Nešťastie v šťastí
inak to neviem povedať:( Čítala som tu už mnoho bizardných príbehov, z ktorých mnohým ste aj vy mali problém uveriť či sú naozaj reálne. Tak som sa rozhodla že sa s vami podelím, ale prosím vás dopredu neodsudzujte ma, pretože sa mi o tom ťažko píše a týmto len hľadám trochu podpory a snáď pár názorov ktoré by mi pomohli.
Môj život je plný neúspechov, sklamaní a chýb. Ale to by som asi nebola človek. Niekedy je proste všetko o tom, dobre sa narodiť. Ale veľmi sa trápim jednou vecou, ktorú považujem za svoj aj zároveň veľký problém. Milovala som jedného človeka, ktorému som však ublížila, vlastne my sme si ublížili navzájom len v rozdielnych časových osiach. Nikdy som k nikomu nič podobné necítila až kým sa to nestalo. Nedokázala som si to odpustiť a po čase som ho nechala, aj hlavne pod vplyvom najbližších osôb ktoré niektoré veci videli skreslene. Opustila som ho nie preto že by som ho prestala ľúbiť. A preto aby som zabudla, som sa dala dokopy s mojím terajším manželom, ktorébo poznám zhruba dva roky, rok sme spolu chodili a vzali sme sa. Ide o to, že počas tohto vzťahu som stále myslela na svoju skutočnú lásku. Aj sme sa stretávali a aj som sa chcela k nemu vrátiť, ale on už mal tiež z rovnakého dôvodu, iné dievča. Nechcel jej ublížiť. Ale ľubili sme sa. Chcela som si svadbu ešte rozmyslieť no vtedy, na moju otázku či ma ešte ľúbi povedal že nie. Vedela som že klame ale nemohla som inak, svadbu som nezrušila a medzičasom sa aj tak oni rozišli a vtedy a to spustilo nanovo. Začal z mnou chodiť ja som bola s ním šťatsná, ale ako som mame oznámila( aj môjmu teraj, mm že ho nikdy nebudem milovať a )že bude lepšie ak svadbu odložíme alebo zrušíme). Mama reagovala že sa na mńa naštve a nech to vysvetlím otcovi(odjakživa despota, a vždy som sa ho bála ) že už je všetko kúpené, a mm mi povedal že nevadí..že on ma miluje a že všetko bude dobré, že nech si len spomeniem ako som sa trápila kvôli tomu pred ním..tak som si ho vzala. Vedela som že to budem ľutovať ale tiež som dúfala že sa to dá dokopy. Kvôli mame, ktorej som nechcela robiť doma peklo a kvôli mm, ktorý je mimochodm skutočne najlepší človek na svete a dal by mi všetko. Ale po svadbe a to neubehol ani mesiac, som zistila že to nebude dobré. A chcela som to začať riešiť no zistila som že som tehotná..A tak sa doteraz trápim, tvárim sa pred všetkými že je všetko ok, i keď mm vidí že sa niečo deje a všemožne sa ma snaží z toho dostať kadejakými výletmi, kupuje mi čo mi na očiach vidí(mám pocit že si ho nezaslúžim), mame už radšej ani nič nevravím aby sa netrápila že v podstate ma do toho nepriamo dotlačila, chcela mi len dobre. Ale bojím sa že to nezvládam a je to čoraz horšie, mám také živé sny o tom mužovi, že vždy sa zobudím uplakaná tak veľmi mi chýba. MM nedokážem ani len pobozkať odkedy som tehu tak je to aj bez sexu, inak vyzeráme ako šťastný pár..Ale ja stále rozmýšľam nad rozvodom. Bábätko milujem už teraz, aj keď mi niekto radil aby som si ho dala vziať a rozviedla sa že to nebude dobré, tak som to neurobila. A bojím sa ako to bude potom, pretože nie som schopná sa uživiť sama a nie ešte malé tak sa len trápim a rozmýšľam čo robiť...Viem že je toho moc, poradte mi prosím každá rada je drahá. Nechcem nikomu ublížiť ale sama už takto nevládzem.
@irriss to urcite nie....... 😀 😀 😀
@lussy211 ...k tomuto len jedno...veeeeeeeeeeeľký pozor na to, že sny sa môžu aj splniť...a potom zistíš, že to vôbec nie je to, čo si si myslela, že chceš...
Viem, že s rozumom sa k tomuto ťažko pristupuje, obzvlášť ak Tebou zmietajú tehuhormóny (koľkým z nás sa v tehotenstve zdal vlastný milovaný manžel úplne inak a liezol na nervy...) ale podľa mňa k tomu inak ani pristupovať nemôžeš, ak chceš, aby si Ty, Tvoje dieťa a Tvoj manžel žili spokojne...
Rečí o tom, ako odísť od manžela a podobne môže napísať iba baba, ktorá žije v spokojnom vzťahu - iná by totiž vedela, že romantická rozprávka o živote plnom lásky je nekonečne sťažená tým, že by si sa ocitla v čudnom trojuholníku, kedy by Ťa okrem výčitiek svedomia voči manželovi (ktorý sa k Tebe správa, podľa toho ako píšeš, naozaj ako správny manžel) ale aj voči svojmu dieťatku, ktorému by si zobrala jeho právo na spokojnú rodinu (aj ak by malo dvoch otcov, vždy by Ti bolo čudne a smutno pri "odovzdávaní" na víkendy" a podobne)...proste je toho spústa a spústa, čo si teraz pravdepodobne neuvedomuješ... mám pocit, že vidíš len tie pozitíva na tej druhej strane... skús si spísať čo by to všetko pre Teba prinieslo... z môjho pohľadu nemáš o čom premýšľať, mala by si zostať s manželom - čakáš s ním dieťatko prirodzenou cestou, takže pre Teba asi nie je nepríťažlivý, stará sa o Vás, bolo Ti s ním dobre, kým ten druhý nerobí dokopy nič... a je celkom možné, že aj keď Ťa má rád, tak už nestojí vôbec o nič s Tebou, len Ti to nechce povedať... inak by to už totiž podľa mňa riešil... nechcela by som chlapa, ktorý by čakal na to, čo spravím ja...
Ja som na tom podobne...
Manželstvo trvá skoro 6 rokov, pričom sme boli vyše dva roky spolu kým sme sa zobrali. Po svadbe žiaľ nielen, že padli ružové okuliare, ale muž sa aj dosť zmenil. Zrazu už nebolo treba prejavovať záujem o mňa, ani pomáhať v domácnosti...čo sa sexu týka tak za čas manželstva je to viac menej raz za pol roka kedy muža napadne, že vlastne by sa aj patrilo... Podotýkam, že prvé tri roky som sa pokúšala o záchranu všetkého, ale potom som rezignovala... Žijeme spolu, máme 4,5 ročnú dcérku a síce vyzeráme ako šťastní manželia, skutočnosť je taká, že sme vlastne len akýsi spolubývajúci, ktorí si rozumejú.... nič viac...
Uvažovala som nad rozvodom pred dvoma rokmi, ale vtedy mi to mama vyhovorila, že aby som nemala "nálepku rozvedená"... tak som ostala... síce nešťastná a rezignovaná ale ostala...
Situácia sa však zmenila, ked som spoznala iného muža...ktorý nielen že je na rovnakej vzdelanostnej úrovni (dokonca sme študovali na tej istej škole ten istý smer) ale ma priťahuje aj ako muž. A je to obojstranné. Ľúbim ho a on mňa... Je pre mňa po všetkých stranách dokonalý partner a ja pre neho...
Je to však celkom nová a komplikovaná situácia pre mňa a dosť som z toho na nervy...
Jedno je však isté, moje manželstvo bolo a je odsúdené na rozvod...a preto tvrdím, že ostávať v manželstve bez lásky je blbosť. Keď tam raz nie je láska, hoci aj z jednej strany, tak časom nepríde... a človek sa cíti nešťastný a citovo otupený...a o tom predsa nie je manželstvo a ani život...
@maryx Milá maryx, ďakujem Ti za Tvoj názor, mrzí ma že si tiež v dosť prekérnej situácii a držím Ti palce aby si sa dopracovala k svojmu šťastiu🙂Len sa Ťa chcem opýtať, ako myslíš že na to bude reagovať Tvoje dievčatko?( to s tou radou od mamy...mne niekedy príde že naše mamky sú inak vychovávané a doba to na nich zanechala v tom zmysle, že vtedy ženy robili divy len aby zachránili manželstvo v ktorom boli neraz veľmi nešťastné a niekedy dokonca tyranizované.:( )Pýtam sa to preto lebo ak by náhodou aj u mňa niečo podobné nastalo, t.j. že by sa moje city nezmenili, som toho názoru že by bolo trápenie nie len moje ale i mm aby sme ostávali spolu nasilu. Momentálne to zatiaľ nechávam tak ako som sa už pár krát vyjadrila a uvidím čo čas ukáže. Každopádne som sa však rozhodla že k ex by som sa už nevrátila i ked ho ľúbim. Baby mi tu trošku otvorili oči v tom, že keby chcel určite by o mňa zabojoval a okrem toho skutočne sa o mňa začal viac zaujímať až keď nemal nikoho:(-díki @sue.z môjho pohľadu, jeho som sa na to nepýtala ani mu to nevešiam na nos...
A s tým ako si to napísala že odsdené manželstvo od začiatku, nechcela som si to pripustiť ale aj ja mám ten pocit:(A život len prežívať neviem.
@lussy211 Napísala som Ti to hlavne preto, aby som trochu vyvrátila niektoré názory ohľadom toho, že manželstvo môže fungovať aj bez lásky, a že láska príde časom... Ja posledné roky tiež len prežívam, a žiaľ niekedy ľutujem, že som vtedy dala na radu mamy.
Čo sa týka dcérky, tak neviem ako bude reagovať, ale jedno je isté... moje dievčatko je na mne naviazané veľmi, s ockom sa vie akurát šalieť, ale ostatné veci musí robiť všetko maminka. Keď dojdem do štádia, že sa rozhodnem to ukončiť, tak budeme jej to musieť vysvetliť spôsobom vhodným na jej vek. Viem, že nikdy by som nebojovala proti mužovi, a nebudem mu brániť ani v stretávaní sa. Ale domnievam sa, že ostávať v manželstve len kvoli deťom nie je východisko. Veď predsa každý má právo byť šťastný v živote a nielen prežívať...
Ja už nemám síl bojovať za niečo, čo je odsúdené na zánik...a hlavne keď vidím, že to ide aj inak...
@lussy211 Vieš moja sestra žila v takomto manželstve. Ale u nich to bolo opačne, on bol ten čo si ju zobral, ale nemiloval ju, lebo sa rozišiel s bývalou a on chcel vlastne ju a nie moju sestru.
Moja sestra ho ale ľúbila, tak nevidela ako to skutočne bolo - ako sa hovorí pozerala cez rúžové okuliare.
Nikdy ju nezačal ľúbiť, len sa to zhoršovalo. Čo najviac chodil do práce aj nadčas si brával, len aby nebol doma a to mali doma synčeka. Moja sestra tým trpela, lebo nechápala prečo to robí. Nezaslúžila si to... to asi nikto. Po štyroch rokoch manželstva sa rozviedli.
Jednoducho sa to takto nedá vydržať večne.
Len otázka je či sa s bývalým najvzájom naozaj milujete. No tak či tak, svojho mm asi nezačneš naoazj ľúbiť. Záleží od teba, čo je pre teba dôležité.
laske nie je len vecou zalubenosti, ale predovsetkym casu.. aj ludia, ktori spolu iba ziju, si po case na seba navyknu a aj tie city sa objavia, ne sice v takej podobe hormonalnej vzbury a pominutia zmyslov, ale na inom zaklade.. o podobach lasky by sme mohli viest siahodlhe debaty... niekedy city vznikaju velmi pomaly, a trva to dlhy cas, a hlavne, co zostane z pobluznenia a tej predstavy lasky, ked pominie zamilovanost? Vztah v prvom rade postaveny na priatelstve, vzajomnom respekte a uznani.
mozno ma teraz niekto ukamenuje za moj nazor, ale stojim si za nim 🙂
PS: nie je to len z mojej hlavy, ale mam uz nieco zazite v oblasti vztahov, a aj prestudovanej dost literatury...
@grettka ukameňovať ťa nemienim a rešpektujem tvoj názor. Napriek tomu, nie každému stačí v manželstve to, čo spomínaš ty. Mne osobne nepostačuje ku šťastiu manželstvo, v ktorom nie je cit, v ktorom sa nemôžem na druhého vo všetkom spoľahnúť, v ktorom nie je žiadna neha, vášeň ani túžba....
Toto je zas môj názor a postoj. Chcem byť šťastná a nie frustrovaná, rezignovaná a nespokojná "manželka"... Každý si zaslúži svoj pocit šťastia a spokojnosti. Keď niekomu stačí byť v manželstve kde nie je cit, tak prosím. Ja viem, že mne to nestačí.
PS: aj ja som si preštudovala mnoho literatúry a zaoberala sa problematikou manželstva, lásky a pod... nakoľko som na to mala počas posledných rokov manželstva dosť príležitostí... Dokonca som sa o tom bavila aj s psychologičkou.
@dia6 to čo robil mm tvojej sestry jej by som ja asi svojmu mm neurobila, viem čo znamená trápiť sa kvôli niekomu a môj mm mi nikdy neublížil tak aby som mala dôvod mu ja ubližovať. tiež neviem ako to dopadne, lebo ja nechcem nikomu ublížiť ale na druhej strane dobre viem že to takto ďalej nepôjde lebo ja to nevydržím , teda nejakú dobu možno áno ale dlho sa to nedá:( Tvoja poznámka o tom či sa navzájom s ním tak milujeme je na mieste, nakoľko ja som mu o tom ak osa trápim nepovedala, len som mu niečo naznačila ale vieš...chlapovi niečo naznačiť tak si to ani nevšimne. a popravde on si myslí že je všetko ok, viem že aj on ma má rád ale hrá formu.
@maryx tak si myslim že ty maš velmi odlišnu situaciu od @lussy211 ... Kedže tvoj manžel nema snahu sa s tebou zbližovať, sam si za to može že si voči nemu ochladla. Samozrejme že sex nieje všetko, ale ja sama citim že ked dlhšie s manželom niesme spolu intimne, tak akoby vzťah straca iskru. Niežeby som ho lubila menej, len proste tam trocha chyba ten ohen 🙂
No čoé sa tyka @lussy211 jej manžel sa skutočne snaži, možno keby prestal, tak by si aj lucka začala uvedomovať že jej vlastne chyba. LEbo to tak niekedy byva...
@vejula No aj to je možné, ale možno by mi tým len dal dôvod na konfrontáciu: (Toto je psychologický príbeh... 😢 Keby sa prestal snažiť tak už by som ja asi naozak nemala prečo s ním byť, ale takto vidím že mu na mne záleží a to mi ešte dáva nádej že možno sa niečo ešte vo mne hne.On je typ "kto do Teba kameňom, ty do neho chlebom"a to doslova. ďalšia vec ja sa ani nedokážem o seba postarať a sa až čudujem že mi to nevyhadzuje na oči.ale niekedy mám pocit akoby si ma chcel kúpiť neviem, nevyznám sa v tom.
@vejula je to iná situácia to máš pravdu. Ale chcela som vlastne na mojom prípade poukázať na fakt, že ked nie je láska v manželstve tak sa podla mňa neoplatí čakať, že sa niečo zmení. Človek sa potom cíti nenaplnený a nespokojný. Jasné, že sex nie je základom manželstva a ani vzťahu...ale je jeho súčasťou spolu s inými atribútmi. Keď však práve tento jeden absentuje, resp. je len dva krát za rok, tak minimálne ja po mnohých neúspešných pokusoch som rezignovala...a už záujem ani nemám niečo meniť.
Už len čakám kedy ma to prestane úplne baviť a odhodlám sa na ten jediný správny krok.
@lussy211 ja zas poznam pribehy, kedy ženy ktore maju až priliš dobrych chlapov budu vymyšlať až kym to nepraskne a až potom si uvedomia že toho človeka vlastne milovali. Neviem nehovorim že ty si taka, možno je to važne inak a ty proste so svojim mm nedokažeš byť šťastna. Tak potom odid od neho, neživ v nom marne nadeje, ale s tym že sa ho uplne vzdavaš, že sa s nim nebudeš hrať a daš mu druhu šancu na život aby si našiel ženu ktora ho bude milovať a važiť si ho a nie s nim len preživať. Len môj osobny nazor je taky, že časom by možno on bol šťastný s nejakou ženou a ty pochopiš ake šťastie si mala ked si s nim bola. Ale samozrejme može to byť celkom inak. Ja len uvažujem
@vejula on je ako kamarát, resp. spolubývajúci super...ale ako manžel sklamal 😖 Netvrdím, že som ideálna manželka, ale takéto manželstvo nie je podla mna manželstvom....
Vydržala som cca dva roky, rezignovala som a tak si ešte počkám na ten správny okamih, keď pretečie pohár trpezlivosti a poviem DOSŤ!
@vejula Áno rozumiem Tvojej úvahe, a ani ja som sa jej nevyhla..Ja si myslím že v najhoršom to urobím tak že si dáme pauzu tak na mesiac bez kontaktu a uvidí sa vtedy ako a čo. Ale Problém je v tom, že budem musieť mať kam ísť a mať z čoho žiť..v podstate sa cítim tak trochu pricviknutá a nemôžem sa pohnúť, myslím že vtedy by sa všetko ukázalo. Len najhoršie je že ho nechcem totálne urvať od malinkého, t osi nezaslúži. A vyhovieť všetkým úvahám ktoré ma napadli sa nedá bez toho aby nebolo niekomu ublížené:(
@lussy211 to samozrejme nie, on ma pravo vidať sa so svojim dieťaťom... Bez ohladu na to či s nim ostaneš či nie.
Hlavne sa pozbieraj a niečo rob! Ak chceš ostať s manželom, tak ho netrap a chovaj sa k nemu ako k svojmu mužovi, ak nie tak rob niečo pre to aby si mohla odisť a byť sebestačna, LEbo to nejde žiť z manželovych penazi a spravať sa akoby si s nim nemala nič spoločne
@vejula JA viem a ver mi že mi to nie je príjemné, ako zasa také to nie je že by som sa k nemu zle chovala, ja som mu len nepovedala že v čom je problém:(Jediné čo si všimol je že s ním nechcem spávať a že mu mám občas problém dať pusu ale berie to ako hormonálnene šalenie a že mám dosť ťažké depresie, ktoré sa niekedy dosť prejavia. A ja by som mile rada pracovala ale som PN s babatkom. Nejaké peniažky prídu zo sociálky ale to nie je moc.
a rodičia čo?
@lussy211 ako tu uz baby pisali mala by si prerusit vsetky kontakty s "priatelom" a sustredit sa na manzela a na dietatko. Zabudnut aj ked viem ze je to nad ludske sily. Prenasledovat v snoch ta bude este dlhe roky ale podstatne je mu v sne povedat "daj mi uz pokoj a nechaj ma zit svoj zivot" ak mu toto dokazes povedat aj na zivo aj v sne budes na najlepsej ceste za vlastnym stastim. Velmi ti prajem stastne manzelstvo ved to je pre nas vsetky dolezite. To ze ta to trapi je pekne lebo manzelstvo ti nieje ukradnute a ma svoj zmysel ved si chyt brusko. Rastie tam plod vasej lasky a na to nikdy nezabudaj. Mas uzasneho manzela ktory ta miluje taku aka si tak sa nesnaz zmenit len prijmi vo svojom vnutry ze si manzelka a coskoro matka. Nepotrebujes psychologa si silna zena ktora rozmysla ale skus veskeru svoju energiu venovat manzelovy. Skuste sa k sebe priblizovat postupne. Navrhni mu prechadzku po napadanych listoch na rande do cajovne kina divadla alebo len tak sa chytit za ruky a uzivat si teplo vasich dlani skus si k manzelovi najst cestu cez dotyky cez gesta mimiku vonu tela ..ani sa nenazdas a jeho pohlad ta zacne vzrusovat jeho dotyky ti sposobia zimomriavky az na zadku a jeho nezne slova ta rozvasnia ako divu zver. Nebran sa tomu lebo tak zacina laska
@lussy211 ahoj... nikto Ťa neodsudzuje a dokonca sa viem aj živo vžiť do Tvojej situácie.... viem si predstaviť ako sa cítiš čo prežívaš...túžiš po niečom inom čo nemáš.... si presvedčená o tom že to je ta pravá láska... vieš ono vidíme niekedy v niekom druhom že je to uplne ten naj človek, bez chyb , ale časom možno sama spozoruješ že nie je až taký dokonalý a že by Ti na ňom vadilo to alebo hento a že doma máš vlastne skveleho muža ktoreho by si za nič na svete nevymenila.... si milovaná . Teraz maš okolo seba vytvorenu taku neviditelnu barieru... nemožeš naplno vychutnavat to čo Ti dava manžel a opätovať mu to.... skus si všetko prehodnotit, pozrieť sa na všetko na celu situaciu z rôznych stran a ak Ti výjde že si viac Tvoju lásku zaslúži Tvoj manžel skus sa otvoriť sama sebe a ako už boli vyššie spomenute dake tie rady zobrať si k srdiečku. Ono to už všetko pôjde same.... verím že sa rozhodneš správne a budeš šťastná ..veľmi Ti to prajem 😉 ......
Napíšem Ti to takto ... najdôležitejšie je, že sa môžeš sama rozhodnúť, koho budeš milovať. Aj keď môže trvať mesiace, pokým to začneš cítiť. Závisí to však len a len od toho, ako sa rozhodneš a na čo budeš vedome sústrediť svoju pozornosť. Láska, tá pretrvávajúca, je vecou vôle. Emocionálna zložka tak ako vzplanie, tak časom zhasne, najmä ak je saturovaná, naplnená (ak nie je nasýtená, tak vie blčať dlho, ale je dobré vedieť, že to nie je pevný základ). Roky pretrváva vždy len tá vôľová zložka lásky (preto sa po čase rozpadá tak veľa vzťahov založených hoci aj na najväčšej fascinácii a zamilovanosti, chémii). Emócie pochopiteľne nie je sú zlé, ale znamenajú len veľmi málo, sú nedostatočné. Výhodou trvalej lásky je, že sa dá vyvolať (a ako taká môže viesť napokon aj k pozitívnym emóciam a občasnému pocitu zamilovanosti, aj keď nie takému intenzívnemu). Sama som zažila, že sme s mužom mali dlhoročnú krízu, žili sme roky ako brat a sestra, bez sexu (vyše 7 rokov), mne bol zväčša až odporný, on mňa zväčša prehliadal, ak si ma všimol, tak ma len kritizoval, väčšinou sme spolu nehovorili, len "organizačne" ohľadom rodinného života. Starali sme sa spolu o deti, o rodinu, on finančne, ja osobne ... pred 2 rokmi sme spolu začali opäť žiť intímne, čo bol výsledok môjho rozhodnutia spred 4 rokov, že to nechcem tak, ako to bolo. Začala som meniť svoj postoj a svoj pohľad na neho. Začala som byť milá, aspoň občas, aj keď ma to spočiatku stálo veľa úsilia. Schválne som si ho všímala, keď pôsobil príťažlivo (keď sme boli napr. v spoločnosti iných ľudí). Občas som mu dala pusu aspoň na líce, aj keď on mne nedal a spočiatku som sa musela dosť premáhať (po čase sa začal meniť aj on, ale to je iná téma). Začala som spomínať na to pekné v minulosti, čo máme spoločné. Ty s manželom možno nemáš veľa v minulosti na čo spomínať, ale môžeš sa vedome zamerať na to, ako sa k Tebe priam vzorne ako manžel správa. Môj manžel ani zďaleka nie je taký pozorný ako Tvoj. Ale je to otec našich detí, muž môjho života, ktorého som sa rozhodla milovať a aj ho milujem. Navyše, ak sleduješ diskusie tu či inde ... mnoho žien, ktoré idú do vzťahu zamilované, sú "tým pravým" po dlhšom či kratšom čase opustené, podvedené, či dokonca týrané, bité, obmedzované ... zamilovanosť nie je zárukou NIČOHO. Ako budúca mama vášho dieťaťa potrebuješ bezpečie. Zamilovanosť Ti ju nedáva, starostlivosť manžela však áno. Nemôžeš vedieť, akým by sa v skutočnosti ukázal byť Tvoj bývalý priateľ po pár všedných mesiacoch, či keď by prišli prvé problémy. Tvoj manžel sa osvedčil tým, ako sa správa, ako o Teba bojuje, ako sa nevzdáva, a tak vieš, aký je to vzácny partner. O Tvojom bývalom priateľovi, dovolím si tvrdiť, nevieš, čo sa jeho partnerskej spoľahlivosti týka, nič. Nič okrem toho, že si do neho zamilovaná. Nič okrem tej jeho neistej, nejednoznačnej "nereakcie", keď si mu pred svatbou vyjavila svoje pocity. Muž, ktorý dokáže byť žene oporou, má o ňu vážny záujem, a preto o ňu bojuje, by sa podľa mňa správal inak ... Želám Ti dobré rozhodnutie: pre vaše dieťa aj pre Teba, pre celú Tvoju rodinu aj pre muža, ktorý o Teba bojuje.
V tehotenstve je žena často nervozna, zamýšľa sa nad rôznymi vecami, drobnosti rozplačú a rozčúlia. Píšeš, že tvoj manžel má málo času - venuje sa Ti, robíte spolu niečo, chodíte na výlety a pod? Možno Ti chýba aby ťa lepšie chápal, skús ty jeho pochopiť a venovať sa mu. Toho priateľa možno potrebuješ na rozprávanie a pod., veď to nie je hriech že si rozumieš aj s iným mužom ako s manželom, je to asi aj preto že sa dlho poznáte. Prečo máš výčitky, ak je to len platonické? Chcela by si sa s tým priateľom milovať veľmi alebo Ti stačí jeho prítomnosť? Ak si nájdeš nejakú záľubu, budeš sa niečomu venovať čo ťa bude baviť, nebudeš už o tom toľko rozmýšľať. V tehotenstve je aj psychika veľmi citlivá, skúš počkať po pôrode až keď bude mať dieťa 1 rok a potom uvidíš, že budeš mať na veľa vecí iný pohľad. Uvidíš dieťatko Ti dá veľa sily, budeš sa z neho tešiť a nebude Ti tak na mužovi záležať - ani na manželovi, ani na priateľovi, veľa z ich miesta v Tvojom srdiečku zaberie dieťatko. Aj ja sa rada porozprávam aj s iným mužom ako s manželom, aj sa smejeme, môžem byť dokonca aj trochu otvorenejšia ako k manželovi, teda vo veciach v ktorých mám iný názor ako manžel.
@jenn Ďakujem za Tvoj príspevok, píše, síce neskôr ale predsa. Veľmi si to vystihla s tou bariérou...skúšam to brať inak a byť aj milšia a vôbec, ale bude to na dlho. Rady čo mi dali aj dievčence vyššie si určite vezmem k srdcu a snažím sa aj riadiť podľa toho aby to bolo ok, chcem aby bola medzi nami láska, z oboch strán..môj muž si to zaslúži a ja chcem aby to mal. A verím že pri všetkej trpezlivosti sa k tomu snáď dopracujem.Ďakujem krásne za Tvoje prianie a tiež želám všetko dobré 🙂
@fialka71 Tvoj príspevok mi dal trochu zabrať, ale veľa vecí ktoré tvrdíš majú svoju hlavu a pätu. Popravde to s tou zamilovanosťou a nešťastím som si sama skúsila na vlastnej koži, i keď niekedy som uvažovala či bolo horšie to alebo to čo je teraz. Naznačuješ že všetko je na mojej voli a tak som sa aj rozhodla že to skúsim, keď si to dokázala ty tak viem že je to nie nemožné a stojí to aspoň za pokus. A úprimne sa teším z toho že ako si to ty dokázala, po tak dlhej dobe ale predsa🙂 Beriem si Ťa ako príklad silnej vôle. Zhodla si sa v mnohých veciach aj s ostatnými, čo sa týka toho že ten ktorého ja milujem(ešte zatiaľ) si ma vlastne nezaslúži, nebojoval o mňa ..v podstate ma naozaj nechal osudu..keď som si to uvedomila, veľmi ma to zabolelo:((Ale vyčítať to môžem len svojej zaslepenosti.
Inak, to ako si to napísala mi prišlo akoby to písal psychológ🙂
Baby...a vraj horoskopy sú blbosť...Veríte na to?🙂Tento je z Evy
Vodnár 21. 1. – 20. 2.
Rozkoš, Úspech, Slnko. Nostalgicky si zaspomínate pri rodinnom stretnutí na svoje detstvo. V podstate celým novembrom vás bude sprevádzať túžba vrátiť sa do detských rokov a nemať starosti, neriešiť problémy. No to nie je možné! Ste tu a teraz, ste dospelá, krásna žena, ktorá ešte donedávna vedela, čo chce! Jeden jediný chlap vo vás prebudil nepríjemnú neistotu, jeden muž, ktorý si nezaslúži, aby ste s ním boli, vo vás prebudil pochybnosti, o ktorých ste si mysleli, že už naveky spia. No, nič to, je načase pobrať sa ďalej. Veď okolo vás je toľko skvelých ľudí, ktorým na vás záleží a majú vás radi.
@lussy211 ahoj....neboj sa, chce to len CAS, terazsi pod vplyvom hormonov a preto mas taky zmatok v hlave...ja som s mojim manzelom chodila spolu 9 rokov, kym sme sa vzali..za ten cas, som bola na vyske a kadeco sa prihodilo...uz d strednej som mala akýsi divný vztah so spoluziakom a myslela som si ze ho lubim viac ako svojho priatela...trapila som sa, rozhodovala...chodila som ako zmyslov zbavena..nakoniec som sa rozhodla ze sa so spoluziakom musim este stretnut....bol to velmi pekny vecer a aj nadherna noc...dovtedy som o nom snivala a zrazu ked som ho uz mala, z nicoho nic som zistila ze ho vlastne nechcem,ze som si ho vysnivala prilis idealne....a ze som vlastne tuzila len byt s nim a ked som to dosiahla, tak to bolo prec...cela iluzia...odrazu sa mi lepsie dychalo a tak sme sa rozisli...mojmu priatelovi som vsetko povedala a odpustil mi...tamten spoluziak mi este niekolkokrat volal a asi po roku som sa dopocula ze sa ide ženiť s jednou babou, co s nou chodil a otehotnela...na par dni ma to zas trocha vyviedlo z miery ale napisla som mu smsku ze mu zelam aby bol stastny...on mi odpisal,ze na mna nikdy nezabudne a ze nechcel aby to tak skoncilo, ale musi sa s nou ozenit a ze ma miluje....no a o mesiac sa ozenil....prerusili sme veškere kontakty ani sa nevidime, zije v inom meste, maju spolu uz dve deti a aj ja som sa vydala a som stastna, svojho manzela milujem....lento chcelo cas...tiez sa mi o nom niekedy sniva a rano som z toho cela mimo,ale ver mi, ked by si manzela nechala kvoli nemu, po kratkom case by si to olutovala...ale to uz by bolo tých ranenych duší viac...neboj sa, to pominie...hlavne byvaleho nevyhladavaj, skus na svojom manzelovi najst pozitivne veci ktroe sa ti pacia...a hlavne na to vseko nemysli...viem ze je to tazke ale uvidis ze cas vsetko vyriesi...drzim ti palce,moja
@zuzanka7117
doufejme, ze ta jeho "prava" neni tehotna a neni tady... 😀 😀 😀 😉 🤐