Neplodnosť ako príčina rozpadu vzťahu
ahojte,
chcela by som Vás poprosiť o názory a skúsenosti, hlavne tie, u ktorých je príčinou neplodnosti manželova diagnóza. Mám pocit, že pre tento problém sme si zničili celý krásny vzťah a naše manželsvto sa už nedá zachrániť. Brali sme sa vo veku, ked sme vedeli, že mať dieťa nemusí byť vôbec jednoduché, ale obaja sme túžili a verili. Boli sme spolu veľmi šťastní, nikdy som sa necítila lepšie a slobodnejšie ako vo vzťahu s manželom. Objavila som sama seba, svoju najprirodzenejšiu podstatu a milovaný muž ma prijímal takú, aká som, vždy pevne stál pri mne. On tvrdil, že konečne začal žiť. To trvalo necelé 2 roky. V októbri sme sa dozvedeli diagnózu - azoospermia, nie je šanca mať dieťa. Nastal bláznivý kolotoč vyšetrení, raz nám nádej vzali, raz dali. Vtedy mi manžel sám navrhol darcovské spermie, sľúbil že urobíme všetko, aby sme mali dieťa. Ale padlo aj slovo rozvod - z jeho úst, vraj pochopí ak by som to urobila. Ani mi to nenapadlo!!!! Veď všetku svoju energiu som venovala hľadaniu možností ako mať vlastné dieťa, NAŠE spoločné. On sa úplne uzavrel do seba aj ked vždy absolvoval všetko, čo bolo treba. Jedného dňa prišiel s tým, že darcu nechce, nech si radšej adoptujeme dieťa. Cítila som sa podvedená, oklamaná, veď vzal späť svoje slovo práve v čase, keď ja som už bola zmierená s myšlienkou, že budem mať dieťa s niekým neznámym, bol to pre mňa ťažký boj, kým som tú myšlienku prijala. O pár dní zas súhlasil a dal mi sľub, že podpíše darcu, ak u neho nebude žiadna šanca. Pre mňa je to posledná možnosť pokúsiť sa byť matkou, aspoň sa pokúsiť, viem, že sa to nemusí podariť. Zas sme sa utiahli do seba a fungovali len "prevádzkové rozhovory" Kto kde potrebuje byť, kam ideme, čo kúpime, čo budeme variť. Chlad a samota dva mesiace aj keď vedľa seba, nie však spolu. Potom prišli hádky, často pre hlúpe malichernosti, tie boli čoraz častejšie a čoraz zraňujúcejšie. Odišla som na pár týždňov, aby sme sa stále nehádali a rozmysleli si ako ďalej. Udobrenie trvalo 3 dni a opäť škaredé hádky, urážky, zúfalstvo. Medzitým už viackrát zmenil postoj k pokusu o dieťa áno-nie-áno - nie radšej nie lebo sa stále hádame a do takého vzťahu dieťa nechce, nebola by som dobrá matka, mohlo by byť postihnuté atď...Včera konzultácia kde dr. vysvetlil operáciu na odber spermií a priebeh zákroku, vzhľadom k veku a dg. nemáme zlé šance. Večer už bolo všetko inak, on na zákrok nepôjde, darcu mi nepodpíše, rozvedie sa so mnou, pretože ho nemilujem. Pre dieťa som vraj ochotná urobiť všetko a preňho nič a ak ho ozaj ľúbim, tak by som s ním bola aj bez dieťaťa. Nedokážem mu vysvetliť, že budem s ním aj bez dieťaťa, ale mám 41 rokov a je to posledná možnosť aspoň sa pokúsiť ale ak sa nepokúsim, budem z toho nešťastná celý život. Chcela by som normálne fungovať, vrátiť sa do obdobia, ked medzi mani vládla láska, ale nevládzem. Ďakujem že ste dočítali až sem a prosím pomôžte mi svojimi slovami, veľmi to potrebujem. Vďaka
Stručné zhrnutie
- Azoospermia znamená absenciu spermií v ejakuláte a medicínske možnosti zahŕňajú chirurgický odber spermií (MESA/TESE), metódy asistovanej reprodukcie (IVF/ICSI/PICSI) a použitie darcovských spermií alebo embryí.
- Alternatívy k medicínskym zásahom zahŕňajú darované embryá alebo vajíčka pri IVF, adopciu a párovú alebo individuálnu psychoterapiu na riešenie partnerských konfliktov.
- Vek ženy (v diskusii konkrétne 41 rokov) výrazne skracuje čas na rozhodnutie, mnohé príspevky upozorňovali na potrebu rýchleho rozhodovania alebo kompromisu a na obmedzenia kliník pri vyššom veku.
Najčastejšie otázky
Q: Aké sú hlavné lekárske možnosti pri azoospermii?
A: Možnosti uvedené v diskusii sú chirurgický odber spermií (MESA/TESE), ICSI/PICSI v rámci IVF s vlastnými alebo darcovskými gamétami a použitie darcovských spermií alebo embryí v centre asistovanej reprodukcie (CAR).
Q: Čo znamená chirurgický odber spermií (MESA/TESE) a aké sú šance nálezu?
A: MESA/TESE sú chirurgické metódy odberu spermií priamo z pohlavných orgánov; v diskusii viacerí pripomínali, že nález spermií nie je garantovaný a výsledok sa nedá dopredu istotne predpovedať.
Q: Aké alternatívy existujú, ak partner odmieta darcovské spermie?
A: Diskutované alternatívy sú adopcia, darované embryá alebo vajíčka pri IVF, pokus o chirurgický odber spermií, čakanie a párová terapia alebo rozchod/rozvod ako krajné riešenie.
Q: Ako ovplyvňuje vek ženy rozhodovanie a dostupnosť liečby?
A: V diskusii sa uvádza, že po 40. roku klesajú šance na tehotenstvo s vlastnými vajíčkami a niektoré centrá môžu obmedziť alebo navrhovať darovanie vajíčok, adopciu či rýchlejšie rozhodovanie; autorka uviedla konkrétny vek 41 rokov.
Q: Koľko stojí darované embryo podľa príspevkov v diskusii?
A: V jednej odpovedi bolo spomenuté, že v CAR sa uvádza cena približne 30–35 tisíc za 1–2 embryá (uvedené v diskusii bez špecifikácie meny).
Q: Ako riešiť partnerské rozpory o darcovstve alebo operácii?
A: V diskusii viacerí odporúčali navštíviť psychológa alebo párového terapeuta (niekedy stačí, ak začne jeden partner), venovať sa zlepšeniu komunikácie a dať si čas na rozhodnutie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Existujú medicínske možnosti: chirurgický odber spermií (MESA/TESE), IVF/ICSI/PICSI, darcovské spermie, darované embryá alebo vajíčka a adopcia.
- Párová alebo individuálna psychoterapia/terapia bola opakovane odporúčaná ako krok na zlepšenie komunikácie a rozhodovania v partnerskej kríze.
- Vek ženy (napr. 41 rokov) bol v diskusii jednotne vnímaný ako faktor, ktorý tlačí na rýchlejšie rozhodnutie a mení terapeutické odporúčania.
Sporné názory
- Niektorí považujú požiadavku na darcovské spermie za oprávnenú možnosť pri snahe mať dieťa; iní tvrdia, že rozhodnutie o darcovstve musí byť výlučne obojstranné a nemožno partnera nútiť.
- Niektorí odporúčajú uprednostniť zachovanie vzťahu a možno sa zmieriť s bezdetnosťou alebo adopciou; iní považujú naplnenie túžby po biologickom dieťati za rozhodujúcu hodnotu, aj za cenu straty vzťahu.
Otvorené otázky
- Nájde sa pri chirurgickom odbere spermií (MESA/TESE) konkrétne spermie v každom prípade azoospermie?
- Dokáže pár po intenzívnych hádkach a zmene postojov obnoviť dôveru tak, aby spoločne rozhodoval o reprodukčných možnostiach?
- Ktoré riešenie (MESA/TESE, darcovstvo, darované embryo, adopcia, rozchod) bude pre daný pár najlepší v dlhodobom meradle?
Spomenuté značky a firmy
CAR
Spomenuté produkty a metódy
azoospermia, chirurgický odber spermií, MESA, TESE, M/T, darcovské spermie, darované embryá, darované vajíčka, IVF, ICSI, PICSI, adopcia, psychoterapia/párová terapia, varikokela
Miesta a osoby
Reinhold Niebuhr
@katarinnak Ďakujem ešte stále verím v šťastný koniec. Blahoželám a prajem všetko len to dobrééééé
@zujanka Vasa situacia je velmi nezavideniahodna- prechadzate naozaj velmi tazkym obdobim. V prvom rade si treba uvedomit,preco ste sa vlastne brali- ci si si brala manzela s tym ze si bez neho nevies predstavit zivot, ci pre ine veci. V tedy este bola aka taka sanca na spolocne dieta,ale cas ukazal nieco ine. Aj take veci sa stavaju a je to tazka rana-hlavne pre tvojho manzela-pre muzov je to znak zlyhania, vlastnej zbytocnosti a hanby... niekedy sa mozu pridruzit depresie. Za druhe- je to velmi tazke pre teba,lebo ziadnym sposobom nemozes mat biologicky vase dieta,iba tvoje s niekym inym-toto riesenie by som vobec neodporucala,pretoze toby nebolo fer voci samotnemu dietatu,ktore ma pravo poznat svojich biologickych rodicov a nielen pestunov a tvoj manzel s tym vyslovene nesuhlasi-po case by sa choval k tvojmu dietatu ako ku dietatu, ktorre mas s inym,co by bolozase zle pre dietatko. Adopcia prichadza do uvahy iba ak to chcu obidvaja a nie kvoli druhemu,pretoze su to deticky vsetko poznacene vecami, ktore ine deti nikdy nezaziju a chce to viacej lasky a trpezlivosti. V manzelovej rodine je par, kde ona je neplodna a on plodny-vedeli to ked sa brali-postupne si adoptovali a osvojili 7 deti a tak plodny par som naozaj este nevidela. Tiez si vsak presli svojim,ale snazia sa, respektuju sa a vela sa modlia-tak im to funguje uz nejake to desatrocie. Prajem ti aby ste to vyriesili v laske.
@slniecko2 Boze, ako ja neznasam tieto katolicke dristy. Prosim, nezavadzaj, ved ani pri plnej adopcii sa dieta nedozvie kto su jeho rodicia, rovnako ako pri darcovstve spermii (tam je aspon matka znama 😉 ). Voci dietatu nie je fer vela veci, aj anonymny porod nie je fer a deje sa to, lebo matka sa rozhodla nevychovavat svoje dieta a da tak sancu inemu, bezdetnemu paru. Na druhej strane je fer voci dietatu to, ze sla na anonymny porod, dieta je pravne volne a plne adoptovatelne a ma sancu zit v plnohodnotnej rodine. A to sa mi zda ovela viac fer voci dietatu ako to, ze nikdy nespozna svojich bio rodicov, ktory o neho nejavia ziadny zaujem. To iste plati aj o darcovstve. Dietatko bude vychovavane s laskou bez ohladu na to ci pozna svojho bio otca alebo bio mamu. A to je najdolezitejsie.
@zujanka ja som sa ti len snazila priblizit pohlad muza, lebo viem ako to bral ten moj ked sme zvazovali darcovske. Nie je to pre neho jednoduche rovnako ako pre teba. Verim, ze najdete spolocnu rec 😉
@cecil36 a Boh neznasa take dristy ako tvrdis ty.... Manzelova teta si adoptovala dcerku a ta chcela spoznat svoju bio matku-takze sa to zrejme da-ked uz sme pri tom. Pri darcovstve spermii je pre mna aj dost nebezpecny variant, ze naozaj nevies kto je otcom a to moze byt aj sused co ma dcerku vo veku tvojho syna, ktory sa narodi (priklad)- deticky sa do seba neskorsie zamiluju(aj taka je sanca) a nestastie je na svete a prosim ta nevrav ze sa to nemoze stat- ja som len zvedava ako sa to bude riesit casom,lebo podla mna je to len otazka casu, kedy zacnu tieto problemy. a moja rada nebola davana z katolickeho hladiska,lebo to by som jej povedala, ze IVFa darovanie spermii je uplne zle a neprijatelne- podala som jej to z hladiska sedliackeho rozumu- on nechce byt vychovavatelom cudzieho dietata uz z akehokolvek dovodu (takze podla mna aj uplne nevhodny adoptivny otec by bol) a to treba riesit- brali sa s tym ze budu navzdy spolu, ze si budu verni, ze sabudu milovat a navzajom podporovat v dobrom aj zlom a teraz musia riesit prave cez tuto situaciu ze ako si stoja za svojimi slovami.
@slniecko2 ale ved to sa moze stat aj ked par nepojde do darovanych spermii, staci sa pozriet kolko je na svete nevery v partnerskych vztahoch a nie vzdy sa prevali a velakrat ma aj "nasledky" v podobe dietata 😉 Takze to uz by sme si nemohli zakladat rodiny vobec, lebo kazdy moze byt tvoj potencionalny brat alebo sestra 😀 A etse nieco, ja som tiez veriaca 🙂
@zujanka ak ti môžem poradiť,fakt až časom človek pochopí,čo mohol ináč spraviť,pre dobro vzťahu,ja byť tebou,suhlasila by som s adopciou,a potom ešte budete rok dva čakať,a za ten čas muž možno povolí,ked vie, že aj ty si ustupila,a budete to môcť potom riešiť ,ide len oto aby muž videl,že ho chapeš a aj ty sa vieš prispôsobiť,ked on by suhlasil s adopciou,určite bude rad ,napätie trochu pominie,z vlatnej skusenosti ked som chcela darované,tiež muž vtedy tvrdohlavo odmietal,musela som z toho upustiť štyri roky nerobenia nič preto ,no až ked sme začali už adopciu riešiť ,tak suhlasil,a aj tak sa nepodarilo,a zabili sme 4roky len preto,že som chcela darované, ale ak mam pravdu povedať,vtedy som ešte nebola veľmi stotožnená s tým,žeby som túžila po adoptovanom,no ale som dozrela ,treba čas, aj ty zmeníš pohlad na vec,ja ťa chapem,ved ja som bola až posadnuta,že dieťa budem mať nech sa robí čo sa robí,ale ho musííííím mať,v adoptovanom máte istotu,že ho budete mať,muž sa bude tešiť ako môj a teraz je taky že keby že chcem skusiť ešte tak by suhlasil keby aj dar.sper.,len ma podmienku ked bude adoptované,bojí sa sklamania,fakt ,trochu to nechaj na muža,čo chce po čom túži 😲
@slniecko2 no ja si myslím,že to vôbec neni nič zlé natom,to su už také nahody,v ktore neverím ,no to by som sa musela bať,ked si adoptujem jedno dieťa potom druhe,či sa niekedy nezalubia,i ked nie su bio surodenci, ,to zas nad takými vecami sa zamýšlať je zbytočné,pretože ked ma človek problém,tak ho rieši ako sa len dá,taký je život,
@cecil36 ved prave, ze mnohokrat su v rodinach kukucky,ale matka aspon vie kto je otcom (minimalne tusi a da si pozor ak by sa malimladi zalubit),ale pri darcoch spermii nevies vobec nic-co je podla mna chore. Ja netvrdim ze nie si veriaca- 99% a dovolim si tvrdit ze aj viac ludi je veriacich- vrozne veci,bohov, filozoficke predstavy-ty sama si vsak odsudila tie katolicke dristy, takze asi katolicka nie si,alebo si jedna z tych tzv. modernych (to jest, ktora prijima iba velmi malu cast katolickych doktrin)- co je samozrejme tvoja vec a mna vobec netrapi, ci si alebo nie si katolicka,ale urazat niekoho ked napise ze znamy prekonavaju tazkosti vmanzelstve aj modlitbou sa mi zda trochu hlupe... 😕 je to proste fakt. Inych poznam a ti su neveriaci a tiez su stastni manzelia...
@karkana to by bolo na dlhu debatu-co je zle a co nie a aj tak by sme skoncili na tom ze kazda ma pravo na vlastny nazor-coje pravda. Ja verim, ze existuju objektivne pravdy a dobra,ktore su nemenne v akejkolvek dobe,okolnosti a ci sa nam to hodi alebo nie. Skor som chcela autorke navrhnut,aby neriesila dieta ale manzelstvo,lebo dieta este nema ale manzela ano a dotoho vztahu isla s velkymi planmi a bolo by to skoda vzdat. Ani deti nie su vsetko-skor ide o spravne rozhodnutia a spravne prezity zivot (hadam).
Nečetla jsem, co ti holky napsaly, ale já z toho cítím tohle: tvůj chlap se ještě nedokázal smířit se svou diagnózou, proto kolem sebe kope, je mu to hrozně líto... myslím, že to nemá co dělat s tebou a myslím, že váš vztah má šanci... nevím, jak to vyřešit, napadá mne jen dát tomu čas, ale chápu, že ten vzhledem k svému věku moc nemáš... držím palce, nevzdávej to, byla by to škoda.
@slniecko2 ale ja som vobec nenaraza na motlitbu, ak si si spravne precitala moj prispevok, tak katolickymi dristami som nazvala nieco uplne ine a vobec nie moltlitbu, to by som si v zivote nedovolila. A o motlitbe v mojom prispevku nepadlo ani slovo, tak mi prosim nieco nevkladaj do ust. A ku katolickej cirkvi, mozeme podebatit cez IP lebo to nie je predmetom tejto temy. A pokojne mi napis kolko encyklik si prestudovala ked sa hlasis tak vehementne ku KC 😉
@cecil36 ja som ani nemala v umysle tu spominat KC-to si ako prva zacala ty-myslela som ze ta modlitba ta takpohorsila,ale ked nie-tak pardon. O KC sa mi nechce pisat-ja to mam v sebe vysporiadane a ako to maju druhi je ich vec. Encykliky som nestudovala,ale mala som dobrych katechetov, ktori ich studovali a co ma zaujima to si zistim v katechizme alebo inych oficialnych dokumentoch KC a samozrejme je tu este Biblia- somtoho nazoru, ze kto hlada najde...
ja si myslim, ze ak chces vlastne dieta, treba si ist za tym a bojovat...presvecit partnera nech ide na tesa alebo nech suhlasi s darcovstvom aj ked vas vztah momentalne nie je idealny. Aj ked idealny nie je koli tomu, ze pertner zacal vymyslat a tlacit ta svojou nerozhodnostou a neracionalnym pristupom k danemu problemu do kuta.
@zujanka ahojky.. je mi ľúto ako sa vaša situácia nakoniec vyvinula, keď sme si písali minule, myslela som, že je to "len chvíľková" kríza... 😖 prečítala som dnes celú diskusiu a niektoré názory sú zaujímavé..
koľko je to dní, čo odmietol TESE/MESA? Napadá ma dať mu pár týždňov na to, aby o tom premýšľal a prekonal strach... a potom by som sa asi ešte pokúsila otvoriť tú debatu.. a povedať mu, že chápeš, že sa bojí (myslím, že je to zrovnateľné so strachom s IVF), ale že stojíš pri ňom. Tiež, že akceptuješ to, že sa napokon rozhodol neprijať možnosť darcu... (myslím, že by to bol vlastne taký kompromis - ty by si akceptovala, že darcu nie, a on by na oplátku prekonal strach z operácie) a ako si v jednom komentári napísala - pre pokoj duše vás oboch by bolo fajn to skúsiť a ak to nevýjde, zmieriš sa s tým a hotovo... takto nejak mu to skúsiť podať.. s dorazom na to, že to bude (ne) úspech vás oboch... k TESE ešte spomenúť napr. Katarínu - tiež mali strach, bolo to zložité no vyšlo to. bolo by hrozne fajn, keby sa o tom mohlol pobaviť sniekým, kto to zažil...
každopádne na Teba myslím a prajem veľa síl, vám obom 😉
@zujanka veď práve, že je reálna šanca, že može!! ak by pri operácii zíslali spermie,čo sa už v mohých prípadoch s jeho diagnózou potvrdilo.. ach je to hrozné keď sa tak zaťato rozhodol 😖 veď tá operácia mu myslím nijako neublíži.. 😕 no verím, že je asi v tejto sizuácii hodne ťažké ho presviedčať :( držím palce.. ako ste na tom s plánovanou návštevou psychológa?
@zujanka ahoj, presne viem co prezivate. My mame tiez problem s azoo. Cesta k rozhodnutiu bola velmi trnista. Moj mm ma azoo ako nasledok liecby chemoterapiou, takze u nas nie je sanca ziskat spermie ani operativne. Cele roky som si myslela ze som zmierena s tym ze dieta nikdy mat nebudeme, pretoze mm liecba rakoviny prebiehala uz pocas manzelstva a na tento nasledok sme boli upozorneni. Zial, v roku 1995 nebola v SR moznost zmrazenia spermiii este pred liecbou. V Rakusku sa to sice dalo, ale to nam financie v tom case nedovolovali. Ked som prekrocila 30. tuzba po dietatku silnela. Zahanala som ju pracou, studiom....uzivali sme si zivot, ale nic nepomahalo. Manzel nechcel ani pocut o tom ze by sme isli do darcovskych spermii a na adopciu sme sa ani jeden necitili. Manzela som velmi milovala, ale doslo to az tak daleko, ze kvoli tuzbe po dietatku som ho chcela opustit. Nemusim hovorit ake krute bolo toto obdobie; odcudzili sme sa, dokonca sa odstahoval k rodicom (aj ked po 1 tyzdni bol spat 😀 ) - ale to bolo jedine, co mu otvorilo oci a pochopil, ze ak ma nechce stratit, musi mi dat sancu stat sa matkou. Ja som mu dala sancu dokazat mi ze to mysli uprimne a bude ma v tom podporovat a postupne sme nas vztah dali do poriadku. Ako prve gesto urobil to, ze ON sam nas objednal na prvu konzultaciu do CAR. Teraz sa uz takmer 2 roky pokusame otehotniet, 1x sa nam aj podarilo, ale nasledkom silneho OHSS sme o miminka prisli. Manzel je uzasny, stoji pri mne za kazdych okolnosti, nevynecha ani jednu - aj ked len rutinnu kontrolu v CAR. Prezili sme strasne chvile - ked ma uprostred noci nasiel odpadnutu na chodbe - cestou z WC (uz sme vedeli ze som tehu).......veru, aj to sa stava na ceste za miminkom. Ale priroda sa rozhodla inak a miminka neboli dost silne na to aby sme to zvladli. Ked ma mm bral do nemocnice a odovzdaval do ruk personalu, zomieral strachom.
Ale aj napriek tomuto vsetkemu je manzelova dusa velmi krehka a ja musim davat velky pozor aby som mu ani len naznakom nedala najavo "ze to je kvoli nemu". Ja viem, ze po kazdom neuspechu a kazdej slzicke sa zahrava s myslienkou ze ma mal radsej nechat odist, pretoze je to beh na dlhe trate a obrovsky tlak na psychiku. Ale ja viem ze ked sa miminka dockame, bude z neho uzasny otec, aj ked v podvedomi stale mame "strasiaka" ze ako sa zatvarime ak niekto nakukne do kocika a zahlasi "cely tato".......nuz, aj s tym sa budeme musiet vysporiadat. Nemame vyriesenu ani otazku ci to nasmu dietatku povieme ked bude vacsie, ale vieme jedno - tuzime po miminku - teraz uz OBAJA...... a to je zaklad. Je mi luto ze tvoj mm to odmieta, ale kym sa on sam nerozhodne, nikto s nim nepohne. Potom zostava rozhodnutie uz len na tebe - ci v tom vztahu zotrvas. Zial, niektori muzi to beru ako stratu ich muznosti a radsej obetuju svoj inak pekny vztah, ako by mali vyhladat lekarsku pomoc.
Co sa tyka mojich pocitov - je urcite zvlastne ze budem mat matematickych 50% genetickeho materialu od niekoho, o kom vobec nic neviem, ale ta tuzba je taka silna, ze sa s tym da zmierit relativne rychlo. A skutocni rodicia su predsa ti, ktori dieta vychovaju........
Velmi by som ti priala aby tvoj mm zmenil nazor........skus mu vyrozpravat pribehy nas vsetkych z MK - mozno to s nim pohne.........Paaaaaaaa
@little_miracle ahoj, moje zlaté dievčatko, normálne plačem z toho, čo si napísala a neviem prestať. Strašne Ti držím palce, nech sa splní ten veľký sen. Mojím mužom už nepohne asi vôbec nič, ustavične sa hádame, prekročili sme už všetky hranice, iba trápime urážame a kruto zraňujeme jeden druhého. Aj dnes mi nezabudol povedať, že na zákrok nepôjde a darcu mi nepodpíše. Moja duše plače a on to nechce počuť, už nevládzem. Ešte raz srdečná vďaka a všetko dobré
@kiwisek nemá to zmysel, už sme vyhodili kopu prachov na rôzne vyšetrenia v CAR a zbytočne, teraz máme platiť psychoóga zasa zbytočne? Nebude spolupracovať, nechce so mnou byť, nechce dieťa nechce zákrok, nechce darcu, on nechce nič, iba mať konečne pokoj od toho všetkého a aj odo mňa. Plačem ako blbá celé dni, iba si ničím zdravie, psychiku mám na kašu, pracujem s deťmi a už ani to pomaly nezvládam, lebo jediné, čo mi pri nich napadá je, že ja nikdy nebudem mať dieťa. Je koniec Práve ponúkam dievčatám tu na MK komplet všetky injekcie na stimulku. Nech aspoň niekomu pomôžu
@zujanka Ach zujanko, to je mi moc líto, teď jsem přečetla celou diskusi a zdá se, že je to definitivní. Napadá mě ještě - není nějaká možnost si od sebe odpočinout, jít na pár dní/týdnů ke kamarádce/rodině, teď už asi spolu nedokážete mluvit, ale než právě uděláte nějaké konečné rozhodnutí tak přemýšlet každý sám a vůbec se nekontaktovat?
Drž se!
@zujanka je mi ťa veľmi-veľmi ľúto.....z vlastnej skúsenosti viem, aká je túžba po miminku silná, a čo to so ženou robí, ako nedokáže myslieť, sústrediť sa na nič iné...
tiež by som ti veľmi priala, aby tvoj manžel zmenil názor, 41 rokov, to je naozaj už najvyšší čas začať niečo riešiť...
prajem veľa síl do ďalšieho života a zápasu s vašimi problémami.
@little_miracle tvoj príbeh ma dojal, normálne mám slzy v očiach. je krásne, pokiaľ sú si partneri tak veľkou oporou, presne toto by som priala aj zujanke, aby partner pri nej takto stál - v dobrom i zlom....

@zujanka Ahoj, my sme spolu uz hovorili v teme azoospermia. Je mi velmi luto co sa deje medzi Vami. Ja osobne, kedze mame s mm rovnaky problem, Ti uplne rozumiem. Este predtym ako sme sa dozvedeli diagnozu a vobec este predtym ako sme sa zacali o dieta pokusat, som ja do manzela rypala ze uz je nacase a ze by som rada uz mala dieta. A to som mala tesne po 30-ke. Ale mm, este vtedy priatel, sa na to necitil. A vtedy mi tiez velakrat povedal, ze mi ide viac o dieta ako o neho. Ze mi na nom nezalezi, ze ak by zalezalo tak ho chcem aj bez dietata. Proste nechapal to vobec. Ja som mu vtedy vravela ze sa bojim jedneho, aby ked sa on uz rozhodne nebolo neskoro alebo nebol problem a na to treba cas kym sa to poriesi. No a ups, aj sa tak stalo. Ked mu zistili azoo, bol v soku. Tiez nechcel ani pocut o darcovi a mne bolo hrozne pri pomysleni ze nikdy mat dieta nebudem ak operacia nevyjde. Nastastie na operaciu ist chcel, aj ked sa priserne bal, ale bol statocny. Ja som mala to stastie, ze ho to az tak nevzalo, teda aspon to nedaval najavo a mala som stale pocit ze je nadvecou. Ale Ti poviem nervozna som bola az kym nam neohlasili vysledok operacie a musim povedat ze aj jemu sa strasne ulavilo a hned sa zacal na veci divat inak. Bol priam na seba hrdy a stastny ze som ho do toho dotlacila. A dokonca aj pripustil, ze mozno by sa aj dal na to darcovstvo. Ked videl co som musela podstupit ja pri IVF, tak mu aj ta jeho operacia prisla smiesna. Teraz je nesmierne stastny ked pozera fotky z UTZ. Ja si myslim, ze tvoj muz sa velmi boji neuspechu z operacie. A dalej ma napadlo, ci sa on nahodou niekomu nezdoveril s tymto problemom a nedostal nejaky hlupy nazor, ked zmenil odrazu nazor na darcovstvo. A prosim ta neber si k srdcu nazory typu, ze si hrozna ked chces od neho aby prijal darcu...toto bolo dost tvrde a ten kto toto nezazil nepochopi. To on je sebec, ked Ta necha takto trpiet. A este si myslim, ze u nas bolo dobre to, ze na operaciu siel manzel dost rychlo. On si to ani nestihol uvedomit a zrovnat v hlave. Ked bol uz termin, cuvnut nechcel. Ja som vsetko riesila hned a jeho som len posielala na vysetrenia. Ma dost casovo narocnu pracu, takze nastastie na to moc nemyslel. A musim povedat, ze ked uz lezal na izbe pred zakrokom, som myslela ze infarkt dostane, taky bol zostresovany. Ja Tvojho manzela nechapem, je kruty k Tebe. Podla mna by mu pomohlo, keby sa porozpraval s nejakym muzom s rovnakym problemom. Drzim palce, strasne by som bola rada, keby sa to medzi Vami vyriesilo. Ja verim ze keby bola operacia uspesna, bol by stastny.