Neľutuje, že máte jedináčika?
Dobrý deň, viem že tu tato téma bola 100 x omieľaná, aj to že rozhodnutie je len na mne. Som šťastne vydatá. Svoj aktuálny život milujem. Ale je tu jedna téma, ktorá je mi nepríjemná. Všetci dookola riešia kedy budeme mať druhé. Ja sa naň necítim, aj keď mam tesne po 30 tke. Chcem sa spýtať hlavne Vás mamičiek, ktoré ste sa dobrovoľne rozhodli mať jedináčika. Neľutujete to?
tak toto je dilema aj u mna..ja som jedinacik viem co je to aj ozitiva aj negativa plus ako sa hovori niekedy nasledujes slapaje svojej mamy..co mi vzdy vadilo bolo to ze nasa rodina bola vzdy pokope ci zo strany maminej alebo otcovej myslim pokpe ako tak ze byvali v jednom okrese..my sice 80 km neni vela ale predsa proste odstahovany ako jediny aj z jednej strany aj z druhej..mala som kpec sestranic mam ich asi 15 plus bratrancvo ako detska sme sa navstevovali po rodine..proste velka rodina ..mne chybal surodenec s tym ze z velkeho hluku som nastupila do auta a zase len my traja cize ja mama a otec..dosli sme do velkeho bytu kde som sa zavrela do izby a kreslila, hrala sama atd..v uberte som to neriesila mala som kamaratky a ticho na ucenie len pre seba. teraz mam jedno dieta a moj muz ma jedneho surodenca je medzi nimi vacsi vakovy rozdiel on hovori ze si nemali co pvoedat a aj v dospelosti je to o nicom..neviem sak uz sme aj s nimi rodina ale proste neviem ja vzdy myslm tak ze key je najhorsie predsa ma jeden druheho neni s pohadani no je pravda ze sa ani moc nebratrickuju ale proste to maju od detstva podla mna..treba vytvarat vztahy aj v rodine..takze mam zatial jedno dieta uz sme toho prezili vela ja sa financi nebojim skor sa bojim toho ze maly ochorel a hned aj ja..neviem si predstavit s dvom idetmi alebo tromi nechapem a skladamklobuk dole..lebo aj my zijeme tak ako ekd som bola mala ako jedini sme zas odstahovani cize 80 km neni ani svokra ani mama...proste nikto . takze aj moja je toto veeeelka dilema proste mam strach ze to nedame...ani tehotenstvo a zase male babatko proste ockovania strachy choroby..
Dcerka ma 10rokov,este stale je jedinacik do decembra,no cim je starsia tym viac mi spomina doma,ako jej spoluziacky maju surodenca ako sa hraju spolu ci i hadaju ale su stastne a maju sa radi.Rozhodli sme sa pre druhe,aby dcerka nebola sama na svete ked mi rodicia uz nebudeme.
Velmi sa tesi,deti lubi a som rada,ze sme isli do druheho babatka 😉
Mam brata o tri roky starsieho a som zanho rada,lepsie nez byt sama.
@rybkoava neviem... ja tiez neznasam stereotyp - a zijem vsetko mozne len nie stereotyp - my chodime na vylety aj mimo vikendov a najma mam 2 dalsie deti s ktorymi riesime kopu inych aktivit... male dieta je minimalne obmedzenie, vie sa krasne prisposobit comukolvek ak matka nie je precitlivena...
K tým súrodencom- mám sestru, ktorá žije v zahraniči,vidíme sa pár x v roku. No mám kopec kamošiek,ktoré sú tu pre mňa každý deň.
Môj partner má dvoch súrodencov-sestru,s ktorou sa nemôžu ani cítiť a brata,ktorý býva hodinu od nás a na svoju neterku sa príde pozrieť raz v roku 🙂
Takže tak k tomu,že súrodenci sú super výhoda.
Super je nájsť si skutočnú kamartku,skutočného priateľa,ľudí,ktorý nás ľúbia. Netreba mať kopec súrodencov,s ktorymi sme v kontakte len preto,ze sme rodina,len preto,ze musime.
@sindas uf,moja dcéra by ti veľmi rýchlo vysvetlila,aká je priebojná a ako sa vie pobiť o hračku 😉
Veru nie, lebo môj je aj za štyroch.... Ale aj kvôli tomu, že nedávno umrela jedna žena, ktorá už čakala tretie dieťa!!!! pri pôrode len kvôli tomu, že lekár bol dement. To je až na zaplakanie. keby som bola tehotná teraz, od strachu ani nespávam po tejto správe. Prajem vdovcovi, aby už nemal nikdy zlý deň, aj keď ženu mu to nevráti. ☹
Ja som jedináčik a nikdy som neľutovala, že som jedináčik. Neviem, prečo majú všetci tendencie si myslieť, že jediné dieťa musí trpieť, byť ľutované a odsudzované pretože je určite v nejakej oblasti sociálne alebo emočne postihnuté. Jediný komu bolo ľúto, že nemám súrodenca boli klebetné susedky. Ľútostivo ktútili hlavami a hovorili mi, že to mi musí byť smutno. Smutno mi nikdy nebolo, a keď som im to povedala, tak samozrejme ma zhodnotili ako sebecké dieťa - to sa im presne hodilo do rovnice. Pričom vtipné je, že u mňa sebeckosť nikdy rolu nehrala - všetkého bolo dostatok, nikto mi nič nebral a nevidela som zmysel pachtiť sa za vecami. Na rozdiel od manžela ktorý je z troch detí a všetci traja chlapci sú posadnutí sa ukazovať, zarábať a do nekonečna súťažiť so svetom - a podľa mna súťažia hlavne medzi sebou.
Ale otázka či mať alebo nemať dieťa dnes stojí hlavne na peniazoch. Doba socializmu, bytov, školok a dôchodkov je preč. My máme jedináčika z čisto finančných dôvodov - viem, že sa musíme o seba na staré kolená postarať lebo nám nikto nič nedá, a ešte sa budeme starať o vlastných rodičov. Ja viem, že by sa deti nemali preratávať na peniaze ale v dnešnej dobe počet detí hrá pomerne veľkú rolu v tom, či budete mať kde v dôchodkovom veku spať. Pretože nikoho v tomto štáte nebudete zaujímať.
My mame dve deti, ktore sa nemaju radi navzajom. Takze sme ako bachari vo vaznici. Lepsie by im bolo kazdemu po jednom 🙂))
Aj ja som jedináčik, bolo mi super, rodičia sa mi venovali, brali má medzi deti. Ale aj tak som túžila po surodencovi. Vtedy bola aj iná doba, vyrastali sme vekovo rovnaké rodiny v činžiaku, tak to bolo o niečo ľahšie mať partiu. Teraz uzbkedam vlastnú rodinu tiež postradam surodenca. O rodičov sa musím starať len ja, nie že by som to nerobila s láskou, ale tak keď si to môžu podeliť viacerí je to fajn.
@sindas tak moje dieta ma daleko od nepriebojneho. 😀 to si uplne vedla, pretoze to zavisi najm od povahy... niekedy si hovorim,ze mozno aj menej by nezaskodilo, ale nakoniec dobre tak, doba praje priebojnym 😉 dovolim si tvrdit,ze som bola menej priebojna ako moje dieta a to som z dvoch deti 😉 hold,ja som introvertnejsia povaha ako on 😉 a mozno by si sa cudovala, taktiez nema vsetko na co si ukaze... v mojom okoli mam takych, co maju po dve deti, ale potrebuju sa predvadzat pred ostatnymi, co ich deti maju. Ale podla tvojho uzusu, su oni ti v pohode, lebo maju surodenca. 😃 ok 🤣
@vespertine ani nie tak od prijmu, ako od postoja rodiny. hold, nebudem dietatu znasat "zlate vajcia", aj ked na to mam.... 😉
@rybkoava
Vobec som necitala diskusiu, ale poskytnem pohlad rodica. Ja sama mam tri deti, takze je to pohlad sprostredkovany od troch mam jedinacikov v roznych vekoch cca 15, 25 a 40, vsetky uz za hranicou, kedy este mozu mat dalsie dieta.
Vsetky tri sa zhoduju, ze kym boli plodne, bolo to super a svoje rozhodnutie nespochybnovali. Ako sa moznost mat dalsie dieta uzavrela, zacali mat o to svoje velky strach a ziju v neustalom strese, aby sa mu nic nestalo. Dve z nich dokonca tvrdia, ze by sa zabili, ak by ich deti umreli. Trochu sa to potom zmiernuje s prichodom vnucat...
viacdetne matky sa o svoje deti boja rovnako, ale tym, ze ich je viac, vzdy im zostane niekto, pre koho musia zit.
@prinzesz zavisi od povahy,ako som pisala, kamaratka ma dvoch s 2 rocnym rozdielom ale ten starsi ani nepipne a neprida sa ku ostatnym, ta len pozera po mojom,aky je bezprostredny a nema problem sa pridat k ostatnym detom,hned s kazdym kamaratom... hold, v tomto ma otcovu povahu a dobre tak 😉
@kuriatkomm uplne mi hovoris z duse, tak podobne je to aj u nas 😉
Ja som na 99% rozhodnutá že dalšie dieťa nechcem a to mam len 21 a polročnu dceru 😀 dalšie najbližšie roky neplanujeme a po 30 dieťa nechcem ani za svet a ostatnych do toho absolutne nič 🤣 bude mat kamoskov v školke,na ihriskach,ma 5 ročnu tetu a sesternicu blizucko od nas ,tak ukratena o život s deťmi nebude..
@kittykat22 presne tak v mojom okoli deti z viac pocetnych rodin - v detstve stradali a teraz v dospelosti nevedia ako sa od samej radosti predviest,len aby vsetkym ukazali, co si mozu oni dovolit, co maju...
Pobavilo ma, ze tu niektore spominate bratrancov a ako to staci ( @biela_sova @angelinja ) Treba si uvedomit, ze bratrancov mate vdaka tomu ze vasi rodicia neboli jedinacikovia. a ze pokial vy mate jedinacikov, tak oni ziadnych bratrancov mat nebudu resp. nebudu ich mat vase vnucata (samozrejme, ak nekalkukujeme s tym ze prizeneny muz je z viacero deti hihi). Takze tak.
Inac v mojom okoli je tolko zlych surodeneckych vztahov, ze ma az mrazi. Ja vsak strasne dufam ze mne sa podari vychovat z deti takych co sa maju radi. Iste, clovek si sam najde najlepsieho kamarata na cely zivot s ktorym bude mat lepsi vztah, ale surodenec by mohol byt hned na druhom mieste 🙂
poviem Ti to z pohľadu jedináčika, ja mám 40 rokov a som jedináčik,celý život som netúžila po žiadnych hračkách ,výletoch,...len po súrodencovi, teraz ked mám svoju rodinu ešte vždy mi je to ľúto,ked ti nemá kto pomôcť,proste si sám,rodičia sú už starší,preto sme sa s manželom rozhodli,že budeme mať viac detí,máme 3 a dalšie už mať nemôžem,ale keby sa dalo tak kľudne im dáme dalšieho súrodenca, manžel je zo 6 detí a len im tak potichučku závidím tie ich rodinné stretnutia,chatovačky, Vianoce,svadby,oslavy,vzájomne si pomáhajú ,debatujú, radia si atd.
Nečítala som to celé, ale to že každý jedináčik je automaticky neprebojný a rozmaznaný je dobrá blbosť 😉
@marenkovo segra sa takto vydala do takejto velikanskej rodiny a tiez jej zavidim, ako si pomahaju, stretavaju, byvaju vsetci po kope (vo svojich domoch ale nedaleko od seba) tiez je jej manzo zo 6 deti, a 3 z nich uz maju deti tak ked sa stretnu tak je to zurka ako hrom... nadhera.. snad si moj syn najde zenu z takejto rodiny 😀
@baklik nepochopila si ma. Napísala som ako to cítim a ako som to vnímala pri tej mojej kolegyni. Nemám predsudky, jednoducho to na mňa v tom čase takto zapôsobilo a mala som obavy že tak dopadne aj moja dcérka. Ak si si nevšimla, píšem, že veľa závisí od výchovy. Ja to vidím takto, takto to cítim stojím si za tým a takto som to napísala aj autorke témy. Do ničoho nenútim ju, ani teba 😉 Ja pochádzam zo 4 detí, bohvieako spolu nie sme, ale veľa z tých vzťahov získavam a za veľa z toho čo je vo mne vďačím práve tým interakciám medzi nami. Napríklad aj faktu, že som dosť tolerantná, sebestačná a v mladom veku som "z rodnej viesky" mala odvahu odísť do sveta 🙂 Je jedno či napríklad so sestrou kávičkujem. Hlavne že viem, že tam niekde je keby niečo. A ten pocit chcem dopriať aj svojim deťom. Bez ohľadu na to, že ma to stálo veľa nervov, zdravia, času, energie... Lebo o mňa tu nejde, keď ide o moje deti...
@sindas to je dobra haluz,co si napisala