Neschopnosť odpustiť otcovi: Ako sa s tým vyrovnať?

Ja, ze co strasne ten zly otec vykonal, ze mu nevies odpustit. A on ti len nepostavil ihrisko na dvore a nechodili ste na vylety, dovolenky na kruzky. No strasneee volaco, prestrasne ako vam len toto mohol spravit. ( ironia). Si neviem predstavit, ze sa za toto hnevam na rodicov. Robili zrejme co mohli a co vedeli a ake mali mentalne aj financne moznosti. Ale vyslovene hnevat sa za take nieco ? Nechapacka. Keby ta bili, hucali po tebe, nadavali ti alebo sustavne ponizovali, tak chapem ale toto ??? No, asi chces len pocut nadavanie na komunistov a smerakov. Ale zrejme zlyhala aj samotna vychova, ked citis krivdu a hnevas sa za to kde sa rodicia rozhodli zit. ( zrejme netusis preco, co bolo za tym, ake okolnosti a vztahy a pod.). To ako moja sestra. Doteraz ( na 52r.) sa hneva na rodicov ze ju dali na chemicku skolu. A nevie sa toho pustit, toho hnevu, a tym padom sa nevie nikam v zivote posunut, lebo v sebe zivi takuto krivdu. Ale keby si sama uvedomila, aka v tom obdobi bola s nou tazka pretazka debata, ze bola v kuse zduta a odporna ( a vlastne je taka doteraz) tak by mozno pochopila, ze rodicia tym, ze sa s nou nedalo ani normalne rozpravat, tak ju proste museli na nejaku skolu dat. Urcite to neurobili preto lebo jej chceli "znicit" zivot, ale treba vidiet, ze urobili najlepsie ako si v tom case mysleli, ze pre nu bude. A ona doteraz to spomina a vlastne hlada furt vinnikov (rodicia) za jej nevydareny zivot ( nema peniaze, nema vlastne byvanie, nema rodinu, deti, nema stalu pracu len brigady, v 52.r. v BA) Ale moze za to to, ze ju dali na chemicku a ona chcela na umelecku ( tam by ju v tom case sotva zobrali, brali 2 ziakov z okresu, aj to takych co mali ZUS). Tak sa prosim ta na rodicov nehnevaj ak boli inak dobri. Hnev ta neposunie nikam. Kamoska si kupili dom na lazoch, rozhodli sa venovat agroturistike. Maju dve deti. Ale teda dcera si v 3.roc. SŠ sama vybavila stipko, urobila jazykove skusky a sla na rok do Finska. Da sa aj z lazov dostat do sveta, len netreba byt zatrpknuty a hladat vinnikov ale moznosti.

@sneiky Presne, mne to pride ze do toho celeho pribehu len zaobalila temu " fuj fuj smer-sns a spol."

Stale tocisnto ihrisko dokola,nechapem,ak ho nepostavil otec,mala ti ho postavit obec?
Za mna vymyslena tema,pises ze otec bol 5 dni doma v mesiaci, to znamena ze zarabala a staral sa. A mama co robila?
Mne to pride ze sa tu snazis rozvirit vasnivu diskusiu ohladne volieb.

A teda neviem, bola by si radsej a menej sa hnevala keby otec spreneveril a kradol peniaze ako sused ? Ved bud hrda na otca, ze ma aspon chrbtovu kost a neni taky zlodej ako susedia.

Poviem to takto, nie každý mal ružové detstvo... A to je dôvod, aby si sa snažila mať sa lepšie.
Mňa všetko zle posilnilo a veľa naučilo.
Keď chceš kľudne mi napíš súkromnú správu ☺️

Necitala som vsetko...jedina rada...vyhod toho cloveka zo zivota, tvoje deti preziju bez toho hajzla...o nic ich nepripravis...akurat o to, ze v ich zivote nebude taky chuj mat ziadne miesto...na co potrebujes odpustit, na co ho potrebujes pri sebe?..na to, aby si si neustale pripominala, ze tvoj foter je neschopny debil?...robis sama sebe zle...ja som moju matku vyskrtla z mojho zivota a ver, zije sa mi lepsie...konecne nemam stres, konecne nemyslim na minulost...ja by som ho odstrihla, vymazala zo zivota seba a svojich deti, nesla na oslavu.. vyriesene

moj otec bol tazky alkoholik co znicil nasu rodinu, ublizil nam psychicky
mama nas drzala

odpustula som mu na smrtelnej posteli

prisla som na to, ze ublizujem sama sebe ked neviem odpustit a
ked som ho videla slabeho a choreho aj mi ho bolo ľúto

S minulosťou sa už nepohne, hnev a zatrpknutosti ublíži len tebe, ale ťažko je to asi celé odpustiť ako keby sa nič nedialo, ľudská povaha je už raz taká, skús sa na to pozrieť zo strany rodičov, či mali možnosti robiť veci inak, lebo nakoniec môže prísť smrť a bude ti ťažšie, že si neodpustila za života…

Keď chceš odpustiť otcovi musíš najprv prijať to čo bolo a tam kde si. Keď budeš v myšlienkach porovnávať svoje detstvo so svojimi susedami, tak sa neprijmeš s tým, aký život máš. Skús v ňom nájsť niečo pozitívne. Minulosť už nezmeníš, plakať nad ňou a vraciať sa k nej v myšlienkach ti nepomôže. Prestaň myslieť na otca. Más svojho muža. Deti. Potrebuješ sa odstrihnúť od myslenia sebaľútosti a dôverovať si že to zvládnete, že sa vyhrabete z chudoby. Nestískaj muža aj deti priveľmi. Chápem ťa ale nesnaž sa teraz nasať energiu od iných. Samozrejme môžeš, ale s mierou. Vzbuď si svoju vlastnú energiu myšlienkami. Prijímam sa a mám sa rada. Aj keď som vyrastala ako polosirota aj tak sa prijímam a mám sa rada. Aj keď ma serie otcova politika aj tak sa prijímam a mám sa rada. Ty si tá najdôležitejšia bytosť vo svojom živote. Nie muž, ani tvoje deti. Aj keď by si sa pre ne obetovala, obetuješ sa s vedomím, že sa prijímaš a miluješ samú seba.

Odpustenie je veľká vec. ale to nie je žiaden liek na zabudnutie. Takže, taký vzťah už nikdy nebude, akoby sa nič nestalo. Ak si ľudia nestretávajú, nemyslia na to je to fajn, odrežú sa od minulosti a žijú podľa vlastnej predstavy. Akonáhle sa stretávajú, ta bolesť tam bude vždy, hlavne ak si to má vyčistiť v hlave iba jedna strana. Nie vlastná predstava, že prečo rodičia konali tak alebo onak, ale obojstranná debata môže pomôcť pochopiť druhú stranu.

Tu pochopenie skôr nenájdeš ako nájdeš jak tak čítam, niektorí dotknutí, keď spomenieš politiku, asi majú sami s niečím problém... Ale v zásade to beriem tak, že ten výlet do Londýna a niektoré veci spomínaš preto lebo si mala extrém opačný prípad u susedov od vedľa - starostu.
Smutné niektoré reakcie ako keby sa tešili jak ťa uzemnia...
Napíšem len toľko, že chápem, keď človeka niektoré veci zasiahnu viac, pretože to vplyv na dospelý život má a o to viac, keď máš deti svoje lebo to porovnávas. Ale je fakt, že sú to veci čo ľudia úplne sami nemusia spracovať a chce to pomoc terapeuta.
Mala som to v niečom veeelmi podobne a chápem tie detské rany, dodnes mi je ľúto, že mu mnoho veci bolo jedno, s mamou to bolo tiež také no, že na jednu stranu sa snažila starať a chvílu na to to doje*ala niečím.....
Ja by som príhovor neprednasala lebo od istého času sa už nemienim premáhat robiť veci, kt. sú mi proti srsti a toto by jedna z nich fakt bola.
Skrátka tak niektoré veci z otcovej strany neboli a nemôžeš predsa "podať výkon" aký by v tej chvíli dokázala väčšina čo vyrastala trochu inak, keď už aj by chýbali výlety a pod, ale bol by tam vzťah s otcom. P. S. Mne ten môj dal pusu, keď som bola veľmi malá a potulila sa, ale bolo to vo veľmi skorom detstve co si matne pamätám a potom to tak už nebolo, nemali cestu k sebe, pretože poprve, viem, že aj on si ako malý prešiel doma kadečim tak to malo dopad aj na neho a podruhé, ja čím som bola starsia a nemohla som niektoré veci povedať a vytknúť mu a ani nič ako decko urobiť tak som na neho bývalá hnusnejsia. A dnes teda objatia ani nič také nefunguje, on sa snaží inými vecami doháňať a ja zasa nedokážem prejaviť cit lebo mi je to akoby trápne, hoci to moje malé dieťa pisti za tým...
Neviem ako vyrastal tvoj otec, ale každý máme niečo čím sme si prešli, niektorí menej, niektorí to vedeli lepšie spracovať vtedy dávno a nezanechalo to na nich toľko škody, ale áno, môže byť aj, že nebol vlastne rodinný typ aj takí ľudia sú... Aši by som len poradila skúsiť sa vcítiť do jeho osoby a nájsť pochopenie na zmiernenie SVOJHO vnímania tejto situácie a uvedomiť si, že robili čo mohli, ak by to ten prípad mohol byť a potom už len byť vďačná, že si to dobre obstála vlastne, keď sa snažíš pre deti robiť čo môžeš.
Bude to práca na dlhé roky sama so sebou.

Chapem ta. Co mozes zmenit s otcom ty? Ak nic, tak nic. Ak nechces mat prihovor, vzdaj sa ho. Ak chces, tak si spis na papier pekne veci, bude ich malo, budu trapne, ale na tom to vystavaj. Ja osobne by som ale prihovor nemala, ak by som to necititla tak, ze tohto cloveka chcem velebit. Nech si ho velebia ini.
Casom sa ti pocity zlepsia. Nejdem zastavat otca, ale on asi inak a lepsie vtedy nevedel, tiez bol asi frustrovany. Niektori ludia nie su taki sikovny, ze zbalme celu rodinu a ideme inde zit.
A co ked fungoval tak, ze odisiel robit prec - podla mna kto takto funguje, na 95% ma v tom zahranici svoj druhy zivot. A mohol mat rozpor, ze ci ide za vami, alebo ostane v tom zahranici a nepride vobec. Z toho ta frustracia.
A preco otec SMER? Asi to tak nevidi ako ty, a nechce vidiet, mozno mu chyba dostatok inteligencie a mozno ani nevie preco.

Toľko vyplakavat kvôli tomu, že si nemala v dedine kamarátky vo svojom veku, a za to máš ťažké srdce na rodičov? Vieš, koľko je takých aj teraz? Ale veď hádam v škole si mala kamarátky? Veľa detí žije teraz v satelitoch, na dedinách, a kamarátov majú v škole. A že nemala si ihrisko- dá sa zabaviť na xy spôsobov, nemusí to byť zrovna šmykľavka... Ja som tiež nemala ideálne detstvo, rodičia istú dobu nezamestnaní, otec alkoholik, dovolenky žiadne, oblečenie z druhej ruky, ale žeby som sa takto utapala v žiali - musíš sa viac odosobniť. A príhovor proste nemaj, ak ti spôsobuje viac bolesti ako radosti.

Autorka: sama dobre vieš, že potrebuješ psychológa. Tak to neodkladaj a objednaj sa.

Bola by si radsej, keby kradol ako sused? Ja som tiez z beznych pomerov 90tych rokov. Otcovi kamarati vyuzivali pravne diery vtedajsej doby, tiez nacucnuti na eurofondy, poskupovane pozemky od starych ludi a predane 100x drahsie. A vies co, ja som otcovi vdacna, ze mi dal moralny standard. Ano, deti jeho kamaratov maju uplne iny zivot tu v okoli BA, su aj zname, niektore maju firmy, neplatia hypoteky, robia co ich bavi, lebo nemali co stratit a nezcinali od 0. Ale ta moralna zumpa v nich za to nestoji. A tie ich stresy, kto im na co pride, kam mu zase unesu dieta ako vystrahu a pod.
Ale chapem, ta malomyselnost, to je horsie. Ale mozno by si sa mala ppzriet na seba a rozmyslat, alo mu otvorit oci… rozpravat sa.. vysvetlovat…
To ti nenakladam, ale mozno je trochu proboem aj v tom ako vnimas veci.

V niecom mi Tvoj pribeh pripomina ten moj.
S tym rozdielom, ze nasi sa rozviedli, ked som mala 4-5 r., brat 1-2. Otec ostal v byte, nasa mama sa s nami detmi prestahovala naspat ku svojej mame. Tam sme byvali v dome kuchyna + jedna izba, WC len na malu potrebu, na velku sme museli na opacny koniec dvora na latrinu.
Otec neplatil ani len to minimalne vyzivne, nahradne v tej dobe neexistovalo. Oblecenie som mala po sesternici, bolo sice moderne, ale v nasom zapadacikove som v nom vytrcala z davu (a ani sa mi nepacilo) a vysmievali sa mi zan a sikanovali ma (to nielen kvoli tomu).
Brat tuzil po znackovom obleceni - no zabudni... Mama tahala z jedneho platu seba i nas dve deti, obcas vypomohla starka. Bicykel sme mali s bratom cele detstvo spolocny a museli sa dohodnut, kto sa kedy pojde bicyklovat.
Otec bol cely cas oficialne nezamestnany, takze vyzivne mu vymerali minimalne a neplatil ani to.
Na prstoch jednej ruky viem spocitat vsetky razy, co sa objavil. Za cele detstvo, odkedy sa rozviedli mi kupil jednu zmrzlinu a jednu bratovi. Inak nic, ani len ponozky, ziadneho aspon plysaka pre mna ci auticko pre brata, aby sme mali nejaku hmotnu spomienku na neho...
O niekolko rokov sa ozenil znovu, mal dceru.
A potom ho minulost zacala dobiehat... Dcera mu v 16 r. spachala samovrazdu a druha zena sa s nim rozviedla.
My sme medzitym uz boli davno dospeli, moj brat sa v praci vypracoval, je sikovny, v praci na dobrej pozicii, dobry plat a konecne si mohol kupovat aj oblecenie ake chcel. Zacinal tiez prakticky z mala, mal sikovne ruky a rozum, kratko po strednej odisiel do zahranicia, kde si zarobil a ked sa vratil, kupil si byt, izby zozaciatku prenajimal. Teraz uz ma vlastnu rodinu a snazi sa byt dobrym otcom a z mojho pohladu nim aj je.
Ja som takisto kratko po strednej odisla do zahranicia, s prestavkami bola v zahranici 9 rokov, zila v troch krajinach, zarabala, cestovala, ale dokazala si aj nasetrit (tak ako mama vedela priam zazraky z mala penazi - este nam aj setrila, my sme si napr. prvy nabytok za to pokupili, co bola velka pomoc pre nas... a aj ja viem s peniazmi dobre hospodarit... Keby som odmala mala vsetko, asi tazko by som toto dokazala). Po navrate som si nasla dobru pracu, zalozila rodinu...
...a potom znovu prisiel na scenu on, moj bioautor, medzitym uz uplne sam. Skontaktoval sa na mna, ze by rad bol sucastou mojho zivota...
Prva navsteva totalne fiasko, doniesil dceram "darceky" - plnu krabicu zaprasenych plysakov a pier s logami. Len co odisiel, odniesla som ju ku kontajnerom (nevadia mi pouzivane veci, ale spinave ano). Myslis, ze sa zaujimal o nas? O mna ci moje deti? Nie! CELY CAS (dobre dve hodiny) rozpraval ako sa on po rozvode s mojou mamou mal dobre, isiel do Ciech, kde nacierno pracoval a mal dobry plat, odmeny... Zatial co my sme s bratom nemali mat za co ani len kazdy svoj bicykel...
...este nas parkrat prisiel pozriet, dva-trikrat.
...a potom... Vlani medzi vianocami a Silvestrom u mna zazvonili policajti, aby mi oznamili, ze zomrel... Niekedy okolo vianoc - susedua ho nahlasili, ze ho niekolko dni nevideli. Policia vyvalila dvere do bytu a nasli ho lezat na zemi. Mal dve zeny, tri deti a zomrel okolo vianoc sama ani nikomu nechybal a nikto si niekolko dni ani len nevsimol, ze zomrel. Pochovali ho na naklady mesta a jeho popol rozprasili...
Mohol zit uplne inak, ja som mu bola ochotna odpustit a dopriat detom dedka, ktory by ich mal rad a oni jeho... No nemal zaujem...
Co tym chcem povedat: co bolo, bolo, minulost uz nezmenis. Tvoj otec si vybral svoju cestu, tak ako aj moj...
Ty si vyber tu svoju. Zacat od nuly nie je tragedia. Da sa to, ano, bude Ta to stat viac sil, ale budes hrda, ze si to dokazala. Pretoze Ty to dokazes - vlastnou usilovnostou, vytrvalostou a huzevnatostou. Nic viac k tomu nepotrebujes. A sama si aj vyberies, kde budes zit a mas vdaka zazitemu moznost vidiet veci s odstupom a motivaciu robit to vo svojom zivote inak. Mozes a verim, ze budes mat iny postoj k svojej rodine, detom, ze si starostlivo vyberies manzela, pretoze chapes, co je na muzovi a otcovi dolezite.
Drzim Ti palce a nezabudaj, detstvo nezmenis, ale svoj dospely zivot mas v rukach Ty. Jedine, co Ti moze zvazovat ruky a tahat Ta dolu, je sebalutost. Ak ju pocitujes, daj ju von (vyrozpravaj sa, vypis, maluj obrazy... Cokolvek Ti pomoze), ale potom sa s nou rozluc, pretoze v Tvojom novom zivote uz pre nu miesto nie je.

Autorka: inak príbeh by som vedela napísať skoro rovnaký.. až na to, môj otec nepracoval v ČR, ale po práci išiel na fušky, aby bolo peňazí aspoň trochu viac. Chvalabohu nemám z toho traumu.
Krúžky mi nechýbali, ihrisko tiež nie. Rovesníkov som tiež nemala, buď boli starší chalani alebo malí chalani. Dievča iba ja.
Myslím, že si dostala od rodičov veľkú výhodu v tom, že Ti umožnili študovať strednú školu v krajskom meste (100km od bydliska určite krajské mesto) zrejme presne takú akú si chcela a tým pádom Ti v rámci svojich možností dali to čo mohli... dobré vzdelanie. Vďaka tomu si mohla rozvinúť svoj talent, pracovať na sebe, aby si sa mala lepšie ako oni. Čo sa Ti aj podarilo.

Ja som mala otca ktorý pil, potom nás zbil. Zamkynala som sa ako 4 ročná s 2 ročným súrodencom kym ubližoval mojej mame aby to mladší nevidel.. Týral nas psychicky, že teraz ako dospelá mam husiu kožu. Nikdy som nebola ockova princezná a veľmi mi to chýbalo... Utiekli sme, nemali sme nič. Výlety žiadne, krúžky žiadne tiež sme boli chudobnejší. Nikde som nechodila a nebola mimo Slovenska už vôbec a ani v tatrach... Sikana všade, potom depresie, bitky od frajera, znásilnenie, strata bábätka.... Veľa zlých veci a nespravodlivych. Ale nič z toho ma nespravilo takto zatrpknutou. Pohni sa už ďalej. Ublížujes iba sebe. Možno nebol najlepši otec. Možno nemal kde to vidieť. Ale snažil sa aby ste sa mali dobre.. Generácie pred nami boli vychovávane chladne. A objatia dotyky a slová. Boli niečo divne. Až teraz naše generácie to lámu a viac dbaju na citovu stránku...
Úprimne? Za mňa riešiš sprostosti hlavne keď teraz sa snaží ku vnúčatam mať citovú väzbu...

Ja sa v tom strácam 🫣 Máš mu za zlé svoje detstvo alebo rozvod, či politické presvedčenie?
Chcela si aby kradol ako vaš sused a bol doma?

To nemyslíš vážne že si revala celú noc kvôli výhre pelleho..

A píšeš že makáte 24/7 a potom že sa maximálne venujete deťom… sorry toto mi tiež nevychádza

Nechceš vyskúšať terapiu zameranú na detstvo? Po nej mi krásne odišli staré rany.. ktoré som si so sebou niesla.

@zuzuzv že ? A jednoosobová s.r.o., kde ledva chlap zarobí, lebo nedostane hypotéku a potom zrazu prevádzka 24/7.
Ani to sa mi nezdá, že by otec nemal v domácnosti vlastnú posteľ. Aj keď chodil na týždňovky. Žeby jej bratia, chlapci (možné číslo, teda aspoň 2) chodili spať ku mame, keď prišiel domov otec.. skôr by 1 dievča išlo spať k mame ako (2?) chlapci.

Pozri si niekedy noviny, je kopa horsich detstiev ako to tvoje! Mas pravo sa citit ako uznas za vhodne, ale uvedom si ze kopa deciek ma horsie problemy ako to ze nemozu chodit na kruzky a na kupaliska - hladuju, zneuzivaju ich, nechaju zobrat, biju,
nelutuj sa a daj sa dokopy

Ja si myslím že je obrovska chyba ..že ľudia si myslia že chlapi sú z ocele že neplačú že sa netrápia. Chlap ktorí nedokáže uživiť rodinu ako sa asi cíti? Chlap ktorý musí opustiť manželku a deti a odísť do zahraničia s cudzími ľuďmi aby zarobil viac peňazí pre svoju rodinu a aj tak je to málo aj tak žijú na pokraji chudoby ako sa asi cíti ? Podľa mňa je to frustrácia neskutočný smútok pocit neschopnosti a zahanbenia. Deti mu vyrastú a on sa s nimi nemal čas ani pohrať ponahanat vyblázniť a čim sú vecsie tým viac si uvedomuje ako čas uteká a on stále nezarobil dosť peňazí na nový byt dom nenasetril na školu. Podľa mňa tieto pocity zmenili veľmi veľa mužov - otcov v tej dobe na presné takých ako je ten tvoj .. nešťastný chlap ktorý si ešte nestihol vytvoriť puto s vlastnými deťmi a oni už vyrástli a pozerajú sa na neho ako na neschopného a zlého otca ktorý ich nemal nikdy rád a kvôli ktorému žijú v zabudnutej dedine kde nič nie je. Myslím že keď chlap nedokáže odpustiť sebe a nemá sa rád nedokáže prejaviť lásku ani svojim najbližším ..možno ťa tvoj otec miluje a možno nie. Možno je naozaj zlý človek ktorý svoju rodinu neľúbi .. to neviem .. ale myslím že to musíš sama cítiť.

@maciatkolulu no ja som tiez narodená v 80-tych rokoch, bývali sme kúsok od Bratislavy, žiadny zapadakov, otec vojak, mamina robila v zdravotníctve.. Ale žiadne dovolenky a už vôbec nie more, tam sme neboli nikdy a rovnako väčšina spolužiakov z triedy. Tábory v lete, ani výlety neboli. Par krát sme boli na túre, par krat pozrieť rodinu v ČR. Takže by som to nehodnotila len na základe par rodín z okolia , skôr by to chcelo nejakú ofiko štatistiku 🙂

S mojou povahou ako sa poznám, by som na takého otca srala z vysoka.

Vykašli sa na otca, ži svoj život a na narodeniny mu ppvedz pár slov, kde sa.nespomína minulosť a jeho vzťah k sebe....človek má žiť svoj život a ak ti nevyhovuje sa s ním stretávať, jednoducho to nerob....a nepočúvaj jeho politiku...venuj sa deťom, partnerovi.

Ja chapem tak autorku, ze toto nebolo úplne o peniazoch ale skôr o takej citovej pustote, ktorú si človek uvedomí až neskôr keď dospieva alebo v dospelosti. Ja som sa cítila podobne keď som bola mladšia, ale skoro som pochopila ze je úplne zbytočné ale ze úplne zbytočné rodičom niečo vyčítať jednak mama robila co mohla co bola aj pravda a akurát by sa urazila a otec ten by to aj tak nepochopil ani by som sa s ním nerozprávala. Keby som mu mala hovoriť dáky príhovor no neviem radsej nie alebo dačo z internetu by som opisala. My sme na tom boli financne lepšie ale to len vďaka mame. Môj otec bol taký otec, ze ja som do puberty nechápala na čo sú otcovia a nechápala som ze co je hrozne na tom keď sa rodicia rozvedu, mne sa kazda rozvedena rodina zdala super. Môjho som sa skôr bála, hanbila sa za neho, bud robil zle pripadne nerobil nic a tak raz za 3 mesiace spravil dačo dobre a kvôli tomu nemusel nami bývať. Som nechápala mamu ze prečo s ním je aj som jej dávala návrhy ze však nech sa rozvedie 🤣. No nepochodila som. Ja som odpustila rýchlo, lebo k nemu nemám dáky citový vzťah, ale zabudnúť sa nedá tak ľahko 🙂