Nenávidím svoje dieťa

ak ste boli s dcerou len u jedneho psychologa, tak je to malo. Treba poskusat viacerych, niektori su naozaj slabi a neskuseni. Zakladom je mat naozaj istotu, ci je dcera naozaj zdrava a len ma taku povahu alebo je tam nejaky problem (skor sa mi to zda na tu druhu moznost). A ked budete vediet aky, tak potom na to mozete najst "liek". Mozno bude treba zmenit skolu (mozno by jej viac vyhovovali nejake alternativne, ktore deti nezatazuju tolkymi povinnostami, ale priestor tam ma individualita a kreativita. Ste uz vsetci zacykleni v tom nestasti a treba to rozlusknut.
Uz ste v stadiu, kedy vam uz dcera nevie viac povedat, ze ma naozaj problem a mozno ho mate ako rodina, len si to neuvedomujete - preto treba hladat odbornikov a nevzdat sa.
Ale inak uplne verim, ze ak umrncana a nespokojna od narodenia, mozu s tebou lomcovat tie negativne pocity, to by s kazdym zamavalo a niekto to vie spracovat lepsie, iny tazsie, lebo kazdy sme iny, kazdy z nas dostal od rodicov nieco ine, ma inu povahu atd.

Ja tiez neodsudzujem a chapem
Ale prosim nezabudni ze ona nema nikoho iba vas stale je to dieta a potrebuje ta nezatracuj ju
Skus ju tyzden namiesto karhania chvalit za dobre pre teba aj uplne banality. Skus uplne vymazat karhanie na tyzden nech je hociaka a iba ju chvalte. Ako pisem uplne za banality ako pekne sa o seba stara ked si umyje ruky, aka je sikovna ked sa najedla a pod kraviny ako pri malom dietati. Uvidite co to robi len si vsimajte potom ci to ma pospech a vzdy jed nieco urobi po vasom tak ju podporte podakujte pochvalte. Jeden tyzden kba to date drzim palce

@andula77 ono, to nie je lahke najst na prvykrat.. my sme tiez presli od lyzovania, cez hokej, florbal az k futbalu a to tiez najskor len v dedine, tam to nebolo bohvieco, stale sa menili treneri, treningy hocijako, hocikedy.. potom sme presli do vyssej ligy a tu maju skveleho trenera.. je ako sam povedal - pes na tie deti, ale to potrebuju, neodpusti, nepopusti, nevladzes behat, tak si to odkracaj.. ale oni to potrebuju, vidim, aky maju respekt, ako ostanu naozaj len ti, co chcu a to, ze chcu ich vlastne naucil tiez on, zo zaciatku tam kratky nechcel chodit, reval vzdy pred aj po treningu, vtedy mi ten trener povedal, ze syn je dobry, ze mu chvilu potrva, kym sa dostane kondicne do toho, ale ze to bude potom stat za to a aby sme nepopustili teraz.. takze mu teraz vlastne dakujem, ze usmernil aj mna.

@susu29 tak tomu verim ! Tiez si myslim, ze vela urobi nielen rodina, ale aj s akymi autoritami sa dostanu deti do styku! Hlavne tie "nase problemovejsie". Je super , ze Vam sa to podarilo bez toho, ze by ste ho hladali a ze v nom videl "potencial" a vytiahol ho z neho, ukazal mu co dokaze. Musel tp byt trener na pravom mieste. Snad je takych viac!!!

@kllamarka1 ahoj, tiez mam doma dceru v rovnakom veku, podobnu, ale v znesitelnejsom vydani. Co u nas pomohlo: dohovorit - normalne som si s nou sadnut, ako s velkou babou a proste jej vysvetlit, ze aj ty mas povinnosti, pracu, ze proste mas toho vela, ze skutocne potrebujes jej pomoc - nic hrozne, ale urdziavat aky taky poriadok v izbe, obcas vylozit umyvacku... proste nech si zacne uvedomovat, ze same sa nic nespravi, a ze ak chce chodit na kruzky, na vylety, musi sa zapajat do chodu domacnosti. Zadarmo nie je nic...
A najdi si chvilku vecer, pritulit sa - aj ked den bol narocny, a povedat jej, ze ju lubis a ze si rada, ze ju mas...

napisem ti iba za seba - tiez som mala problem s dcerou, mala 6, myslela som,ze mi uz ozaj robi vsetko naschval, nevladala som, bola som zufala a dieta zacalo mat samovrazdedne sklony. Skoncili sme u psychologa. Problem nebol v nej, problem bol vo mne a v nasom nepodarenom manzelstve, z toho, aka som bola zo vsetkeho ja sama uplne na dne. Takze som musela zacat riesit SEBA!! nie ju. Deti vsetko nasavaju. Ako som sa postupne dala do poriadku, dieta ako vymenene. Jasne, ze obcas to sklazava este do drzosti a papulovaciek,ale... to sa neda porovnat. Ak ti nepomohol jeden psycholog, skus ineho alebo su rozni ini hoci aj alternativni terapeuti (len treba opatrne vyberat, lebo ten trh s "ezoterikou" je blaznivy).

to ze vykrikuje pocas hodiny a bez dovolenia si robi co chce nosi stale poznamky prepac ale vymen psychológa pretoze na toto podla mna diagnoza je...kolegyna ma takuto problemovu dceru teraz bola myslim u nejakej psychologicky v Senci velmi ju chvalila pretoze ich pretym zle zdiagnostikoval iny psycholog....aj moj syn je riadny exot vcera sme boli zrovna u pedagogickej psychologicky tiez ma vycerpava ale zas vie odkial pokial..pokial teda nechce dostat bitku,skola mu ide zle bohuzial to pokaslali tym ze mu dovolili nastupit do skoly mal mat minimalne rok odklad- je moc detsky stale a tiez ide do 5 triedy- uz sa tesim bude to horor

Neviem no, ako ju mozes nenavidiet? Tak ma taku povahu,je drza,lepsie nez keby bola siva mys,nie?
Ja som tiez bola zle decko, ale dnes mam s mamou super vztah.
Inak vela z veci,co pises,mi nepridu vobec take hrozne a vynimocne..
A nepis kriste,ze nenavidis svoje dieta,co si sa zblaznila? 😀

@andula77 rozumiem Ti... :(. Prezila som prvy rok so starsim synom podobnym sposobom a doteraz mam z toho traumu.. :(. Ine mamicky prezivaju idylku prveho dietatka, nakoja ho, prebalia, spinka, trochu si poplace... ask ten moj, takmertnon non stop mrncanie, rev :'(. Bolo to najtazsie obdobie mojho dospelackeho zivota :'(. Ma 4r. Prave mal hysak za nejaku blbost, taka z toho byvam niekedy smutna... A mladsi je uplne iny, kludne dieta, pritom som sa mu v prvom roku vobec nemohla poriadne venovat kvoli starsiemu :(. Nech mi nikto nehovori, ze je to vychovou ci pristupom. Kazdy hned hlada chybu vmatke. Co je prirodzene. Ale nie vzdy je pricina tam. Pri starsom musim vyvijat ovela viac trpezlivost, snahu o pochopenie atd... ale milujem ho... mam pocit, ze take od narodenia nervne deti proste maju nieco s nervovou sustavou ..

sorry, ale chudak dievca. ak nezmenis svoj postoj ty, tak to bude stale len horsie a v dospelosti ti ani neprijde na meno. ty si ten, kto primarne urcuje a vedie vas vztah. ja nevidim nic hrozne na nicom z toho, co si popisala. ale zit cely zivot s tym, ze matka na mna kladie strasne vysoke naroky, az take, ze je z toho na antidepresivach... perfektny start do zivota.
moja neter bola od narodenia podobna, ale cim je starsia, tym je to lepsie. ja som nikdy nepochybovala, ze je to uplne skvele dievcatko a vzdy som ju milovala. je to vsetko o tom, naucit sa komunikovat a pracovat s detmi. cize skor ako psychiatra to uz davno chcelo nejaky rodicovsky kurz o vychove.

pokial bude vyrastat v takom prostredi,kde ju matka nenavidi a vnima ju uz roky ako pritaz..necudujem sa,ze to dieta nedokaze byt v pohode..aj ona sa nejako ventiluje,je to este male dieta,ktore potrebuje matku pri sebe a nie matku,ktora ju nenavidi :/drzim palce,nech to nejako vyriesite

@nunik25 Ahoj, súhlasím, že treba skôr chváliť, ako karhať, ale pochváliť skoro 10 ročné dieťa, že si umylo ruky, alebo sa najedlo? To bude mať skôr opačný efekt ("rodičia ma považujú za retardované decko").

ahoj napišem svoju radu podľa toho čo som si prečitala nema tvoja dcérka určenu hyperaktivitu alebo ADHD lebo podľa toho čo opisuješ to musi byť veľmi psychický náročne jeden psycholog si myslim že je málo ked ste s ňou boli a treba zajsť za viacerimi a čo školský psycholog ved každa škola ma psychologa nieje to žiadný prejav puberty je to zavažna vec nakoľko ma 9,5 roka ved to nieje možne jasné oni nič nenajdú ako pišeš všetko je v poriadku no nieje ver mi takto sa nespráva take už veľke dievča podľa mňa ma hypéraktivitu alebo ADHD pretože takto strpčovať život ti nemôže čo na to manžel nech si s ňou sadne on nech si najde čas a nech s ňou každý deň aspoň pol hodinku hovory to nemôžeš s ňou žiť tak dalej ved to ťa čoskoro nedajbože bude stať zdravie a máte ešte druhu dcérku vyhľadaj dalšich psychologov držim veľmi pelce.

Necitala som komenty ale...Ty si dospela,Ty mas dieta viest a evidentne to nezvladas. Tak ste sa dostali do bludneho kruhu zufalstva. Dieta je zrkadlom rodicov!!! Nemozes zvalit vinu na dieta,Ty si zlyhala a nie dieta. Najdi si odbornika na poruchy spravania,na Aspergerov syndrom a prestan sa lutovat a dieta bit.
Ver mi ze Ti nepisem len tak,mam dve deti so spec.potrebami,presli sme si hroznymi vecami a este nas vela caka. Ale tvoj pristup je pre to dieta likvidacny. Vzchop sa,hladaj pre nu pomoc a aj pre seba. Je vibec niekto kto je na strane toho uboheho dietata? Lebo pre mna je uz len nadpis tvojej temy uplnou katastrofou...mam pocit ze si to vzdala a to je pruser. Konaj. Ak potrebujes poradit kludne mi napis,poradim ti odbornikov pre dcerku,musis proste zabojovat.

@kllamarka1 ako to máte s pravidlami v rodine? Ak je dcérka ťažká povaha, o to viac potrebuje hranice a autoritu. Aspoň od jedného z rodičov. Stojíte s partnerom v jej výchove na jednom brehu? Nehovorí partner jedno a ty iné? Nemá dieťa v hlave chaos, lebo nemá hranice? Aj takáto povaha sa dá usmerniť, myslím. Chápem, že to je náročné, sama mám viac detí a máme čo robiť i keď sú to formovateľné deti. Myslím si, že jej výchova by sa dala uchopiť za správny koniec. Hoci požiadať o pomoc psychológa, iného ak ten u ktorého ste boli nepomohol. Ja mám pocit, že háčik bude v pravidlách a autorite.

Ziadna matka v skutocnosti nenavidi svoje dieta, neverim tomu. Toto su vykriky zufalej zeny, ktora si uz nevie pomoct, ktora v prvom rade riesi seba antidepresivami a nie komplexny problem....
Dieta bolo podla vsetkeho narocnym dietatom od malicka. Ja neverim, ze uz tu neboli naznaky toho, ze s dietatom nie je vsetko uplne v poriadku (toz, mam deti dve, jedno v poriadku nie je a druhe je). A to druhe mi zatial takyto pocit nedalo, kdezto starsi uz ano v jeho veku. Ale to by bolo na strasne dlhe pisanie.
Neverim, ze takyto stav matky je normalny, pokial je dieta v poriadku.
Treba zmenit psychologicku, ktora ta nasmeruje....ako dieta vychovavat. Mozno dostane ulavy v skole, aby nebola pretazena a vsm sa konecne vsetkym ulavi aj bez AD. A urob tak cim skor, lebo cas naspat nevratis a o 20 rokov si mozes vycitat, ze si tento stav nechala pöynut len tak.

No to akoby si opísala toho môjho... Ale on ma diagnózu Asperger..

Držím Ti palce, aby sa to vyriešilo. Len možno pre povzbudenie - ja som ma na ZŠ samé jednotky ale hnilé desiate, prázdny peračník, vyliate perá a neporiadok v taške boli na dennom poriadku. Naši ma za to išli prizabiť, neviem, či niekedy moja mamka vošla do moje izby bez toho, aby povedala "máš tu bordel"...Čo sa týka správania, veľa vecí mi učitelia odpustili aj preto, lebo som sa dobre učila....

Chcem tým len povedať, že možno skús zľaviť z nárokov a budete obe spokojnejšie. Ja teda nie som v žiadnom prípade zástancom nejakej benevolentnej výchovy, ale ak to nejde, tak to proste nejde. Tvoja dcéra pôjde o chvíľu do puberty a bude potrebovať, aby ste mali vy dve dobrý vzťah. Ak bude Vás vzťah založený na hádkach a kriku, tak si v puberte ešte užijete. Tak možno zľaviť z nárokov za túto cenu.

Ale je to len názor, s ktorým nemusíš súhlasiť.

Necitala som celu diskusiu,ale podelim sa o skusenost z rodiny. Moja svokra, ktora ma uz dospele deti a vnucata, sa po rozvode dala dohromady s muzom (vdovcom) , ktory ma dceru v tvojom veku ako tvoje dieta.

Svokra s nou zaziva presne toto iste. Nic nejde bez sustavneho napominania a kriku. Ucenie je jedna velka katastrofa. Vsetko flaka, nic sa jej nechce. Jej odpoved na vsetko co sa tyka skoly je "neviem" alebo "ja tomu nechapem". Ucenie je doslova boj. Az taky, ze svokra to s nou na isty cas vzdala a mala sa ucila sama. Pri kazdom napominani decko revalo (cakalo, ze ju kazdy zacne lutovat a prestanu sa na nu hnevat). V tom obdobi bola asi najlepsia znamka co doniesla domov stvorka. Nepomohli zakazy (ziadna tv, kamaratky...) ani ked jej svokra za kazde klamstvo a zlu znamku zacala vyhadzovat hracky.

Co sa tyka domacich prac, tak tie len s krikom. Hygienicke navyky ako kupanie, cesanie vlasov, umyvanie zubov, dokonca aj chodenie na wc....tragedia. To sa bez hadok a kriku ani nedalo. Vsetko toto vycinanie jedneho dietata vyustilo do situacie ked zacali lietat facky. Musim povedat, ze svokra dovtedy ziadne decko neudrela. Avsak ani tie nemali ziadny, ani len chvilkovy efekt.

Ale slecna ma od psychologa v papieroch stanovenu diagnozu (ADHD, emocna nevyrovnanost.... Lieky vsak neberie.). Situacia sa najnovsie vyhrotila do takej situacie, ze jej doma zacali za kazdy pruser strihat vlasy. Viem. Voci dietatu neludske, ale spravanie dietata k rodicom sa tiez neda povazovat za "normalne" a uz, aj ti su zufali lebo sa s nou neda ani slusne. Predsa len, to dieta je uz vo veku ked si musi uvedomovat ako rodicom spravanim ublizuje, ako tym ublizuje sebe ked sa neuci a klame, ale jej je to jedno. Ale spat k teme. To strihanie vlasov podla tvrdeni svokry ma ucinok.

Ale... Pred mesiacom svokra zobrala malu k psychiatricke lebo uz to s malou doma naozaj nezvladali. Psychiatricka zhodnotila jej spravanie Dala jej za ulohu urobit si tabulku kde si bude zapisovat cervene a cierne body za to ako sa sprava a plni si povinnosti. Ci uz skolske, alebo domace. Samozrejme, ze aj psychiatricke povedala, ze nechape co od nej chce. Neskutocne arogantna a drza bola aj voci nej. Dievca teda od psychiatricky dostalo ultimatum, ze ak rodicia na dalsej kontrole povedia, ze nepocituju naznaky napravy, tak slecna stravi prazdniny v reedukacnom cente mimo bydlisko.

Takze uvidime ci aspon toto na mladu pani zabralo. Ale podotykam, ze ona ma diagnozu, tak by som s tou tvojou skusila ist za inym lekarom. Tohto nasho rebela vysetrovali dvaja.

@chvostik1 toto hadam ani nemyslis vazne😱😱😱

Musí to byť ťažké pre Vás všetkých vôbec nesúhlasím s tým že dieťa je zrkadlom rodičov resp áno ale len do určitej miery môže to byt aj jej povahou proste nie všetci ľudia si sedíme povahou resp s niekym vsi porozumieme hneď a s iným človekom si cestu k sebe najst nedokážeme vtedy jednoducho toho človeka hodime za hlavu ale ak ide o vlastne dieťa to sa nedá ako dcerka reaguje keď ju objimeš pohladis pritúliš? Nemôže žiarliť na mladšieho súrodenca?

@andula77 bože.. ja som si tiež prvé dva týždne poplakala, lebo proste mlieko nebolo a z každej strany "si zlá matka", "čo robíš? veď to ide samé - to TY nechceš!" a podobne.. "nebudeš mať s dieťaťom žiadny vzťah!". Nešlo a nešlo a nešlo.. potom mi jedna sestrička, také veselá kopa (posielam jej ĎAKUJEM!) povedala: "Detičky som videla aj postihnuté, aj také aj onaké.. neplačte, máte zdravého syna, tak TOTO skutočne neriešte.. veď aj tí výrobcovia umelého mlieka z niečoho musia žiť, nie? Tešte sa a na toto kašlite, hlavne, aby priberal a bol šťastný." VŠETKO sa obrátilo o 180, najskôr v mojej hlave, potom bol zrazu malý spokojné dieťa, ja som nebola totálne vyčerpaná a až vtedy som ho začala ľúbiť na 1000% Keby som mohla vrátiť čas, tak všetkým tým "empatickým" deptačom-kojičom poviem - choďte všetci do ..... !!! Odvtedy vždy vypočujem, zamyslím sa, ako by to fungovalo o nás a vyberiem/nevyberiem to, čo zvážim, že bude ok - aj pre mňa, aj pre syna. BODKA.

@chvostik1 Preboha! Cudzia žena - macocha bije dieťa s diagnózou a stihá jej za prehrešky vlasy?! Horor ako z Dobšinského rozprávky!

@duun boze baby ako si môžete pripúšťať názory iných žien? Ja mám odkojenych veľa rokov ale vôbec neodsudzujem žeby ktoré nedojčia nikdy nepochopím tieto žabomyšie vojny o kojení

Ja mam tiez syna tejto kategorie aj veku 😊
Zazila som presne to co opisujete, náročne v babtkovskom veku, utekanie, neporiadok, nerespektovanie...
Teraz sa blizi k 10. rokom. Posledne tri roky je u nas obrat. Obrat v mojom vnimani a pristupe k nemu.
Ked nastupil do 1 triedy dala som vypoved v praci a zacala som menit moje spravanie. Venovala som sa mu, chodila do skoly skoro, zapisala na kruzky pohybovo narocne( gymnastika a tanec)
Uplne som zahodila „moje“ predstavy co by ako malo byt, co by som ja chcela...spomalila som, zmierila som sa s tym, že na čas nechavam „moj“zivot bokom. Na neurčito, dokedy bude treba.
Zmenila som svoj pristup a zmenilo sa uplne vsetko.
Začala som sa nim ucit, hrat, rozpravat, nechala som ho nech si robi co chce.
Chodili sme do prirody, ked nechcel nerobil nic, ked chcel behat v zime v potoku nechala som ho, ked sa chcel hrat s ohnom, nechala som ho.
Naucil sa citat a objevil svet kde si sam može citat, kazdy vecer si citame spolu v posteli, on svoje a ja svoje.
Nechavam ho nech si cita co chce, kolko chce.
V skole si postupne presadil, ze sedi v zadnej lavici, kde si pracuje sam, a ked ma hotovo tak si moze pobehat, moze si citat, moze robit nieco navyse( priklady, testy)
Postupne sa formuje do svojej podoby.
Plesnive desiaty neriesim, veci mu nekotrolujem, neucim sa s nim, nechavam to na neho. Peracnik si vymyslel take puzdro, kde ma vsetko nahadzane, nezastruhane, ked potrebuje v skole kreslit a farbit zastruha si tesne pred tym.
Ja som typ čo ma rada poriadok, ale v posledných rokoch sa toho moc nedrzím.
Kúpili sme si psa, ten nám priniesol do rodiny uvolnenie, ked je pes doma nikoho nelaka moc kricat.
Nase kriky odozneli akosi samo. Mali sme kričaciu kasičku, kazdy kto zacal kricat, nech už bol dovod akykolvek, opravneny ci neopravneny, musel zaplatit jedno euro, aj deti aj dospeli.
Postupne ekonomia vyhrala- 😊- nikomu sa nechcelo platit stale do kasy. Za nakricane sme isli na pizzu a postupne sme krabicku zrusili.
Teraz ked su kriky ( velmi zriedkavo) tak sa velmi rychlo zastavime a opravedlnime sa jeden druhemu..
Zivot sa nam upokojil, spomalil a skrásnel. Pomohli mi knižky, Respektovat a byt respektovan, Koncept kontinua, Jaroslav dušek, Nevychova a nejake vlasne vnutorne nastavenie ked uz som dovtedy zlyhala vo vsetkom „ako by to malo byt“. Prestala som sa vinit za vsetko so som nerobila dobre v minulosti, aj teraz, ked syn na mna „papuluje“ tak si poviem, klud, nechaj ho, spomen si aka si ty bola na neho par rokov dozadu. Verte mi, že sa SÁM od seba po chvíli ospravedlni. Ja si ho pritulim a to je cele. Žiadne výčitky a debaty ako by sa mal chovať
U nás to beriem ako velky zázrak a dar, ktorý je ale možný u každého

@chvostik1 uff som za pevné hranice ale toto už je riadny extrém a koniec dobrý nebude dokedy jej budú tie vlasy strihať? Dokiaľ nebude mat holú hlavu?

@janulka1802 jaj som si nikoho nazor nepripustala...len som nemala nikoho komu sa vyplakat na pleci...len svojho syna a 4 steny...a nazor, ze ked mozu kojit zeny v Afrike tak preco ja nemozem???? Teraz mi to pride smiesne...☹

@h2 Moja svojra sa s nou rok trapila slusne. A na diagnozu jej prisla az po roku a pol ked si naklusala k jej lekarke po zdravotny zaznam pretoze jej otec zamerne zamlcal, ze ma doma problemove dieta. Ono, tazko sa sudi kym si to clovek nezazije na vlastnej kozi

@katyl Dakujem Ti za tento prispevok! pekny deň