truľa.. tiež je to vyciciavač energie. A nielen to. Doslova pijavica. Mam s ním dcéru a nie je jednoduché sa ho zbaviť ale toto nie je o mne. Moja rada znie, zbav sa ho. Každú žijeme len raz, zdravie máme jedno a ty sa sústred iba na seba a nie na to ako jemu pomôcť..
Ja by si som si dnes zbalila kufre a sla,este ze nemate deti a nie ste zobrati.
Chod,caka ta lepsie,ver mi 😉
Tento vztah ta mozno mal naucit prave to, ze toto v zivote nechces... vies, ako ked si zafarbis vlasy na cerveno, chvilu si skusas na to zvyknut, potom si povieš, takto to nechcem, dam si to spat na hnedu 😂 nema ta naucit obetovat cely zivot negativnemu človeku
V dobrom aj zlom ano, ale s clovekom, ktory tiez chce pracovat na vztahu a s ktorym ste rovnako / podobne naladeni. Toto nie je taky clovek.
A mozno ta ma naucit povedat NIE druhym a zacat hovoriť ANO sebe! ❤
Prečítala som si vaše odpovede, vďaka. Presne to si stále hovorím, že čo bude potom, ak prídu reálne problémy, starosti a iné veci tohto rázu, čo potom!? :( Stále som bola presne taká povaha, veľa ľuďom povedala "áno" aj na úkor svojho šťastia a mám taký dojem, že to dospelo až do tohto štádia, kedy sa malo stať toto, aby som sa poučila. Ja si myslím, že vždy nám blízke osoby zrkadlia náš vzťah k sebe samému a majú nás niečo naučiť, ako som písala, aj moja mamka to vždy hovorila a aj stále hovorí. Ale ona ani môj otec nevedia, čo sa deje, myslia si, že je všetko fajn. Nechcela som ich tým zaťažovať, aby sa ešte viac strachovali a tak, viete. 🙂 Vlastne ste mi tu takmer všetky povedali, že nič sa s tým asi nedá robiť, jediné ostáva rozchod ak chcem byť spokojná a šťastná v živote teraz a aj do budúcna. Niekedy si myslím, že som sa takto podobne správala k svojmu bývalému priateľovi, bola som uhundraná, nevrlá, podráždená, a teraz sa mi to vrátilo 🤐😨☹ Ale nemá zmysel sa ubíjať a ľutovať, ale nabrať silu a bojovať za svoje šťastie. Aj sa mi uľavilo, že ma nepovažujete za slabú a hlúpu, že chcem odísť kvôli takejto veci, že povedzme má mnoho iných vlastností, ktoré sú dobré a že je hlúposť rozísť sa len na základe tejto. Potrebovala som asi počuť nestranné názory. 🙂 Lebo naozaj ťahať stále a vidieť len to dobré a narážať na odpor, je to vysilujúce. Môj veľmi dobrý kamarát, ktorý vie o mojom zdravotnom probléme, mi povedal, že to už mi bliká veľmi silná kontrolka, aby som si uvedomila, že jediný dôležitý človek v mojom živote stále ja, aby som na seba nezabúdala a aby som si konečne užila ten život podľa seba a tak, ako to chcem ja.
@charlotte911 my sa poznáme už dlhšiu dobu a ak sme išli von, naliehal, aby sme išli spolu. Nikdy nechodil sám, máme spoločných priateľov, takže sme boli skoro stále spolu. To som bola skôr ja, ktorá chodila sama von s kamarátkami. Takže to si nemyslím, že by v tom bola iná žena, on je skôr ten typ samotára, tak by sa to dalo povedať. Veľakrát sme ho volali s nami von a nechcel, vraj na čo mu sú kamaráti. Minule sa vyjadril, že dokonca nenávidí svoju rodinu, to mi prišli už prisilné slová. Ja nerozumiem, prečo sa takto správa 😒 Má prácu, kamarátov, bývanie, mňa a stále je nespokojný, stále frfle, že to nemá ani zmysel. Veľakrát som sa mu snažila spraviť radosť, uvariť, čo má rád, ísť s ním na aktivity, ktoré má rád, ale on akoby to nevidel alebo čo. Raz som ho chcela prekvapiť, tak som mu na narodeniny vymyslela darček, aby sme išli na Laser Game aj s kamarátmi. Samozrejme, že to ofrfla, čo je to za darček a potom, keď sme to absolvovali, vraj super vec!!! Tak ma to mrzelo, ako sa zachoval, pretože toľko námahy som si dala a pritom darčeku vyzeral sklamane. Neviem, čo by ho v živote urobilo šťastným. Aj z každej maličkosti človeka vycicia, napr. veľmi som sa tešila, lebo som si dopriala brazilský keratín na vlasy. Chcela som to skúsiť, ale jeho reakcia? Vyzeráš otrasne, nehodí sa ti to, na čo si si to dávala. Každý mi to pochválil, ale on jediný nie. A takéto veci sa stávajú, že niečo ma poteší, mám z toho radosť a on príde a ofrfle, skritizuje. Má všetko, zdravie, prácu a on si to ako keby ani nevážil. 🙂
Niekedy mám pocit, že je nešťastný v živote, že nemá lepšiu prácu, priateľku, lepšie bývanie. Vždy mu poviem, že tieto veci si nadobudne časom, ale je potrebné na tom pracovať. Na to sa oduje a vyhlási, že to neskôr a časom, a že to mám nechať tak. Tak ak pramení jeho chovanie z tejto frustrácie, prečo to nechce zmeniť? Vie, že ho podporím a stojím pri ňom, vždy som ho povzbudila. A tým, akoby nebol on sám šťastný, tak v tom šťastí a radosti akoby chcel zabrániť aj iným. Preto frfle, sťažuje sa a podobne. Môj oco keď bol istý čas nespokojný v práci, tak isto sa správal. Potom ho povýšili, nastala spokojnosť a už bol opäť spokojný. Nemyslíte, že je to tým?
z toho co pises ti prosto sprosto zavidi, tvoj postoj k zivotu, mozno lahkost bytia, dobru naladu .... vlastne si problem ty 🙂 ( chapes dufam ze toto je v nom a ty to nijak nezmenis)



To vyzerá na dystýmiu, čo je v podstate niečo ako chronická ľahká depresia.
Ja mám žiaľ niečo podobné, asi trošku slabšie než priateľ autorky, no a moc príjemné to teda nie je (a ani pre manželku).
A autorke by som odporučil, ak nemajú deti a priateľ odmieta vôbec uznať, že má problém (v čom ho chápem, ale nemôžem s tým súhlasiť), tak sa nejako rozumne po dobrotky rozísť. Lebo dystýmia je problém na dlho, a nezmizne to len tak.