Neschopnosť odpustiť otcovi: Ako sa s tým vyrovnať?

Z pohľadu tvojho otca, sa možno naozaj nič zle nestalo,ty to zbytočne riešiš a hrotíš

Precitala som si to 2x, ale stale nechapem s cim mas akoze problem? Otec dochadzal za robotou, aby Vas uzivil, snazil sa. Nebol povalac, dobrovolne nezamestnany. Niekto sa proste narodi v chudobnej rodine a niekto v bohatej. Kde sa clovek narodi si nevyberie. Ani ja som napriklad nezila v ziadnom luxuse, nic som nemala, vychovavala ma iba mama . Neraz som pocula, ze to a tamto si nemozeme dovolit. Otec na mna vobec neplatil a ani sa so mnou nestretaval. Taktiez som nikdy nikde nebola, ale absolutne nemam z toho ziadny pocit nenavisti, ani nemam pocit, ze by som mala niekomu daco odpustat. Nemam sice na detstvo pekne spomienky, ale zijem v sucasnosti, kde zarabam, cestujem a kupujem si, co chcem. Proste som si zariadila zivot tak, ako som chcela a tiez som zacala od nuly. Takze hlavu hore, neries, co bolo volakedy, ved Ta nikto nemlatil ani nezneuzival. Zariad si zivot tak, ako ho chces mat.

Autorka, je nas takych viac co mali detstvo niekde medzi nie idealne- otrasne, tiez som jedna z tych. Tiez by som citila hnev a smutok- keby som sa namiesto toho nerozhodla vedome sustredit na pritomnost alebo buducnost ktoru budujem. Ty si este o 20 rokov mladsia ako ja, vela rokov zivota mas pred sebou, nekaz si ich utapanim sa v tom co sa uz neodstane.

Ihrisko na dvore? Naco by nam bolo? Prisli sme zo skoly, vsetvi vybehli na ulicu a az do vecera sme sa nahanali, hrali na indianov, schivavacky, nahanacky, vybijanu, preskakovali gumu - nikto nemal mindraky, ze mu ocko nepostavil doma ihrisko..
Mas velni pokrivene vnimanie svojho otca, vycitas mu veci,ktore absolutnie nie su nevyhnutne ani samozrejme.. ze si nechodila na kruzky? No zial, to nema s politikou nic spolocne, ked raz tvoji rodicia nemali k nicomu vztah tak ta k nicomu ani neviedli.. ale za to mat tazke srdce na otca? Si divna

@taga Pochybujem, ze si precitala, co som pisala. Nie, nemuselo byt ihrisko ma dvore, stacilo by mozno nieco v obci 😃 nebolo tam nic a pisala som XY krat, v celej obci bolo okrem nas 5 deti a vsetky mladsie minimalne o 3 roky. Cize pochybujem, ze si zacinala pubertu a chodila von s prvakmi na ZS 🙂 a odkial mas, ze moji rodicja nemali k nicomu vztah? Moja mama bola atletka, moj otec vychodil ZUS, ale mne DOMOV NESLI AUTOBUSY. Divne je to, ze komentujes a sudis a ani sa neunuvas precitat vsetko. A este raz si precitaj, preco mam na otca tazke srdce, daj si tu namahu, nebudem to vypisovat 10ty krat

@walentina7
Aku suvilosti ma vztah ja- otec a ja-mnou zalozena rodina? Skus si precitat aj komentare; mozno pochopis

Aj môj otec hlastal a stále hlasce..

Bunkre som robila pre malú susedu o 3 r mladšiu a 6r.mladšieho brata...

Hojdačku som si tiež robila sama z dosiek, zo špagatu ale čo som našla doma..

A tej dobe čiže v čase môjho detstva čo sa z dosky dalo vyrobiť v roku 1980 sa dalo aj v roku1990aj 2000

@katica06 Blahozelam ti, my sme mali asi prisnejsiu vychovu a zakaz vkrocit do dedovej dielne. Otec nevlastnil ani pilku, vlastne cely zivot nic nevlastnil, i ked mu vsetko spadlo az pod nos

Ty mu v podstate závidíš,chudák otec ,dobre,že toto nebude čítať

@minenkak Co mu zavidim?

Máš problém s tým príhovorom?tak to presun na bratov a hotovo.Napis ho ty a nech ho prečíta niekto z rodiny.Co mu chces teraz v dospelosti vyčítať, že si bývala kde nechodili autobusy a nemala ihrisko?už to fakt hrotis.Nemala si čo jesť, nemala na autobus do školy?
Koľko x si sa ho spýtala ako to bral, že chodil na týždňovky, že to muselo byť ťažké.Ty máš v rukách, že mu vieš odpustiť a skús ten čas co vám zostáva využiť inak.Tak pozerá politiku a zdieľa príspevky veď to je jeho život.Vies koľko ľudí povie, že otec bol workoholik síce mali všetko, ale nie lásku.Kazdy jeden človek by si niečo našiel na svojich rodicov.Neziv v sebe obeť

A dedka tiež nenavidela že ti nespravil hojdačku a pieskovisko hoc mal k tomu aj nástroje? A mamu veď sa mohla rozviesť ak jej muž tak hrozný.
Ja som si zo zákazov ťažkú hlavu nerobila, keď mi doma zakázali večerníček, pozrela som u babky, keď už aj babka vedela o zákaze tak som pozerala u susedov, alebo sediac na plote a čumiac do izby iných ľudí,

Davno som nevidela tak zatrpknuteho cliveka ako si ty. Bud rada ze si si nasla dobreho muza a ste sebestacni. Tolko negativity co z teba ide je fakt uz na terapiu. To bez sarkazmu.
Dospej, posun sa mentalne z tej vasej dediny, na oslave potras pravicou, vypot prihovor o jubileu na 3min a vybavene. Tvoj zivot je uz davno o inom.

Všetko

Keď nedokážeš, tak neodpúšťaj… ;D

Predpokladam, ze deti mate este male. Pories si tie mindraky, lebo ta zabiju a deti budu bez matky. Budu nasrane, ze si mohla konat inak, zila by si a oni mali super usmiatu mamu. Lebo to co tu vypisujes, k nicomu dibremu nespeje. Ja so tiez neskutocne nasrana na ridicov za urcite veci a to sme luxusne kazdy rok chodili k moru, obcas mali veci aj z tuzexu (som rocnik po 80 rokoch). Mama zarabala viac ako vredajsi menezeri, chodili sme na kruzok, mali kamosky a prazdniny u babky na dedine boli nadherne. Tuez tam nebolo ihrisko, a dokonca ani voda! Vc bolo vonku, latruna. Vida sa nisila z dedinskej studne alebo z potoka - na kúpanie. Babka mala kachle kde sa kurilo a dokazala tam aj kolac upiect. Vehali sme po hore lukach bez strachu, pozerali hviezdy. Dnes ich v meste ledva vidno koli tolkemu osvetleniu lámp.
A ze ti nenasetrili? Odisla som z domu po maturite do zahranicia, v domnienke, ze po 9 rokoch skolakej vyucby viem nemecky, hmmm.
A od vtedy som mimo SK, teda okrem 4 rokov, kedy som sa vratila. A aj ked ma rodicia hrozne nahnevali urcitymi svojimi rozhodnutiami, nenapadlo by ma vycitat im, ze mi nic nenasetrili ako atart. Riez su rizvedeni a robili ako mohli. Ruesili svoje mindraky a poppri tom nas deti. Mama sa musela obracat aby vsetko poplatila, ocino mal jednu do zopar osobnych veci ma riesenie. Ale mam rozum a pochopenie, počítať viem tiez - aby som vedela, ze nebolo z ich mzdy realne setrit nam na start. Vzdy sme dostali darceky, mali pekne veci, obcas dovolenka. Potom ked mohli tak nam vzdy dali, az do dnes ked mozu, vedia chcu.
Ty si hrizne skodis tvojim precitivanim. Ja netvrdim, ze to nemas citit a takto vnimat, ale pokial si to nespracujes, prenesies si to dalej aj na deti nejakym sposobom. Oraj ti krasny zivot a dlllhocizny - a aby si sa vzdy z jlneho vedela tešiť ❤️❤️❤️

Požičajú si túto knihu v knižnici. Už sa asi nedá kúpiť

https://www.martinus.sk/50167-ivkova-biela-mat/...

Možno ti to pomôže všetko pochopit. Možno tvoji rodicia nevedeli ako veľmi ta oberajú o normálne detstvo. Nič iné nepoznali. Pre nich to bolo normálne. Ale zas ty si zažila určite niečo, čo deti v mestách nikdy nezazili. Vyrastala si určite v krásnej prírode, .... musí to mat aj nejaké pozitiva🩵

Fuuuha, tak s takýmto príspevkom, kde si prešla od tvojho detstva, politického vyznanie svojho otca, plynule si prešla k tomu keď bola tvoja babka v nemocnici a ešte si tam zakomponovala aj problémy s eurofondami vo vašej dedine - ty určite zvládneš jeden príhovor 😀 A keď nie, použi umelú inteligenciu, Chat GPT, kamoška to minule takto poriešila, tiež vôbec nevedela. Spomenula pár informácií - koľko má otec rokov, detí, vnúčat, aké má hobby, čo by chcel v živote ešte zažiť, vidieť a pod. A potom si to doladila - napísala, že napíš to viac emočne, napíš to viac vtipne a pod. Potom si z toho vybrala to, čo sa jej páčilo a hodilo

Ahoj @autorka
Je mi to luto. 😞 Viem, ze rodica nikto nenahradi. Z toho, co pises mi pride, ze otec robil vsetko preto, aby sa o vas postaral ako vedel. Predstav si seba v tom obdobi, v jeho situacii. Doma zena, 3 deticky, on sa musi postarat o strechu nad hlavou, lebo je to jeho uloha. Pracu mal istu v CR. Ja osobne si myslim, ze tazke ste to mali vsetci. On bol stale prec, nemohol si uzit svoju rodinu, manzelku, teba a tvojich bratov, svoj domov. Stale bol od vas prec. Vzdy sa za vami ocividne tesil a chcel Vam spravit radost aspon sladkostami. Neries politiku. Kludne mozes na prihovore povedat, ze sa dozil krasneho jubilea, ze vdaka spomienkam si si ista, ze pre celu rodinu vedel urobit svoje maximum a kazdy tyzden si sa nevedela dockat, kedy pride domov. Ze ti vzdy velmi chybal a ze sa tesis, ako moze za vami teraz na dochodku prist a viac si ho uzit ako ty, tak aj tvoje deticky. Ze ma vzdy dvere otvorene a mozete spolu dohnat to, co ste nestihli.
Neviem si predstavit otca 3 deti, ktori by robil tyzdnovky radsej ako pracoval blizsie a bol so svojimi detickami. Ci myslis, ze by spadal do tejto kategorie? A ak ano, preco si to myslis?

@marsmykkok bežné? Ja som dieťa 80tych rokov a bežné sme sa chodili kúpať na kúpaliska,bežné na výlety,poznala som všetky zámky a hrady po sk, dovolenky,Juhoslavia, Bulharsko,tábory dokonca aj vo východnom Nemecku. Nepoznala som nikoho takého ako opisujes,uznávam,že možno niekde na nejakej dedine...,ale bežný taký život ako opisuje autorka nebol. A v 90 tých rokoch už aj Rakúsko atď ..

Mala si si našetriť aspoň na bicykel ,alebo zobrať psa z útulku

Moj prvy pocit o tebe je,ze citis krivdu/ zavidis svojim detom aku maju oni lásku, pozornost otca a ty si to nemala,nezazila. Je ti luto za niecim co si nikdy nemala ( boli nato dovody) Vidis, ze vase deti sa tesia na svojho otca a ty ziarlis lebo ty si pomojkanie od otca nikdy nepocitila. vidis, ze vase deti mozu mat kruzky,vylety lebo finance to vy zabezpecite. Tak citis krivdu,ze rovnaky pocit u tvojho otca nebol, ktory by ho hnal dat Ti toto vsetko.

To taky zivot chces zit? Je plny krivdy.
Urob hrubu čiaru, a uz na svoje detstvo a krivdy nemysli. Uzivaj si ten pocit,ze ty ako rodic to vies dat svojim detom.

autorka Podľa mňa bud máš psychické problémy nie kvôli detstvu a zhadzuješ to ako je moderné na traumu. Alebo máš naozaj traumu z detstva, ale z niečoho, čo si neuvedomuješ a zhadzuješ to na traumu z toho, že otec chodil do práce a nesedel doma, že ste nechodili k moru, že nechodili u Vás autobusy každú chvíľku, že ste nemali v obci veľké pekné ihrisko, že otec volí smer a podobne. Teda ja by som psychologa odporučila, možno konečne zistíš, čo z minulosti ťa skutočne trápi a brzí v rozvoji. Mne stačili dve návštevy a uvedomila som si jednu vec, ktorá by ma predtým nebola nikdy napadla.

Fuuu, ja cakam podla nadpisu nejake kazdodenne bitky, alkohol, ohrozovanie na živote, hlad a vyhadzovanie z domu.... Ako mat tazke srdce na chudobu, no neviem teda... Polku aj viac veci co pises, som zazila aj ja a az takto zle som to rozhodne nevnímala.

Ja som sa od otca odstrihla. Choval sa k nám pekne prvých pár rokov a tie si vlastne aj tak nepamätám a potom mu preplo a začal deptať najprv mamu a potom aj nás. Trvalo to pekných pár rokov, dokým sa mama pri troch malých deťoch dokázala dať dokopy a požiadať o rozvod. A keďže nemala na právnika, tak zle pochopila rozsudok, v ktorom bolo napísané, že v byte (družstevnom) ostáva ona s deťmi, ale otcovi ma zabezpečiť bývanie. Myslela, že kúpiť... Nechápem... Doteraz. A tak sme všetci spolu ďalších viac ako 10 rokov bývali, lebo jeho to bavilo, nás ďalej trápiť, takže si nič nehľadal. V byte fajčil, nadával nám, jej a pomaly fyz. aj duševne upadal. Ja som hneď po strednej išla na výšku, ktorú som si po prvom semestri tiež platila sama už celú. Nechcela som od mami peniaze. Domov som sa už bývať nevrátila. A prestala sa s otcom baviť úplne. Veľmi mi odľahlo, keď som to urobila. Ale nás otec naozaj psychicky týral. Nesieme si to so sebou všetci. Ak nevieš čo povedať, tak príhovor odmietni. Alebo ho urob zo srdca a povedz v ňom práve, ako ti chýbal v detstve. A ak sa snaží byť aspoň dobrý dedo, tak vyzdvihni to. Môže to byť pre vás nový začiatok.

A k tomu príhovoru, sa mi to až teraz spojilo. Keď otec zomrel, zariadili som takú malú stretávku jeho rodiny, bratov, sesternic, bratrancov.. oni sa nestretávali vôbec, ja som ich chcela trochu spoznať. Keď prišiel rad na prípitok, jeho brat mi povedal, že ho mám povedať ja. Som jediná dcéra, asi sa to tak čakalo.Mne to nedošlo a nečakala som to. Odmietla som.Povedala som len niečo ako na zdravie a na otca. Dívali sa po mne divne, ale ja som si fakt nevedela predstaviť, že čo im budem hovoriť? Aký skvelý chlap to bol? Možno niekedy áno. A pamatam sa, keď tam niekto vytiahol fotky a na jednej z nich sme boli ja a brat taký troj-štvorročný a mama s otcom sa tam usmievali... Civeli sme na to ako na zjavenie.Takych sme si ich my, súrodenci, nepamätali. Ani som si nevedela predstaviť, že niekedy vyzerali tak šťastne.

Ja nejdem čítať komentáre,aby neovplyvnili to čo tincchem napísať. Tahas si traumy z detstva a to ti pomôže spravovať ozaj asi len psychológ. Lebo manžela ozaj zadusís. Urob to pre seba a svoju rodinu. Minulosť už nezmenis môžeš zmeniť len prítomnosť a tak ovplyvnia budúcnosť❤️otcovi na okruhliny jednoducho len Poprad všetko najlepšie a že ďakujem za dedka,ktorým je tvojím deťom. Nerozchadzala by som to,stručne,jasné ,nepitvala rany. Načo aj. Ale sama to nezvládne s.drzim ti palce. Príde mi že ťa politická situácia čo je teraz ťa už len s tou bolesťou čo sa s ňou nevisees vysporiadať dotukla do depresie.