Nenávidím svoje dieťa

@chvostik1
Už mi to naozaj nedá nenapísať. Kto chcel, čítal medzi riadkami a pochopil o čo ide tvojej svokre. Určite ju obdivujem (ja by som to asi vzdala) a držím jej palce nech malú vychová a vypustí do sveta ako samostatné a slušné dievča. Niekedy správny zásah v správny čas urobí viac ako tisíc vysvetľovačiek a dohováračiek. Dieťa nemá ani zďaleka toľko skúseností a vedomostí ako rodič, preto mu nie je intelektovo rovné. Nemá ani predstavu o svete, o jeho komplikovanosti, nemá vyvinuté napr. abstraktné myslenie, správny pojem o čase, hygienické návyky a podobne. Výchovou a vzdelávaním sa tieto veci samozrejme dostavia, ale nedostavia sa samé od seba. Koniec koncov rodič (vychovávateľ) jepred zákonmi zodpovedný za dieťa a nie dieťa za rodiča. PS keby si moje dieťa dievča neumývalo hlavu tak tiež ide nakrátko a je mi jedno čo si kto myslí.

@pleja Dakujem ti. Ja neviem co je toto za doba. Ostrihas dietatu vlasy lebo je humusacka, das mu trest lebo si neplni povinnosti, nedajboze facku za to, ze chronicky klame a uz ta vacsina mamiciek pomyslelne zatvara do basy pretoze z decka nevyrastie nic ine nez psychicka troska. Pritom nasi rodicia ked doniesli domov poznamku alebo dostali od ucitela, tak ich rodicia vytrieskali este aj doma za to, ze im robia hanbu a nevedia sa spravat. A maju tie mamicky pocit, ze ich rodicia su psychicky mimo lebo sem tam dostali vychovnu? Keby som mala dodrziavat model vychovy dnesnych mamiciek, moje deti by si so mnou mohli robit co chcu. Svokre poviem, ze jej mamicky odkazuju, ze ju na mk maju za narusenu macochu a ked im o 3 roky pride domov ozrata, zhulena a o 2 roky na to tehotna, tak si vypytam adresy tych, ktore najviac mudrovali a poslem im to "chudatko" dieta nech sa o ten "samorast" teraz sa stara niektora z nich...

Nečítala som celú diskusiu, ale myslím si , že je zbytočné dohadovať sa o Tom, či je dieťa predovšetkým obrazom rodiny, rodinnej atmosféry ( do istej miery určite áno) alebo či je proste take (geneticke predispozície, určite namiesanie génov), lebo určite je pravdou to i to.
Na margo tej depresie u matky - myslím, že v prvom rade treba riešiť to. Je teraz bezpredmetné ako a kedy vznikla, proste je tu a ak je dostatočne hlboká, matka v tomto stave je jednoducho emočne nedostupná svojmu dieťaťu a ono kľudne môže tymto spôsobom aj dlhodobo sa snažiť o jej pozornosť, city, ktoré mu ona pre svoju chorobu nie je schopná dávať, a tak sú obe v začarovanom kruhu. Matka navyše je sama zacyklena v kruhu depresie, výčitiek , pocitov neschopnosti a je teda dosť nebezpečné komentovať jej situáciu štýlom - dieťa je tvojím obrazom, vzchop sa, mala by si to a to, ty za to môžeš... Tobôž ak ešte ani nezačala brat AD a ešte aj minimálne 2 týždne potom, kvôli možnému skratovemu jednaniu. Je vcelku nešťastné prosiť o rady na takýchto verejných fórach, rady z neho sa môžu stať skutočným poslednym klincom do rakvy.
Ženy, vážte slová, človek s depresiou je chorý človek, je potrebné zapocat liečbu antidepresívami, žiadni liečitelia, sarlatani, či zaklinaci nepomôžu.
Autorke: vypni koníka, choď k psychiatrovi, začni sa liecit, daj v prvom rade do poriadku seba, potrebuješ nadobudnúť zdravu optiku, lebo teraz vidíš veci skreslene. Keď sa dáš do poriadku ty, spoločne s mužom môžete hľadať optimálne riešenie pre vašu dcéru a možno už polovicu úspechu získaš len tvojím vyliečenim a zmenou prežívania smerom k dcérke, ktorá to iste pozitívne odzrkadli. Držím palce!

@kllamarka1 nepoznam tvoju situaciu, ale povedat, ze nanavidis svoje dieta...si jediny clovek, ktory jej moze pomoct a ak sa na nu tak budes pozerat s myslienkou, ze ju nenavidis, aj ona ta bude nenavidiet, pretoze to citi...citi to z tvojho pristupu k nej, z tonu reci...najprv by si sa mala dat sama dokopy a prestat si pripustat taku myslienku, ze by si ju mohla nenavidiet, alebo viniť za svoj zivot...tvoje dieta potrebuje lasku, trpezlivost, pochvalu, pocit bezpecia a tvojej podpory nech sa stane, co sa stane...a ver tomu, ze ona sama netusi preco sa tak sprava a ani nevie co s tym ma robit, tak si k nej prosim najdi cestu a venuj jej to, co potrebuje.

@chvostik1 nie generácia našich rodičov bola chladná, tak ako boli chladní ich rodičia.Muzi sa nevedeli pomaznat s deťmi, pomahat a tak to ide z rodiny na rodinu.Ved koľko 40 tnikov dnes povie, že ich rodicia nechválili, nepohladkali...nerozprávaj ako bolo dobre, keď deti zvuk učiteľ a doma mu rodičia ešte pridali.Bola to generácia vychovávaná v strachu a autoritach zo strachu
To, že dnes deti vyskakujú ju druhá vec až tam to nemá prísť, ale kto sa v živote viac uchytí ten čo poslušne spĺňa rozkazy kvôli strachu či ten čo ma svoj názor, ide si za ním..všetko má A aj B

@eliska13 waaaau uplne s tebou suhlasim,presne ako pises,vsetko ide s dobou

pekný článok:
https://www.nevychova.cz/blog/nezvladatelne-dite/

Dost možná budete první odvážní, které bude zajímat skutečný Ondra, ne ten, na kterého si hraje, aby zakryl nejistotu uvnitř sebe. Tu, která ho žene stát se sígrem, spratkem, hajzlíkem.

@eliska13 Neviem akych mas starych rodicov a rodicov ty, a ake vztahy maju medzi sebou, ale moja mama ma so svojimi rodicmi krasny vztah a ver, ze nie raz dostala za ucho. Moj otec to iste. Ja mam tiez s rodicmi perfektny vztah a tiez sme sem tam schytali ked sme sa nespratali do koze. Mam sestru s vacsim vekovym rozdielom. Tu sme si ako surodenci velmi chranili, takze ta nedostala vobec a ver, ze mi je z odstupom casu luto, ze sme ju drzali ako vo vaticke pretoze tych pruserov co narobila bolo neurekom. A v podstate z pomedzi vsetkych surodencov prave na nej vidiet tu vychovu "bez mantinelov". Apropo, clovek ktory respektuje rodicov ako autoritu neznamena, ze je automaticky nesvojpravny a neschopny sa v zivote niekde presadit

@dominika6 nemáš pravdu, nie vždy sú deti obrazom rodičov, nevieš o čom píšeš

No presne takehoto mam syna... presne viem o com hovorite...a tiez psychologicka povedala, ze je normalny zdravy chlapec... ale dcera po nom opakuje, takze ho musim drzat od nej... nici to celu rodinu...

@chvostik1 nemôžeš to posudzovať podľa svojej sestry. My sme mali veľmi liberálnych rodičov, v živote sme nedostali ani jedno zaucho a pruser sme neurobili žiadny. Zaucho sa podľa mňa nerovná super výchova, moji súrodenci a ja sme príkladom, že to išlo aj bez vychovnych...

@kllamarka1 ako fungujete po roku? Zmenilo sa niečo?

Dobry vecer, popis sedi presne na nasu 8 rocnu diablicu, len aj ta Vaša ma urcite ADHD s poruchou pozornosti, len ste sa nedostali asi k spravnemu pedo psychiatrovi...kazdopadne preziv to čo píšete s tym rozdielom, ze sa tomu prizera moj 4 rocny chlapcek 😞 napisete mi do spravy ako sa mate a ci sa nieco zmenilo?

@ylanee Autorka diskusie je žial dlho neaktívna.

@kllamarka1 uplne vás chápem celkom sa v tom vidím až na to ze malý ma zatiaľ iba 4,5 rokov a ja som niekedy veľmi fyzicky aj psychicky vyčerpaná. Do toho mala bude mať v januári rok a je anjelik ale zase takmer vôbec nespi.
Chodíme s malým už aj k psychológov tak snáď nám pomôžu. Už aj môj tatino ma na neho "alergiu",.. Minule mi povedal ze ktovie co z neho vyrastie a ze manipuluje s ľuďmi.
Takže úplne vás chápem....

Dieťa hneď nemusí mať ADHD.... stačí, že má flegmatickú povahu.....je treba ubrať z nárokov a prijať povahu dieťaťa, rešpektovať jeho pomalosť, pomôcť mu s organizáciou, snažiť sa ho pozitívne motivovať k učeniu, je to ťažké ale nevzdávať to, sú to deti s veľmi dobrou pamäťou.... moja 10 ročná dcéra je presne takýto typ dieťaťa...

@kllamarka1 ahoj môžem vedieť či sa to u vás zlepšilo?

@simonettasimonova dieťa ubližuje, keď sa cíti ublížené.
Svojich detí som sa spýtala, či nechcú inú mamu. Že ak by im bolo lepšie, nájdem im novú, preverím ju aj keď mi srdce pukne, nechám ich odísť. A myslela som to vážne. Teraz si to vycitam

@eva8 som s deťmi sama mam mamu a ta mi pomáha finančné dosť aj byt nám kúpila ale na výchovu som úplne sama. Syn má 6 dcera10rokov a sú spolu v izbe ale sťahujeme sa do trojizboveho teraz sme v2ke tak sa nonstop hádajú provokujú už sa hanbím pred susedmi iba nás počuť nikoho iného. Venujem sa synovi dosť ale nedá sa mu od rána do večera behať okolo zadku aj ja som iba človek ale hádam keď budu po samom v izbe bude lepšie. Ale nenechala by si odísť svoje deti aké sú staré?

@simonettasimonova na deti som bola tiež úplne sama, oni nemajú starých rodičov. Doteraz maju spoločnú izbu, dcéra je o 5 rokov staršia než syn. Už aj syn je takmer dospelý.
Prehrmi to, dávaj deťom veľa lásky. Kašli na susedov. Strašne som vrieskala na deti, aj som ich zbila. Nikdy neudri dieťa. Veľa som sa naplakala, natrapila. Ale mám najúžasnejšie deti na svete. Vždy boli a budú. Potrebujú cítiť istotu u teba. Iba ty si ich oporou. Kašli na to, že susedia počujú krik. Dôležité je, aby cítili, že ich ľúbiš akékoľvek sú, že sa môžu na teba obrátiť, že niekoho majú. Potrebujú sa vyventilovat. Moje deti držali vždy spolu, syn ubližoval dcére, veľmi ju to bolelo. Chcel zraniť, lebo bol zranený. Tak isto aj mňa. Pretože nevedel, ako sa s tým vyrovnať, nechápal, prečo ho rania. Najhoršie je, že deti nevideli u nás pokojne riešenie konfliktov medzi ex a mnou. Teda sa nenaučili, nemali od koho odpozorovať, ako sa riešia konflikty. A do toho nervózna mama nie z neposlušnosti deti, ale "neposlušné" deti kvôli nervoznej máme. Deti sú odrazom toho, s kým žijú. Vrátia to, čo do nich vložíme. Neskôr zistíš, že máš najúžasnejšie deti na svete. Oni chcú v Tom veku byť dobré pre svoju mamku, boja sa o svoju mamku. Potom príde puberta, dcéra sa začne "vyvyšovať", nie zámerne, ale prirodzené bude chcieť mať viac priestoru a času pre seba, malý braček prestane byť jej stredobodom vesmíru, on pocíti absenciu svojej sestry, tak jej začne robiť "zle". Možno preto sa hádajú, že mu chýba jeho veľká sestra. No a keď sa už aj on dostane do puberty, ako súrodenci si povedia tajomstvá, ktoré mamka sa nedozvie.
Čiže podľa mňa nejde u vás o malý byt, ale o odliepanie sa sestry od brata a on to berie ako zradu. Musíš mať veľa trpezlivosti. Vieš, čo sa mi páčilo u jednej mamičky, keď som nechápala, prečo sa jej dieťa tak odporné správa? S pochopením prekrútia oči. A vtedy som si uvedomila, že je jedno, čo si myslí okolie, dôležité je pochopenie a akceptovanie dieťaťa, vtedy ho môžme začať formovať, aby sa vedelo správať. Veeeela trpezlivosti prajem. Ak to nepôjde, porád sa s detským psychológom. Postupne to pôjde, nájdeš ako zmeniť prístup. Krik, bitka nepomôžu. Pomôže objatie, láska, úprimnosť. Potrebujú cítiť, že nie sú v tej "zlobe", hádke, nešťastí samé.
Niekto nechá deti, nech si spor vyriešia samé medzi sebou. Dôlezite je, aby videli, ako sa spory riešia bez násilia

@eva8 moji majú aspoň moju mamu a dcéra je ties o4riky staršia ako syn. Tak sme na tom podobne. Mam možnosť ísť do väčšieho bytu mama mi pomáha dosť tak pôjdeme a verím ze bude lepšie. Strasne sa hádajú už nevládzem psychicky som z tých hádok na dne. Je ťažké byť mamou aj otcom v takom prípade a niekedy si hovorím aby sa niečo môjmu synovi stalo aj napriek tomu ze ho milujem a mam veľmi veľké výčitky ale ja ho v tej chvíli z duše neznášam keď je v akcii. Pokúsim sa s ním tráviť viac času a od dnes bude spať so mnou v izbe a dcéra bude sama a nejak to už dáme kym sa neodstahujeme. Ďakujem 🙂

@simonettasimonova dobre si to vyriešila. Pred spaním povedz deťom "Ľúbim ťa!" a uvidíš, ako ťa zohreje pri srdiečku, keď sa z vankúša ozve "Aj ja, dobrú noc!" 🙂
Zvládnete to ❤️❤️❤️🍀🍀🍀
(Po uložení dcéry si skús ľahnúť do synom naraz

@kllamarka1 zdravim vas mam podobny problem so strednym synom.mate nejaku radu? Pomohlo niečo?

@kllamarka1 dobry den...prosim Vas, ako sa toto pohlo casom ? Ako zvladate pubertu ? V case, ked ste pisala tento prispevok, mala moja dcerka este len polroka...teraz ma vsak uz 7 a zacala chodit do skoly a je presne taka,ako ste pisali vyssie a ja som taka,ako popisujete seba. Som zufala,nestastna,nenavidim svoj zivot,dcera nenavidi.mna a denno denne mi to hovori, ako ju nelubim a ako ani ona mna a stale nam uteka z domu a vyhraza sa,ze skoci.z balkona alebo utecie navzdy....a to ma len 7 !!! Sme zufali, asi do 4 rokov bola zlate dieta a potom zlom, psychologovia,kazdy ze je velmi nadana, ale depresivna,stale place,pisti,mrnci,vrieska,hadze sa o zem a velmi robi zle svojmu bracekovi, ktoreho bije,nadava mu,rozprava ako by ho najradsej nemala a uz ho aj skrtila a robi mu velmi velmi zle, maly ma adhd a tiez to s nim nemame lahke,sfale nam reve,vrieska,ona ho aj za to nwznasa,ale on to vsetko odkukava od nej. S muzom sme sa zacali hadavat iba kvoli nej, lebo sme zufali a siahame na svoje dno. Odborna pomoc nam neporadila nic, mala chodila so mnou aj na drahe filialne terapie hrou a nezabralo nic...prosim ako to mate teraz casom s vasou dcerou ? Dakujem

@anastacia1103 exorcizmus. Ale to by ste sa vsetci museli duchovne pohnut vpred.

@katharines keď si nevie poradiť s dieťaťom potrebuje exorcistu?

@lenkasarka ked sa 1 dieta pokusa zabit druhe a "odbornici" nijako nepomohli, tak co by ste odporucali? Je tam dlhodobo problem i vo vychove a pristupe ku detom, preto cela rodina musi na sebe pracovat. Kazde hresenie je prekliatim a stava sa i vnutornym hlasom dietata.