Neľutuje, že máte jedináčika?
Dobrý deň, viem že tu tato téma bola 100 x omieľaná, aj to že rozhodnutie je len na mne. Som šťastne vydatá. Svoj aktuálny život milujem. Ale je tu jedna téma, ktorá je mi nepríjemná. Všetci dookola riešia kedy budeme mať druhé. Ja sa naň necítim, aj keď mam tesne po 30 tke. Chcem sa spýtať hlavne Vás mamičiek, ktoré ste sa dobrovoľne rozhodli mať jedináčika. Neľutujete to?
@dkethe Ja som asi zle podciarkla, ze mam hlavne super manzela a kamaratov... a to som si nasla sama, bez pomoci rodiny :P Ale opakujem, nech si kazdy spravi podla seba a hlavne, nech nikto negeneralizuje 🙂
@rybkoava ja som to zacala lutovat ked mala dcera 8 rokov. Tak sme jej dorobili surodenca😉. Asi ma v tom pohanal aj fakt,ze ja aj moj muz sme z 2deti a pre mna je surodenec predstava opory v zivote ked tu nebudu rodicia. Dcera sa velmi zo surodenca tesi. Obaja sa lubia tak dufam ze im to vydrzi. Ked sa na druhe necitis, neries. Co hovoria druhi Ti moze byt ukradnute. Vas zivot.
My máme zatiaľ jedno a dúfam, že nám minimálne ešte jedno dopriate bude. Aj vdaka surodencom mam na čo spomínať z detstva..a teraz? Sú mi oporou. A som vďačná za to, že ich mám. Pre mňa sú súrodenci to najviac, čo mi mama mohla dať ❤️
Ja mam 2 mladšich bratov, jeden vo svete, vidime sa 2 x do roka druhy ešte studuje, takže si takmer nemáme čo povedať. A tým že už iba on býva s našimi " skáču mu kolo ritky ". Takže aj keď zo súrodencami vychádzam, každý s nich ma svoj svet a keď potrebujem podržať mám sesternicu 😊
6 rokov sme sa snažili,aby dcéra mala súrodenca!dúfam,že si budú oporou a budú sa mať radi tak,ako ja s mojou sestrou.určite naša snaha stála a stále stojí za to aby mali jedna druhú 😊
Ja mam jedneho brata, a som zanho vdacna. Ked som bola mala, priala som si vacsiu rodinu, viac surodencov, aby nam bolo veselsie, aby sme tu boli jednej pre druheho.
S bratom mame vyborny vztah, i ked je odomna daleko. No volame si, zaujimame sa o seba. Aj surodenecky vztah treba budovat, treba sa zaujimat, zavolat, porozpravat.
Ja mam dve deti, dvoch chlapcov, no keby nemali zdravotne problemy, tak by som mala kludne aj 4 deti. Laska sa nasobi. Je velky rozdiel mat jedno, a dve a viac deti. Tam uz si v jednom kole. Ale co moze byt krajsie, viac radosti, viac lasky, viac zazitkov.
Za mna osobne viac deti. Nemysliet na seba, ale na to dieta, to co citis ty, nemusi ono, a mozno mu bude surodenec chybat.
@rybkoava mňa zaujalo, že neznášaš stereotyp. Z tohto dôvodu by som práve chcela viac detí. Nikto z nás nevie, aký život ho čaká, v akom veku umrie, či bude užívať dôchodok v zdraví alebo nevladny, či zomrie skôr ako partner alebo neskôr. Nevie, čo bude s jeho deťmi, či si nájdu dobrých partnerov alebo ostanú sami...Ale každý by chcel byť vo svojej životnej etape (každej) šťastný. Ako dieťa ( väčšina jedinackov tu písala, že ako deti po súrodencovi túžili, nie je to silná štatistika, ale predsa), ako dospelý ( tí, čo majú so súrodencami výborné vzťahy, si to pochvaľujú, tí, čo majú vzťahy o ničom, v jedinacikovstve problém nevidia), aj ako starý ( tí sem síce nepíšu, ale čítame, ako lipnu na deťoch, vnucatach, proste starý človek potrebuje spoločnosť, alebo s niečím pomôcť, alebo aj neodkladnú starostlivosť). Každú etapu svojho života máme svoje nároky, sny a očakávania, ale vzhľadom na to, že nepoznáme svoju budúcnosť, musíme v živote počítať so všeličím a byť pripravení na rôzne varianty. Na niektoré sa pripraviť nedá (smrť partnera, dieťaťa...), ale ak má človek v niekom oporu je to vždy lepšie, ako keď ju nemá. Isté veci sú nezvrátiteľné, preto treba myslieť na to, čo kedy ešte viem ovplyvniť. Ak sa teraz necítim na viac ako jedno dieťa, predstaviť si, či mi to tak bude vyhovovať aj o 30 rokov. Alebo môjmu dieťaťu, lebo predpokladám, že rodič chce svojmu dieťaťu to najlepšie.
@rybkoava ja som sa druhemu dietatu zacala branit ked sme s manzelom prezili krizu (dcera mala 4 roky). Svokra do mna raz rypla ze kedy druhe, myslela som vtedy ze ju vystrelim na mesiac....proste nebola som na to psych.pripravena, lebo sme sa s muzom polroka predtym skoro rozviedli. Prestala som to riesit, uzivala si 1.dieta, karieru a cim som bola starsia tak na mna zacali doliehat myslienky ci chcem aby bola dcera "sama". Ona tiez dobiedzala stale ze chce surodenca. Matal ma aj pribeh aky zazila moja kamoska: 1.dieta sa jej zabilo na aute v 20r.,nebyt toho ze ma druhe 5rocne tak neviem co by bolo....udrzalo ju to pri zmysloch... Viem ze to nie je dovod robit si deti, ak sa na to necitis nema to zmysel. Ale mozno Ta to chyti tiez ako mna, s odstupom par rokov. Ja som svoj "posledny" vlak este chytila...ale poviem Ti je mi trosku luto ze tak neskor. Uvedomujem si svoj a manzelov vek a je mi nesmierne luto ze pre syna uz mozno nebudeme mat tolko casu ako rodicia, pretoze on ked bude maturovat, nam sa bude "zmrakat" na dochodok... ale asi to tak malo byt, neviem...
ja som z velkej rodiny. Moja mama bola z 8 deti, takze mam vela bratrancov a sesternic. Bratov mam dvoch a priznavam, ze v detstve sme nemali uplne najlepsie vztahy, casto sme sa bili a hasterili. A ja som vzdy chcela sestru. Nastastie, tuto mi ciastocne vynahradili sesternice, s ktorymi sme stale v castom kontakte.
Vzdy som vedela, ze chcem mat vela deti, kludne aj 4. Momentalne ma druhe babo 2 mesiace a muz zahlasil, ze s detmi koncime. A uz teraz mi je smutno, ze toto je mozno posledny krat, co si mozem uzivat malicke babo. Ale som velmi rada aj za to, co mam. Vztahy s bratmi a svagrinami su velmi dobre, a nas syncek miluje byt v spolocnosti svojich bratrancov a sesternic.
Choj do druhého🙂 Všetko to z teba opadne. Tieto debilné otázky, tvoje nekonečné úvahy.... ja som nechcela, strašne som túžila vrátiť sa do práce, ale stále som mala chrobáka.. stále som si myslela, že 5-6 ročný rozdiel je super, to boli nekonečné debaty všade kam som prišla... nebavilo ma to ... najlepšie, čo môžeš pre dcéru/syna urobiť je dať im súrodenca... tá láska medzi nimi je topka, ty sa ukludníš (okolie prestane otravovať🙂), ale hlavne odvtedy už nič také neriešim.. možno ešte tretie neskôr, alezatiaľ je toho na muža veľa a mne tiež šibe financie dochádzajú, ale ako zaritá workoholička som sa na chvíľu dala bokom a fakt to kvôli malému nelutujem... dám ruku do ohňa, že to potom nebudeš lutovať ani ty...
ja sa chcem spytat tych co mali dve a viac deti a nenapadlov as ani raz ze deti su predsa len male a vy budete tehotne same detske choroby co ked to vy chytite.../alebo ste aj chytili ako tehotne/?ako ste sa dokazali postarat o seba a aj o uz jedno dve deti male plus vy tehotna?/prosim hlavne tie ktorym nepomahaju stari rodicia/a potom uz ked mate dve tak ako to zvládate?jedo ochororie ste doma potom druhe ochorie zas musite byt doma ako zvladat tieto prakticke veci?pokial ste zamestnane..dakaujem
@angelinja ahoj. Ja teda nemam deti jedno po druhom - medzi detmi je 4 a 6rocny rozdiel - vzdy som sa po kazdom dietati vratila do prace, porobila, financne sme sa uzdravili, dieta trosku podrastlo a isli sme do dalsieho. Moje starsie deti so 4rocnym rozdielom maju krasny vztah - nemyslim ze ten je zadarmo - jasne ze deti su prirodzene zive ( aspom ja mam zivle ), presadzuju sa etc. - rodic nie je len pozorovatel, ma aj vychovavat aby raz v buducnosti si deti boli oporou a nie na pritaz. Ja mojim stale opakujem ze krv je hustejsia ako voda, kamarati pridu a odidu ale surodenec s nami putuje cely zivot. Moje deti vidia aj priklad v rodine, lubia sa, ochranuju navzajom.
Tym ze mam vacsie rozdiely tak som neriesila choroby, nakazil sa mi len malinky ako pol rocny na kiahne, inak sme v case chorob deti drzali dalej od seba a ja som sice vsetky decke choroby od nich dostala ale moj muz a dalsie dieta nie. Teraz sa a malinkeho starsi krasne staraju - dcera je uz taka druha mamina, syn sa s nim dokaze prehrat ( najmladsi ma 7 mesiacov ), choroby - klop klop domov nenosia...
Ono vsetko sa da, zivot plynie, deti rastu... pre mna retazovy porod nie je garancia dobrych vztahov, tou je dobra vychova. Mne moj model vyhovoval kedze som si vdaka nemu udrzala moje dobre postavenie v praci a po tehotenstvach som sa mala kde vratit. Zamestnavatel mi umoznuje aj pracovat z domu ked potrebujem byt s detmi kvoli nadche a tak doma... ocr som cerpala len 2 dni za celu moju karieru ked malinkemu vyberali mandle.
@angelinja my uz troch,zo styroch starych rodicov nemame a stvrty,ked bol ok,zaujem nemam a teraz je chorý,takze pochopitelne,ze tiez nulova pomoc,este byvame od mesta 20km,co nie je vela,ale na lekarov s detmi dost,mali sme iba jedno auto...co ti poviem,ja neviem ako sme to s manzelom zvladli,ale zvladli,no.bolo to o permanentom planovani vstkeho,niekedy chaose,aj mojich slzach,ked som bola tehotna,mensi chorý,ja chora....ci v nemocnici.
No,ked bolo zle,manzel ostal s nami na ocr,ci s mladsim...kadecim sa mu aj z prace vyhrazali,aaale vsetko dobre dopadlo.
Teraz,chodim do prace na polovicny,aby som stihala deti...lebo jeden musi byt pre deti na 100%pouzitelny,deti rastu...teraz zase riesime prazdniny...co tiez je velka vyzva,aby sme s dovolenkou dokazali vyriesit celorocne prazdniny,darmo deti v lete po taboroch
Nebudem pisat,ze je to lahke,ani,ze to lahke bolo.
Ale ak s manzelom budete chciet,zvladnete to...
@rybkoava ja mam 1 dcerku.keby bolo na mne mame len ju.moja mamina je jedinacik - babka 90 rocna -jej mama je na tom teraz zle...sama sa musi o nu starat nema jej kto pomoct..keby ich bolo viac surodencov bolo by to jednoduchsie...teraz som si zacala uvedomovat ze dcerku tu nechcem nechat samu...chcem aby mala niekoho na koho sa bude moct v zivote obratit...takze este jedno dietatko dame ale urcite bude min 5 rocny vekovy rozdiel
@angelinja tak ja mam chalanov po 3 rokoch a dcéru keď mali chalani 8 a 5. U nás pomáha aj babka lebo je sama a ja chlapa v zahraničí ale zas keď bol obr problém tzn. S dcérou 2x hospitalizácia tak tatinko okamžite cestoval domov. Syn si ako 7 ročný zlomil ruku to som bola už na MD pred pôrodom, operácia sa nekonala tak domov prišiel tak ako mal. Vzdy som tiež medzi deťmi robila. OCR bola zo strany zamestnávateľa s poznámkami ale prežili to. Imunitu mam asi dobrú od detí som nejak nič nechytala. Ale v tehotenstve je mi strašne ale keď človek musí tak ide.
@sense myslim ze keby tvoja mama nemohla tak by to prevzal niekto iny... pri jedinacikoch ina moznost nie je.
U nas to tiez bolo tak ze napriek viacerym detom sa o babky starali moji rodicia - ostatni o tom vedeli, spoliehali sa na nich. Potom ale moja mamina ochorela a babku doopatroval jej brat kedze moja mamina nemohla...
Moji rodicia boli obaja chori a ja som rada ze sme 3 surodenci. Ked bol ocko v terminalnom stadiu rakoviny tak sme sa pri nom prestriedavali s bratmi, mali sa s kym vyplakat, pospominat ... teraz ked treba mamine pomahat sme opat nato 3 - niekto nakupi, niekto navari, zoberie na obed, iny vybavi urady etc. ...
keby bolo len na mne, chcela by som dve deti. Žiaľ, nie je to možné.a ani vlastne nechceme. Niekedy si poviem, že aj to 1 dieťa je dosť. Už pri jednom dieťati som musela dosť okresať svoje záľuby a aktivity. Takže z tohoto - čisto sebeckého dôvodu, stačí jedno. Je pravda, že potom ostane samé. Ale aj ja mám právo žiť a nie len sedieť doma a prať plienky ( a teraz ma niektoré ukameňujú).
@dai moja mama navrhla riesenie ze sa prestriedat, alebo sa zlozit na zariadenie, nikto nema zaujem,nikto nema cas ani financie, a to moja mama byva zo vsetkych najdalej, ti ostatni byvaju do 20 km, moja mama 100....celkovo maju v rodine divne vztahy , osobne sa ani necudujem, lebo jej rodicia dost robili rozdiely medzi detmi , a zial najviac vyhovoriek maju ti kt. najviac pomohli, a rovnako robili aj pri nas vnucatach a robia aj pri pravnucatach rozdiely, ...takze velka rodina nemusi znamenat vzdy dobre a vyrovnane vztahy,....
...napr. z druhej strany rodiny od druhej babky je to uplne inac....
@sense veru, aj z muzovej strany je uprednostnovana iba dcera a ciastocne este jeden syn, ostatni su viac-menej "do poctu"... :-/ ale vsak, podla mna, sa to raz staremu otcovi vrati...
a to by podla niektorých mala byt super vyhoda byt z velkej rodiny... osobne v tomto zivom priklade nevidim takmer ziadnu...
@rybkoava tak ja osobne som bola dlho jedinacik, urcite som nebola premaznana ani nic podobne, to mozem smelo vyhlasit, ale potom ked prisla segra, som si uvedomila, ze je to omnoho lepsie... predsa rodina je rodina... ano mozu si surodenci rozumiet, ale aj nemusia, ale ja som vzdy chcela deti 2 a mam po probleme o uvazovani ci je lepsie 1 alebo 2 🙂
@baklik tak my sme sa vsetci odstahovali do ba, rodicia prisli za nami - spalili mosty, vsetko predali a kupili si tu domcek - my by sme napr. Uz boli davno vo viedni ale kvoli rodicom sme v ba...
@sense aj u mojich rodicov so surodencami boli vztahy vseliake aj uprednostnovanie inych pred mojimi tam bolo, ale nejak sa vzdy dokazali d.ohodnut ked islo o zivot...
Ono ako si rodicia deti vychovaju, tak tak maju - ja si preto davam velky pozor aby ziadne z deti nemalo pocit ze je do poctu, snazim sa k nim pristupovat individualne podla ich potrieb a hlavne im vsetkym dat pocit ze su milovane rovnakou mierou aj ked inym sposobom kedze kazdy z nich je iny... a ako som pisala, hlavne ich vediem k tomu ze v ich jednote je ich sila ( tak som bola ja a moji bratia vychovavany a myslim ze mojim rodicom sa to na stare kolena aj v dobrom vracia/vratilo)
@btus fakt asi zijem inu matersku🙂 sediet doma a prat plienky? Ja si prave myslim ze som sebecka lebo mam vela deti - vdaka nim kopu casu - pre mna najvzacnejsia komodita... a kopu smiechu a zazitkov a navratov do dectva, blaznenia sa, carovnych vianoc a zazrakov a snivania.... jasne ze aj starosti ale milionkrat su vynahradene tym co som popisala ....
Nemyslím že materská je stereotyp, rutina! Jasne, ak si to tak zariadis, tak ano.
Ja sa nemôžem dočkať na tu tretiu 😍
Prve dve deti budú v škole a ja si vychutnám malé bábätko,manžel je skvelý pomocník, mozem vybehnúť s kamoškami von (vrámci možnosti, počas obdobia kojenia) Upratovať tiež nemám v plane každý deň, variť tiež na striedačku...
A je pravda, najkrajší dar aký môžeš svojmu dieťaťu dať, je súrodenec 😉
Je krásne pozerať ako sa majú radi😍
Sámoška, sú aj také chvíle, ze sa vadia, hnevajú...ale to patrí k tomu, najlepšie na tom je ze sa učia znovu udobrit, vykecať si to,obhájiť sa.
Dobrá príprava do manželstva neskôr 😆
áno ľutujem. Dcéra je jedináčik. Nie mojou vinou, už to nezmením ale keby sa dal vrátiť čas, tak sa zariadim inač.
@demetria mne toto presne hovorili niektoré ženy že "jedno je pre strach". Nechápala som, veď rovnako miluješ 1 či 3 deti. Ale čím som staršia, už to trochu chápem. Jeden mužov kolega bol jedináčik. Rodičia sa rozviedli. On sa neskôr oženil, mal 2 deti, ale tragicky zahynul. Jeho mame neostalo nič. Sama stará žena, rozvedená, síce 2 vnúčatá, ale nevesta sa po smrti syna odsťahovala k rodičom na opačný koniec Slovenska... :-/ Na druhej strane v blízkej rodine 4 synovia. Všetci ženatí, s deťmi. Jeden sa nešťastne utopil. Nevravím, že rodičia netrpia, ale naozaj majú pre koho žiť, tak proste bojujú.