Neustále prispôsobovanie sa manželovi
Ahojte, píšem pre tieto účely z nového nicku. Ani síce neviem prečo, ale hádam sa nájde niekto s podobným "postihnutím". V skratke, s manželom sme spolu skoro 20 rokov, máme 2 deti. V priebehu toho obdobia sme sa sťahovali 7x. Z toho 2x uz keď sme mali dieťa. Raz dokonca z domu. Teraz mame postavený nový dom (hypotéka na krku, nie sme zbohatlíci). Všetky tieto zmeny sa diali kvôli nemu. Nebol spokojný s pprácou (buď bola náročná, alebo zle platená). Aby ste boli v obraze, boli to vždy niekoľko desiatok kilometrové presuny, z kraja do kraja. V opačnom prípade by musel chodiť na nejaké týždňovky, čo nechcel on, ale ani ja. Myslela som si, ze to pre vzťah nebude dobré. Nebolo to celé ľahké. Vždy som si hľadala novú prácu, známych, o priateľoch sa asi hovoriť nedá. Teraz keď som staršia som z toho unavená, vždy som bola všade cudzia, na všetko sama... Viete si to predstaviť hlavne tie, ktoré už máte dieťa v škôlke, stále chorlave, alebo v škole, so všetkými tými krúžkami a povinnosťami... Tiež má stalo veľa energie vytvoriť deťom nejaké zázemie. Teraz prišiel muž s tým, ze sa ide realizovať v niečom, z čoho vlastne odišiel pred mnohými rokmi, zase 300km odtiaľto. Racionálne je to pekné vysvetliteľné, nemá (alebo nehľadá ) iné možnosti, znamenalo by to určitú istotu dobrého zárobku a v podstate do dôchodku. Pre neho. Samozrejme, treba zaplatiť hypotéku a z mojho platu to nevycarujeme... Ale. Je to zase celé o ňom. Mne sa črtá tu, kde sme teraz zaujímavá príležitosť, možno na dlhšie obdobie. Konečne sa chcem začať venovať aj vlastnému rozvoju. (O kariére sa nejako hovoriť pri dvoch deťoch nedá) Deti sú tu ako tak zabehnuté, staršie je na osemročnom gymnáziu... Inak ma tento priestor nijako nedrží. Nemám tu nejakých extra priateľov, skôr známych. Ide mi ale aj o princíp. Ja som bola vždy tá, čo sa samozrejme prispôsobila. A teraz už nechcem. Možno, keby som videla, ze si to môj muž aj trochu váži. Ale za celé roky som si skôr zlizla kritiku. Verila som, na lásku aj pevné vzťahy. Dnes viem, že láska existuje, ale vo vzťahu je VŽDY jeden, ktorý ľúbi a robí preň viac. Ten druhý sa len vezie. Nie som najmladšia, celý život som pracovala, urobila si popri dieťati VŠ, som veľmi aktívna... Ale na druhej strane unavená, bez peňazí, bez priateľov.... Doteraz som to brala tak, ze to všetko obetujem, prisposobim sa, pre NAŠE dobro. Ale zisťujem, že kým ja kopem za oboch, on vidí len seba. Z peňazí, ktoré zarobí nevidím nič. Tie si manažuje sám. Uhradí niektoré účty, nakupi občas potraviny. Ja zo svojich tiež. Ale keďže je v našich príjmoch obrovský nepomer, ja som švorc pár dní po príjme, on... nikdy. Je pre mňa ponižujúce pýtať si od neho peniaze, tak si privyrábam ako sa dá. Čiže keď si to zratam, celý zivot som žila pre nás oboch, aby som sa teraz o seba nejako postarala. ... Ked tak pozerám, je to skôr úvaha, ale hádam sa v tomto niektoré nájdete. Ale skôr dúfam že nie ☹
pýtať peniaze na deti, je otec tak sa má podieľať a dokonca finančne viac ako ty, lebo ty prispievaš osobne
pýtať peniaze na deti, je otec tak sa má podieľať a dokonca finančne viac ako ty, lebo ty prispievaš osobne
pýtať peniaze na deti, je otec tak sa má podieľať a dokonca finančne viac ako ty, lebo ty prispievaš osobne
😎 nie je to preklep, 😀
Verim ze to mas tazke. Ale musis mu to dat najavo ze aj ty uz mas toho dost. A peniaze idu pre celu rodinu a nielen pre neho. Nech nebude sebec. Nech si vyskusa vsetko sam. A ty sa budes pozerat ako to sam dokaze. Ja som mu to spravila. Nechala som ho nech vyplati seky, nakupy stravu, a hlavne nech sa postara o stravu. No napisala som mu zoznam stravy. a sla som s nim. mna v tej chvili netrapilo ze je unaveny, ze je vela hodin.Nechala som ho sameho vsetko vyberat. kusla som si aj do jazyka ak bolo nieco zle. Len som sa usmiala.Ja som bola len divacka.vyhovorky ze to dokaze a co budem robit ja. Dilema podarena. Ako to dopadlo? Nakupil, nadul sa a teraz je spokojny, pretoze po takejto skusenosti ho nohy boleli. Ze musel vela chodit. Chudatko moje. Ale teraz sa snazi pomahat. A ak ideme nieco kupovat detom tak sa viac zaujima. A teraz mu buduca prvacka vysvetlovala aka ma byt skolska taska. Ze ocko vybral peknu elsa a anna ale nemala popruhy, ze sa neda nastavit na chrbatik. A to len za taky kratky cas kym ja som bola na wc. No darmo deti vedia poucit aj dospelych. Aj ocina, ale aj maminu. Aj mne uz deti vysvetlili co a ako. Niekedy je sranda ako dieta dokaze poucit rodica. Ale aj deti maju pravdu
Skuste sa porozpravat cela rodina.aj deti maju pravo sa vyjadrit a hlavne ak maju svoju skolu, kruzky a kamaratov. Nebolo by dobre podla mna im to vsetko vziat ak by aj deti nechceli. Obcas sa stava ze sa rodicia rozhodnu bez deti a deti si tazko zvyknu v novom prostredi a zacne sa kolotoc roznych problemov. Drzim prsty nech sa rozhodnes spravne.
No nech ide na tyzdnovky, chudence deti, zas aby sa stahovali.
A nech ti da vyrobit kartu od svojho uctu a hotovo.
@stara_haraburda vztahy nie su o spolocnom ucte, ale o komunikacii...jednoducho si nechaj cas, premysli si co chces ty, bez ohladu na muza a na deti...ked to budes vediet a budes si tym ista, porozpravaj sa o tom s manzelom a ak nebude suhlasit, stoj si za svojim...hladajte bud kompromis, ale taky aby vyhovoval aspon s casti obidvom aj detom...nikdy si mu neodporovala, zvykol si
Ono je to ale v tych Slovenských rodinach fakt zvlastne... ako to tu niekto pisal.. zeny na SLovensku zarobia podstatne menej ako muzi. Zena -matka si ani nemoze dovolit budovat nejaku karieru a byt v praci od nevidim do nevidim lebo vsak sa musi postarat o deti...povyberat zo skoly, skolky, navarit po praci veceru, upratat, ucit sa s deckami....
Muzi.... ti len "pracuju" v praci... ked sa dovalia domov su prestrasne unaveni, treba sa napapat, oddychnut, pospinkat si.... samozrejme s velebnou obsluhou.
Zena minie tych svojich par susnov co zarobi na deti, stravu, ak ostane tak nieco sem tam ustedri aj sebe.... A chlap ma svoj ucet, sam si gazduje, svet gombicka....
Kde su tie casy ked chlapi chodili do roboty a zeny sa starali iba o domacnost.... ked prisli z roboty vyklopili vrecka a bolo :D samozrejme nehovorim ze by to malo tak byt ale v dnesnej dobe je to cele hore nohami..... :/ a my zeny len ustupujeme a ustupujeme.....
@matpaj doba sa zmenila, dnes maju ludia ine priority...dnes zeny uz nechcu byt tie, co sedia doma a staraju sa o dieta a domov...nestaci im to, chcu cestovat, navstevovat kina, ist na kavu, na kozmetiku...a to vsetko chce peniaze a cas...aj jedno aj druhe musi byt...odkial asi?..kedysi tie zeny doma mohli o niecom takom iba snivat, deti mali kopu a boli radi, ze maju, co jest, aj ked bol muz cely den v robote a doniesol malo, tesili sa aj tomu...dnes je vsetko inak, pomaly nikto nie je spokojni - zeny nie su spokojne ani doma, v praci, s muzmi, bez muza...dolezite je vediet, co clovek chce a na zaklade toho sa rozhodovat a konat...ak sa prisposobujem cely zivot muzovi asi tak som sa rozhodla a taky zivot mam...muz videl, ze to tak ide a vyhovovalo mu to...tak preco tetaz placem, ze je to zle?...a co mozem spravit? no vzchopit sa, zacat konat, mizovi vysvetlit, co chcem...a ci sa po 20 rokoch nieco zmeni?..to ukaze cas...to ako ked si niekto cely rok striha vlasy a potom place, ze preco ich nema dlhe
@stara_haraburda nestahovala by som sa... stacilo uz 7x... aj kvoli detom !! treba aj nejake zazemie, nech vediia, kam vlastne patria!
ak chce tu pracu, nech sa paci, su aj tyzdnovky... po 20r manzelstva to prezijete, deti uz nie su male.. a ty rozvijaj seba, svoje priatelstva, karieru....
Akože ja si myslím, že tam nejde prioritne o to sťahovanie, ale o váš vzťah. My sme sa tiež sťahovali s manželom asi 7krát a to už sme mali vždy bud jedno alebo 2 deti a vobec mi to nevadilo. Kludne by som sa presťahovala aj zajtra. Dokonca o tom uvažujeme a ešte aj do zahraničia a s 3 deťmi. Ide o to, že ja svojho manžela milujem a on miluje mna, všetko si spolu vydiskutujeme, ked deti dačo potrebujú kúpiť, tak kúpime spolu, snažíme sa prisposobiť jeden druhému aj deťom. Tebe odporúčam knižku Ako sa mi to mohlo stať? od Barabry de Angelis, myslím, že sa v nej nájdeš. Držím ti palce.
Ja nechápem tento dnešný trend - môj plat, moje peniaze. Ako je to možné? Ste manželia. Spoločný majetok, spoločné peniaze. My aj keď sme mali každý svoju výplatu, bolo jedno, co kto platí a ktorou kartou. Aj keď zarába viac keď som na materskej, jednoducho si pošlem z jeho účtu ak potrebujem. Myslím, že je to úplne normálne, keď jeden z manželov zarába viac, mal by sa deliť s tým druhým. Len to treba zaviesť od začiatku vzťahu, nie po 20rokoch 🤷♀️
A teda ja by som sa toľko krát neprisposobovala, keď chce opäť skúsiť niečo iné, nech ide teda na tyzdnovky. Aj ked je to možno začiatok konca, keď sa odlucite, on zisti ze je mu super-ma peniaze s ktorými si môže robiť čo chce, a nemá starosti o nikoho-len o seba.
@stara_haraburda Spoluzavisli vo vztahoch casto viac pomahaju, poziciavaju, podporuju. Aj kamaratkam. Je to sucast diagnozy. Aj ked oni to povazuju za prejav lasky. Ked zacnes riesit spoluzavislost, prides aj o tych par kamosiek, lebo Ti docvakne, ze ten vztah je nevyrovnany a ide na Tvoj ukor.
Skus sa poradit s pravnikom potajme ako by sa dalo zistit kolko ma muz na uctoch a ako sa k polovicke dostat.