Neľutuje, že máte jedináčika?
Dobrý deň, viem že tu tato téma bola 100 x omieľaná, aj to že rozhodnutie je len na mne. Som šťastne vydatá. Svoj aktuálny život milujem. Ale je tu jedna téma, ktorá je mi nepríjemná. Všetci dookola riešia kedy budeme mať druhé. Ja sa naň necítim, aj keď mam tesne po 30 tke. Chcem sa spýtať hlavne Vás mamičiek, ktoré ste sa dobrovoľne rozhodli mať jedináčika. Neľutujete to?
Ja mam v okoli same pripady,kedy ludia lutovali ,ze mali jedno...Najcerstvejsi je,ze manzelia po 40 mali jedneho syna ,jty bol talent,genius,dali ku vsetko,suktomne skoly atd...a hodil sa v 20pod vlak ...oni hotovi a dopadlo to tak,ze sli na umele lebo koli veku sa uz nedarilo a maju male dvojicky. Sused za jedinacik ,ktoremu zomreli nahke obaja rodicia,kazdy den sa stazuje ze mu nedai surodenca,ze nema vobec nikoho.Vzdy na sviatky mi ho prude vwlmi,velmi luto,je iba sam...
Kazdy nech si urobi ako vie,ja som z 9 deti a je to super,pomoc,opora,velka rodina.Ale vwrim,ze toto je zas extrem pre niekoho.A este aktualne zo skolky kde dceru vodim vidim,ako sa na nu vzdy zavesia jedinaciovia ,lebo nikoho nemaju
@carmenuska presne tak. Vidím to aj ja na dcére. Sama, sama , sama. Ale čo už, niekedy človeku nie je dopriate, aj keby veľmi chcel. Niektorí sa rozhodnú dobrovoľne mať jedináčika a iní sú radi, že majú aspoň to jedno. Ale aj to dieťa podľa mňa trpí.
@prinzesz tak ja zase dúfam, že dcéra si nájde takéto muža a že nebude sama
@kvetinka75
@carmenuska
ano mate pravdu som jedinacik a mam jedno dieta ale bojjim sa mat druhe ale toto ma vzdy prenasleduje tieto myslienky. ked sa chcem upokojit poviem to kamoske ktora mi povie ze ma brata a nic z toho a ze bude mat vela kamaratov...ked chcem pocut jak to je super pisem kamoske co ma tri deti..ale je to nekonecna tema strasne individualna niekto ma zivot lahky jak pierko ma tri deti a nevie co je to nemocnica niekto ma jedno dieta a je tam stale..niekto nema financie na jedno a niekto ma financie na tri deti. atd proste je to individualne, niekto ma dvoch surodencov a kazdy je na inej konci planéty cize ...ked tak akurát telef. kontakt ..atd atd..
Nelutujem, ja som tiez jedinacik a nikdy som necitila nejaku tuzbu po surodencovi, necitim sa o nic ukratena. Ano, ked vidim aky pekny vztah ma moja mama so sestrou, je to super, ale vidim aj mojho otca, ktoreho sestra je krava a nikto sa s nou nekontaktuje ked nemusi... a ako dieta som sa vedela zabavit aj sama, nikdy som sa nenudila, moj syn sa tiez vie zabavit sam, rad chodi medzi kamosov a do skolky a so susedmi na zahradu (ma 5r), ale tiez na nom vidim, ze je rad ked ma doma klud. A my tiez 🙂 Je to prudko individualne, kazdy z nas je iny, su rodiny, kde chceli mat 5 deti a viac, vsetko je to o tom, kto sa na co citi, ja sa na druhe dieta necitim, som vdacna za to svoje jedno a je nam takto dobre. Verim, ze niekomu je jedno malo a chcu dve, tri. Neda da pausalne kazdemu paru radit “majte druhe”. Rob tak, ako to citis. Aby si bola stastna aj Ty. Deti su dolezite, ale nezabudni, ze Ty mas byt stastna a spokojna tiez.
@kittykat22 veľa jedináčikov trpí. A mám to priamo od tých ľudí, ktorí sú sami. Takže nie sú to len predsudky. Poznám zopár jedináčikov, ktorým to nevadí. Asi dvoch. Mužov. Oženili sa ale do veľkej rodiny. V dectve mali kopu kamarátov, veľké partie (ktoré už dnes ani nie sú) a kopu sesterníc a bratrancov. To tiež v dnešnej dobe už nie je automatické. Ostatní ľutujú že nemajú súrodencov, lebo sa cítili sami. Aj dcéra mi občas povie, aj keby sme sa vadili, ale aspoň nie som doma sama, kým ste v robote. Ten pocit, že ešte niekto iný tam je. Takže o toto sú jedináčikovia ukrátení a ešte o mnoho iných vecí, ktoré mám priamo od jedináčikov.
@angelinja to nikdy neviem aké budú vzťahy medzi súrodencami. Ani ako deťmi ani ako dospelí. Ale aspoň budú mať z detstva nejaké spoločné zážitky. Ja som sa tiež so sestrou bila ale mali sme obdobia, kedy bolo fajn. Brat je mladší o 10 rokov, takže tam vzťah nie je žiadny. Ale nech boli vzťahy akékoľvek, som rada, že som nebola sama. Aj keď som mala kopu kamarátiek, ale tie rodinné dovolenky, iba ja a rodičia. No ticho, nuda. Je to iné keď sme boli traja. Každý niečo navystrájal, aj sme sa nasmiali aj povadili.
@prinzesz tak úplne ťa chápem. Ja sa s tým nezmierim nikdy a dcéra asi tiež nie. Ale taký je život. Niekedy nemôžeme mať to čo chceme. Asi je na to nejaký dôvod, len neviem prísť na to, že aký.
@kvetinka75 hej pravdu mas.My sme prve nemohli mat 7rokov,takze ja chapem hociaku situaciu.Vsetko je strasne individualne.Potom spm sa hned po jej narodwni modlila,nech mame este aspon jedno ale len tak potichucku,ced som bpla stastna aj, za to jedno.No a druhe prislo.A estw jeden pripad som zabudla napisat.Kamoska (35),jedinacik,sama bez partnera byva s mamou (65),otec zomrel.Musi sa starat o starkych a este aj mamu....Stale sa mi stazuje ,ze citi neskutocnu samotu ,ked sa mama pomo.ie zostane uplne sama vez sestwrnic,sama ako prst vp velkom dome...a twrwz je aj z tej starostlivosti velmi unavema a vycerpana.Stale hovori ze to svpjom rpdicom bude vycitat,ze je sama.
@baklik ja som sice velmi tuzila vzdy po druhom a s muzom sme si presli kvoli tomu riadnymi vymenami nazorov ale suhlasim s tebou do bodky...lebo je to presne tak...moj muz je jedinacik a nikdy sa nestazoval..a nie je to rozmaznany jedinacik z bohatej rodiny.skor presny opak..ale sam mi hovoril, ze si uvedomil uz v detstve ze ma klud, ze kamosi sa len bili so surodencami, kazdemu surodenec zavadzal...teraz mame jedinacika...syn ma 8..a tiez chce surodenca, presne ako u vas, chalana v jeho veku..co byt nemoze..alebo ze by chcel starsieho brata..co zial tiez nie je realne..ale je vysoko spolocensky, robi sporty, vsade ma mnozstvo kamosov, stale u nas niekto prespava, alebo chodi na tabory na sutaze..vsade je vkuse s detmi..snazili sme sa od malicka aby sa pohyboval medzi rovesnikmi..na druhej strane ja mam sestru, nijak zvlast si nerozumieme...a ona ma tiez jedinacika dievcatko, tiez ma tie iste dovody, ze krv nie je vsetko...to len rodicia si idealizuju, ze deti maju byt dve, najlepsie chlapec a dievca a najlepsie tak max 3 roky po sebe..vtedy ma aj mama aj otec splneny sen a vsetko podla tabulky..ale vidime to iste..nevidim na okoli ziadnu surodenecku dvojicu co by si rozumeli..este tak dvojicky..ale inak, mozu byt aj rovnakeho pohlavia a bitky, zavadzaju si...syn ma spoluziakov co maju mladsich bratov, len odotit brata, bit ho..naco mi tu lezies, daj pokoj, rodicia sami hovoria ze rozdielnejsie deti mat nemohli..kazdy ma svojich kamosov..ja viem, ze mozno vekom sa to zlepsi..mozno.....a ludia su rozdni..sebec moze byt aj rozmaznane 5te dieta doma tak ako jedinacik moze byt najempatickejsi clovek na svete..takze skatulkovanie je ubohost...kazdy nech si robi ako mu vyhovuje..a naco sa citi..a ludia nevidia ani do rodiny ani do vztahov..ze ta idylicka predstava ako si surodenci budu cely zivot pomahat a stretavat sa celi stastni na rodinnych oslavach je velmi casto len utopia..aj na tie oslavy co poznam ludi chodia lebo musia..lebo despoticky stary otec musi mat rodinu pokope, vsetci dudru ze sa musia zas stretnut na niecej 40tke..a zas dary a ten za tolko a ten za tolko..to moj brat nevie ani nic poriadne kupit a sestra sa hra na primadonu..a otec ma aj tak radsej toho...a hentoho..vsetky vztahy su komplikovane
Ja som jedináčik a som tomu rada, resp. vôbec mi to nevadí. Nevadilo mi to ako dieťaťu, nevadí mi to ani teraz. S rodičmi máme super vzťah, ľúbime sa, rozumieme si, vieme sa zabaviť, porozprávať o hocičom, ale nie sme na seba nejako prehnane upätí, lebo v 14tich som išla na internát, takže som bola nútená k samostatnosti a oni tiež. S mužom chceme jedno dieťa, max. dve (ale len ak sa pritrafí, aktívne na tom pracovať nebudeme :D). Muž má sestru a vraví, že nejakú extra výhodu v tom nevidí. A to majú dobrý vzťah. Samozrejme, život môže priniesť všeličo, možno si po prvom povieme, že nutne potrebujeme ďalšie, ale zatiaľ to vidíme takto. A, úprimne, rozmaznanča sa dá "vychovať" aj pri viacerých deťoch, to si zase nenahovárajme.
@m.i.r.i Ty fakt nepoznáš žiadnych súrodencov, čo by si rozumeli? Žiadnych?? Ja mám dvoch bratov a rozumieme si. Iste sú veci, na ktoré máme rozdielne názory, ale za nič na svete by som ich nedala. 🙂 A áno, aj my idú na nervy. Ale v končenom dôsledku viem, že sú tu a vždy sa na nich môžem spoľahnúť, prídu, pomôžu, zavolajú... poradia. Mám dve deti a rozumejú si. Iste pobijú sem tam, vynadajú, ale v škole sa jeden druhého zastanú, keď im niekto ubližuje. A som rada. Či jedno, či dve, či desať, to si každý musí vyriešiť v sebe sám ... A je to každého osobná vec.
Ja lutujem, ze mam len jedno dieta. Ale ked to nejde, tak to nejde. S manzelom sme sa rozviedli, obaja sme si zalozili nove rodiny, takze moj syn naraz ziskal u otca nevlastného brata a u mna nevlastnu sestru, vsetci su skoro rovesníci 🙂. A jeho tatino mu zabezpecil este aj malu sestricku, takze jedinacik sa stal sucastou velkej rodiny 😀. Urcite mu to prospelo, nemyslim, ze vztahy s nevlastnými súrodencami vydrzia aj v dospelosti, ale velmi ho podporujem vo vztahu k malej sestre. Sice je tam velky vekovy rozdiel, ale stale je to pokrvne prenho najblizsia osoba. A ja verim, ze uz ked som nemala viac deti, aspon nejake vnucatko bude 🙂.
@m.i.r.i my sme 3 tiež sme sa tlkli hlava nehlava. Teraz máme všetci medzi 30-40 a neviem si predstaviť ze by tu neboli. Ci už sa naši rozvádzali, boli sme všetci dospelý, alebo choroby. Pomáhame si s deťmi, domami a tie záhradné party sú tiež super. Mam aj výbornú kamošku od detstva je mi ako sestra a predsa nie je.
Neviem, preco by to mal niekto lutovat? Ked sa citi len na jedno tak preco nie. Ako ani si nemyslim, ze by tim malo nejak to dieta trpiet. Kamaratov moze mat tolko, ze si ani ono nepripusti to, ze by mu chybal surodenec Je to podla mna vsetko o rodine, v ktorej to dieta vyrasta
Ahoj.ja mam jedneho krpca a zaprisahala som sa ze budem mat len jedno. Aj kvoli financiam aj kvoli nervom znicenym ale nie z maleho. Hovorim si bude mat kamaratov habadej. Maly bude mat 2 roky teraz. A v maji cakame dalsie 😂😂. Povedala som si, stane sa nam niecoalebo nedaj boze jemu. Bude mat surodenca. Bude sa mat komu zdoverovat. Bude sa mat skym hasterit vadit. 😊 veci mame habadej po prvom takze financne len plienky to sa da. A ked budu vacsi zahraju sa spolu a budem mat cas na vsetko 😊
@biba12 no z dospelych poznam dve kamosky co maju dobre surodenecke aj rodinne vztahy...u deti nejako v okoli si neviem vybavit...teda, nevravim, ze teki nie su..tak ako nie je len a len b...su vsade aj stastnejsi aj menej..tak ako jeden jedinacik je spokojny, druhy chcel vzdy surodenca..tak aj vztahy maju jedni take a ini take..u niektorych sa to zlepsi v dospelosti, u niektorych aj zhorsi..mam kamosku co su 4 dievcata..2 slobodne matky a 2 slobodne uplne...vsetky odisli z rodinneho domu a byvaju roztrusene po svete...rodicia sami vo velkom dome..nerataju s tym ze sa budu o nich hociktora starat..maju svoje problemy a ziju daleko...a co..ja si myslim hlavne, ze niektori posudzuju rodicov jedinacikov ako sebcov, jedinacikov podobne..ved pohodlnost, kariera..neviem co..ale ja ked vidim tie dovody preco mat dalsie dieta..neviem co je kedy sebecke -- uz tu spomenute veci ako aby sa o mna mal kto postarat v starobe..alebo ked o jedno dieta pridem, nemam zmysel zit..alebo velmi casto pouzivane - aby sa deti mohli zahrat a ja sa im potom nemusim tolko venovat... to su akoze co za dovody? Dieta bud chcem alebo nechcem..chcema ako rodicia obaja - tuzime po nom a nie preto aby nase prve dieta malo zabavku, aby nebolo same, aby sa mohlo delit o starostlivoat o nas v starobe, aby sme my prezili pripoadnu smrt jedneho lepsie a mali pre koho zit....
Ja velmi velmi este stale tuzim po dalsom..ale tym ze ludia ryju sa stale zaoberam tym, ze predsa jedinacik nie je automaticky nestastnejsi a horsi clovek ..ja nemam syna na to aby sa o mna staral v starobe..mozno pojde studovat do australie a zalozi si tam rodinu..a co? nepriviedla som ho na svet a nevenovala mu cas a vseto preto, aby to mne on niekedy vracal...bude mat svoj zivot..je mi jasne, ze budem stastna ak si pre mna najde cas, budem iste po tom bazit..ale nic mu do zivota nedavam preto aby mi to vracal...davam preto lebo chcem, lebo to chceme s muzom obaja...a chceme vychovat slusneho cloveka...
A co sa tyka povah, syn su v triede asi 6 jedinacikovia...a kazdy je uplne uplne iny...je aj chlapec introvert a utiahnuty nepiebojny...je aj moj extrovertny spolocensky syn, ktory je vsade a nicoho sa neboji...aj genius aj zakomplexovany...aj kludny aj divoky...kazdy ma predsa iny geneticky zaklad, inu vychovu a ine zazemie...a to ma vsetko vacsi vplyv ako to, ci je sam alebo ma surodencov..a maju aj deti integrovane a kazde ma surodencov...problemove, nespolupracujuce...so surodencami maju zle vztahy..to len ako priklad...takze ide len o to, ze nikdy nemozeme vediet ako to dopadne..a surodenec nie je vzdy zaruka zivotneho stastia..
@nasasa_1 vieš, kamarátov môžeš mať kopec. Ale napr. príde víkend, zlé počasie, každý je so svojimi rodinami, von nemá kto, ku vám tiež. Všetci už niečo majú. A dieťa zostane zrazu samé. Čm bude staršie, tým si to bude viac uvedomovať. Len také obyčajné rána. Ráno vstane, je sám. Príde zo školy, zase sám. Víkendy to isté. To že je dieťa teraz zaneprázdnené, neznamená, že to tak bude stále. Veľa vecí sa môže zmeniť. my sme dosť spoločenskí, kopa známych. Dcéra mala kopu krúžkov, kamarátiek, stále nejaký program, výlety. Prišlo obdobie, že deti chodili už samé von, vytvorili sa skupinky. Niektorí chodia s rodinami, niektorí s priateľmi a kopa vzťahom sa ,,rozpadne,, . Rozpadnú sa skupinky a človek niekedy ani nevie ako, zostane sám. A potom zostávajú už len soc. siete, lebo tam je vždy niekto. Hovorím s vlastnej skúsenosti, že keby som to mohla zmeniť, jedináčika nemám. A kašlala by som na to, že nemôžem ísť na kozmetiku, kúpiť si ďalší pár nových topánok, dcére tiež niečo nové. to by radšej vymenila za súrodenca pre dcéru. ale verím tomu, že sú deti, ktorým to nevadí. Ale tých je asi pomenej. Aspoň v mojom okolí.
@kvetinka75 ty si jedna z tých, ktorá si myslí, že byť jedináčik MUSÍ byť problém, a kto ho nemá, tak je výnimka. To nie je pravda. Jedináčik môže byť štastný, a nie je nutné ho zahŕnať miliónov kamarátov, partií, sesternicami a bratrancami. Jedináčik môže ísť z časti sólovú dráhu a bude v pohode. Ako ja, a veľa jedináčikov ktorých mám v okolí. Pripomínaš mi tie susedky na lavičke - si jedináčik a štastný jedináčik? - tak to s tebou rozhodne nie je niečo v poriadku alebo si to uvedomíš až neskôr, že si vlastne neštastný a sám 🙄 A ešte sa so mnou budeš hádať, že štastný jedináčik je určite výnimka a somarina, pričom ja som jedináčik a mám ich okolo seba fakt dosť a skutočne nám súrodenci nechýbali a nechýbajú. Paradoxne vačšina z nás sme rodičia, a máme len jedno dieťa. Máme jedno dieťa z vlastného presvedčenia. Môžem ťa ubezpečiť, že chceme pre svoje dieťa to najlepšie - a keby sme mali pocit, že detstvo bez súrodenca je stratené, tak svojím deťom jedného alebo dvoch doprajeme.
@kittykat22 ja sa s tebou nehádam iba som napísala svoj názor. Mám doma jedináčika a vidím, že dcéra nie je veľmi šťastná, čo sa tohto týka. Neviem prečo si nahodila taký útočný tón. Ako som napísala mám v okolí dosť jedináčikov a z nich sú v pohode asi 2. A ako som napísala na záver, verím tomu, že jedináčik môže byť aj šťastný a spokojný. Ale ja tú skúsenosť nemám. Reagujem iba na otázku zakladateľky či ľutujem že mám jedináčika . Áno ľutujem, ak má niekto iný názor, neberiem mu ho. Ale ja to ľutujem, a budem sa s tým ťažko zmierovať. Ak je niekto spokojný, že je jedináčik, fajn, neberiem mu to. Tak ako môže byť pre druhého to že je jedináčik ,,nešťastím,,.
Roky som odmietala druhe...nakoniec ma manzel aj dcera presvedcili a veru, lepsie rozhodnutie som nemohla urobit...taktiez som mala milion dovodov, preco nie....
@kvetinka75 suhlas nikdy som nasim nevycitala ze som sama..aj ked som to pocitovala ale slovne som to zacala az teraz paradoxne ked mam 32 rokov a mala by som byt samostatna atd... kedy sa nepotrebujem s nikym hasterit ani hrat ani rano vstat a kukat s nejakym súrodencom rozprávky..ale potrebuje sa vyzalovat radit pohadat navstivit a hlavne to co nidky ja nezmenim je to ze moje dieta z mojej strany nebude mat nikdy sestranicu ani bratranca..jedine co mozem zmenit ja je mu dat surodecna z mojej strany to bude obrovska obeeta/a vôbec nie kavickovanie koli kozmetike a pod..ale ine dovody/ pre ktore sa nemozem rozhodnut a ktore ma vnutorne stvu chce sa mi plakat aj kricat do sveta..uvidíme ako to Boh zariadi ale ano mam v rodine co su traja surodenci jeden je mimo SR nadavaju si navzájom si zavidia atd..mne to vzdy mam aprizvukuje pozri sa oni su traja a neznasaju sa do krvi niekedy..ano je to tak ALE mali sancu sa znasat to ze su "blbi" alebo si zavidia alebo ktovie co je uz ich problem ale mali tu sancu ze maju surodenca a mohli si spolu vychazdat.
@kvetinka75 moja neter je tak ako moj syn jedinacik.su rovnaky vek..ona nikdy nechcela surodenca..ked pride kamoska aj so sestrou k nej, tak po hodine je rada, ked idu prec..krik, stuchanie, bitky..ona je introvert..zavrie sa v izbe a maluje..ma velky umelecky talent...ked niekam ide s mojim synom, svojim bratrancom, na druhy den potrebuje klud, byt sama doma,v izbe..a dajte mi vsetci pokoj, toho hluku a aktivit bolo na mna vela --a je uplne uplne spokojna..ide aj von s kamoskami, aj ide niekam na sport ...ale najlepsie je domov, do svojej izby, venovat sa malovaniu a svojim aktivitam..a uz len tak mat surodenca by jej narusilo jej preistor a vsetko..a myslim, ze akokolvek by to z istych pohladov bolo prospesne, tak by jej to mozno aj uskodilo....
Moj muz je sice spolocensky typ ale tiez nikdy nechcel surodenca a vzdy bol rad ze ho nikdy nemal a doteraz ma ten nazor..ze ked bol vonku vsetci sa hadali so surodencami, nehvoriac ked sa niektory musel starat, on prisiel domov do svojej izby kde mal svoj bordel a klud ..a nik mu nic nenarusal..neskor si nasiel kamaratov s tym istym zmyslanim a predsa sa kamaratis s ludmi ku ktorym inklnujes a surodenca si nevyberies..a zas nasilu ho akceptovat, lebo kompromis, lebo krv..ked si absolutne nerozumiete ani v zakladnych pohladoch na svet je utrepnie pre obe strany...
Vsetko ma vyhody aj nevyhody...ale univerzalna rada nie je co je lepsie..myslim ze ludia co skatulkuju nevedia o com hovoria...lebo ja som to citil tak a tak je to spravne...ked jedinacik bol nestastny ze nama surodenca, tak chce mat viac deti, lebo nechce im urobit to, v com on trpel..ale moze sa stat, ze ti surodenci budu nestastni..a mozno by prospelo jeho detom keby boli kazdy osve...ale ten jedinacik to tak nevidi..nechape, ze ked on bol nestastny bez surodenca, tak jeho deti si to nevazia..a tak to ide dalej..ludia vidia svoje skusenosti a svoje okolie..a snazia sa pre deti to najlepsie ale nik nevie recept na to co tie deti naozaj budu citit..a to je normalne..preto aj to - ze svojim rodicom budem cel y zivot vycitat ze som nemal surodenca -- to je tazka sebeckost..toto rodicom nemoze vycitat nik..bolo to ich rozhodnutie, akykovlek maly dovod...my im nemozeme v tomto nic vycitat...hadam sa nebudeme pytat svojich deti kolko deti mame mat a nedajboze aj ine veci ktore patria medzi partnerov...deti nech maju potom tolko deti kolko chcu..bude to ich zivot..
Čítam tu krasne prispevky o vzťahoch medzi súrodencami, ale je smutne keď napíšete, že sa matka musí obetovať za cenu mať viac detí. Ja mám jedno, ale neobetovala som sa. Naplnila som svoj život tým najužastnejšim stvorením na svete. Každý deň ďakujem, že ju mám. Kým som nemala dieťa, nechapala som veľa veci. Ona ma naučila, čo je živote dôležité. 😊
takze ja z pohladu jedinacika ktori mal 15 sestranic tusim aj viac nechce sa mi to spocitat a 5 bratrancov kazdy vikend sme sa stretavali z maminej strany aj z otcovej strany na dedine v smiechu a radosti a ja som prisla domov a bola som sama..ano na jednej strane som mala ze pokoj konecne lebo mylsim ze jedinacik je nauceny na svoj relativny pokoj ale to su malichernosti..rpsteo ako jedna napisala rano vstanes si sama ides rodicom do postele kotrych skoro budis no oni by este radi spali../to iste mam teraz s mojim dietatom/ ma kopec hraciek male hrackarstvo no nevie sa zahrat stale nas vola nech ideme s nim niekedy mi to leze na nervy aj mu poviem ze mas kopu hraciek no nic z toho no na druhej strane sa zahriaknem ze sak ja osm bola taka ista ja ho na druhej strane velmi chapem..takze ja kazdemu kto neni presvedceny ci jedno alebo dve..AK SU NENI V TOM ZDRAVOTNE DOVODY alebo manzel alkoholik atd..chodte do toho ,
Ja som sa dlho necitila na druhe dieta...po 10rokoch som otehotnela. Bolo to tazke obdobie tehotenstva aj zotavovania po porode. Ale urcite nelutujem...mam dve deti 12 a2 rocne. Kazde potrebuje iny pristup, ale ma to aj vyhody 😀😊 dcerka je uz samostatnejsia a obcas aj pomoze. Mozem sa spolahnut na nu... vychova dcery a syna je urcite ina...a obdivujem maminy, ktore maju deturence po sebe ❤
@rybkoava su zeny ktore dokazu rodit kazdy druhy rok a nic im nie je dokonca mladnu..potom su zeny ktore porodia jedno dieta a pôrodom sa zacnu same choroby a komplikacie a chcu mat druhe dieta no nevedia sa odhodlat lebo chcu byt psychicky aj fyzicky per svoje prve dieta a nie este pre dalsie...
raz som čítala citát: ,,ak naozaj miluješ svoje dieťa, daruješ mu súrodenca,,