Nemám nárok byť chorá alebo unavená?

Otrasny chlap

@karolinakr toto mam doma

@karolinakr po pravde niekedy si prajem aby sa mi nieco stalo ze idem lezat do nemocnice normalne ze je fo moje jedine vychodisko vypnut odychnut...mozno je to blbe a sebe ke rozmyslanie sak co s detmi ale niekedy uz roste sa mi ani nechce zit

tu poslednu vetu by som tvojej podarenej rodine ukazala

Takto, treba naňho ráznejšie - "o týždeň máme oslavu, ja nikam nejdem, mám chlamýdie, som infekčná. Vezmeš deti a pôjdete sami." Nie pýtať sa ho, či máš ísť... A ty si doma vylož nohy a relax. Súhlasím s tým, že nech si prečíta, čo to vlastne je za ochorenie, lebo múdry je jak rádio ale evidentne nemá šajn. Musíš si vyboxovať svoj oddychový priestor sama, nie pýtať sa muža, či môžeš... Pozri, on sa ťa asi nepýta, či si môže ísť ľahnúť s malým, však? Proste ti oznámi, že je unavený a čau... 🤷. Urob to tak isto. Pokiaľ je navarené a deti majú čo na seba, ostatné nerieš a lieč sa. Chlamýdie on nepochopí, kým ich nechytí, potom zistí, o čom to je a hneď ho múdrosť prejde.

Je lenivý. A ty mu zrazu chceš jeho pohodu narúšať tým, že si dovolíš byť chorá. Nebude si o tvojich problémoch čítať na internete. To je celé. Máš s ním deti, má ťa k sebe pripútanú. Má asi pocit, že jeho úlohou je nosiť domov peniaze a tam to končí. Niektorí si to uvedomia, niektorí nikdy. Porozprávaj sa s ním, keď budete sami dvaja a deti spať. Povedz mu všetko čo ťa trápi ako teraz nám. A hneď budeš vedieť na čom si.

@petrofka uz sa stalo niekolkokrat s nim ani kompromis ani nic... Tieto rozhovory som uz davno vzdala...on je proste nauceny od drahej svojej mamicky ze vsetko dostane na zlatej tacke je to takto dodnes a ja mu to ako pisete narusam momentalne ... Naozaj uz vazne rozmyslam ze sa rozvediem a dajako bude

Ja som tyzden dni nevedela vstat z gauca kvoli plucnym chlamydiam, isla som zomriet od kasla, zimnice, teploty, boleli ma vsetky rebra, doktorka ma neliecila, ze nie vysoke hodnoty (docitala som sa, ze hodnoty na papieri nie su dolezite, ale stav pacienta a ten treba riesit atb, potvrdili mi neskor aj ini doktori, skoda komentu na obvodnu...), ale! Moj videl, ze skapinam a uz je ozaj zle, lebo standardne znesiem vela a fungujem aj v bolestiach a chorobach, takze sa aspon snazil viac sa zucastnovat a starat o dieta a aby mi maly neskakal po hlave, ked lezim ako poleno. A aj ked sa vyslovene nestazujem kadetade, ale medzi recou s najblizsimi spomeniem, ze nepridem, lebo som chora a je mi zle a ci uz moja alebo partnerova rodina to chape a empaticky vyjadri ucast a praje skore uzdravenie, neskor sa spyta, ci uz je lepsie. A ja to povazujem za normalne, lebo tak sme vychovani, zaujimat sa o najblizsich, vyjadrit starost o druhych, aj ked si nebehame okolo zadku, ale ten zaujem tam je a aj pochopenie. A tiez som chodievala aj chora do roboty, takze prave preto viem, co to je a ze je to cele zle, clovek si ponici zdravie... tak ale my takto fungujeme cely zivot, lebo nam na sebe zalezi, netusim, ake vztahy mate vy s muzom a rodinou, ale rozhodne nepotesi, ze to zlahcuju. Ak aj cloveka nepolutuju (co nema kazdy rad), tak hadam aspon pochopit, akceptovat a aspon nepridavat choremu, aby sa citil este horsie. Logicky - nestastny a frustrovany clovek, ktoremu nikto neveri, sa tazsie dostava z choroby. Ano, mas "pravo" byt chora ako kazdy a vo vztahu by ste si mali aj pomahat a chapat. Kde je chyba a ci to takto nolo vzdy, musis vediet sama, my vas detailne nepozname. Rozhodne, spravanie to pekne nie je a mne by nevyhovovalo. Na druhej strane, ja ked potrebujem objatie, tak nan necakam, ze mi niekto precita myslienky, proste to bud spravim, alebo poviem: "pod ma objat, zlato". Este sa mi nestalo, ze by povedal: "nie, mam ta v pazi." Len, tazko sa mi hodnoti spoluzitie neznamych ludi, ci sa takto spravaju cely zivot a len teraz ti to vadi, ked si chora a citlivejsia, ubolenejsia, alebo je to len nejaky druh ich divnej "podpory", akoze vyhecujeme ju, ze nech sa nevzdava, ze to nic nie je, ze to zvladne, tazko povedat, ty musis vediet... Proste vysvetli, ze sa citis ozaj zle a neries, co si o tom myslia, nezatazuj sa tym, sustred sa na preliecenie, deticky, lebo ak to nevies zmenit, iba sa tym zbytocne zatazujes. Mne ma malokedy kto pomoct, kedze rodinu mame daleko, tak sa vzdy spolieham sama na seba a ma imalne na chlapa s tym, ze svet sa nezruti, ak nieco nebude spravene, robota, domacnost atd.neujdu, aj keby to chlap nezvladol, staci poriesit najnutnejsie a zvysok pocka... drzim palce v lepsej komunikacii, prajem skore uzdravenie a aj ked nijako nevyriesim tvoj problem, posielam aspon fiktivne objatie a pochopenie😉

Vyskusaj si ulavit vsade kde sa da, ked ta najblizsia rodina nepodpori. Robotnikov by som neobskakovala, ziadne vody nic, nemam cas, zaplateni su, ked manzel chce servis, nech im zabezpeci. Vykasli sa aj na domace prace, navar nieco detom rychle a muzovi razne povedz, ze proste nevladzes, si chora a v jednom kole a potrebujes sa vyliecit. Pokial bude vrieskat, otoc sa a odid z izby. Musis si nastavit razne hranice, oni obcas po dobrotky ozaj nechapu, hlavne ak si doteraz bez reptania fungovala ako mulica

Prečo chces ísť do nemocnice? Zobrala by som sa na 2 týždne a ani nepovedala kam idem a kedy sa vrátim. Vypla telefón. A nech sa stará manželíček.

Potom je tu otázka, prečo tak necháš so sebou zametať? Ja keď som chorá tak ma manžel zastúpi na 100% a rovnako aj ja jeho keď sa on necíti dobre. Prečo si ta tvoj muž neváži? A prečo si nevazis ty samu seba?

@aurora33 ja ani neviem vam na to odpovedat ... Preco si nevazim samu seba..pritom som bola stale silny priamy a sebavedomy clovek..nikdy som nebola zavisla na chlapoch... Stale som bola sama sebou ..od narodenia syna ktory je chory sa nieco vo mne zlomilo ...som nejako sa rozpadam ..a manzel?to je dlhy pribeh no pravdou je ze je so mnou len kvoli detom sam mi to povedal..ja som mu uz velakrat hovorila ze nech mi povie co mu vadi na mne a ze preco tak ochladol voci mne . Odpoved znie ze trepem somariny..zakazdym..od kedy sa kupil dom mam pocit ze spysnel to bol jeho sen a vsetky syn co mal si splnil ja som sa vzdala prace do ktorej sa nemozem vratit kvoli dialke a zijem pre deti lebo sak kto s nimi bude ..a on si zije svoj sen stala som pri nom ked bol na podpore ked si hladal vysnivanu pracu ja som pracovala. Neviem nejako som chcela aby bol spokojny a postupne to slo a vymklo sa mi to..a nakoniec zistujem ze som bez dobrej prace co ma bavila ze som len taka handra v domacnosti co tu lietam a vlastne som inak na nic a on si zije svoj sen vsetko co chcel mat ma..mne nechal na krku aj psa o ktoreho sa staram lebo sak neumre mi tu od hladu ked mu nedam tak mi je ho luto..no proste neviem zosypala som sa

Autorka, ani neviem co ti na toto napísať.... mas doma proste korunovaneho chuja, prepáč 🤦‍♀️
Chlamýdie sú veľmi nebezpecne, daj urobiť aj deťom testy.
A cez víkend by som milemu manzelikovi povedala, že ty sa liecis, nech sa paci, moze sa starať on. Ak nie, moze to skončiť aj tak, ze ta odvezie sanitka na hospitalizáciu a uvidí sa potom, aký je "hrdina"👌
PS. Nevie ti niekto pomôcť, ak nie aj z rodiny, tak kamoska, suseda? Ja toto nechapem... ja keď som mala zápal pľúc, muz bol preč, chodili mi na striedačku pomáhať mama a kamarátka... ta si dokonca vzala kvôli mne aj dovenku, aby mi pomohla.

Máš nárok byť chorá a unavená- a keď to nechápe, prosím ťa, prečo si to necháš?
Prečo si s takým necitlivým chlapom, sebcom, ktorý sa nevie postarať o svoje deti...
Kvôli financiám zrejme... Alebo ťa tak udupal, že si neveríš, že by si mohla fungovať aj bez neho? Rodičia ti nepomôžu? Určite je to ťažké, ale rieš svoj nefunkčný vzťah... Prajem veľa síl a energie. Nasaď si vitamíny... 🙏

Počuj, kašli naňho, keď bude v práci, normálne si zaplať riadnu opatrovateľku k deťom aspoň na 3-4 hodiny, nech ide s nimi von a ty si ľahni a oddychuj. Tiež si zaplať upratovačku, nech poupratuje dom, jemu o tom hovoriť nemusíš, lebo určite by mal len blbé reči. Jedlo si objednaj, aby si nemusela variť, naozaj nemaj žiadne výčitky, keď on nechápe a nechce sa starať, postaraj sa o seba sama takto. Prajem ti skoré uzdravenie. Drž sa.

Tieto rady, že zaplať si niekoho a oddychuj, sú podľa mňa nereálne. Robotníkom varíš lebo to sú dedinskí chlapi po známosti za dobrý peniaz. Takto ti poviem, zváž možnosti pre a proti - rozvod a odchod. Akú má syn dg? Môžeš ísť do práce po RD? Aké výživné by si dostala? Vyšiel by ti nájom a ostatné? Pomohla by ti rodina? Koľko by si cca mohla dostať za vyplatenie spoločného domu ?
Lebo zdravie máš len jedno. A aj to psychické.

To vazne ti muz povedal, ze ho nezaujimas? Tak to je sila. Ja som tiez na RD, ale ked som bola chorá, (nakoniec som brala antibiotika) aspon ma vsetci polutovali. Velmi mi nemohli s detmi pomoct, bohuzial to nebolo mozne, ale aspon sucit, poradit, co by este pomohlo, nakupit, aj to velmi pomoze. Psychika je zaklad. Tak neviem, ked ma taky postoj k tebe tvoj muz, to mi nepride v poriadku.

Je to smutné, keby si len vedela ako ti rozumiem...
U nás môj muž tiež kôli robote je málo doma, ale keď už je fakt zle (mladšie dieťa je choré a nespím celú noc, tak mi postráži aspoň na hodinku deti nech si viem cez deň pospať, alebo zavolá svokre... Minule som mala črevnú chrípku, najprv to doniesla staršia,to som celú noc ležala na paplone na zemi pri nej v izbe a podávala som jej nádobu na grcanie, potom to mala mladšia a nakoniec ja. A to som už bola taká vyčerpaná že som sa nevedela ani postaviť z postele. Takže k nám prišla svokra, lebo ja som nevládala ani na záchod a muž strážil zatiaľ deti.

preboha, preco si s takym chlapom? uz by som bola davno rozvedena....

Ja som bola chorá a priateľ vzal malého a šli k jeho mame aby som sa v kľude liečila. Tvojho by som kopla do riti a mame by som tiež povedala. A žiadne ze on strážiť tebe bude deti, on s nimi bude lebo je ich otec a bude ich vychovávať. A pľúcne chlamýdie sú hrozne. Ja som ich mala a som bola 3 týždne PN.

My sme spolu s manzelom, mame 5-rocne dievcatko. Nema nam ho kto postrazit, rodina je daleko. Popis, co tento skolsky rok vsetko bolo: Nastupila som do novej roboty ako ucitelka, toto povolanie som nerobila 7 rokov, z toho 10 rokov som nemala maturantov, v tejto skole je sice malo ziakov, ale som tam sama na svoj predmet a mam vsetky 4 rokcniky, teda obrovsky objem uciva. Na kazdu hodinu vymyslam prezentacie, tvorive ulohy, zaroven riesim vychovne veci atd. v skole, kedze je nas velmi malo ucitelov, ked niekto ostane chory, tak riaditelka je hned nespokojna a nadava, ze niekto je na PN, o OČR ani nevravim. Od zaciatku sk roka. moja zacala mat problemy s nosnou mandlou, takze bola doma v oktobri 2x po jednom tyzdni, cely november doma sople, kasel, zapal ucha 2x ATB, v decembri bola v skolke 4 dni, isli sme na ORL dostali sme lieky, tie zabrali na chvilu, cely januar chodila do skolky. OCR sme davali tak, ze sme sa s muzom striedali vo dverach, ja som dosla z roboty, on isiel do roboty a robili po veceroch, niekedy do noci. Do toho, kedze aj ja som v kolektive po vela rokoch som bola asi 3x chora do konca roka 2023 - bud sople alebo vracačky, v januari bol relativne pokoj, od februara do aprila tyzden skolka, tyzden doma, ale uz aspon ATB nepotrebovala toto sa vysgtriedalo 4x, V aprili - maji moj muz mesiac chory, ja chora - zapal prinosovych dutin, potom mala dostala piatu chorobu a do toho nam bratranec doniesol norovirus - vracačku - to som schytala ja a mala mala protrahovane sople lebo muz bol tiez soplavy. Pediatricka dcere spravila test na imunitu a alergie, vsetko negativne, na ORL sa nevieme dostat, lebo mala ma byt zdrava, ked tam ide a cakacia doba je mesiac - naposledy den pred kontrolou na ORL dostala piatu chorobu. Teraz uz bola tyzden uspesne v skolke, ja v robote furt riesim nejake problemy, lebo som zistila, ze ten ucitel predo mnou neprebral velmi vela uciva, skola nema zakladne vybavenie, riaditelka mi v nicom nepomoze, neupozorni, je tam strasne negativna atmosfera, proste kopa problemov. Chorobu, tak ako ty, nemozem mat ziadnu, ked mam, tak sa napcham liekmi, musim vstat o 6.00 a fungovat. Momentalne, to vyzeralo, ze budem mat celkom dobry, pokojny tyzden a hadaj co? V noci ma zacal boliet zub, este nikdy ma nebolel doteraz zub, v 37 rokoch ma zacal prvykrat. Takze z pokojneho tyzdna bude zajtra minimalne tahanie zubneho nervu. Uz som ten zub citila pred niekolkymi mesiacmi, dvakrat som bola objednana zubarovi, ale raz som nemohla ist, lebo nemal kto robit administratora na maturity, tak ma tam automaticky napisali, nikto mi ani nedal vediet, ziadna diskusia a druhykrat som musela byt pri chorej dcere. A to som este nebola na ocnom, kam musim ist, medzicasom ma vystrnadila z ambulancie endokrinologicka, lebo vraj nemam taku vaznu diagnozu a ona ma vela ludi a tiez som este nebola u gynekologicky, dcera potrebuje preventivku u zubara, vysetrenie na ORL, kde mame ist o tyzden a aspon sme stihli ortopeda, kde sme boli mesiac objednani. Do toho bola svokra tri tyzdne v nemocnici, operovali ju, lebo mala nahlu brusnu prihodu cez Velku noc. Ja ta uplne chapem. Ja viem, ze je vela ludi, co to ma ovela horsie, ale ja uz som taka unavena, ze mi je do plaču. S bolavym zubom, napchata Valetolom tu robim na zajtra pripravy na hodinu a, dufam, ze do zajtra neopuchnem.
Sorry, viem, ze to tazke aj pre teba, tvoj muz je bezohladny, tiez som si trochu potrebovala vyliat dusu.

@scorpionflower1 mas to narocne ❤️, presne tohoto sa bojim aj ja, ked po RD nastupim do prace. Uz teraz je problem si odskocit k lekarovi... A co potom🙏. Prajem vela sily a pevne zdravie.

@ailiba Ďakujem za uznanie. Ja mám dosť chorlavú malú, nemá nám ju kto strážiť a na každého lekára a na zákroky ako vybratie nosnej mandle sa tu caka minimalne 3.5 mesiaca. Ja mam pocit, ze vyriesim jeden problem a vyskoci niekede 5 dalsich.

Ja si niekedy reálne predstavujem, že sa mi niečo stane. Nie až tak veľmi, iba tak, aby som skončila v nemocnici na nejakú dobu. A mala pokoj, svätý pokoj.
Čo popísala @scorpionflower1 je presne tá psychiatria, v ktorej sa točíme aj my. Ja som dokonca svoj zub takto ignorovala dlhšie, prekladala termíny, lebo buď mi zavolali v deň, keď som mala ísť k zubárke, zo škôlky, že malému vyskočila teplota a utekala som za ním, alebo potom som chytila ja angínu od malého, potom sme boli na dovolenke a vždy bude bude bude, vydržím, nebolelo, až som skončila so zápalom okostice a prišla o zub, zadný ale do riti aj s tým, že teraz to budem musieť riešiť, drahšie, len zase kedy.
V noci nespím, lebo sa len prehadzujem, mám sny o tom, že nestíham prácu, zmeškala som termín, či niečo podobne.. v práci v kancli som rovno zriadila synovi krabicu s hračkami, lebo posledný týždeň vrátane tohto víkendu, kedy som nadrábala, lebo cez pracovný týždeň proste nestíham, bol so mnou hodiny a hodiny v práci. Manžel robí dvanástky aj cez víkendy. Toto je už čisté zúfalstvo. Sluzobky na opačnom konci republiky, do toho sa naháňame s mužom, a doslova sa míňame vo dverách bytu.
Asi sme na to viaceré tak nejak podobne, aj keď autorka má bezpochyby o to horšie, že partner ani rodina jej nepomôžu a jej problém bagatelizujú. Autorka, drž sa, určite sa liec. Mala by si asi razne dupnúť, vykašľať sa na názory a presadiť svoje. Ty objektívne potrebuješ byť zdravá.

@oblecenie99 boze ani mi nehovor, ja sa bojim, ze tiez bude musiet ist ten zub von. Mna boli prava horna päťka. Teraz mam Valetol v sebe, tak ma to tak neboli, ale mam hrozny strach, co mi zubar povie. Nazvala si to presne - psychiatria. Ten kolotoc je neskutocny. To je nikdy nekonciaci rad problemov. Ja som vdacna, ze nemame vaznejsie choroby, ale ja uz som prosto unavena z toho, mne je uz do placu... Vo stvrtok napr. som si konecne, ked bola mala v skolke sadla pri pracu (mam stvrtky "volno" rezervovane na pripravy, aby som si aj ja dostudovala, co mi treba) a vtedy mi doslo, ze vonku je o 5 stupnov menej ako hlasili a malej som nedala bundu a to si my nemozeme dovolit s tou jej chorlavostou taky hazard, tak som sa musela zas postavit, utekat do skolky jej zanasat bundu takze casovy skrt - 1 hod. len tak, ja uz som muzovi hovorila, ze ja snad nebudem mat nikdy klud na robotu, proste stale nieco musim riesit. Ja som pred tromi tyzdnami zazila este dalsi super den: Mala mala v noci zle sny, budila ma, celu noc sa prehadzovala, stale nieco chcela atd. celu noc som nespala, budik som mala na 6.00, vstala som do prace ako matoha, dotrepala som sa tam a okolo 11.30 mi pipol edupage, ze v skole im nieco vybuchlo v kuchyni a nie su schopni pripravit obed pre deti, tak si mam dieta do 12.00 vyzdvihnut :D tak som utekala ako krava v dazdi, dotrepala som sa tam, zobrala som malu, isli sme do restiky, tam som jej kupila obed a ked sme ho dojedli, som zistila, ze nemam penazenku, esteze ma v tej restike poznaju, inak by sme tam asi s dcerou brigadovali v kuchyni :D a ked som sa dotrepala domov uvedomila som si, ze sa necitim dobre, mala som 38.5
A ta atmosfera v robote, za kazdu PNku, OCRku sa frfle, na poradach sa za hocico kludne vrieska. Mne to berie energiu, pritom mam tu robotu rada, ale ta atmosfera... A v kadzej skole je to rovnake, mozes sa snazit ako chces, aj tak je to kazdemu jedno - deckam, vedeniu, rodicom, mam pocit, ze si vzdy na tebe nieco najdu.
Muz je v strednom manazmente stavebnej firmy, ktora funguje tak, ze sa tam robi este o 20.00 vecer, jeho robota nema koniec asi nikdy, to ma tak odkedy sa pozname, co je 12 rokov. Ale tak...nemame problemy s peniazmi, to je fakt, mame financnu istotu, mozem si dovolit aj draheho doktora, ale co to vsetko stoji nervov a stresu. Nasa mala tiez pozna v muzovej robote uz vsetky sekretarky ako dobre tety, co sa jej venuju, ked ma ocko obchodne stretnutie a mamka učí. Ja viem, ze to ma väcsina mam rovnako aj horsie. Ja sa len potrebujem vyzalovat. Ja si neviem predstavit, ze mam dve deti. Kvoli tomuto asi zostaneme pri jednom.
A ten spanok, co spominas? Tak to je kapitola sama o sebe. Rano vstavam totalne nevyspata, co zas sa vyskytne, co bude, co som zabudla urobit, pocuvam malu, ci nahodou nezakasle, nechrape kvoli upchatemu nosu...Ked zakasle, tak sa mi tep zvysi na 120 a oblieva ma studeny pot - lebo zase bezsenne noci, sople, kasle, OČR, odkladanie a prekladanie terminov, nestihanie roboty, vyberanie si medzi navstevou jedneho alebo druheho lekara, a predsa ked zufaly muz uz potrebuje po minimalne 1000-dennej OCR ist do roboty nepoviem mu, ze pobolieva ma zub, idem k zubarovi, nepoviem predsa šéfke, ze nepridem dozorovat maturity, ked nema kto... A tak som to sem dopracovala, ja sa citim niekedy ako gašpar na gumičke. A potom este, aby si sa zasmiala, mi napise okolo polnoci mail moja 22-rocna studentka, ze jej mam do zajtra do 11. h skontrolovat motivacny list na univerzitu, vsak ved to mi nezaberie vela casu, s uplnou samozrejmostou ako keby to bola moja povinnost :D

@oblecenie99 btw. keby mal moj muz sluzobky na druhom konci republiky, tak uz by ma asi piclo na dobro. On niekedy ma, ale vzdy sa stihne vratit v ten isty den.

ano, tento narativ o tom, ze "toto je udel zeny" som od matky pocuvala vkuse. Az pokym som nezistila, ze tieto bájky sú nanajvýš prospesne hlavne pre chlapov.