Nevidím zmysel svojho života

yogina987
18. okt 2015

Viem, že je jeseň, pochmúrne obdobie... ale u mňa tento pocit graduje tuším od malička a strácam pevnú pôdu pod nohami. Mám zlé vzťahy s rodinou, nemám priateľov, odvracia sa odo mňa aj tá čo milujem najviac. Moja dcérka ☹ S manželom žijeme jedno veľké divadlo. Stratila som k nemu všetku dôveru, žijem s nepriateľom... Môj život akoby bol zbytočný. Vždy cítim len nenávisť a kritiku. Neviem načo tu vôbec som. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že hľadám na nete návod na samovraždu 😒 Viem, že to neurobím. Len by som im spôsobila problémy, hanbu a možno by ma dcérka nenávidela ešte viac.
Keby sa dalo zo života len tak zmiznúť. Bez stopy, spomienok...

cajova_lienka
20. okt 2015

skus si prosim precitat tuto knihu 🙂 celucicku aj ked niektore pasaze su dost tazke. mne to velmi pomohlo http://files.dusa-a-telo.webnode.sk/200000057-6...

argyro
20. okt 2015

@yogina987 ahoj, uplne ti rozumiem. prvé čo by si mohla urobiť, je zamyslieť sa nad tým, prečo každý človek, ktorý do tvojho života vstúpi ti nejako ubližuje, nerešpektuje ťa, ponižuje či kritizuje. zrejme to už nebude náhoda, po tých rokoch? nechcem ti naznačiť že je chyba v tebe, ale že ľudia sa k inym spravaju podla toho, čo zrkadlia. ludia sa pritahuju podla toho čo vysielaju. ak vysielaš "som lahka obeť podte do mna, kritizujte ma zhadzujte" tak si pritiahneš ľudí, ktorí sa potrebuju na inych ventilovať. Mozno su to pre teba dristy z kniziek, ale tie dristy su empiricky rokmi overena realita. Nikto iny neriadi tvoj život len ty sama. Nikto nerozhoduje za teba, či si nechas na seba od mamy kydat, len ty sama. Je to v tvojich rukach, darmo budeš čakať na spriaznenu dušu (chapem, že ju potrebuješ), najskôr musíš nájsť priateľa sama v sebe a potom sa k tebe pohrnu ozajstní priatelia.
Trošku som to nepochopila s dcerou - ako sa vlastna dcera obratila proti tebe?
Tvoje deti ta lubia bezpodmienečnou láskou - minimalne tvoje deti su tvoje spriaznene dušičky. nezanevri na nich, neviem si predstavit ako islo tvoje dieta proti tebe. Si velmi citlivá a vnímavá duša, a si veľmi silná - a to je už kombinácia, na ktorú by si právom mala byť hrdá. Ale pokračuj v tom, nezameriavaj sa na to, čo by iní mali robiť inak, začni si sama tvoriť svoj svet, stretávať sa s tými, s ktorými ti je dobre. Nezabúdaj, že nie každý je taký citlivý a múdry ako ty, tvoj brat ti nezavolá možno nie preto, že na teba kašle! ale čo ak je to preto, že mu to jednoducho nenapadne? Očakávaš od každého rovnakú empatiu ako máš ty, ale takto to nefunguje, ľudia sú rôzni. A láska znamená ľúbiť aj s chybami.

viera27
20. okt 2015

@yogina987 tipovala som!
hm, obaja moji rodicia su alkoholici. Otec narazovy, mamina ide full time. Raz je lepsie, raz je horsie, co ti poviem. Pri jednom rozhovore so znamou sme nahodne zistili, ze patrime obe k rodine alkoholikov. A obe sme mali tie iste poznavacie znamenia. Existuje inak aj termin, tusim suvztazna zavislost, alebo tak nejak sa tomu hovori. To sumarizuje dopad na spravanie a psychiku u cloveka zijuceho s alkoholikom. Tej kamoske velmi pomohla encounterova skupina (nie konkretne tato, ale tak je tam popisane o com to zhruba je http://www.vztahovaporadna.sk/project/encounter... ). Pochopila, ze svoju mamu nevyriesi, iba si zbytocne komplikuje svoj zivot. Mne tiez nepomohla na rodicov "natlakova" metoda do mojej skatulky. Tiez som musela pochopit ako na to. Sice sa z toho nedostali, ale tak drzime ich na prijatelnej hladine pre fungovanie nas vsetkych. Ale oni chcu, kvoli vnucatam. Ked clovek nechce (ako kamoskina mama), tam ti jednoducho absolutne nepomoze trapit sa.

viera27
20. okt 2015

@sardinka335 hm, idem veru aj ja pohladat tu knihu od Janet Woititz. Dakujem

brulinka
20. okt 2015

nemala si to lahke ...asi ta vela veci z detstva zranilo, asi kazde dieta by to zranilo
... je super ze si sa z takeho startu odpichla a dosiahla to co spominala, vystudovala, nasla muza, mas deticky.. odhliadnuc od rodiny zktorej si vysla, ktoru si si nevybrala a ktoru nezmenis...aka je tvoja nova rodina- manzel, deti?napis viac aj o nich...