Nenávidím svoje dieťa
Nechapte ma uplne zle. Samozrejme v urcitych obdobiach a je to komplikovane. Poznazim sa popisat zkratene...
Nehladam rady, samozrejme vyuzivam vypomoc psychologov, skor nazory a nadeje zien/matiek, ktore "postihlo" nieco podobne.
Dcera ma 9.5 roka. Od narodenia narocne dieta, mrncave, trucovite, zanovite, nic neslo a dodnes nejde rozumne a v klude.
Citila som pri nej napor na psychiku uz utleho detstva, skolka prebehla...s casto s velkymi trapeniami, sa rana vychystat, obliekat, krik, plac na dennom poriadku.
Ale hovorila som si...ved je to este malinka, z toho vyrastie, komu a naco sa budem stazovat, urcite kazda druha to ma doma.
Ako tak sli roky, zacala som si uvedomovat, ze ma neskutocne psychicky vycerpava...so vsetkym su s nou hadky, nic nejde rozumne a hlavne nic neexistuje rychlo. Ako nastupila do skoly, zacalo to byt rapidne neunosne.
Neporiadok, bordel, papulovanie, celkovo s nou riesit organizaciu okolo ucenia a povinnosti je doslova utrpenie - pre mna. A pre nu ocividne - kedze to utrpenie v podstate vytvara.
Od prvej triedy bol neskutocny problem ju naucit mat poriadok v taske aspon...od odpadu z desiaty, rozjedene rozky, mravce, zosity znicene, peracnik zbytocny zniceny, povacsinou prazdny.
Dennodenne zufalstva nikam neveduce ani po dobrom ani po zlom.
Uz je stvrtacka, prichadzaju poznamky...robi si na hodine co jej pride na rozum, napr vstane uprostred vyucovania a ze ide sa napit..vysmrkat...atd. Bez dovolenia od ucitelky.
Dalsie poznamky...vykrikuje ucitelke pocas vyucovania, napomenutia su neucinne.
Takychto poznamok mame tyzdenne minimalne jednu.
Doma nespravi nic na prvy, ani druhy...je uspech ak na treti (s krikom) pokus. Castokrat az ma vyprovokuje do nepricetnosti.
Uz ked je velmi zle dostane buchnat do ramena - ako to clovek v afekte zasiahne. Nic viac len proste dostane, za uplnu provokaciu alebo drzost. Niezeby som to lutovala, naozaj to je zasluzene, ale pyscho teror pokracuje, som potom matka - bitkarka.
Ano, sucast puberty - asi uz urcite. Ale v kombinacii s jej povahovu, ktora ma neskutocne vycerpava od malicka, to uz prechadza do absolutneho vyhoretia.
Vsetko je s hadkami, pripomienky, odvrkovanie...aj na robota je uz je vela neustale pripominanie, uz aby som pomaly aj rozmyslala za nu kompletne.
Doma nepomaha s nicim, ano mala by. Ale verte mi nezvladame to ju do nicoho zapojit.
Ledva stihne svoje skolske povinnosti pri tych denno dennych torturach okolo vsetkeho.
Rozvinula sa u mna naplno depresia - ano diagnoza. Jej spustac je moje dieta.
Mam este male dieta 2 rocne - uplneho anjelika. Trpi cela rodina. Aj moj manzel.
Musim zacat brat antidepresiva, lebo uz nevladzem zit, starat sa o rodinu. Neznasam svoje dieta.
Neznasam ju za tie vsetky provokacie, drzosti ...neschopnosti vykonavat s nou normalne veci.
A ano milujem svoje dieta, ale sme vycerpani. Ja som vycerpana, tak velmi psychicky az prestavam uz fungovat aj fyzicky.
U psychologa sme s nou boli, nezmohol sa na nic len na to, ze v podstate je zdrava, ziadna diagnoza...ale, ze je proste taka povaha.
Ok, dufam, ze mne aspon antidepresiva pomozu fungovat dalej v zivote...
@ivanapetrasova gize neprihori na rajnici delimano, scchopnost tohto zazraku jasne preukazuje, ze je to vynimocne a vsestranne kvalitativne hodnotna a ideovo veduca bytost :D
@kassandra25 :D
@ebi88 presne tak je ako vravíš :D
@alaguema Ano napisala som to dobrovolne pretoze zadavatelka temy chcela poradit. Ja som chcela tymto prikladom poukazat na to, ze nie je jedina kto ma doma s dietatom podobne problemy. A co spravila vacsina? Namiesto rady ste mamicku zacali moralizovat, kritizovat a urazat. Tak ako aj v mojom pripade. Ja som ten post nezavesila preto, ze som potrebovala pocuvat kecy o tom aka je moja svokra svina, ako nenavidi to decko a ze ho tyra lebo jej zavadzia vo vztahu. Malo to byt vyjadrenie pochopenia pre autorku a nie priestor pre moralizovanie od niektorych z vas.
Moja svokra preplakala vela noci z dovodu aka bola nestastna z toho, ze u nich moze byt pokojna domacnost len tyzden, dva v mesiaci. Niekedy mali obdobia ked mali dvojmesacnu snuru. Ju tiez vycerpavalo to, ze sa snazi a je to u nich ako keby hadzala hrach na stenu. Radila sa s kolegynami co maju deti v jej veku pretoze uz vyskusala vsetko co pri svojich detoch. Nic nepomahalo. Otec zatlkal a zatlkal. Zas si aj ty uvedom, ze nechcela poslat dieta do skoly nepripravene, bez domacich uloh. Keby to nechala tak a nestarala sa, tak to dievca by zarucene nepreslo do dalsieho rocnika.
Svokra to teda skusila tou zlou cestou pretoze si myslela, ze ak jej parkrat pohrozi, alebo dostane trest, facku, tak si z toho vezme ponaucenie (v case ked mala moja svokra svoje deti v takomto veku neexistoval internet pre beznych smrtelnikov, nebol modry konik aby jej mamicky mohli davat mudre rady ako na to). Neucinkovalo ani to tal sa schytila a isla za lekarkou, tam sa prevalila diagnoza (o ktorej svokra dovtedy ani netusila, ze existuje lebo v jej mladosti sa take nediagnostikovalo), vyhladala odbornu pomoc, vysvetlila ako sa veci maju a dostalala rady ako postupovat, ako je mozne situaciu riesit ak sa to vyhroti este viac. Mala dostala cervene a cierne body. Nikde som nenapisala, ze svokra ma pristne metody aj po navsteve psychiatra. To ste si domysleli len vy co ste ma obvinili, ze je pre svokru dieta zataz.
V poste som pritom zhodnotila len to negativne, presne ako to urobila autorka. Poniektore ale asi dosli k zaveru, ze to u nich funguje len takto a nic pozitivne tam byt nemoze. Jednalo sa o to co je doma"zle" a nie o to co je naopak dobre. Reakcie niektorych vas boli a su zvratene a cele postavene na hlavu. Vseobecne som toho nazoru, ze ak si clovek pyta radu a niekto mu ju nevie poskytnut, tak nech je radsej ticho. Ako keby clovek vobec nebol nestastny z toho, ze ma doma takuto situaciu. A po dnesnej skusenosti sa uz necudujem gynekologom, pediatrom a inym odbornikom, ze doslova zakazuju svojim pacientom alebo rodicom citat diskusie na MK.
@kllamarka1 Aj mne to tak príde podľa správania na ADHD ..... bolo by dobré vyhľadať nejakého odborníka.
@chvostik1 k tomu už len toľko, že niekedy ten dospelý človek potrebuje taký menší kopanec, aby si uvedomil svoju zodpovednosť v danej situácii. Ja naozaj dokážem pochopiť každé zlyhanie. Sme len ľudia. Boli chvíle, keď som sa aj ja cítila ako obeť, ale nebola to pravda. Čo nedokážem pochopiť, je neschopnosť dospelého človeka to svoje zlyhanie uznať a premietnuť to pochopenie a prijatie vlastnej nedokonalosti do vzťahu s nevinným dieťaťom. Lebo akokoľvek by sme tu čokoľvek riešili, dieťa sem prichádza s očakávaním, že bude prijaté. Žiadne dieťa sa nenarodí zlé a ak aj na ňom bolo niečo zanedbané, ponižovaním a potláčaním sa k lepšiemu nedopracujeme.
@chvostik1 každopádne - tvoja svokra je dospelý svojprávny človek, ty tiež a rovnako všetci v tejto diskusii, takže nejaké zakazovanie zo strany lekárov mne osobne príde ako dementné a to, že ty také zákazy schvaľuješ, zas len o niečom hovorí. Zrelý a svojbytný človek si predsa z každej informácie, alebo diskusie vezme len presne toľko, koľko potrebuje a vyhodnotí si to sám svojim vlastným rozumom a cítením. A ostatným nech teda platia zákazy lekárov 😉
@alaguema o akom zlyhani tu prosim rozpravas? Vsak som jasne napisala, ze svokra vyhladala odbornu pomoc. To je zlyhanie? Prepac, ale nechapem preco sa domnievas, ze moja svokra ju fackala cely cas od doby ako ku nim prisla byvat? Jasne som napisala, ze sa s nou rok trapila formou dobrej cesty (bola k nej mila, slusne ju prosila, vysvetlovala jej preco je vzdelanie do jej buducna dolezite, preco nesmie klamat, sem tam na nu zvysila hlas). Ked nezaberalo ani to, rezignovala a prestala sa na isty cas starat. Vsak ked mala, slecna silne reci o tom, ze ona sa o seba vie postarat sama, tak nech si vyskusa. Decko ale nemozes nechat rast ako sanorast. To, ze jej ako trest ostrihala vlasy (ju nebavilo dennodenne 10r dieta doslova nutit do toho aby si to namierila do sprchy a dodrziavala hygienu. Ano tvoje dieta ma tiez take stavy ale urcite nie v dlhom casovom intervale) chapes ako ponizenie preto lebo v minulosti strihali vlasy nevernym zenam, prespankam alebo zidom v koncentracbych taboroch? Sme v 21.st. Toto je uz kulturny prezitok. Kolke rozvracacky rodin a slobodne matky by po uliciach museli chodit holohlave....
Ahojte a ja sa chcem podeliť z svojimi skúsenosťami.mam 10 ročného chlapca ktorý od malička tiež bol veľmi iné dieťa ako ostatné deti,to som zistila keď mal už 2 rocky ,bol veľmi nervózny hiperativny nevedel sa hrať z ostatnými deťmi keď sa hral znimi tak ich aj zbil. navštívila som decku psychologickú ktorá ho vyšetrila a povedala že mu nije nič len je pozadu lebo sa narodil predčasne.potom mal 5 rokov a odišli sme do zahraničia kde už musel nastúpiť do školy,vtedy začali problémy,nesedel na hodine nepočúval učiteľku robil si čo chcel vždy sme boli predvolaný v škole.zacali sme snim chodiť po lekárov . lekárka ho visetrila a povedala že si misli že je autista..objednala nás k špecialistom na autizmom musel ju viac navštevovať .ona navštívila aj školu kde chodil,a pozorovala ho v škole že sa nezapaja do skupín on sa hral radcej sám ,mal v škole asistenta ktorý mu pomáhal,aj tak mu v škole nešlo.mal problémy z správaním a učením.potom nám v škole povedali že už tam nemôže chodiť do školy a návrhy špeciálnu školu ja som bojovala 4 roky aby chodil do normálnej školí z svojimi súrodencami (okrem neho máme dve deti dievčatko aj chlapca ktorý suporiadku).potom poli zav4 roky postupoval ale pomaly,aj správanie trocha zmenil . špeciálny tím ktorý sa staral o môjho chlapčeka.urcili mu diagnózu autizmus.doktorka nám visetrila že lepšie bude keď bude navštevovať špeciálnu školu pre autistov.Doma je tiež hiperativny niekedy je nervózny .ale nigdy naňho nekricime a ani ho nezbijeme lebo také dieťa potrebuje veľa lásky , keď mu povieme pekné aby to nerobil posluchne.take dieťa si musíte získať aby vám veril.ale keď mi by sme boli nervózni že by sme naňho kričali tak on ešte horšie.ale mi vieme jak zím rozprávať ako naňho .chápem mamičky ktoré majú také dieťa ale to dieťa potrebuje našu oporu a lásku.viem o čom píšem . náš malý má 10 rokov a niekedy naňho príde že je veľmi nervózny Všetko hádže na zem nedá pokoj svojim súrodencom .ale vždy potrebuje moju pomoc .nigda by som ho neudrela bolo by mi veľmi ťažko.to je moje slniečko.je autista on rozpráva smeje sa je sám chodí sám na wc .rada chodí po nákupoch.nero bi len zle ale aj niekedy aj dobre.
Len tak trosku na odlahcenie temy...neviem ci to bude dobre citatelne
Výchova niektorých detí s rôznymi diagnózami je od narodenia náročnejšia, môže byť psychicky a fyzicky vyčerpávajúca, môže viesť aj k nervovému zrúteniu.
Skrátka rodič takéhoto dieťaťa, ktorý je "na prášky" z náročnej výchovy, nemusí byť nejaký slaboch, ktorý si nevie poradiť s dieťaťom.
(samozrejme, náročná výchova môže byť aj u zdravého dieťaťa).
Možno treba ešte navštíviť ďalších odborníkov, zistiť, do akej miery dieťa samo dokáže svoje správanie ovplyvniť, či nemá napr. aj to ADHD, poruchu učenia, iné ťažkosti.
Každopádne umením je nastaviť sa tak, že: rodič sa necíti byť správaním dieťaťa ohrozený a napriek jeho nevhodnému správaniu sa naňho dokáže pozrieť s pozitívnym očakávaním (nepodporuje negatívny obraz dieťaťa o sebe samom). Bol tu zverejnený pekný článok o tom, ako je dôležité dať dieťaťu pocítiť, že aj keď sa situácia v rodine rôzne mení, ono má u teba vždy svoje miesto (napr. zastáva pozíciu prvorodenej dcérky).
Pri problémovom správaní je možné uvažovať aj o určitých motívoch: čo chce dieťa daným správaním dosiahnuť: Môže ísť o:
- prístup k veciam (vynucuje si niečo),
- únik zo situácie, vyhnutie sa povinnosti,
- upútanie pozornosti,
- bolesť (napr. nevie povedať, že ho niečo bolí, správa sa agresívne),
- pôžitok, sebastimulácia.
Skús si všímať, kedy sa objavuje nevhodné správanie, čo sa deje predtým, čo potom. Napr. počula som o prípade dievčaťa, ktoré v škole vulgárne rozprávalo a ukazovalo pritom na pohlavné orgány. Vychovávateľky kričali, temer sa prežehnávali. Dievčina dostala, čo chcela, vyvolala pozornosť, ostatní ju aj ocenili, ako vie vychovávateľky vykoľajiť . Ďalšia učiteľka dievčinu pozorovala, tento jej motív si všimla a rozhodla sa toto jej správanie ďalej neposilňovať. Keď došlo k vulgarizmom, nevšímala si ich, oslovila iné dieťa, pokračovala vo výučbe, ostatné deti videli, že žiadne "haló" sa nekoná, dievčina si od vulgarizmov pri tejto učiteľke odvykla. Tá sa ďalej snažila túžbu dievčinky po pozornosti naplniť. Mala odsledovanú frekvenciu výskytu vulgarizmov, vedela zhruba, ako často potrebuje prejav pozornosti. Pristavila sa pri nej, pochválila, vyvolala, poprosila o pomoc (odniesť pomôcky) a pod.
Možno ak by si vedela prísť na motív, možno by to pomohlo pri rozhodovaní sa, ako zareagovať - tak, aby si nevhodné správanie neposilnila, aby sa už dcére neoplatilo, príp. aby bolo nahradené iným vzorcom správania.
(vyššie uvedený príklad neznamená, že každé nevhodné správanie sa má ignorovať).
Ďalej určovanie hraníc, pravidiel: dôsledné, s láskou, krátkym vysvetlením. Náročná dôslednosť, treba na to pevné nervy. Ak sa necítiš teraz ok, možno nech skúša niekto iný, potom sa pridáš.
Pravidlá dávajú istotu, ktorú dieťa s "rozkývaným " správaním (a nielen také dieťa) potrebuje. Taktiež je dobré, keď tá istota ide aj z rodiča (aj v prípade nevhodného správania podľa môjho názoru nie je dobrý plač, doprosovanie sa, dlhé prednášky. Radšej asi jasne a stručnejšie zareagovať a ísť sa vyventilovať do inej izby alebo si pomôcť tou gumičkou na zápästí, ako tu ktosi spomínal).
Je mi jasné, že ľahko sa človeku radí a filozofuje, ťažšie je prísť na to, čo na ňu funguje a uskutočniť to.
Skús veriť tomu, že tvoja situácia sa dá vyriešiť. Ak si veriaca, pomodli sa, Božia pomoc má silný účinok.
Držím palce, nech sa vám situácia zmení k lepšiemu.
oprava: bol tu zverenený nie článok, ale link na pekný článok (umriem, ak ma nepotvrdíš)
@blairgossip clovek nepochopi az kym nezazije ake to je mat take dieta.kedysi to bolo ako? decka ked urobili zle dostavali pravidelne a su z nich dobry ludia ale ako sa hovori kolko ludi tolko chuti mozno tebe sa zda ze facka je nepripustne spravanie ale keby si mala den co den riesit problem ako riesi autorka ver ze by si aj ty vyfackala dieta viem ju pochopit nakolko mam aj ja taku dceru a mam aj taku na ktoru som ani raz ruku nepolozila lebo je dobra.mna mama zbila a nie raz lebo som byvala zla a nepocitujem ziadnu traumu potupu a ani nic zle z detstva.proste je obdobie ktorym to dieta prechadza a upravi sa len treba pevne nervy a trpezlivost.
@blairgossip ja sa to práve že snažím riešiť pokojne, pretože viem čo bude nasledovať, ale raz za čas aj mne prasknú nervy a ruka vyletí. Tých faciek zas nedostáva neviem koľko a ani muž ju nebije.
príklad:
mamička bábätka mi zúfalo povedala, že už nemá síl, synček pôsobí rozpad rodiny.... Napravoilo sa to trpezlivosťou a láskou
U mňa - mnohokrát som sa rozplakala a ešte si aj poplačem, že nezvládam výchovu, že ako matka zlyhávam, po nedorozumení so synom, mám celý zvyšok dňa v "háji" . Mám dve deti, u syna som nedokázala mať takjú pevnú ruku a preto tie problémy. Teoreticky viem ako tie problémy riešiť, ako postupovať, ale prax je totálne iná.... Vždy keď už nevieš čo ďalej a cítiš úplné sklamanie či zlyhanie, spomeň si na nejakú krásnu chvíľu, ktorú si mala s dcérkou a to ti pomôže aj s momentálnou zlosťou, bezmocnosťou. Dá sa to naučiť. A slovko "ľúbim ťa" má svoju moc. Považovali ma za ženu s obrovskou trpezlivosťou, ale stratila som ju a nadobudnúť hju späť je ohromne ťažké....
Držím palce, tabletky užívaj pravidelne, vraj ustálene začnú pôsobiť až po troch mesiacoch, treba ich užívať pravidelne, vraj pommáhajú. Totiž som si šla vypýtať tabletky pred rozvodom, aby som neplakala - predpísať ich môže psychiater, tak som za ním zašla, neužívala som nakoniec. Pred rozvodom som si dala Lexaurin (neodporúčam bez otestovania) a cítila som sa ako pod vodou, aj tak som rozvod preplakala. Neviem ako to funguje, ale počula som, že neviem po ktorom lieku po vysadení a vypršaní účinku sa začne prejavovať u užívateľa agresivita, kým si telo nezvykne na nedopovanie toho serotonínu.... Držím palce a pevné nervy. Nemáš to ľahké
https://www.nevychova.cz/zdarma/cz-se-rs/o1/?_n... Skúste pozrieť na toto, kľudne poslem link aj na ďalšie časti, mne to veľmi pomohlo. Existuje cely kurz, ale je platený... tento rodičovský seriál je zadarmo. Chyba býva v komunikácii. Asi ste vyčerpaní doma a už to vzdávate. Ale skúste si toto pozrieť, možno sa v tom nájdete
https://www.nevychova.cz/zdarma/cz-se-rs/o2/?_n... Toto je časť nazvaná prečo hnevá?
http://nevychova.ontraport.net/c/s/vdv/vEx4Y/6/... Toto je posledný diel a taký motivačný celkom 🙂
Zrejme pobúrim, no osobne si myslím, že jedna dobre mierená vzduchom chladená veľakrát pomôže ovela viac ako nekonečné vysvetlovanie.
Samozrejme niesom za to aby sa deti bili, ale odtiaľ potiaľ. Terajšia doba mi už príde veľakrát chorá, pretože rodičia musia všetko, musia byť dokonalí, kdežto dieťa je chudiatko a všetci mu len zle robia, nikto ho nechápe, rodičia zle vychovávajú a majú zlý prístup 😒 A potom to skončí tak, že tu máme 90% nevychovaných, drzých a rozmaznaných detí, ktoré si robia čo chcú, lebo rodičia sú na to aby poslúchali deti a nie opačne 😖
@sashabb presne tak....dlazdime im cestu a robime vsetko za ne...su neschopne samostatnosti....a maju vseeeeetko co si len zmyslia....ja svoje dieta milujem a pomohol mi tu hore spominany clanok,ale tiez odtial potial...😉mna tiez mama sem tam riadne vymastila😂😂😂a som tu a zijem..a tiez sem tam dcere jednu tresnem...ked je drza a vychcana...to je pre mna nepripustne😉
@ivanapetrasova Že? tiež si myslím, že určite osoba v jej veku, ktorá má detí ako smetí a vnúčat ešte viac a veľa skúseností zo života, sa musí vedieť orientovať určite lepšie ako ty!