Nehoda u budúcich svokrovcov. Ako reagovať na ich správanie?

Veľmi vás prosím, venujte mi chvíľu a pomôžte mi svojím názorom. Som z tejto situácie smutná. S frajerom som pár dní trávila u budúcich svokrovcov a stal sa mi príšerný trapas. Prisnil sa mi sen, že som na WC a skončilo to nehodou. Doteraz sa mi to nikdy nestalo. Alkohol pijem zriedka, vždy s mierou, u nich som pila len nealko, preto mohli pochopiť, že to bola naozaj nehoda. Ich reakcia ma riadne zaskočila. Boli doslova nepríjemní, neustále mi opakovali, že (citujem) „Pošťať sa na návšteve je strašná hanba.“. Situáciu hrotili aj napriek tomu, že som sa im ospravedlnila a videli, že sa za to nesmierne hanbím a trápi ma to. Chvíľami som mala pocit, že si to užívajú. Bola som z toho smutná, bola som viac-menej ticho, nechcela som sa hádať. Matrac som vyčistila, ako to len šlo, ale aj tak sme sa dohodli, že im kúpim nový. Nemám s tým problém, výrazne ma to nezabolí, no ich správanie ma bolí doteraz. Pravdou je, že skoro nový matrac som im pocikala naozaj veľmi, ale dalo sa to vyriešiť aj slušne. Takú snahu však nemali, naopak, vyslovene do mňa rýpali. Dá sa nejak inak vnímať svokrina požiadavka, nech si v noci nechám zapnuté zvonenie, lebo mi bude volať, aby som sa nezabudla zobudiť a ísť sa vycikať? Priateľ, s ktorým sa už vážne bavíme o svadbe, sa ma ani jediným slovom nezastal, len sa ma potom opýtal, „Čo si čakala? Mali sa tešiť, že si im prečúrala matrac?“. Aby toho nebolo málo, kade-tade to o mne šíria, už to vie frajerova sesternica a dosť silno pochybujem, že si to nechá pre seba. Podľa vás, je takáto reakcia budúcich svokrovcov a frajera s ktorým sa chceme onedlho brať, normálna? Podotýkam, do tohto incidentu sa ku mne správali vždy milo a veľmi slušne. Napriek tomu, začínam sa báť, čím ma ešte prekvapia. Budem úprimná, napadlo mi, či zo svadby nateraz nevycúvať. Zľakla som sa. Frajer ich najnovšie ospravedlňuje tým, že predo mnou trpia pocitom menejcennosti, keďže som oveľa vzdelanejšia. Vraj vie, že ten pocit ich zožiera a týmto si ho, dosť nešťastne, kompenzovali. Nedala som im na to ani najmenší dôvod, vážila som si ich a stále som sa k ním správala úctivo a slušne. Tiež si myslíte, že to bol dôvod ich hnusných reakcií? Ospravedlňuje ich to? Nebolo by vám ľúto, keby po obyčajnej, ľudskej nehode, sa váš partner ani len nepokúsil zastaviť svojich rodičov, ktorí sa do vás, viac ako dva dni, navážali a zneužívali túto citlivú záležitosť? Aj vy si myslíte, že za ich reakciu môžem iba ja, keďže ja som sa pomočila, a že je úplne prirodzené, že návštevou premočený matrac, natoľko vytočí aj najchápavejšieho a najmilšieho hostiteľa, že sa to nedá vyriešiť slušne a bez negatívnych emócii? Keby sa u vás návšteva pomočila do postele, veľmi by vám premočila matrac, ale nikdy predtým sa jej to nestalo a preto jej nemohlo napadnúť, že by sa jej zišiel chránič matraca, ako by ste sa zachovali? Ďakujem!